Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/57/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: B.. M. R., nar. XX.X.XXXX, E. XX, U., zast. JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o., Mostná 72, Nitra, IČO: 36 748 919, proti žalovanému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, veľký V., o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 20.5.2020 medzi C. I., bytom R. XXX, XXX XX R., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovanou G. A., bytom F. XXX/XX, XXX XX H. V., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcou, predmetom ktorej je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. Komjatice, okres Nové Zámky zapísané ako parcely reg. „E“, p. č. XXXX/X o výmere 4143m2, druh pozemku - orná pôda v podiele 1/1 k celku je voči žalobcovi právne n e ú č i n n á.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 20.5.2020 medzi C. I., bytom R. XXX,XXX XX R., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovanou G. A., bytom F. XXX/ XX, XXX XX H. V., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcou, predmetnom ktorej je nehnuteľnosť zapísaná LV č. XXXX, k. ú. Komjatice, okres Nové Zámky zapísané ako parcely reg. „E“, p. č.XXXX/X, o výmere 4143m2, druh pozemku - orná pôda v podiele 1/1 k celku je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobu zdôvodnil tým, že žalobca v pozícií veriteľa a C. I. v pozícií dlžníka boli účastníkmi súdneho konania, ktoré bolo vedené na OS Nitra, sp. zn. , predmetom ktorého bolo vrátenie dlžnej sumy z titulu pôžičky poskytnutej žalobcom dlžníkovi. Výsledkom konania je exekučný titul Rozsudok OS Nitra sp. zn. zo dňa 25.6.2018, právoplatný 7.8.2020, potvrdený Rozsudkom KS v Nitre sp. zn. zo dňa 30.6.2020 právoplatný dňa 7.8.2020. Exekučné konanie na vymoženie nároku priznaného exekučným titulom je vedené na podklade návrhu žalobcu zo dňa 7.9.2020 na Exekútorskom úrade C.. B.. C. R., M.- súdny exekútor so sídlom v Leviciach pod č. XXX EX XXX/ XX, v zmysle ktorého je dlžník povinný na zaplatenie istiny vo výške 1500 EUR s príslušenstvom vo výške 5639,52 EUR ku dňu 30.9.2021. Dlžník dňa 20.5.2020 previedol Kúpnou zmluvou nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Komjatice, okres Nové Zámky zapísané ako parcely reg. „E“, p. č.XXXX/X, o výmere 4143m2, druh pozemku - orná pôda na žalovanú v podiele 1/1 k celku. Nakoľko k prevodu celého nehnuteľného majetku dlžníka na jemu blízku osobu (žalovaná je podľa našich informácií družkou dlžníka a majú spolu maloleté deti) došlo bezprostredne po tom ako sa ukončilo vyššie uvedené súdne konanie na OS Nitra s výsledkom, kde bol dlžník zaviazaný na zaplatenie, máme za to, že dlžník sa svojho majetku zbavil úmyselne. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu jeho majetku, pričom nie je dôležité aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to že tento majetok bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený. Predmetná Kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudla žalovaná výlučné vlastnícke právo

k nehnuteľnosti od dlžníka v postavení druh, bola nepochybne urobená v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa a tento úmysel musel byť žalovanej známy, nakoľko je blízkou osobou prevodcu (dlžníka - predávajúceho), preto máme za to, že právny úkon dlžníka je úkonom odporovateľným v zmysle . Žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorej si bol a je dlžník vedomý. Z okolností prevodu a najmä časových súvislostí preto jednoznačne vyplýva, že cieľom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy bola snaha dlžníka poškodiť žalobcu ako veriteľa, pretože v čase jej uzatvorenia dlžník vedel o svojom záväzku z titulu prehratého súdneho sporu, no napriek tomu zmenšil svoj majetok na úkor žalobcu. Navyše, úmysel poškodiť žalobcu je preukázaný aj tou skutočnosťou, že dlžník uskutočnil prevod vlastníckeho práva na rodinnú príslušníčku. To znamená, že nehnuteľnosť neprevádzal z dôvodu riešenia finančnej tiesne. Z uvedeného je dôvodne možné tvrdiť, že dlžníkove konanie napĺňa aj znaky trestného činu poškodzovania veriteľa v zmysle :.

2. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že nemala vedomosť o tom, že otec jej troch detí C. I. mal niekedy v minulosti pôžičku alebo má aj v prítomnosti nejakú pôžičku (respektíve či bol v minulosti dlžníkom, alebo ich prítomnosti dlžníkom). Odmieta tvrdenie žalobcu, že robila niečo úmyselne, preto aby niekoho poškodila, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a poškodzuje jej česť a dobromyseľnosť. S menovaným C. I. má síce 3 deti, ale prispievanie ( a hlavne finančné) na výchovu týchto spoločných detí už zo strany otca je problematické, dlhodobo sa stalo toto finančné prispievanie na výchovu spoločných detí nepravidelne, prípadne skoro žiadne a vždy bol v omeškaní s finančnými prostriedkami pre výchovu detí. Kúpna zmluva bola vyhotovená iba z jedného jediného dôvodu: C. I. sa po dlhom čase podarilo predediť novoobjavený majetok po svojom dedkovi a tento pozemok mal byť rozdelený na 6 častí ( 6 dedičov) a títo šiesti dedičia sa medzi sebou dohodli, že darujú svojej čiastky C. I. z dôvodu, že vedeli, že C. I. je dlhodobo chorý a vzhľadom k tomu, že táto choroba zanechala také následky, že sa C. I. nevie riadne postarať o svoje 3 deti, tak títo dedičia súhlasili, aby finančný prospech tohto pozemku bol použitý na riešenie finančnej tiesne C. I. a finančnej tiesne jeho troch detí. Kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve ( čiastka 2000 EUR) bola vyplatená a použitá na zdravotné poistenie C. I. a iné základné potreby nutné pre život (napríklad strava, oblečenie, kúrenie a podobne). C. I. s ňou nikdy nekomunikoval o svojich veciach, ako ani kam ide a čo mieni urobiť budúcnosti, ako aj z minulosti. C. I. tento pozemok nadobudol dedičskými konaniami v polovici už v roku 2019 a to 08. augusta a v celosti 22. januára. Z týchto dvoch dátumov dedičského konania je viac než isté a logicky vyplývajúce, že C. I. nemohol mať úmysel poškodiť žalobcu ako veriteľa nakoľko v čase nadobudnutia tohto pozemku t.j. 08. augusta 2019 jednej polovici a 22. januára 2020 v celosti už v tomto čase existovalo rozhodnutie zo dňa 25. júna 2018 Okresného súdu spisová značka a teda, ak by C. I. mal v skutočnosti úmysel poškodiť veriteľa mohol jednoducho týchto dvoch dedičských konaniach svoju čiastku prenechať ktorémukoľvek dedičovi a, napríklad tento dedič potom mohol darovať, prípadne predať mojim deťom tento pozemok, logicky z tohto postupu C. I. vyplýva a preukazuje, že nekonal zlomyseľne v čase dedenia tohto pozemku ako ani v čase vyhotovenia kúpnej zmluvy 20. mája 2020 nekonal s úmyslom poškodiť veriteľa. Úmyslom a účelom prechod vlastníckeho práva kúpnou zmluvou bolo jedine zabezpečenie finančnej tiesni C. I. a vyrovnanie zameškanej finančnej čiastky voči svojim deťom, ktorá táto zameškaná finančná čiastka ako výživné bola žalovanej poskytnutá takouto formou.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná si sama odporuje, keď uviedla vo svojom vyjadrení, že kúpna cena bola použitá na zdravotné poistenie dlžníka a na iné základné potreby nutné pre život. Z uvedeného je zrejmé, že vyjadrenie žalovanej je len špekuláciou vyhnúť sa plneniu z dôvodu odporovateľného právneho úkonu. Navyše z listu vlastníctva je zrejmé, že išlo o špekulatívny prevod, keďže nehnuteľnosť bola daná dlžníkovi do nájmu dňa 8.7.2020 nájomnou zmluvou N-234/2020 č. zmeny 540/2020. Ak by malo byť pravdou tvrdenie žalovanej, to jest dlžník bol dlžný výživné, tak by žalovaná nepristúpila k vyplateniu kúpnej ceny a následne by neuzatvárala s dlžníkom nájomný vzťah. Po preskúmaní katastra nehnuteľností je ďalej zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť je súčasťou areálu Poľnohospodárskeho podielnického družstva v Komjaticiach, k žiadnemu reálnemu nájomného vzťahu preto ani nemohlo dôjsť a ide o fiktívnu nájomnú zmluvu, takisto ako o špekulatívne „zbavenie“ sa nehnuteľnosti v prospech žalovanej. Konanie dlžníka a žalovanej (kúpna zmluva, nájomná zmluva) je dôkazom, že títo dvaja konajú spoločne vo svoj prospech. Žalobca považuje tvrdenie žalovanej, že s dlžníkom ako otcom jej detí nekomunikuje o jeho veciach, za vymyslené a nepravdivé a to nielen vzhľadom na počet ich detí a ich vekový rozdiel. Žalobca trvá na tom, že predmetná kúpna zmluva bola urobená v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa a tento úmysel musel byť žalovanej známy, nakoľko je blízkou osobou prevodcu, (teraz aj prenajímateľkou) a preto právny úkon dlžníka je

