Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16CoCsp-9-2024.pdf
PDF · 108.7 KB
Case nature
Subarea
16CoCsp/9/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom C. XXX, zastúpenej JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, IČO: 42 274 338, proti povinnému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 18Csp/29/2024-13 zo dňa 08. marca 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Csp/29/2024-32 zo dňa 07. mája 2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Navrhovateľka m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. 8400039032 zo dňa 03.08.2011, uzavretej medzi navrhovateľkou a povinným a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky - D. E. F., s miestom podnikania G. XXX/X, H.
- I. D.,
IČO XX XXX XXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Výrokom II. uložil povinnému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. 8400039041 zo dňa 03.08.2011, uzavretej medzi navrhovateľkou a povinným a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky - D. E. F., s miestom podnikania G. XXX/X, H. - I. D., IČO XXXXXXXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Výrokom III. uložil navrhovateľke povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podať proti povinnému žalobu o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a o určenie úverov za bezúročné a bez poplatkov. Výrokom IV. rozhodol, že navrhovateľka má voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa v podanom návrhu uviedla, že dňa 03.08.2011 došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400039032, medzi ňou a povinným, na základe ktorej jej povinný poskytol úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur s úrokovou sadzbou 70,01 %. Na zabezpečenie pohľadávok z tejto úverovej zmluvy uzavrela s povinným v rovnaký deň dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8400039032. Dňa 03.08.2011 uzavrela s povinným aj zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400039041, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37
eur s úrokovou sadzbou 70,01 %. Na zabezpečenie pohľadávok z tejto úverovej zmluvy uzavrela s povinným v rovnaký deň dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8400039041. Zdôraznila, že v prípade oboch zmlúv sa jednalo o spotrebiteľský vzťah. Obe zmluvy považuje za neplatné pre nedodržanie písomnej formy. Okrem toho sú vzhľadom na úrokovú sadzbu 70,01 %, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročné a bez poplatkov. Dohodu o zrážkach zo mzdy nemala ako ovplyvniť a táto nebola individuálne dojednaná. Ustanovenia o zrážkach zo mzdy sú zakomponované do všeobecných obchodných podmienok a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko neboli individuálne dojednané. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v tomto prípade ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi žiadnym spôsobom korigovať ani zastaviť. Poznamenala, že nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, hoci tieto sa vykonávajú neoprávnene. Povinný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy tým, že jej zamestnávateľa požiadal listom zo dňa 30.01.2024 o vykonávanie zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ v januári 2024 vykonal zrážku zo mzdy vo výške 79,70 eur. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v zmluve sa strany dohodli na poskytnutí služby spočívajúcej v odklade maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru za odplatu 215,75 eur, ktorá je splatná v deň uzatvorenia zmluvy s tým, že sa strany súčasne dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka proti veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa proti dlžníkovi na zaplatenie uvedenej odplaty. Z jednotlivých zmlúv jej tak nebol vyplatený celý úver vo výške 1.500,- eur, ale u každej z nich len suma 1.284,25 eur. Mala za to, že zmluva tak obsahuje nesprávnu výšku poskytnutej čiastky úveru, nakoľko v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-377/14 celková výška úveru označuje celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na náhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú spotrebiteľovi reálne vyplatené. Tiež úrokovú sadzbu vo výške 70,01 % považuje za neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi. Má za to, že osvedčila dôvodnosť nároku, že dohody o zrážkach zo mzdy môžu predstavovať neprijateľnú podmienku, nakoľko sa javí, že nebola individuálne dojednaná a potrebu neodkladnej úpravy pomerov vidí v tom, že povinný požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy a ktoré aj vykonáva. