Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-94-2020.pdf
PDF · 136.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6Csp/94/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu H. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. H. XXX, štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 691, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že ustanovenie Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzavretej dňa 4.9.2007 medzi žalobcom MicP.3 ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155 ako veriteľom, čl. III bod 6 v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovanej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byt vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Na účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka“ je neplatné.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.12.2020 domáhal, aby súd určil, že ustanovenie Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzavretej dňa 4.9.2007 medzi žalobcom MA. ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155 ako veriteľom v čl. III bod 6 je neplatné. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.9.2007 uzatvoril so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Zmluvu o 6Csp/94/2020 -2-
poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej mu VÚB poskytla bezúčelový úver vo výške 75 000,- Sk (2 489,54 eura), ktoré sa zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 1 769,99 Sk (58,75 eura). Spoludlžníkom bola jeho manželka Magdaléna Ferencová, rod. Billá, nar. 20.5.1977. Zmluvu vopred pripravila VÚB, išlo o formulárovú zmluvu, a teda nemohol do nej podstatným spôsobom zasiahnuť. V čl. III. bod 6 Zmluvy je uvedené, že „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovanej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa
tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byt vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Na účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ O tom, že so Zmluvou zároveň podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy, nevedel a nikto mu nič bližšie pri podpise Zmluvy nevysvetlil. Bolo mu len ukázané, kde má Zmluvu podpísať. Avšak žalovaný sa listom zo dňa 5.2.2020 obrátil na jeho zamestnávateľa spoločnosť PROFI STAV BARDEJOV s.r.o., aby mu táto v prípade, že mu vypláca nejaký príjem, vykonala zrážku zo mzdy, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá bola súčasťou Zmluvy. Z predložených dôkazov vyplýva, že s právnym predchodcom žalovaného uzavrel spotrebiteľský úver, ktorého ustanovenie čl. III. ods. 6 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, nárok žalovaného vyplývajúci zo Zmluvy, je premlčaný. Zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia v obdobných veciach.
2. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd uznesením č. k. 6Csp/94/2020-13 zo dňa 18.12.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2021, nariadil neodkladné opatrenie tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 4.9.2007 uvedenej v čl. III bod 6. Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Všeobecnou úverovou bankou, a s., do právoplatného skončenia konania vo veci samej a že zamestnávateľ žalobcu PROFI STAV BARDEJOV s.r.o. je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 4.9.2007 uvedenej v čl. III bod 6 Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Všeobecnou úverovou bankou, a s., Bratislava tiež do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný v zásade nepopiera skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v súvislosti s právom obrátiť na súd a požiadať o súdnu ochranu, ak sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránený záujem bol porušený alebo do tohto bolo zasiahnuté. Žalovaný taktiež nepopiera skutkový stav veci, nakoľko k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. 4024516421 došlo a žalovaný taktiež nepopiera, že týmto súčasne došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca cituje ustanovenia Občianskeho zákonníka a poukazuje na súdne rozhodnutia. Žalovaný poukazuje, že len jedno rozhodnutie, na ktoré žalobca v žalobe odkazuje, sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, ostatné riešia spotrebiteľské zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný v tomto kontexte podotýka, že rozhodnutia súdov nie sú v našom právnom poriadku prameňom práva a ak sa
-3-
nejedná o rozhodnutia najvyšších právnych autorít, tak nie sú ani právne záväzné. Súd prvej inštancie sa totiž pri svojom rozhodovaní má spravovať právnymi predpismi a záväznými rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, avšak je potrebné, aby v každom jednom prípade preskúmal a zhodnotil všetky atribúty a individuality sporu, nakoľko tieto môžu výrazným spôsobom zmeniť rozhodnutie aj v zdanlivo podobných prípadoch. Žalovaný poukazuje na rozhodovaciu prax, ktorá nepokladá dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj na základe uvedeného je zrejmé, že rozhodovacia prax súdov nie je v tejto problematike zjednotená. K namietanej dohode o zrážkach zo mzdy uvádza, že žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Vzhľadom ku skutočnosti, že dôkazné bremeno nesie žalobca, je jeho povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrel slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom prípade ide len o účelové, ničím nepreukázané tendenčné tvrdenie a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal brať do úvahy. Žalobca si slobodne vybral právneho predchodcu žalovaného napriek tej skutočnosti, že na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcií a produktov. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami OZ a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútom, bol by to v zákone uviedol. Ani gramatickým, dokonca ani tým najextenzívnejším výkladom, nie je možné dospieť k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by bola neplatná. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu
je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Žalovaný dal súdu do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/994/2013 a rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 6C/197/2014. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nikde neuvádza povinnosť zmluvných strán (veriteľa a dlžníka) určiť si výšku zrážok zo mzdy. Z pohľadu zákona na to, aby bola dohoda o zrážkach zo mzdy medzi dvoma zmluvnými platná, vyžaduje sa, aby bola uzatvorená v písomnej forme. Samotný zákon však neobsahuje ustanovenie o tom, že sú zmluvné strany povinné v dohode určiť si výšku zrážok zo mzdy, určuje však, že výška zrážok zo mzdy nesmie byť väčšia, aká by bola pri výkone rozhodnutia. Na základe zmluvy o úvere boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal v pravidelných splátkach uhrádzať. Pohľadávka žalovaného bola zabezpečená prostredníctvom dohody o zrážkach. Nakoľko zo strany žalobcu došlo k omeškaniu so splátkami, dostal sa do omeškania, čím vznikol žalovanému nárok na úroky z omeškania, ako aj oprávnenie uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý si zmluvné strany medzi sebou dohodli. Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Ako vyplýva napr. aj z judikatúry Najvyššieho súdu
-4-
Českej republiky, ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (NS ČR, sp. zn.: 23Cdo/1201/2009). Žalovaný poukazuje aj na stanovisko sudcu Milana Ľalíka podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý sa pripája k rozhodnutiu Ústavného súdu sp. zn.: I.ÚS 547/2012. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdeniami žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie zákonných náležitostí, nakoľko zmluva o úvere č. 8731249811, uzatvorená medzi žalobcom a pôvodným veriteľom je platná a obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalovaný namieta nedostatok procesnej podmienky - nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nakoľko s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné spoločenstvo. Vzhľadom na ustanovenia § 53a odsek 1 OZ, je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa Poštovú bankou, a.s., Bratislava, ktorá je dodávateľom (súd poznamenáva, že pôvodným veriteľom je VÚB Banka, a.s.). Na základe uvedeného žiada, aby súd zastavil konanie pre procesné nedostatky (nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného a absenciu naliehavého právneho záujmu) a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovanému, alternatívne, aby žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovanému.
4. Na pojednávaní konanom dňa 28.4.2022 sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 27.4.2022 z dôvodu hospodárnosti konania ako aj z dôvodu kolízie. Žiadal, aby súd rozhodol vo veci v neprítomnosti žalobcu, a to v zmysle jeho vyjadrení a podaní. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil aj žalovaný a navrhol, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti a aby sa na základe listinných dôkazov rozhodlo. Súd v zmysle § 180 CSP spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 4.9.2007, výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 5.2.2020 a zistil tento skutkový stav:
6. Zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 4.9.2007 súd zistil, že žalobca uzatvoril so Všeobecnou úverovou bankou, a. s. zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej mu VÚB poskytla bezúčelový úver vo výške 75 000,- Sk (2 489,54 eura), ktorý sa zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 1 769,99 Sk (58,75 eura). Spoludlžníkom bola jeho manželka Magdaléna Ferencová, rod. Billá, nar. 20.5.1977.
7. V čl. III bode 6 zmluvy je uvedené, že „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, banka bola oprávnená požadovať od
zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byt vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Na účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“
-5-
8. Z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 5.2.2020 súd zistil, že žalovaný informoval PROFI STAV BARDEJOV s.r.o., že ich zamestnanec - žalobca uzavrel s VÚB, a. s. Bratislava zmluvu o úvere, na základe ktorej mu VÚB poskytla finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splácať v zmluve dohodnutých lehotách splatnosti. Keďže poskytnutý úver dlžník riadne nesplatil, VÚB a. s. vyhlásila úver za predčasne splatný. Oznámil mu tiež, že pohľadávka zo zmluvy o úvere voči dlžníkovi bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2013 na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. a dňa 14.12.2015 na žalobcu tak, že spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s. vstúpila do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať zrážky zo mzdy. Zároveň predložil dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy PROFI STAV BARDEJOV s.r.o., Bardejov uzavretú so žalobcom a vyzval ho, aby začal vykonávať zrážky zo mzdy na účet veriteľa - žalobcu.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnú dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).
14. Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy o úvere dňa 4.9.2007, do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a 6Csp/94/2020 -6-
jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
15. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
16. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
17. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
18. Podľa ust. čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
19. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
-7-
20. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 21. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/ > o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 22. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 24. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „citovaný zákon“). Tento právny predpis (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona, je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 26. Podľa § 551 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. 27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 6Csp/94/2020 -8- 28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 29. Podľa § 137 písmeno c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 30. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalovaného túto charakteristiku spĺňa. Ide o typickú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalovaného má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy ako upravuje Občiansky zákonník. 31. Medzi stranami nebolo sporné, že posudzovaný právny vzťah je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalovaný resp. jeho právny predchodca bol od uzavretia zmluvy dňa 4.9.2007 v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
32. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalovaného VÚB banka a žalobca dňa 4.9.2007 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej VÚB banka poskytla žalobcovi bezúčelový úver vo výške 2 489,54 eura. Žalobca sa zaviazal splatiť úver v 60 mesačných splátkach po 58,75 eura. Zo zmluvy je zrejmé, že zmluvu vopred pripravila VÚB banka, išlo o formulárovú zmluvu, a teda žalobca nemohol do nej podstatným spôsobom zasiahnuť. Pri podpise zmluvy žalobca a právny predchodca žalovaného uzavreli ako súčasť zmluvy Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ako to vyplýva z čl. III. bod 6 zmluvy. O tom, že so zmluvou zároveň podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy, žalobca nevedel a nikto mu nič bližšie pri podpise zmluvy nevysvetlil, bolo mu len ukázané, kde má zmluvu podpísať. Z výzvy na
vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 5.2.2020 mal súd za preukázané, že žalovaný informoval PROFI STAV BARDEJOV s.r.o., zamestnávateľa žalobcu, že ich zamestnanec - žalobca uzavrel s VÚB, a. s. Bratislava zmluvu o úvere, na základe ktorej mu VÚB poskytla finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splácať v zmluve dohodnutých lehotách splatnosti. Keďže poskytnutý úver dlžník riadne nesplatil, VÚB a. s. vyhlásila úver za predčasne splatný. Oznámil mu tiež, že pohľadávka zo zmluvy o úvere voči dlžníkovi bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2013 na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. a dňa 14.12.2015 na žalobcu tak, že spoločnosť BENCONT
-9-
COLLECTION a.s. vstúpila do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať zrážky zo mzdy. Zároveň predložil dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy PROFI STAV BARDEJOV s.r.o., Bardejov uzavretú so žalobcom a vyzval ho, aby začal vykonávať zrážky zo mzdy na účet veriteľa - žalobcu.
33. Predmetom konania je určenie neplatnosti uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl).
34. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP, umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím, treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy má žalobca - spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v neposlednom rade i domáca právna úprava.
35. Naliehavý právny záujem žalobcu mal súd preukázaný tým, že žalovaný začal realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, ako veriteľ si uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy, čím dochádza, alebo môže dochádzať bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný sa môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Súd teda posúdil, že podaný určovací návrh je vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ. S poukazom na uvedené žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie so svojou mzdou.
36. Súd z obsahu žaloby mal za preukázané, že zmluvu vopred pripravila VÚB banka, išlo o formulárovú zmluvu, a teda žalobca nemohol do nej podstatným spôsobom zasiahnuť. O tom, že so zmluvou zároveň podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy, žalobca nevedel a nikto mu nič bližšie pri podpise zmluvy nevysvetlil. Bolo mu len ukázané, kde má zmluvu podpísať. Súd konštatuje, že dohodou o zrážkach zo mzdy pri podpise zmluvy naviac právny predchodca žalovaného vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom zmluvy konajúcej osobe - žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a
-10-
to uzatvorenie úveru. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok dlžníka v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Žalobca ako osoba neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre ňu zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy, podpis zmluvy spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy bol žalobcovi vnútený, pretože nemal inú možnosť podpisu úverovej zmluvy bez toho, aby podpísal aj takúto dohodu. Súd poukazuje na to, že právny predchodca žalovaného pri dodržaní elementárnych zásad poctivého obchodného styku mohol a mal ponúknuť žalobcovi dôslednejšie vysvetlenie aj riziká vyplývajúce z úverového vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 37. Je pravdou tvrdenie žalovaného, že ustanovenie § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, musia však byť rešpektované zákonné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany z tohto právneho vzťahu. Táto ochrana sa neskôr premietla aj do ust. § 5a ods. 1 zák. č 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, čo v tomto prípade nebolo preukázané, aby to zo strany právneho predchodcu žalovaného bolo splnené. Naviac, uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas splatnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi, a to bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa 38. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje spolu so zmluvou formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť, pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Uvedený postup právneho predchodcu žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.
39. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: 6Csp/94/2020 -11-
„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu nariadiť predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
40. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a preto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu sa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa.
41. Na základe uvedeného súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj za neplatnú v zmysle citovaných zákonných ustanovení a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
42. Čo sa týka námietky žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného z dôvodu, že s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné spoločenstvo, súd poukazuje na citované ustanovenie § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) sa dlžníkovým veriteľom stáva postupník a s postúpenou pohľadávkou predchádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Veriteľom a osobou oprávnenou z ďalších práv spojených s touto pohľadávkou sa stáva postupník. Postupník sa stáva subjektom, voči ktorému možno uplatniť všetky námietky s pohľadávkou súvisiace, teda v tomto prípade určenie neplatnosti dohody zo zrážok zo mzdy žalobcom podanou žalobou. Medzi stranami nebolo sporné, že pohľadávka zo zmluvy o úvere voči žalobcovi bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2013 na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. a dňa 14.12.2015 na žalovaného tak, že žalovaný vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať zrážky zo mzdy. Žalovaný si tak odporuje pri tvrdení, že s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné spoločenstvo a že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu, nakoľko aj výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy predložil zamestnávateľovi žalobcu sám, bez pôvodného veriteľa.
-12-
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení vo výroku II. rozsudku. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 6Csp/94/2020 -13-
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.