Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: MS Art Designe s. r. o., so sídlom Bajzova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 833 304, zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.363,18 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.363,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.363,18 eur od 10.03.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 01.10.2019, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.07.2020, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.363,18 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.12.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Kia Soul, EČV: V., ktoré v čase nehody patrilo obchodnej spoločnosti BUBI - GOLD CENTER, s.r.o. (poistenému). Poistná udalosť bola žalovanému oznámená a ten ju zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený si nechal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške 7.737,05 eur s DPH, ktoré boli u žalovaného uplatnené faktúrou č. 20190013. Žalovaný uznal výdavky na opravu len do výšky 4.803,46 eur, a nepriznaná suma bola vo výške 1.363,18 eur (po odpočítaní spoluúčasti a DPH). Nepriznanie nárokov odôvodnil žalovaný v oznámení o poistnom plnení nasledovne: „Oprava nevykonaná technológiou podľa zápisu. Upevňovacie sady nárazníka a ľavého blatníka - nevymenené. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané originálne náhradné diely (okrem náplne klimatizácie), primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23 eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Rozdiel medzi Faktúrou a kalkuláciou AUDATEX bol odpočítaný z poistného plnenia. Zníženie plnenia poistnej udalosti pre porušenie Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel a porušenie Zák. , a - povinnosť ohlásenia dopravnej nehody policajtovi.“ 2.1. Predmetný nárok bol poškodeným postúpený na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo 07.05.2019; dňa 14.08.2019 bolo žalovanému odoslané oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávky a predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú však žalovaný napriek tomu neuhradil.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom z 18.10.2019 sp. zn. , proti ktorému žalovaný podal odpor. V predmetnom odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 3.1. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keď podľa neho poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z ktorej vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, a preto nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý má predstavovať pohľadávku žalobcu. Podľa žalovaného je zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom. 3.2. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný odkázal na oznámenie o poistnom plnení a list žalovaného z 26.08.2019, v zmysle ktorých sa poškodený aj žalobca dozvedeli, z akých dôvodov a v akom rozsahu nebola poskytnutá časť poistného plnenia. V tejto súvislosti predložil kalkuláciu nákladov č. 8013859363 z 20.02.2019 vypracovanú systémom AUDATEX práve pre motorové vozidlo žalovaného.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie neobstojí. Poškodenému vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti. 4.1. K zmluve o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že poškodený ako veriteľ postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra predstavovala iba vyčíslenie tejto škody. Poškodený nepostúpil žalobcovi svoj dlh, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný, ale svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému. 4.2. Podľa žalobcu žalovaný zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu tým, že určuje rozdielne podmienky pre rozličné autoservisy, keď rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi a zvýhodňuje v hospodárskej súťaži subjekty, ktoré subjektívne určí a týmto poskytuje vyplatenie poistného plnenia v plnej výške. V poistných podmienkach nie je nikde výslovne uvedené, že oprava musí byť vykonaná v autorizovanom alebo v zmluvnom servise, je tam použitý len pojem opravovňa. Žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov nemá oporu ani v zákone, ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť, môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancie, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. 4.3. Žalobca tiež uviedol, že v zmysle čl. 12 ods. 7 všeobecných poistných podmienok VPP KAS-5 (ktoré neboli do súdneho spisu žiadnou zo sporových strán založené, pozn.) si poisťovňa vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej je poistený povinný vykonať opravu poškodeného/poisteného motorového vozidla. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte poistného plnenia uplatní ceny platné v určenej opravovni. Žalovaný však toto svoje právo nevyužil a opravovňu konkrétne neurčil. 4.4. Žalovaný v podanom odpore nijako nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu; nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.

5. Žalovaný sa k replike žalobcu, doručenej mu 26.08.2020, nevyjadril.

6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na termín dňa 27.04.2022 o 10.00 hod., ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu. 6.1. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou žalobcu č. 20190013 na sumu 7.737,05 eur, oznámením o poistnom plnení vo výške 4.803,46 eur z 26.02.2019, zmluvou o postúpení pohľadávky zo 07.05.2019, oznámením o postúpení pohľadávky a predžalobnou výzvou z 02.08.2019, listom žalovaného z 26.08.2019, kalkuláciou nákladov č. XXXXXXXXXX z 20.02.2019 a zistil tento skutkový stav:

7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd za nesporný vznik poistnej udalosti 18.12.2018 v podobe vzniku škody na motorovom vozidle Kia Soul, EČV: V. vo vlastníctve obchodnej spoločnosti BUBI - GOLD CENTER, s.r.o., ktoré bolo v čase jej vzniku havarijne poistené u žalovaného. 7.1. Medzi stranami bolo sporné, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný. Iné skutočnosti žalovaný v odpore nerozporoval, preto sa pre potreby predmetného konania považujú za nesporné.