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila navrhovateľka zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400039032 zo dňa 03.08.2011, so zmluvnými dojednaniami k uvedenej zmluve, dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8400039032 zo dňa 03.08.2011, zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400039041 zo dňa 03.08.2011, so zmluvnými dojednaniami k uvedenej zmluve, dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8400039041 zo dňa 03.08.2011, žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 30.01.2024 a výplatnú pásku. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky ako i s obsahom ňou predložených listín mal za preukázané, že navrhovateľka ako dlžník a povinný ako veriteľ uzavreli dňa 03.08.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400039032, na základe ktorej sa povinný zaviazal navrhovateľke poskytnúť revolvingový úver vo výške 1.500,- eur a navrhovateľka sa zaviazala tento splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú musí navrhovateľka zaplatiť bola stanovená na sumu 3.375,54 eur. RPMN bola určená na 66,91 %, úroková sadzba vo výške 70,01 % ročne, priemerná RPMN vo výške 46,56 %. Poskytnutá čiastka revolvingu predstavovala sumu 790,84 eur a celková čiastka pri revolvingu predstavuje sumu 1.928,88 eur. Predpokladaná RPMN pri revolvingu je 68,49 % a ročná úroková sadzba je 76,21 eur. Súčasne uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8400039032, a to na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400039032 vo výške 1.500,- eur. Navrhovateľka ako dlžník a povinný ako veriteľ zároveň uzavreli dňa 03.08.2011 ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400039041, na základe ktorej sa povinný zaviazal navrhovateľke poskytnúť revolvingový úver vo výške 1.500,- eur a navrhovateľka sa zaviazala tento splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú musí navrhovateľka zaplatiť bola stanovená na sumu 3.375,54 eur. RPMN bola určená na 66,91 %, úroková sadzba vo výške 70,01 % ročne, priemerná RPMN vo výške 46,56 %. Poskytnutá čiastka revolvingu predstavovala sumu 790,84 eur a celková čiastka pri revolvingu predstavuje sumu
1.928,88 eur. Predpokladaná RPMN pri revolvingu je 68,49 % a ročná úroková sadzba je 76,21 eur. Súčasne uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8400039041, a to na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400039041 vo výške 1.500,- eur. Žiadosťami zo dňa 30.01.2024 požiadal povinný zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. 8400039032 a č. 8400039041, pričom dlh viažuci sa k zmluve o revolvingovom úvere č. 8400039032 predstavuje sumu 4.811,62 eur ku dňu 15.08.2020 a dlh viažuci sa k zmluve o revolvingovom úvere č. 8400039041 predstavuje sumu 4.445,16 eur ku dňu 15.08.2020. Z výplatnej pásky navrhovateľky za január 2024 vyplynulo, že zamestnávateľ vykonal zrážku vo výške 79,70 eur na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom musí byť zrejmé, z akého dôvodu má byť neodkladné opatrenie nariadené, či týmto dôvodom má byť potreba úpravy pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia (v prípade úspechu v konaní vo veci samej) bol ohrozený. Ak navrhovateľ odôvodňuje neodkladné opatrenie potrebou úpravy pomerov (ako aj v tomto prípade), musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebu úpravy pomerov. Ide predovšetkým o osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytnutej súdom v základnom konaní. Existencia a potreba právneho záujmu sa má prejaviť predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti takéhoto rozhodnutia súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami konania, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi stranami konania nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania, keď dostatočne preukázala existenciu záväzkového vzťahu medzi ňou a povinným, pričom ich vzájomný vzťah vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a preukázala aj to, že tento právny vzťah si vyžaduje dočasnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia. Navrhovateľka uzavrela s povinným zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorých boli aj dohody o zrážkach zo mzdy, pričom navrhovateľka namieta neplatnosť uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy ako aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov. Navrhovateľka súčasne predložením výzvy povinného na vykonávanie zrážok zo mzdy a výplatnou páskou za mesiac január 2024 osvedčila, že povinný sa domáha plnenia z dohôd, ktoré považuje za neplatné, pričom na ich základe už zamestnávateľ povinnému aj plnenie poskytol a zrážku zo mzdy vykonal. Z tvrdení navrhovateľky ako aj zo zbežného preskúmania dohôd o zrážkach zo mzdy a zmlúv o revolvingovom úvere súdom, ktorý je povinný ex offo poskytnúť ochranu slabšej strane sporu (spotrebiteľovi), sú dôvodné indície, že dotknuté dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvy o revolvingovom úvere nie sú v súlade so zákonom, a teda je spochybnený samotný titul, na základe ktorého sa