úkonom odporovateľným v zmysle . Podľa R 44/2001 sa vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle rozumie taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať na súde v základnom konaní. K prevodu nehnuteľnosti došlo po tom ako sa ukončilo súdne konanie, ktoré bolo vedené na OS Nitra, sp. zn. , predmetom ktorého bolo vrátenie dlžnej sumy z titulu pôžičky poskytnutej žalobcom dlžníkovi - Rozsudok OS Nitra sp. zn. zo dňa 25.6.2018, právoplatný 7.8.2020 v spojení s Rozsudkom KS v Nitre sp. zn. zo dňa 30.6.2020 právoplatný dňa 7.8.2020. Exekučné konanie na vymoženie pohľadávky žalobcu pod č. 306 EX 585/20 na Exekútorskom úrade C.. B.. C. R., M.- súdny exekútor so sídlom v Leviciach je neúspešné, keďže dlžní nemá (nemal) žiadny majetok, okrem už úmyselne prevedenej nehnuteľnosti .

4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla že nikdy doteraz jeho meno nepočula a nikdy s touto osobou neprešla do žiadneho či osobného alebo iného kontaktu. Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená dobrovoľne, dobromyseľne a s náležitou starostlivosťou. Po prekontrolovaní listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Komjatice, z ich strany nič nebránilo tomu, aby predmetnú nehnuteľnosť nadobudla, pretože na predmetnom liste vlastníctva neboli zapísané žiadne ťarchy, a ani iné záznamy, ktoré by bránili zákonnému prevodu vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. Záznamy vedené na liste vlastníctva sú pre ňou nosnou informáciou, aby predmetnú nehnuteľnosť kúpila. Žalobca vo svojom podaní klame, keď tvrdí, že k prevodu nehnuteľnosti došlo po ukončení súdneho konania spisová značka v spojení spisová značka , keď títo konania treba chápať ako 1 konanie a to bolo právoplatne skončené 07. augusta 2020 pričom k prevodu nehnuteľností došlo 20. mája 2020. Je úplne nelogické aby pri kúpe nehnuteľnosti vyzývala všetkých občanov Slovenskej republiky či predávajúci nie náhodou dlžníkom niektorému občanovi Slovenskej republiky. Takúto povinnosť neustanovuje žiaden platný a účinný všeobecne záväzný právny predpis. Žalovaná je bezúhonná slobodná matka a ohradzuje sa voči bezočivým alebo lživým útokom na jej osobu, tieto tvrdenia žalobcu nie sú ničím podložené sú iba výmyslom žalobcu, aby ovplyvnil súd a vyvolal dojem, že je špekulantka. Ich blízkymi osobami sú jej 3 deti a jej pokrvná rodina, nik iný. Preto navrhuje súdu, aby žalobu zamietol.

5. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej v zmysle , kde sa oboznámil s prednesmi zástupcov strán sporu a vyjadrením žalobcu.

6. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že predmetom sporu je neúčinnosť kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili C. I. a žalovaná. Pričom na OS Nitra pod sp. zn. sa viedlo konanie, kde účastníkmi boli C. I. a žalobca a predmetom sporu bolo vrátenie dlžnej sumy. Súd neprávoplatne rozhodol, že C. I. je pohľadávku povinný žalobcovi uhradiť, pričom 2 roky po rozhodnutí C. I. previedol na žalovanú kúpnou zmluvou nehnuteľnosť. Žalobca sa domáha svojho nároku v zmysle -3 , nakoľko k právnemu úkonu dlžníka došlo v posledných 3 rokoch a tento úkon bol urobený medzi dlžníkom a blízkou osobou, keď ide o vzťah druh - družka. Ide o špekulatívne tvrdenia žalovanej, že o uvedenej skutočnosti nemala vedomosť. Z písomného podania žalovanej je zrejmé, že vedela o zdravotnom stave, o dôvodne takéhoto postupu ako aj o spôsobe života C. I.. Preto má za to, že žalovaná nevynaložila náležitú starostlivosť, aby si zistila tieto skutočnosti. Pohľadávka je t. č. predmetnom exekúcie, avšak v rámci exekúcie nebola pohľadávka uspokojená. Poukazuje na právnu vetu v rozhodnutiach NS ČR - a . S poukazom na uvedené žiada, aby súd žalobe vyhovel a priznal nárok na náhradu trov konania. S poukazom na dôkazy, ktoré predložil žalobca ako aj z vyjadrení v tomto spore je zrejmé, že žalovaná je zdatná v písaní listín a preto nemôže obstáť jej tvrdenie, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel C. I.. Z dôkazov vyplýva, že práve žalovaná vo vlastnom mene ponúka pozemok za 25 eur/m2, hoci táto nehnuteľnosť bola predaná za 2000 eur a teda je zrejmé, že už takýmto postupom dochádza k poškodzovaniu veriteľa. Žalovaná vo svojom poslednom vyjadrení pripojila rozhodnutie ÚS SR, pričom na str. 6 jej podania sa uvádza, čo sa považuje za vymáhateľné pohľadávky, pričom žalobcova pohľadávka spĺňala tieto parametre už pred podaním tejto samotnej žaloby. Na osobné stretnutie žalobcu so žalovanou môže reagovať výlučne žalovaná, nakoľko sa týka jej osoby a nie jej zástupcu, ktorý by sa tak mohol vyjadriť len z pozície svedka, čo nie je. hovorí, že blízkou osobou sú aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z celého konania je zrejmé, že žalovaná a C. I. komunikujú veľmi blízko, stretli sa aj v správnom konaní a majú spolu deti. hovorí o právnom úkone, ktorý bol urobený v posledných 3 rokoch, pričom z uvedeného je zrejmé, že táto podmienka je splnená, keď k tomuto úkonu mohlo dôjsť mesiac po tom, ako sa stala vymáhateľnou. V záverečnej reči uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava podanej žaloby a všetkých doterajších podaní a ústnych vyjadrení. Sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, keď úkonom

dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku a tým k ukráteniu veriteľa podľa -3 . Navrhuje žalobe vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania.

7. Zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava všetkých doterajších podaní. Zástupca žalobcu fiktívne vytvára dojem, že je žalovaná špekulantka, pričom účelovo klame, aby si prispôsobila spor. Žiada, aby súd na judikatúru ČR neprihliadal, nakoľko súd je viazaný len zákonmi SR. Pridržiava sa podania zo dňa 21.04.2022, kde vysvetlili a vyjadrili sa k pojmu blízka osoba ako aj k pojmu vymáhateľná pohľadávka. Má za to, že nie sú splnené podklady a podmienky v zmysle -3 . Žalobca klame, nakoľko žalovaná sa s ním nestretala a do dnešného dňa uvedené ani nespomenul. Všetky reči, ktoré tu boli povedané sú klamstvá, len aby dosiahol výsledok sporu pre seba. Čo sa týka vymáhateľnosti pohľadávky, tá v čase prevodu nehnuteľnosti vymáhateľná nebola tak, ako ustanovuje 42a . Čo sa týka blízkej osoby, právny poriadok pojem druh - družka nepozná. Viac nemá čo dodať. K ukráteniu veriteľa právnym úkonom zo strany dlžníka nedošlo v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky, ako to uvádza . Čo sa týka blízkej osoby, len sama žalovaná vie, ku komu čo cíti. V záverečnej reči uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol. K prevodu nehnuteľnosti došlo pre to, že žalovaná kúpnou cenou 2000 eur poskytla tieto peniaze dlžníkovi a ten ich využil na živobytie, na lekára, na chleba. Iný dôvod nebol.

