Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/20/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Zity Nagypálovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu: W. K., nar. X. P. XXXX, bytom E. XX, D. nad S., zastúpený JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom AK Slnečná 592/2, Galanta, proti žalovanému: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Kolesárová Závadka nad Hronom, IČO: 35 654 228, so sídlom Štúrova 17, Závadka nad Hronom, zastúpený JUDr. Danielom Janšom, advokátom so sídlom AK Horné záhrady 2, Banská Bystrica, o určenie, že žalobca je členom žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. -148 zo dňa 14. septembra 2021 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -148 zo dňa 14. septembra 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo napadnutý rozsudok“) prvou výrokovou vetou určil, že žalobca je členom žalovaného. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa pôvodne správnou žalobou podanou v zmysle (ďalej len „“) domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie výboru žalovaného z 19.04.2019 pod č. DK-2/2019 a potvrdzujúce rozhodnutie členskej schôdze žalovaného z 28.06.2019 č. DK-2/2019-O. Žiadal, aby po zrušení bola vec vrátená žalovanému na nové konanie. Žalobca žalobu odôvodnil v podstate tým, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 19.04.2019 bol vylúčený z radov žalovaného, bez odkazu na konkrétne ustanovenie stanov, resp. iných interných predpisov žalovaného. Žalobca sa mal v zmysle rozhodnutia žalovaného dopustiť toho, že v bližšie nezistený deň v mesiaci november 2019 podaním oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 24.10.2018 uviedol hrubo nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce informácie, spôsobilé privodiť škodu alebo ujmu na právach Poľovníckeho združenia Kolesárová (ďalej len „PZ Kolesárová“) a rovnako členom výboru a kontrolórovi žalovaného, teda ako člen združenia konal proti záujmom tohto združenia, proti záujmom Slovenského poľovníckeho zväzu, čím sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu členská schôdza združenia ako odvolací orgán zamietla, v tomto rozhodnutí bolo len odkázané na rozhodnutie prvostupňového orgánu, neboli v ňom uvedené

žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by viedli k presnejšej špecifikácii skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, ani presnejšiu špecifikáciu následkov, ktoré tým mal vyvolať. Z obsahu spisu vyplýva, že vec pôvodne napadla na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý vec postúpil Okresnému súdu Brezno z dôvodu, že vec nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Predmetné právne vzťahy je nutné považovať za súkromnoprávne vzťahy nespadajúce do oblasti verejnej správy, a preto je namieste postupovať podľa ustanovení (ďalej len „“). V nadväznosti na túto skutočnosť žalobca zmenil žalobu a žiadal v rámci civilného sporového konania určiť, že je členom žalovaného a tvrdil, že na takomto určení má naliehavý právny záujem. Zdôraznil svoju momentálne mimoriadne neisté právne postavenie; rozhodnutím súdu, ktoré by jednoznačne určilo právne postavenie žalobcu, je možné dospieť k nadobudnutiu právnej istoty, ktorú môže súd eliminovať a žalovaný tým stratí možnosť odopierať žalobcovi jeho práva vyplývajúce z členstva v Poľovníckom združení Kolesárová. Aj po zmene žaloby namietal vady v rozhodnutí žalovaného, postupu orgánov žalovaného, ktorý mal nedostatočne zistiť skutkový stav, predčasne vydal rozhodnutia bez náležitého zistenia skutkového stavu. Žalobca tvrdil, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné, zmätočné, nerešpektujúce zásady disciplinárneho konania. Nie je možné vydedukovať, ktoré konanie žalobcu mal vykazovať znaky konania vážne poškodzujúceho záujmy žalovaného, ktoré z oznámení obsiahnutých v podaní zo dňa 24.10.2018 je hrubo nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce. Žalobca tak nemá vedomosť, ktoré konkrétne tvrdenia obsiahnuté v trestnom oznámení mal žalovaný na mysli. Aj rozhodnutíe odvolacieho orgánu žalovaného žalobca považoval za nezákonné. Obe rozhodnutia nemajú predpísané náležitosti, neuvádza sa v nich, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli orgány žalovaného vedené pri hodnotení dôkazov, ako sa s nimi vysporiadali, ako sa vysporiadali s návrhmi a námietkami žalobcu prezentovanými v odvolaní. Druhostupňové rozhodnutie nie je zo strany žalovaného odôvodnené vôbec. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe sa bránil v podstate tým, že žalobca si bol plne vedomý skutočnosti, že podaním oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu mohol a dokonca aj chcel privodiť ujmu, a to nielen samotnému združeniu, ale najmä jeho jednotlivým členom. Obsah trestného oznámenia je nepravdivý; vymenovať jednotlivé hrubo nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce informácie by vyžadovalo túto listinu prebrať doslovne do textu odôvodnenia disciplinárneho rozhodnutia. Tvrdenia žalobcu v trestnom oznámení sa po preverovaní ukázali ako nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce. V rámci disciplinárneho konania tak bol stav veci spoľahlivo zistený, dokonca aj orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobca si zrejme doposiaľ nie je plne vedomý svojho konania, ktoré bolo a aj je v hrubom rozpore nielen zo zásadami a znením stanov združenia, ale aj elementárnou etikou a slušnosťou. Tvrdenie o nepreskúmateľnosti rozhodnutí je účelovým; prísnosť trestu nie je otázkou, ktorú možno skúmať, nakoľko by bolo neprimerane zasiahnuté do právomoci orgánov združenia. K naliehavému právneho záujmu žalovaný uviedol, že žalobca sa iba snaží navodiť dojem, že jeho právne postavenie je neisté. Opak je pravdou, nakoľko žalobca nie je členom žalovaného a to z dôvodu rozhodnutia členskej schôdze žalovaného z 28.06.2019, kedy bol riadnym postupom podľa stanov žalovaného vylúčený a jeho členstvo zaniklo.