povinný domáha u zamestnávateľa navrhovateľky zrážok zo mzdy ako aj výška dlhu, ktorého splnenia sa povinný prostredníctvom zrážok zo mzdy domáha. Súd tak dospel k záveru, že medzi stranami je potrebné dočasne upraviť pomery, a preto uložil povinnému povinnosť zdržať sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy. Súčasne mal súd prvej inštancie za to, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k vytvoreniu nenávratného stavu alebo nenapraviteľného dôsledku na strane povinného, ani mu tým nevznikne neprimeraná ujma. Súd prvej inštancie tiež uložil navrhovateľke, vzhľadom ku skutočnosti, že nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti žalobu proti povinnému o určenie neplatnosti predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy a o určenie, že povinným poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že len komplexným posúdením tvrdených skutočností a následným meritórnym rozhodnutím dosiahne navrhovateľka úplnú právnu istotu vo vzťahu k prípadnej povinnosti strpieť zrážky zo mzdy ako aj vo vzťahu k výške dlhu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP za konštatovania, že úspešnou v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bola v celom rozsahu navrhovateľka, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho výrokov I., II. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli ani preukázané a ani splnené zákonné predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie na základe záveru, že navrhovateľ namieta neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov. Ani jedno tvrdenie, podľa názoru povinného, nebolo zo strany navrhovateľa osvedčené v rozsahu, aký je postačujúci pre nariadenie neodkladného opatrenia. Povinný ďalej uviedol, že bez ohľadu na dôvodnosť či nedôvodnosť tvrdenia o bezúročnosti, navrhovateľ ani netvrdil a ani nepreukázal, že by odporcovi uhradil to, čo od neho prevzal. Čiže aj v prípade, ak by súd spornosť otázky platnosti nároku na úroky a poplatky považoval za postačujúcu pre nariadenie neodkladného opatrenia, mohol by tak postupovať len vtedy, ak by navrhovateľ tvrdil a preukázal splatenie celej sumy, ktorú prevzala. Povinný ďalej uviedol, že v prípade zmluvného vzťahu č. 8400039032 bola prijatá suma 1284,25 EUR, splatená 661,18 EUR a neuhradená zostáva suma 623,07 EUR. V prípade zmluvného vzťahu č. 8400039041 bola prijatá suma 1284,25 EUR, splatená 942,51 EUR a neuhradená zostáva suma 341,74 EUR. Podľa názoru povinného, preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že je dôvod pre uloženie povinnosti „zdržať sa použitia“ dohody o zrážkach zo mzdy, pretože v rozsahu nesplatených súm vyššie predsa povinnosť navrhovateľa je nesporná, a ani nebola sporovaná. Uhradenie uvedených súm nemôže za žiadnych okolností predstavovať skutočnosť, ktorá by mala odôvodniť obavu vyžadujúcu rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie preto nesprávne vyhodnotil základné podmienky neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia je ovládané zásadou zdržanlivosti zásahov súdu, čo vyplýva jednak z charakteru neodkladného opatrenia ale aj z toho, že súd rozhoduje len na základe osvedčovania určitých skutočností. V konaní pritom musí byť osvedčené, že bez zásahu súdu dôjde k určitej ujme. Napádané uznesenie nedáva odpoveď na to, aká ujma by vôbec vznikla, ak by sa skutočne vykonávali zrážky zo mzdy a týmto výkonom zrážok zo mzdy by v súhrne došlo k úhrade sumy v úhrne 623,07 EUR (v prípade zmluvného vzťahu č. 8400039032) a sumy v úhrne 341,74 EUR (v prípade zmluvného vzťahu č. 8400039041). Podľa povinného teda navrhovateľ podaným návrhom neosvedčil a ani netvrdil existenciu dôvodov, ktoré by preukazovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, neosvedčil existenciu takých okolností v aktuálnom čase, ktoré by osvedčovali zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a tiež neosvedčil existenciu žiadnej hroziacej ujmy v rozsahu, ktorý zodpovedá nesplateným čiastkam, a teda v tomto rozsahu je neodkladné opatrenie nezákonným a návrh na jeho nariadenie nedôvodným. Povinný ďalej uviedol, že napáda tiež výrok IV. predmetného uznesenia, nakoľko ide o závislý výrok od rozhodnutia vo výroku I. a II. Záverom povinný zhrnul, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnym právnym záverom, a preto odvolanie proti uzneseniu č.k. 18Csp/29/2024 - 13 zo dňa 08.03.2024 odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, event. zmenil tak, že povinnosť zdržať sa výkonu zrážok sa bude vzťahovať len nad súhrnne zrazenú sumu 623,07 EUR (v prípade zmluvného vzťahu č. 8400039032) a sumy v úhrne 341,74 EUR (v prípade zmluvného vzťahu č. 8400039041). Povinný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu priložil tiež prehľad uhradených splátok k zmluve č. 8400039032 a tiež k zmluve č. 8400039041.