8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že predkladá súdu dôkazy, že sú dané predpoklady na postup v zmysle -3 . Z LV ohľadne spornej nehnuteľnosti vyplýva, že C. I., ktorý previedol na žalovanú predmetnú nehnuteľnosť za 2000 eur je evidovaný ako nájomník, pričom si myslí, že žalovaná nemá oprávnenie z Daňového úradu na akékoľvek prenajímanie nehnuteľnosti a rovnako nepreukázali, že by žalovaná platila dane. Na základe týchto predložených dôkazov je zrejmé, ako C. I. postupuje, keď jeho cieľom je poškodiť veriteľov. Rovnako poukazujem aj na vyjadrenie žalovanej zo dňa 21.02.2022, kde žalovaná uviedla, že ho ako žalobcu nepozná, nikdy ho nevidela, pričom toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko s C. I. sa pozná od roku 2011, kedy si od neho požičiaval peniaze a pri jednom pracovnom stretnutí sa dostavil spolu so žalovanou a tú mu predstavil ako svoju milú, s ktorou žije a majú spolu deti.

9. Súd v rámci vykonaného dokazovania vykonal výsluch žalobcu, oboznámil sa s prednesmi zástupcov strán sporu ako aj s obsahom žaloby a listinných dôkazov, ktoré strany predložili, z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.

10. Žalobca v pozícií veriteľa a C. I. v pozícií dlžníka boli účastníkmi súdneho konania, ktoré bolo vedené na OS Nitra, sp. zn. , predmetom ktorého bolo zaplatenie dlžnej sumy z titulu pôžičky poskytnutej žalobcom dlžníkovi. Predmetný rozsudok OS Nitra sp. zn. zo dňa 25.6.2018, potvrdený Rozsudkom KS v Nitre sp. zn. zo dňa 30.6.2020, nadobudol právoplatnosť dňa 7.8.2020. C. I. dňa 20.5.2020 previedol Kúpnou zmluvou nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Komjatice, okres Nové Zámky zapísané ako parcely reg. „E“, p. č.XXXX/X, o výmere 4143m2, druh pozemku - orná pôda na žalovanú v podiele 1/1 k celku. Exekučné konanie na vymoženie nároku priznaného exekučným titulom je vedené na Exekútorskom úrade C.. B.. C. R., M.- súdny exekútor so sídlom v Leviciach pod č. XXX EX XXX/XX, v zmysle ktorého je dlžník povinný na zaplatenie istiny vo výške 1500 EUR s príslušenstvom vo výške 5639,52 EUR ku dňu 30.9.2021. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 20.5.2020 medzi C. I., bytom R. XXX,XXX XX R., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovanou G. A., bytom F. XXX/XX, XXX XX H. V., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcou, predmetnom ktorej je vyššie uvedená nehnuteľnosť je voči žalobcovi právne neúčinná.

11. Z rodných listov predložených v spise vyplýva, že žalovaná a C. I. majú spolu 3 deti, C. I., nar. XX.X.XXXX, G. I., nar. XX.X.XXXX a L. I., nar. XX.X.XXXX.

12. Z kúpnej zmluvy č. uzatvorenej medzi C. I. ako predávajúcim a žalovanou G. A. ako kupujúcou vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je nehnuteľnosť v obci Komjatice, k. ú. Komjatice, parcela reg. „E“ zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4143 m, pod B2 v podiele 1/1 za kúpnu cenu 2000 eur.