1.2 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, vyjadreniami žalovaného. Vykonal dokazovanie rozhodnutím výboru žalovaného sp.zn. zo dňa 19.04.2019, odvolaním proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19.04.2019, rozhodnutím členskej schôdze Poľovníckeho združenia Kolesárová sp.zn. z 28.06.2019, oboznámil sa s Disciplinárnym poriadkom Slovenského poľovníckeho zväzu a spisovým materiálom žalovaného obsahujúceho korešpondenciu žalovaného s Okresným úradom Brezno, pozemkový a lesný odbor, ktorého obsahom je aj oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu z 24.10.2018 podané žalobcom, zápisnica o uznesení z výborovej schôdze PZ Kolesárová zo dňa 06.04.2019, pozvánka na disciplinárne konanie, zápisnica, uznesenie z výborovej schôdze PZ Kolesárová, zápisnica o disciplinárnom konaní, rozhodnutie o vylúčení, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, zápisnice a uznesenia z výborovej schôdze PZ Kolesárová z 08.06.2019 ako aj ďalšie listiny obsiahnuté v spisovom materiáli žalovaného. Súd sa rovnako oboznámil s celým textom - oboznámením o podozrení zo spáchania trestného činu podaným okrem iných aj žalobcom. Okresný súd posúdil žalobu ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle ustanovenia ; konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ustálil, že po novelizácii zákona o združovaní občanov () a vzniku osobitného právneho predpisu upravujúceho poľovnícke združenia () nie je možné domáhať sa inej ochrany voči nezákonnému rozhodnutiu združenia, ak sa takýmto rozhodnutím cítil byť žalobca dotknutý na svojich právach, v režime správneho práva alebo správneho súdnictva. Jediným prostriedkom na ochranu práv dotknutého člena je žaloba v civilnom konaní. Ak teda žalobca tvrdí, že rozhodnutím žalovaného došlo k jeho vylúčeniu zo

združenia v rozpore s internými či všeobecnými záväznými právnymi predpismi a že takéto rozhodnutie je nezákonné, existuje na jeho strane naliehavý právny záujem na určení, že je naďalej členom združenia, pretože až do rozhodnutia súdu v tejto veci je jeho právne postavenie neistým. S prihliadnutím na argumentáciu žalovaného okresný súd ustálil, že práve uvádzané právoplatné rozhodnutie o vylúčení žalobcu je napádané ako neplatné; podanie si prihlášky resp. žiadosti o prijatie za člena združenia nie je prostriedkom, ktorý sám o sebe prinavráti žalobcovi právnu istotu vo vzťahu k jeho členstvu v združení.

1.3 Vzhľadom ku skutočnosti, že nejde o konanie podľa S.s.p. ale o konanie podľa , nemohlo byť predmetom posudzovanie zákonnosti postupu disciplinárnych orgánov združenia, resp. zákonnosti nimi vydaných rozhodnutí, ale toto rozhodnutie muselo byť posudzované ako právny úkon v zmysle ustanovenia a nasl. . Súd ako predbežnú otázku posudzoval otázku tvrdenej neplatnosti oboch právnych úkonov (rozhodnutí disciplinárnych orgánov žalovaného); na základe tvrdenej neurčitosti a neplatnosti právneho úkonu bolo požadované určenie, že členstvo žalobcu u žalovaného ostáva zachované.

1.4 Pokiaľ ide o právne posúdenie súd prvej inštancie zdôraznil, že vzťahy občianskeho združenia a jednotlivých členov môžu mať charakter približujúci sa verejnoprávnym vzťahom; v prípade záujmovej samosprávy ide o väčšie spoločenstvo, ktoré má na základe interných predpisov právo rozhodovať o právach a povinnostiach svojich členov, príp. im ukladať povinnosti aj proti ich vôli. Nie v každom prípade ide o postavenie rovného s rovným; spravidla je autonómia vôle jednotlivcov potlačená a podriaďuje sa vôli väčšiny. Zákon aj v prípade poľovníckeho združenia ustanovuje povinnosť interne upraviť práva a povinnosti, určiť postup pri rozhodovaní, hospodárení či disciplinárnom postihovaní. Rozhodnutie väčšiny musí spĺňať určité prísnejšie kritériá pre platnosť takého úkonu, ktorým sa ukladajú, menia, či odnímajú práva jednotlivcov. Členovia združení vrátane poľovníckych združení si pri formulácii svojich stanov domáceho poriadku či disciplinárneho poriadku stanovujú aj formálne požiadavky a kritériá, ktorými sa musia pri svojej činnosti riadiť. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na disciplinárny poriadok žalovaného, ktorý v ustanovení § 11 ods. 5 ustanovuje náležitosti rozhodnutia o disciplinárnom opatrení; toto rozhodnutie sa musí vypracovať písomne, musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s opisom skutku a označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie disciplinárneho trestu, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným opisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku. S poukazom na ustanovenie súd prvej inštancie zdôraznil, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, pod sankciou neplatnosti.