4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I., II. a IV. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 13.02.2024 domáhala uloženia povinnosti veriteľovi neodkladným opatrením zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8400039032 zo dňa 03.08.2011 zabezpečujúcej Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400039032 zo dňa 03.08.2011 a tiež zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8400039041 zo dňa 03.08.2011 (spolu s predchádzajúcou citovanou dohodou o zrážkach zo mzdy ďalej aj ako „dohody o zrážkach zo mzdy“) zabezpečujúcej Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400039041 zo dňa 03.08.2011 (spolu s predchádzajúcou citovanou zmluvou o revolvingovom úvere ďalej aj ako „zmluvy o úvere“). Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery a z tohto dôvodu nariadil neodkladné opatrenie, ako sa domáhala navrhovateľka. Súd prvej inštancie zároveň uložil povinnému povinnosť, aby oznámil zamestnávateľovi navrhovateľky, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, tiež navrhovateľke uložil povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podala proti povinnému na súd žalobu o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a o určenie úverov za bezúročné a bez poplatkov a rozhodol o trovách konania.
13. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka v danom prípade preukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, teda v danom prípade osvedčila existenciu predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a správne uznal tento návrh za dôvodný. V prejednávanom prípade ide o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Dôvodom tejto úpravy má byť podľa navrhovateľky ochrana jej majetku, teda majetková ujma spôsobená tým, že sú z jej mzdy vykonávané zrážky, a to na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka tak osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a povinným, osvedčila aj svoje tvrdenie o existencii dohôd
o zrážkach zo mzdy zo dňa 03.08.2011, a takisto aj to, že povinný prostredníctvom splnomocnenca požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jej mzdy. Na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy teda má dôjsť, resp. už aj dochádza k zrážkam zo mzdy navrhovateľky v prospech povinného na uspokojenie jeho pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru z pohľadu dobrých mravov a podobne. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna prax vyžaduje na plnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a ani, že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma stranám sporu, teda ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Na druhej strane dočasným nevykonaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu strán sporu a povinnému ako oprávnenej osoby zo zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma. V prípade neúspechu navrhovateľky (resp. v prípade podania žaloby - žalobkyne) v konaní vo veci samej, bude nepochybná jej povinnosť uhradiť pohľadávky tak, ako vyplývajú zo zmluvy/zmlúv uzatvorenej medzi účastníkmi a právo domáhať sa žalovaného uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy žalobkyne. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné a nie neprimerané neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu pomerov sporových strán tak, že súd uloží povinnému povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy a povinnosť oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle dohôd o zrážkach zo mzdy až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Hmotnoprávne otázky súvisiace s platnosťou dohôd o zrážkach zo mzdy budú relevantné len pri rozhodovaní vo veci samej a neprichádza do úvahy ich posudzovanie v danom štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd považoval uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II. a IV. za správne a preto v tejto napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
14. Odvolací súd záverom pritom zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku vo veci samej, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd za preukázané. Neodkladné opatrenie teda neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľka nenadobúda žiadne práva, o ktorých bude, ak podá žalobu rozhodnuté až vo veci samej a ak žalobu nepodá v stanovenej lehote, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení podľa § 336 ods. 3 CSP zruší. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa preto okolnosti len osvedčujú a vychádza sa zo stavu, ktorý existuje v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je teda rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému v rozsahu 100 %.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).