13. Z podania - predžalobná výzva zo dňa 9.7.2021 adresovaná Podielnickému Poľnohospodárskemu družstvu, Komjatice vyplýva, že C. I. ako splnomocnený zástupca vlastníčky a legitímny nájomca, registrovaný a evidovaný v katastri pozemku, vedenom na LV č. XXXX, parcely reg. „E“, parc. č.

XXXX/X, k. ú. Komjatice, žiada družstvo o vydanie predmetného pozemku, nakoľko družstvo sa dopúšťa nezákonného zabratia pozemku, pričom navrhoval ústretové riešenia v konaniach vedených na Obecnom úrade Komjatice.

14. Z podania - ponuka zo dňa 18.6.2020 adresovaná Podielnickému Poľnohospodárskemu družstvu Komjatice, vyplýva, že žalovaná predmetnému družstvu ponúka dve alternatívy: 1/ predaj pozemku v cene 25eur/m2 alebo 2/ zámena pozemku v tej istej výmere s pozemkom v obciach Veľký Cetín, Malý Cetín, Čechynce, Janíkovce.

15. Z oznámenia Obce Komjatice zo dňa 17.9.2020 na základe žiadosti žalovanej, zastúpenej C. I., vyplýva, že začína konanie o vydanie súhlasu na výrub 6 ks drevín druhu agát, ktoré bránia vstupu na pozemok KN - E č. XXXX/X. k. ú. Komjatice.

16. Z exekučného príkazu zo dňa 21.6.2021, ktorého súčasťou je čiastočný výpis z LV č. XXXX, k. ú. Komjatice, vyplýva, že C. I. je nájomca predmetného pozemku.

17. Podľa (ďalej len ), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

18. Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 19. Podľa , odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

20. Podľa , odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

21. Podľa , odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201> alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201> alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

22. Podľa -4 , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

23. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba - ako bolo uvedené vyššie - k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2020, sp. zn. )

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že konaním C. I. v posledných 3 rokoch (zavkladovanie vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy dňa 16.6.2020) došlo k ukráteniu svojho veriteľa, keď právnym úkonom - uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovanou dňa 20.5.2020 a jej následným zavkladovaním došlo k zmenšeniu jeho majetku. Súd mal za preukázané, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou v zmysle , keď mal súd za preukázané, že vzťah medzi žalovanou a C. I. je vzťahom druh družka, čo mal preukázané výsluchom žalobcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že počas pracovného stretnutia mu bola C. I. žalovaná predstavená ako „milá“, s ktorou má tri deti, čo vyplýva aj z rodných listov, ktoré tvoria obsah spisu. Blízkou osobou sa považuje podľa aj osoby s obdobným pomerom, ktoré sú si navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Rovnako tento blízky vzťah (druh - družka) možno vyvodiť aj zo samotného konania týchto osôb, či už v tomto spore (splnomocnenie), ako aj v konaní pred správnym orgánom (Obec Komjatice) alebo aj z podaní adresovaných Podielnickému Poľnohospodárskemu družstvu a v neposlednom rade aj z nájomného vzťahu, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Komjatice, teda nájomcom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, je C. I.. Ustanovenie upravuje aj odporovateľnosť právnych úkonov, ktoré dlžník realizoval s osobami jemu blízkymi ( a 117 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq>), alebo ktoré urobil v prospech týchto osôb. Na právne posúdenie daných úkonov z hľadiska ich odporovateľnosti sa vzťahuje vyvrátiteľná zákonná domnienka o vedomosti blízkej osoby o ukracujúcom úmysle dlžníka. Na rozdiel od formulácie obsiahnutej v prvá časť vety , podľa ktorej môže veriteľ odporovať úkonom dlžníka urobeným v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, v prípade režimu blízkych osôb podľa odsekov 3 a 4 (v danom prípade aj druhá časť vety za čiarkou ) možno bez