1.5 Z hľadiska skutkových zistení okresný súd konštatoval, že skutok, ktorého sa mal žalobca ako obvinený z disciplinárneho priestupku dopustiť, bol formulovaný v každom rozhodnutí rovnako, pričom bolo konštatované, že „v bližšie nezistený deň v mesiaci november 2018 podaním oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 24.10.2018, v ktorom uviedol hrubo nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce informácie spôsobilé privodiť škodu alebo ujmu na právach PZ Kolesárová, rovnako členom výboru a kontrolórovi PZ Kolesárová ako člen PZ Kolesárová konal proti záujmom PZ Kolesárová, teda proti záujmom člena SPZ a hrubo porušil interné predpisy PZ Kolesárová“. Vzhľadom na takto formulovaný skutok okresný súd konštatoval, že nie je možné zistiť, ktorým konkrétnym tvrdením uviedol žalobca hrubo nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce informácie. Trestné oznámenie obsahuje spolu 21 skutkových opisov rôznych situácii, úkonov združenia alebo jeho členov s podozrením na rozpor s internými predpismi, príp. rozpor s predpismi trestného práva. Samotným oznámením o podozrení zo spáchania trestného činu nikto nemôže porušovať práva a oprávnené záujmy iných; môže sa tak stať až v prípade, že takéto oznámenie v sebe obsahuje klamlivú, nepravdivú či zavádzajúcu informáciu. Orgán, ktorý bol oprávnený postihnúť resp. trestať oznamovateľa, bol povinný vysporiadať sa s otázkou, ktorým konkrétnym tvrdením došlo k takémuto uvádzaniu nepravdivých, klamlivých, či zavádzajúcich informácií. Disciplinárny orgán bol povinný presne stanoviť a vysporiadať sa s otázkou, čo presne bolo v príčinnej súvislosti s konaním obvineného spôsobené, aký následok nastal ako aj s tým, či je a z akých dôvodov je takýto následok nežiadúci. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca značným spôsobom narušil medziľudské vzťahy so združením, priam spôsobil rozvrat týchto vzťahov, dokonca úmyselne, a preto ide o veľmi vážne konanie, okresný súd zdôraznil, že v disciplinárnych rozhodnutiach žalovaný konštatoval len všeobecne, že uvedením hrubo nepravdivých, klamlivých a zavádzajúcich informácií privodil žalobca škodu alebo ujmu na právach združenia, členov združenia, kontrolórovi združenia a z čoho malo vyplynúť, že žalobca konal proti záujmom združenia a záujmom členov SPZ a mal tak porušiť

interné predpisy PZ Kolesárová. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z takého opisu nie je možné zistiť, akú konkrétnu škodu bolo konanie žalobcu spôsobilé privodiť, teda či majetkovú alebo nemajetkovú a ak majetkovú, tak akého rozsahu, ak nemajetkovú, ktoré konkrétne osobnostné či iné práva subjektov mohli byť poškodené.

1.6 Okresný súd tak ustálil, že pre určitosť v rozhodnutí vydaných v disciplinárnom konaní sa vyžaduje, aby konanie podozrivého z disciplinárneho previnenia bolo riadne prejednané a v rozhodnutí presne formulované, nakoľko nežiadúcim konaním je svojvoľné, klamlivé, zavádzajúce a poškodzujúce konanie. Inak upozorňovanie a požadovanie vysvetlení vedúcej k náprave nezákonného stavu je žiadúce bez ohľadu na to, že sa musí vždy stretnúť s určitou mierou nevôle, negatívnych emócií ako aj narušenia medziľudských vzťahov jednotlivých členov združenia. Uzavrel, že rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcu zo združenia z 19.04.2019 ako aj druhostupňové rozhodnutie členskej schôdze žalovaného z 28.06.2019 nespĺňajú kritériá určitosti právneho úkonu; nie je z nich možné nepochybne zistiť, akým konaním mal žalobca porušiť interné predpisy PZ Kolesárová a aký následok presne mal svojím konaním tomuto združeniu spôsobiť. Z uvedeného dôvodu okresný súd považoval obe rozhodnutia vnímajúc ich ako právne úkony za neplatné s poukazom na ustanovenie . Uzavrel tak, že na základe takýchto neplatných úkonov nedošlo platne k vylúčeniu žalobcu z členstva u žalovaného, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

1.7 Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie a ; prihliadol na zásadu úspechu v konaní, a preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v a , tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že naliehavý právny záujem na strane žalobcu je daný; existenciu naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie predpokladá len z tvrdení žalobcu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa žalovaného neexistuje; právne postavenie žalobcu bolo a aj je absolútne isté, nakoľko na základe právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní bolo rozhodnuté, že nie je členom žalovaného. Snahou žalobcu bolo simulovať právnu situáciu akejsi právnej neistoty, tento postup je právne neprípustný, právne postavenie žalobcu je právne jasné, zjavné a úplne isté. Žalovaný v tomto smere poukázal na všeobecné princípy skúmania existencie naliehavého právneho záujmu, pričom sa posudzuje, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu; či ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právnym postavením neistým. Už súd prvej inštancie vysporiadavajúci sa s obranou žalovaného konštatoval, že žalobca mal preukázateľne k dispozícii ďalší prostriedok ochrany jeho právneho postúpenia a až po jeho neúspešnom uplatnení by prichádzala do úvahy samotná žaloba. Žalobca mohol kedykoľvek po právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia o jeho vylúčení požiadať žalovaného o prijatie za člena, žalobca tak neučinil, spoliehal sa na správnu žalobu, ktorú následne zmenil na žalobu určovaciu. Bez žiadosti o prijatie za člena, nemožno konštatovať, že bola splnená podmienka, že určovacia žaloba je poslednou možnosťou na nápravu nezákonného stavu. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že motivácia žalobcu je daná skutočnosťou, že chce i naďalej vykonávať pokusy o rozvrat členskej základne a činnosti žalovaného, pôsobiť proti záujmom žalovaného, čo však bez riadneho členstva nie je až také jednoduché. Odmietnutie spravodlivosti nastalo voči žalovanému, a to postupom súdu prvej inštancie, nakoľko tento nerozhodoval o platnosti či neplatnosti disciplinárnych rozhodnutí žalovaného, t. j. právnych úkonov, ale o statusovej otázke a teda o existencii právnej skutočnosti, teda o tom, či žalobca je alebo nie je členom žalovaného. De iure tak súd prvej inštancie ponechal v platnosti disciplinárne rozhodnutia o vylúčení žalobcu z členstva; vo výrokovej časti ich nezrušil a nevykonateľným rozsudkom nastolil stav právnej neistoty. Uvedené považuje žalovaný za neprípustné. Vyjadril názor, že ak by prvostupňový súd rozhodoval o neplatnosti právnych úkonov, musel by sa zaoberať formálnou a skutkovou stránkou veci a rozhodnutie by muselo obsahovať výrok o platnosti či neplatnosti právnych úkonov. Iba takéto rozhodnutie by bolo