7.2. Zo stranami sporu predložených listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť BUBI - GOLD CENTER, s.r.o.) mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Kia Soul, EČV: V., na ktorom došlo 18.12.2018 k poistnej udalosti. Škodu si nechal poškodený opraviť v autoservise žalobcu. Pri poistnej udalosti došlo k vzniku škody 7.737,05 eur s DPH. Žalovaný však neposkytol poškodenému poistné plnenie v plnej výške, keď krátil poistné plnenie o sumu 1.363,18 eur. Poškodený predmetný nárok proti žalovanému postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo 07.05.2019 na žalobcu.

8. Podľa právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 8.1. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 8.2. Podľa plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 8.3. Podľa ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 8.4. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 8.5. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 8.6. Podľa postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 8.7. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 8.8. Podľa námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

9. Súd konštatuje, že žaloba žalobcu má všetky zákonom predpísané náležitosti, keďže žalobca v nej úplne opísal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatnený procesný nárok: jednak opísal vznik uplatneného nároku spočívajúceho v nákladoch spojených s opravou motorového vozidla Kia Soul, EČV: V., ako aj základ nároku voči žalovanému s odkazom na oznámenie žalovaného o poistnom plnení a ním uskutočnené (podľa žalobcu nedôvodné) zníženie poistného plnenia. Žalobca uplatnený nárok taktiež podložil dôkazmi, z ktorých je zrejmé, z čoho vychádzala suma opravy poškodeného motorového vozidla.

10. Námietku žalovaného týkajúcu sa absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhodnotil súd ako nedôvodnú a nezodpovedajúcu skutočnosti. Z článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo 07.05.2019 jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je postúpenie sumy rozdielu medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným žalovaným z poistnej udalosti č. 8013859363 z postupcu na postupníka za podmienok stanovených predmetnou zmluvou.

11. K námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd uvádza, že poistený môže už odo dňa vzniku nároku na poistné plnenie (t. j. odo dňa, kedy došlo k poistnej udalosti) s týmto nárokom disponovať, aj keď ešte nie je zrejmá výška poistného plnenia, ktoré je poisťovňa povinná poskytnúť. Poistený tak môže nárok na poistné plnenie postúpiť zmluvou na inú osobu. 11.1. Obchodná spoločnosť BUBI - GOLD CENTER, s.r.o. ako poškodený bol oprávnený postúpiť nárok na poistné plnenie na žalobcu, predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo 07.05.2019 obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže sú v nej špecifikované zmluvné strany ako aj pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia. Ako nedôvodné vyhodnotil súd aj tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého nedošlo k postúpeniu pohľadávky, ale záväzku žalobcu. Súd poukazuje na to, že predmetom postúpenia bol nárok poisteného (spoločnosti BUBI - GOLD CENTER, s.r.o.) proti žalovanému na zaplatenie časti poistného plnenia (v sume 1.363,18 eur), ktoré žalovaný podľa názoru poisteného neoprávnene odmietol poskytnúť.

12. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného žalobou a aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore.

13. Záverom súd uvádza, že žalovaný v spore nepoprel účinne výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, keďže jeho konštatovanie v odpore, že vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia si dovoľuje poukázať na oznámenie o poistnom plnení a list žalovaného z 26.08.2019, nepredstavuje účinné popretie žalobou uplatneného nároku. 13.1. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia , ďalej len „CSP“).

14. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( ). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569).

15. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.09.2010).

16. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 571).

17. S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a neuniesol tak bremeno tvrdenia vo vzťahu k oprávnenosti/neoprávnenosti krátenia poistného plnenia vo výške 1.363,18 eur. Žalovaný bol okrem iného povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti, a to jednak pokiaľ ide o použitý materiál, ako aj o autoservisom fakturované normohodiny. Pokiaľ tak neurobil, vystavil sa nepriaznivým dôsledkom nesplnenia si povinnosti tvrdiť, a to procesnoprávnej sankcii v podobe straty sporu.

18. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.363,18 eur.

19. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky podľa predpisov obchodného práva. Právny vzťah medzi poškodeným (obchodnou spoločnosťou BUBI - GOLD CENTER, s.r.o.) a žalovaným, založený poistnou zmluvou, je podľa názoru súdu obchodným záväzkovým vzťahom podľa ustanovenia , keďže poistná zmluva bola uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Preto je potrebné na príslušenstvo pohľadávky aplikovať komplexnú úpravu úrokov z omeškania a ďalšieho príslušenstva pohľadávky obsiahnutú v . 19.1. V zmysle v spojení s nariadenia vlády SR č. vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9 % odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným. Žalovaný oznámením z 26.02.2019 oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti 22.02.2019, do omeškania sa teda dostal 10.03.2019. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne zo sumy 1.363,18 eur od 10.03.2019 do zaplatenia. 19.2. Súd zároveň žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia v spojení s ustanovením nariadenia vlády SR č. vo výške 40,- eur.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s ustanovením a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 20.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).