ďalšieho odporovať právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený. Absencia úmyslu dlžníka, ako zákonnej podmienky, je z textu ustanovenia zrejmá prima facie. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu alebo ukracujúceho úmyslu dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa v týchto prípadoch prezumuje ex lege a jeho skutočný úmysel nie je na účely procesného úspechu odporujúceho veriteľa relevantný. Právny význam nadobúda až v súvislosti s procesnou obranou žalovaného, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. U týchto osôb, teda u „blízkych“ nadobúdateľov sporného majetku dlžníka, <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq> konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali. Z povahy veci sa táto vedomosť prezumuje v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu. Blízka osoba a osoba s rovnakým postavením môže účinne zabrániť odporovaniu zo strany veriteľa tým, že zákonnú domnienku v konaní vyvráti a preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť musí teda žalovaný v záujme vlastného procesného úspechu sústrediť na svoje úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka. V prípade blízkych osôb a osôb s rovnakým postavením zákon nepripúšťa záver o absencii ukracujúceho úmyslu dlžníka a pokiaľ žalovaný neunesie dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol prezumovaný ukracujúci úmysel dlžníka poznať, súd odporovacej žalobe vyhovie bez ohľadu na jeho reálnu existenciu. Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka musí blízka osoba a osoba s rovnakým postavením hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. Bez predchádzajúceho vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim úmyslom dlžníka nemôže žalovaný efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. To kladie vo všeobecnosti zvýšené nároky na blízke osoby a osoby s rovnakým postavením pri uzatváraní právnych úkonov, ktoré sú v záujme ochrany vlastnej právnej sféry povinné verifikovať hrozbu vzniku odporovateľného právneho úkonu. S osobitným dôrazom to platí v prípade prevodu majetku bez adekvátneho, prípadne bez akéhokoľvek protiplnenia. V opačnom prípade musí „blízky“ nadobúdateľ znášať riziko, že za splnenia zákonných podmienok sa bude môcť z predmetu prevodu uspokojiť veriteľ dlžníka, ktorý bol sporným úkonom ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky. (Komentár I., 2. vydanie, Nakladatelství C. H. Beck, doc. JUDr. Marek Števček, PhD., Doc. JUDr. Anton Dulak, PhD., JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marián Fečík, JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív 2019).

25. Žalovaná v priebehu sporu tvrdila, že nahliadla do listu vlastníctva a po jeho prekontrolovaní jej nič nebránilo, aby predmetnú nehnuteľnosť kúpila. Uvedené konanie žalovanej považuje súd za nedostatočné pre vyvrátenie zákonnej domnienky, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať, t.j. súd nemal za preukázané, že žalovaná vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel, nakoľko žalovaná neuniesla v tomto prípade ako blízka osoba, v prospech ktorej bol urobený odporovateľný právny úkon, dôkazné bremeno o znalosti ukracujúceho úmyslu dlžníka urobiť tento právny úkon. Keďže v danom prípade žalobca úmysel ukrátiť veriteľa nemusí preukazovať, súd avšak nad rámec uvádza, že tento úmysel ukrátiť veriteľa bol mal preukázaný konaním dlžníka, keď ten vykonal prevod vlastníckeho práva za kúpnu cenu 2000 eur dňa 20.5.2020, pričom žalovaná aj za súčinnosti dlžníka C. I. urobili dňa 18.6.2020, t.j. dva dni po povolení vkladu (16.6.2020) ponuku na odpredaj predmetného pozemku Podielnickému Poľnohospodárskemu družstvu Komjatice za 25eur/ m2, čiže pri veľkosti pozemku 4143 m2 a cene 25 eur/m2, by hodnota pozemku bola 103575 eur. Tvrdenie žalovanej, že predmetná kúpna cena 2000 eur bola určená pre C. I., ktorý mal uvedenú sumu použiť na zdravotné poistenie a iné základné potreby pre život neboli v spore preukázané, pričom tu súd poukazuje aj na to, že žalovaná najprv uviedla, že dlžník je otcom jej troch detí a neplní si svoju povinnosť vyživovať a práve táto nehnuteľnosť mala byť akousi satisfakciou za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Tieto vyjadrenia žalovanej sú zmätočné, ničím nepredložené, ťažko uveriteľné, keď ako uviedla samotná žalovaná v podaní zo dňa 20.12.2021, finančný prospech z tohto pozemku mal byť použitý na riešenie finančnej tiesne C. I. a finančnej tiesne jeho troch detí. Uvedené postráda akýkoľvek logický postup, keď matka troch detí zaplatí za nehnuteľnosť otcovi jej troch detí, aby tieto peniaze boli použité na riešenie finančnej tiesne jej detí. Týmto postupom predsa nedošlo k odstráneniu tvrdenia, že otec si finančne neplní svoju povinnosť, nakoľko ani úhradou kúpnej ceny predsa nedošlo k plneniu v prospech jeho detí, nakoľko tieto finančné prostriedky boli vynaložené samotnou matkou. V konečnom dôsledku u žalovanej vedomosť o zdravotnom stave C. I., o dedičskom konaní starého otca C. I. a