vykonateľné a odstránilo by akúkoľvek právnu neistotu vo veci, neporušilo by zásadu rovnosti sporových strán a nemohlo by dôjsť ani k denegatio iustitiae.

2.2 Odvolateľ mal za to, že nesprávna je i právna logika súdu prvej inštancie, ktorý bezprecedentne aplikuje výlučne občiansko-právne inštitúty na disciplinárne konanie, ktoré samo o sebe je inštitútom verejného práva. Ide pritom o trestnoprávny proces, kde je nevyhnutné aplikovať trestno-právne postupy i princípy; okresný súd disciplinárne konanie podroboval výlučne občiansko-právnej logike práve preto, aby vôbec mohol žalobe vyhovieť po zmene jej petitu. Takýto postup je nezlučiteľný s povahou disciplinárneho konania a rozhodovania. Inkorporácia občiansko-právnych inštitútov do disciplinárnych konaní by znamenala ich rozvrat, stratu významu a v konečnom dôsledku zánik, nakoľko by ako také stratili zmysel. Súd prvej inštancie skonštruoval akúsi neprijateľnú právnu skratku, ktorá vedie len k právnej neistote a popretiu elementárneho práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Vykazuje znaky rozhodnutia o nahradení prejavu vôle, čo môže byť pre stabilitu poľovníckych a všetkých občianskych združení mimoriadne nebezpečné. Napadnutým rozsudkom vznikla právna neistota u žalovaného, nakoľko žiadne z jeho disciplinárnych rozhodnutí nebolo v meritórnej časti rozsudku zrušené, ako aj u žalobcu, voči ktorému sú disciplinárne rozhodnutia žalovaného stále platné. Neexistuje tak prostriedok na vynútenie výkonu súdneho rozhodnutia v znení, v akom bolo vydané.

2.3 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že nie je zrejmé, ktorým konkrétnym tvrdením uviedol žalobca hrubo nepravdivé a klamlivé informácie, ako aj akú konkrétnu škodu bolo konanie žalobcu spôsobilé privodiť. Z uvedeného je pre odvolateľa zrejmé, že okresný súd sa s trestným oznámením žalobcu neoboznámil, nakoľko by vyplynulo, že všetky informácie v ňom obsiahnuté sú lživé, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že žiadny z orgánov, ktoré toto trestné oznámenie prešetrovali, nezačal na jeho podklade voči žalovanému akékoľvek konanie. Je zrejmé, že tvrdenia žalobcu v trestnom oznámení boli nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce, v rozpore s tým je konštatovanie súdu prvej inštancie, že narušenie medziľudských vzťahov v združení by dávalo základ pre disciplinárne postihovanie žalobcu v prípade, ak by sa tvrdenia žalobcu ukázali ako nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce. I hrubá nepravdivosť, klamlivosť a zavádzajúci obsah je preukázaný nečinnosťou príslušných orgánov vo vzťahu k žalovanému. Konanie žalovaného, ktoré vyústilo v disciplinárne rozhodnutie voči žalobcovi je tak potrebné považovať za konanie oprávnené. Nie je zrejmé, z akého dôvodu konajúci súd dospel k opačným záverom.

2.4 Ak súd prvej inštancie v rozsudku žalovanému vytýka, že z predložených dôkazov sa nedá odvodiť, akú škodu mal žalobca žalovanému spôsobiť, odvolateľ uviedol, že je evidentné, že žiadna škoda nevznikla. Už samotná hrozba jej vzniku bola podľa názoru žalovaného dostatočným dôvodom na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči žalobcovi. Žalobca si musel byť vedomý, že podaním trestného oznámenia obsahujúceho výslovne lživé a nepravdivé informácie môže privodiť, alebo spôsobiť škodu a ujmu na právach žalovaného. Konal tak v zjavnom úmysle takú ujmu aj spôsobiť.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

3.1 Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa s disciplinárnym rozhodnutím, od ktorého žalovaného odvodzoval zánik členstva žalobcu, vysporiadal jednoznačne; o jeho platnosti rozhodol ako o predbežnej otázke a konštatoval neplatnosť disciplinárneho rozhodnutia z dôvodu jeho neurčitosti. Z uvedeného žalobca vyvodil, že je logické, že v prípade neplatnosti prvostupňového disciplinárneho rozhodnutia je automaticky neplatné i rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho orgánu z dôvodu neurčitosti týchto rozhodnutí. Argumentácia žalovaného, týkajúca sa toho, že súd prvej inštancie nerozhodol o neplatnosti disciplinárnych rozhodnutí a ponechal ich v platnosti, je nesprávna. Navyše v civilnom sporovom konaní nie je oprávnené očakávať rozhodnutie, ako v prípade rozhodovania správneho súdu o správnej žalobe, kedy má správny súd oprávnenie zrušiť nezákonné rozhodnutie, alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Za takýto orgán sa poľovnícka organizácia už v zmysle aktuálnej judikatúry nepovažuje.

3.2 Žalobca považoval za absurdnú argumentáciu žalovaného, podľa ktorej mal žalobca možnosť požiadať žalovaného o opätovné prijatie za člena. Žalobca od počiatku zastáva názor, že jeho vylúčenie z radov žalovaného je neplatné, považoval sa za člena žalovaného, čo predstavuje celkom zrejmú prekážku možnosti požiadať o prijatie za člena. Na ťarchu súdneho konania nemôže byť skutočnosť, že

žalobca s ohľadom na potvrdenú neplatnosť disciplinárneho rozhodnutia nežiada o svoje prijatie. Podaná žaloba je tak správne zvoleným prostriedkom právnej ochrany aj z dôvodu, že opätovná žiadosť o prijatie za člena u žalovaného nie je prostriedkom právnej ochrany a nerieši neistotu právneho postavenia žalobcu. Určovacia žaloba a žiadosť o prijatie za člena nie sú právne totožné, ani obdobné právne kroky; ich právne následky sú podstatne odlišné. Jediným aplikovateľným prostriedkom právnej ochrany na strane žalobcu bolo podanie civilnej určovacej žaloby.

3.3 K žalovaným tvrdenej potrebe aplikácie princípov trestného práva žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a odôvodnil aj aplikáciu noriem súkromného práva. Iba skutočnosť, že disciplinárne konanie je riadené internými predpismi žalovaného, ktoré sú inšpirované zásadami, či inštitútmi trestného práva, nepredstavuje dôvod, aby súd konajúci podľa ustanovení aplikoval na takéto konanie trestno-právne normy. Ak by ich aj aplikovať mal, nie je zrejmé, ktoré konkrétne zásady a inštitúty mal žalovaný na mysli, resp. v akom rozsahu mal súd prvej inštancie uplatniť analógiu legis. Za nepochopiteľné považoval žalobca tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie v podstate rozhodol o nahradení prejavu vôle žalovaného.

3.4 Žalovaný pritom nebol schopný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie konkretizovať, v čom mal byť obsah trestného oznámenia podaného vtedajším právnym zástupcom lživý a nepravdivý. Žalobca oznamoval skutočnosti, ktoré u neho vyvolali podozrenie, že mohlo dôjsť ku spáchaniu trestného činu, o týchto skutočnostiach sa poradil so svojím vtedajším právnym zástupcom, ktorý usúdil, že by mohlo ísť o skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu. Podaním trestného oznámenia splnil povinnosť uloženú mu zákonom. Iba skutočnosť, že došlo k odmietnutiu trestného oznámenia orgánmi činnými v trestnom konaní a vo veci nezačala konať ani Slovenská poľovnícka komora, daňový, či okresný úrad, nezakladá dôvody na vyvodenie záverov prezentovaných žalovaným, ako univerzálne nespochybniteľnú pravdu, že oznámenie bolo založené na nepravdivých a lživých skutočnostiach a už vôbec neznamená to, že by išlo o akýkoľvek úmysle žalobcu poškodiť záujmy žalovaného, či jeho jednotlivých členov. Trestné oznámenie žalobcu nemalo žiadny vplyv, ani následok na žalovaného, na jeho členov a nespôsobilo mu žiadnu ujmu na jeho právach, či právom chránených záujmoch.

3.5 Žalobca nesúhlasil ani s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie sa neoboznámil s obsahom trestného oznámenia podaného žalobcom, nakoľko z napadnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie týmto listinným dôkazom disponoval, skúmal ho aj po obsahovej stránke. Napokon žalobca uviedol, že žalovaný v rámci odvolania vytŕha z kontextu jednotlivé pasáže napadnutého rozsudku a ignoruje závery okresného súdu, ktorý konštatoval, že kroky vedúce k odstráneniu protiprávneho stavu, upozornenia na pochybenia a dožadovanie sa vysvetlenia logicky vyvolávajú negatívne emócie, čiastočne narušujú vzťahy, ale ak je ich cieľom zjednanie nápravy, sú výslovne žiadúce. Naproti tomu z disciplinárnych rozhodnutí žalovaného nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých možno konanie žalobcu označiť ako lživé a že žalobca konal v snahe poškodiť žalovaného.

4. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení (replika) zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Zotrval na tvrdení, že v predmetnej veci nie je daný naliehavý právny záujem, zvolená forma obrany žalobcu prostredníctvom určovacej žaloby nie je prípustná. Ide pritom o otázku, ktorá doposiaľ bola riešená len cez princípy a zásady správneho práva, je tak logické, že hľadanie nových právnych východísk cez optiku rozhodovania civilných súdov poskytuje priestor na veľmi rozdielne právne názory.