pod. nasvedčuje tomu, že žalovaná je s C. I. vo veľmi blízkom kontakte a vzťahu a teda predpoklad znalosti o právnom úkone, ktorým si zmenšil svoj majetok mohol byť znalý samotnej žalovanej. Na záver žalovaná vzniesla námietku, že odporovať možno len vymáhateľnej pohľadávke, pričom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, predmetné súdne konanie, v ktorom si veriteľ uplatňoval peňažnú pohľadávku, nebolo právoplatne skončené. Zásadnou podmienkou odporovateľnosti je to, že sporný právny úkon ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky a že pohľadávka, ktorej uspokojenie bolo ukrátené, je vymáhateľná. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť, že pre súd je aj v rámci odporovacieho konania rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuzdcny> ods. 1 ). To má osobitný význam najmä v prípade spornej interpretácie pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ v zmysle požiadavky na existenciu exekučného titulu. Vymáhateľná pohľadávka, bez ohľadu na výklad tohto termínu, musí riadne existovať v čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia, ktorým sa určuje neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi. Za žiadnych okolností však nemožno túto požiadavku vzťahovať spätne aj na obdobie realizácie odporovaného úkonu. Pohľadávka, ktorej uspokojenie je v konečnom dôsledku ukrátené, nemusí byť v čase odporovateľného úkonu dlžníka splatná, vymáhateľná ani vykonateľná. Právna teória navyše správne pripúšťa aj ukrátenie uspokojenia budúcej pohľadávky. Tu súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.6.2020, sp. zn. , ktorý v odôvodnení svojho rozsudku poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, na svoju skoršiu rozhodovaciu prax, keď okrem iného v odôvodnení uviedol, že „Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t. j. keď je pohľadávka splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutia (exekučný titul), a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Z takto ponímaného výkladu „vymáhateľnej pohľadávky“, ktorý má oporu aj v doterajšej judikatúre, sa vymyká názor vyslovený v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. , podľa ktorého sa za vymáhateľnú pohľadávku považuje už „žalovateľná pohľadávka“. Tento názor zrejme nezapadá náležite do konštrukcie právnej úpravy odporovateľných právnych úkonov.“ (Svoboda, J. a kolektív. . Komentár a súvisiace predpisy. V. vydanie. Bratislava: EUROUNION, spol. s r. o., 2004, s. 101 - 102). Čiže podmienka vymáhateľnej pohľadávky sa viaže na konanie o odporovacom úkone, t.j. v čase podania žaloby, predmetom ktorej má byť rozhodnutie, že právny úkon je neúčinný, musí byť pohľadávka vymáhateľná, t.j. splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutia (exekučný titul), pričom uvedené žalobca splnil, keď predmetný rozsudok sp. zn. zo dňa 25.6.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č.k. -141 zo dňa 30.6.2020, nadobudol právoplatnosť dňa 7.8.2020 a vykonateľnosť 11.8.2020 a žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu bola na súd podaná 26.10.2021.

26. S poukazom na vyššie uvedené, keď súd mal za preukázané, že sú splnené podmienky odporovacej žaloby v zmysle -3 , súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

27. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o náhrade trov konania podľa . Žalobca bol v konaní úspešný a preto má podľa proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (CSP)

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.