5. Žalobca v ďalšom vyjadrení (duplika) na repliku žalovaného žiadne ďalšie (nové) argumenty neuviedol; zotrval na dovtedajšej argumentácii.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa , ako vecne správny potvrdil.

7.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

9. Odvolanie žalovaného v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi a argumentáciou súdu prvej inštancie tak, ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; okresný súd rozhodol správne, pokiaľ žalobe vyhovel.

9.1 V prejednávanej veci sa žalobca žalobou, pôvodne podanou podľa ustanovení domáhal zrušenia rozhodnutia členskej schôdze žalovaného - Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Kolesárová zo dňa 28.06.2019, ako aj ním potvrdeného rozhodnutia výboru žalovaného č. DK-2/2019 zo dňa 19.04.2019. Po postúpení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici okresnému súdu žalobca navrhol pripustenie zmeny žaloby tak, aby súd určil, že žalobca je členom žalovaného. Okresný súd zmenu žaloby pripustil; v ďalšom sa tak konalo o zmenenej žalobe. Už Krajský súd v Banskej Bystrici pri postúpení veci zdôraznil, že predmetná vec nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, reagoval tak okrem iného na závery vyplývajúce z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v obdobnej veci konajúc v kompetenčnom senáte (podľa ) uzavrel, že „o žalobe na určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze poľovníckeho združenia sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, na ktoré je v prvej inštancii vecne príslušný okresný súd“ (uznesenie zo dňa 10. októbra 2017, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018, ako judikát R 19/2018).

9.2 Ani neskoršia rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu od uvedeného záveru neodstúpila. V obdobnej veci (o žalobe proti vylúčeniu z členstva v Poľovníckej spoločnosti Žiar Nesluša) Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. zo dňa 08.11.2018 poukázal na dovtedajší ustálený názor opakovane vyslovený najvyšším súdom, a teda, že „orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne osoby rozhodujú na základe Stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej, a že na konanie nie sú splnené podmienky pre súdny prieskum ich rozhodnutia podľa piatej časti , upravujúcej správne súdnictvo. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú Stanovy. o poľovníctve, ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto ich rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb“. V konkrétnej prejednávanej veci vyslovil, že „Uznesenie členskej schôdze svojou povahou je rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia, nie je rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy). Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, ako je právo zúčastniť sa a hlasovať na členskej schôdzi, je z uvedeného dôvodu vzťahom súkromnoprávnym o ktorom v zmysle ustanovenia sa koná a rozhoduje v civilnom sporom konaní. Ustanovenia aplikovať nie je možné, keďže sa nejedná o správnu žalobu v zmysle S.s.p., pretože rozhodnutie orgánu poľovného združenia nie je realizáciou verejnej moci, nesledovalo žiadny verejný cieľ alebo záujem“. Podstatným je napokon záver, že „ o poľovníctve a ani iný zákon týmto orgánom nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia, priamo neupravuje ani vzťahy medzi členmi poľovníckej organizácie - poľovníckeho združenia, iba

všeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť Stanovami“. Súd prvej inštancie prejednávanú vec správne posudzoval v intenciách vyššie uvedených záverov najvyšších súdnych autorít.

9.3 Súd prvej inštancie konajúc o žalobe o určenie, že žalobca je členom žalovaného, túto správne posúdil, že ide o žalobu podľa ustanovenia , podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; disciplinárne rozhodnutia žalovaného (prvostupňové ako aj rozhodnutie o odvolaní) posúdil ako právne úkony žalovaného voči žalobcovi v disciplinárnom konaní; z dôvodu, že tieto úkony nespĺňajú kritériá určitosti právneho úkonu ustálil, že ide o neplatné právne úkony podľa ustanovenia a z toho dôvodu uzavrel, že nedošlo platne k vylúčeniu členstva u žalovaného. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

9.4 Súd prvej inštancie po posúdení žaloby ako žaloby podľa ustanovenia správne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení; vyhodnotil, že nie je možné domáhať sa inej ochrany voči nezákonnému rozhodnutiu združenia, ak sa takýmto rozhodnutím člen združenia cítil byť dotknutý; jediným právnym prostriedkom dotknutého člena združenia je žaloba v civilnom konaní. Odvolací súd vzhľadom na charakter určovacej žaloby podľa ustanovenia na zvýraznenie záverov súdu prvej inštancie dodáva, že základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, bola podľa , účinného do 30.6.2016 existencia naliehavého, t.j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho vzťahu bez toho, aby takéto odlíšenie malo vecný význam.

9.5 K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy , účinnej od 01.07.2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza. Jeho (písm. c/ a písm. d/) rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Ako uvádza komentár k (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504) právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu ( zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu ( Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto žalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa , žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby vyvolané sporom o dedičské právo ( ). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení by bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR ).

9.6 Otázku naliehavého právneho záujmu v prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhodnotil správne, keď konštatoval, že jeho právne postavenie bez požadovaného určenia je neistým. Zo žaloby vyplýva žalobcovo tvrdenie, že sa cíti byť členom žalovaného z dôvodu neplatnosti rozhodnutí vydaných v disciplinárnom konaní; z kontextu tvrdení žalovaného je zrejmé, že žalobcu za svojho člena nepovažuje. Žalobca tak nesporne nemôže vykonávať svoje práva a povinnosti spojené s členstvom u žalovaného; navyše sám žalovaný považuje svoje rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní za záväzné, čo vyplýva aj z odvolacieho tvrdenia, že „postavenie žalobcu bolo a je absolútne isté, nakoľko bolo rozhodnuté, že nie je členom žalovaného“. Ak rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní z dôvodov vyššie uvedených nepodliehajú súdnemu prieskumu podľa ustanovení , jediným prostriedkom právnej ochrany žalobcu je žaloba o určenie, že je členom žalovaného, žaloba na plnenie je vzhľadom k charakteru sporných otázok medzi žalobcom a žalovaným vylúčená.

9.7 Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobu o určenie a naliehavý právny záujem nemožno zamieňať s otázkou, či je žalobca oprávnený podať žiadosť o prijatie za člena žalovaného; podanie takejto žiadosti nijakým spôsobom neodstraňuje vyvolanú spornosť jeho vylúčenia z poľovníckeho združenia a ani v prípade prijatia za člena na základe (novej) žiadosti neodstraňuje neistotu žalobcu, či bolo jeho vylúčenie z členstva zákonné, resp. nedáva žiadnu odpoveď ani na otázku, či jeho členstvo od prípadného neplatného vylúčenia u žalovaného trvalo. Prípadné nové prijatie žalovaného za člena žalovaného neodstraňuje neistotu žalovaného v tom, či jeho práva ako člena žalovaného boli úkonom (rozhodnutím) žalovaného porušené. Nová žiadosť o prijatie za člena nie je „iným prostriedkom nápravy“ tvrdeného nezákonného stavu v dôsledku neplatného vylúčenia tak ako predpokladá súdna prax pre konštatovanie o absencii naliehavého právneho záujmu. Samotná žiadosť o novo prijatie za člena nie je prostriedkom právnej ochrany, iba jednostranným právnym úkonom, o ktorom má navyše rozhodovať subjekt, ktorý namietaný neplatný právny úkon vydal; v tomto smere samotný žalovaný ani nie je orgánom ochrany práva.

9.8 Ak odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie nerozhodoval o platnosti resp. neplatnosti disciplinárnych rozhodnutí žalovaného, ale o statusovej otázke táto námietka neobstojí. Za statusové žaloby sú všeobecne považované žaloby o osobnom stave (napr. o neplatnosť manželstva, o určení otcovstva a pod.), ktoré majú odlišný charakter ako tzv. určovacie žaloby podľa ustanovenia a . Otázku platnosti právnych úkonov (rozhodnutí žalovaného) súd prvej inštancie posudzoval ako otázku predbežnú pri žalobe o určenie, že žalobca je členom žalovaného; v konečnom dôsledku, ak by sa žalobca domáhal určenia právnej skutočnosti (o neplatnosť právnych úkonov - rozhodnutí žalovaného), v prípade takejto žaloby by jej podanie osobitný predpis neumožňoval. Z uvedeného vyplýva, že žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, bola správne zvoleným prostriedkom právnej ochrany. Neobstojí tak tvrdenie, že rozhodnutie súdu malo obsahovať výrok o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu z dôvodov vyššie uvedených. Rozhodnutie o žalobou uplatnenom nároku nemohlo porušiť zásadu rovnosti sporových strán a odopretiu spravodlivosti. V dôsledku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je spor medzi jeho stranami vyriešený, súd určil, že žalobca je členom žalovaného, toto rozhodnutie neprináša žiadnu neistotu vo veci. Iba skutočnosť, že formálne k zrušeniu rozhodnutí v disciplinárnom konaní nedošlo, nemá za následok právnu neistotu sporových strán, otázka platnosti týchto rozhodnutí bola riešená ako predbežná otázka a súd konajúci podľa ustanovení ani o zrušení disciplinárnych rozhodnutí rozhodnúť nemohol. Dôvody, pre ktoré disciplinárne rozhodnutia žalovaného nepodliehajú prieskumu v správnom súdnictve, súd prvej inštancie riadne odôvodnil a vyjadril sa k nim aj odvolací súd (bod 9.2 tohto rozsudku).

10. Odvolacou námietkou bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie aplikoval výlučne občianskoprávne inštitúty na disciplinárne konanie, ktoré samo o sebe je inštitútom verejného práva. K uvedenému odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľa na vyššie citované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach a najmä na záver, že rozhodnutie o právach a povinnostiach člena združenia (medzi ktoré nepochybne patrí aj rozhodnutie o vylúčení člena) nie je rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme; vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je v naznačenom smere vzťahom súkromnoprávnym. Aj z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne posudzoval rozhodnutia žalovaného vydané v disciplinárnom konaní za právne úkony žalovaného voči žalobcovi; po správnosti tohto posúdenia nevyhnutne posudzoval rozhodnutia žalovaného optikou civilného práva vo vzťahu k tvrdeným dôvodom ich neplatnosti. Odvolateľ nesprávne tvrdí, že inkorporácia občianskoprávnych predpisov by znamenala rozvrat disciplinárnych konaní; súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie nezaložil na konštatovaní nemožnosti rozhodovať o právach člena poľovníckej organizácie v

disciplinárnom konaní podľa disciplinárneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní neurčitosti z dôvodu, že z nich nie je možné vyvodiť, akým konaním mal žalobca porušiť interné predpisy žalovaného a aký následok mal vyvolať. V konečnom dôsledku aj z princípov trestného práva, prípadne administratívneho práva v otázke trestania vyplýva potreba určitosti skutkovej vety, ktorú tvoria obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu; vecné, miestne, časové a iné súvislosti, ktoré spájajú znaky skutkovej podstaty v skutkový dej (skutok). Popis skutku (predovšetkým spôsob jeho spáchania) musí byť uvedený tak, aby jednotlivé časti zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným. Ak neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty, dochádza k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. januára 2016). Odvolací súd má zato, že v disciplinárnych rozhodnutiach je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý; uvedené je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Uvedené závery v režime občianskeho práva možno vyložiť tak, že základnou požiadavkou na právny úkon žalovaného (rozhodnutie v disciplinárnom konaní) smerujúci k zániku členstva žalobcu v poľovníckom združení, musí nevyhnutne spĺňať atribút určitosti, najmä s ohľadom na skutočnosť vymedzenia konania, ktoré malo naplniť znaky disciplinárneho previnenia podľa disciplinárneho poriadku.

10.1 Odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky rozhodnutia o nahradení prejavu vôle, čo môže byť pre stabilitu poľovníckych združení mimoriadne nebezpečné. Uvedená odvolacia námietka je nesprávna. Nahradením prejavu vôle by mohlo byť rozhodnutie súdu, ktorým by nahrádzal prejav vôle žalovaného, ktorý by prípadne bez právneho dôvodu nevyhovel žiadosti o prijatie za člena združenia, ak by bol na členstvo v združení právny nárok; súd by nahrádzal vôľu, na ktorý bol účastník povinný, a ktorú účastník právneho úkonu neprejavil alebo nemienil prejaviť. V prejednávanej veci ale súd posudzoval už urobený (jednostranný) úkon žalovaného spočívajúci vo vylúčení žalobcu z členstva v poľovnom združení; nejde tak o nahradenie prejavu vôle. Ak žalobca poukazoval na stabilitu poľovníckych a iných združení a nebezpečnosť súdneho rozhodnutia pre ich ďalšiu existenciu, odvolací súd zdôrazňuje, že zo žiadnej vety napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by poľovné združenia nemohli svoje vnútorné vzťahy upraviť Stanovami a že by nemohli rozhodovať o vylúčení z členstva. Naopak, takéto rozhodnutia (právne úkony) sú prípustné, musia však napĺňať požiadavku určitosti právneho úkonu, jeho riadneho odôvodnenia tak, aby subjekt, ktorému je takýto právny úkon určený, vedel, z akého dôvodu a v dôsledku akého konania bol z poľovného združenia vylúčený a aby argumentáciu žalovaného vyplývajúcu z rozhodnutia o vylúčení mohol posúdiť aj súd konajúci o žalobe o určenie, že žalobca je členom žalovaného. Ak rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne určité, žalovaný nemôže dôvodne tvrdiť, že rozhodnutím súdu je ohrozená stabilita poľovníckeho združenia.

10.2 K odvolaciemu tvrdeniu o právnej neistote žalovaného v dôsledku, že jeho rozhodnutia neboli v meritórnej časti rozsudku zrušené a žalobcu v dôsledku, že voči nemu sú disciplinárne rozhodnutia platné sa už odvolací súd vyjadril vo vyššie uvedenej argumentácii; súd rozhodujúci podľa ustanovení nemá možnosť zrušiť rozhodnutia žalovaného čo aj vydané v disciplinárnom konaní, nejde o rozhodnutie vydané vo verejnom záujme, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu v správnom súdnictve a napokon odvolacím tvrdením žalovaný potvrdzuje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podstatné je, že súd určil, že žalobca je členom žalovaného z dôvodu neplatnosti rozhodnutí vydaných v odvolacom konaní; žiadna právna neistota žalobcu ani žalovaného z takéhoto výroku rozhodnutia súdu nevyplýva.

10.3 Odvolateľ napokon namietal, že súd prvej inštancie sa s trestným oznámením žalobcu neoboznámil, nakoľko by vyplynulo, že všetky informácie v ňom uvedené sú lživé a žiaden orgán prešetrujúci oznámenie žalobcu na jeho podklade voči žalovanému nezačal žiadne konanie. Uvedené tvrdenie je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia; navyše, súd prvej inštancie posudzoval platnosť rozhodnutí vydaných v disciplinárnom konaní z hľadiska ich určitosti. Okresný súd poukázal na formuláciu skutku a ustálil, že z nej nie je možné zistiť, ktorým konkrétnym tvrdením mal žalobca uviesť hrubo nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce informácie. Uvedené zo skutkovej vety nevyplýva ani pre odvolací súd, popis skutku je všeobecný bez toho, aby obsahovala úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia; nie je z neho zrejmé, ktoré v trestnom oznámení uvedené informácie sú nepravdivé; akým spôsobom mohli

tieto informácie privodiť ujmu na právach poľovníckeho združenia a či vôbec takúto škodu privodili. Tieto skutočnosti nijako nevyplývajú ani z odôvodnenia rozhodnutia výboru Poľovníckeho združenia KOLESÁROVÁ. Odvolateľ v podanom odvolaní vo vzťahu ku konštatovaniu o neplatnosti právnych úkonov žalovaného (disciplinárnych rozhodnutí) tieto neprípustne dopĺňa o tvrdenia a o argumentáciu, ktorá sa mohla premietnuť do predmetných disciplinárnych rozhodnutí. Ak však takáto argumentácia v skutkovej vete disciplinárneho rozhodnutia a jeho odôvodnení absentuje, nemožno konštatovať inak, že disciplinárne rozhodnutia žalovaného sú neurčité a z uvedeného dôvodu podľa ustanovenia neplatné.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , v celom rozsahu potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý zo strany odvolateľa argumentačne napadnutý nebol. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd správne prihliadol na princíp úspechu v konaní.

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . Nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (, druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.