Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/268/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcu : J. P. R.. XX.XX.XXXX, D. Ľ. XXXX/XX Q., proti žalovanému : Friendly Finance Slovakia, s. r. o., so sídlom Hlavná 104 Košice, IČO : 47 243 368, právne zastúpený JUDr. Daniela Ježová, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom Javorinská 13 Bratislava, o zaplatenie 842, 88 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 77,03 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 22.10.2017 do zaplatenia , do troch dní od právoplatnosti .

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok 16,50 eur.

IV. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca v žalobe podanej 11.10.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 842, 88 eur s úrok z omeškania vo výške podľa aktuálnej sadzby odo dňa 21.09.2017 do zaplatenia a k náhrade trov konania, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzavrel päť zmlúv o spotrebiteľskom úvere , v ktorý absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. s poukazom na § 1 ods. 3 a § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Pôžičky v zmysle § 657 a 658 Občianskeho zákonníka sú bezodplatné alebo odplatné, pričom odplata môže byť dojednaná iba vo forme úrokov. Na poplatkoch, ktoré žalovaný žiadal bezdôvodne, preplatil žalobca žalovanú sumu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 20.12.2017 ( čl. 102 ) a na pojednávaní. Poukázal na to, že predmetné zmluvy sú s dobou splatnosti úveru kratšou ako je doba určená podľa ust. § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. ( minimálne tri mesiace ) a tak nejde o spotrebiteľské úvery. Ďalej na to, že v rámci zmluvnej voľnosti je dovolené, aby si strany aj v občianskoprávnom vzťahu dohodli poplatok za poskytnutie úveru a v tomto prípade si účastníci zmluvy nedohodli úrok z úveru, nakoľko je spotrebiteľský úver v zmysle § 1 ods. 3 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z. z. odplatný, ale dohodli si poplatok za poskytnutie úveru. K vzniku povinnosti úhrady všetkých ďalších poplatkov v tomto prípade došlo iba z dôvodov na strane žalobcu v dôsledku nesplnenia si svojho záväzku vrátiť žalovanému riadne a včas požičanú istinu s poplatkom za poskytnutie. Tvrdil, že úverové zmluvy neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky s poukazom na príslušné ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. Vzniesol aj námietku premlčania, ale poukázal aj na žalobcom nesprávne vyčíslenú čiastku nároku.

3. Dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav :

4. Predmetom konania je zaplatenie 842, 88 eur s úrokom z omeškania ročne od 21.09.2017 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného.

5. Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavrel žalobca so žalovaným v písomnej forme s poukazom na zákonné ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka elektronickými prostriedkami umožňujúcimi zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca ako žiadateľ o poskytnutie úveru (pôžičky) sa zaregistroval a v zmluve uviedol svoje identifikačné znaky a užívateľský účet na ktorý žiadal poukázať finančné prostriedky.

6. Žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom dňa 17.12.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského číslo zmluvy XXXXXX-XXXXXX vo výške 200 eur ( čl. 7 ), ktorý sa zaviazal vrátiť do 11.01.2013 v celkovej výške 256, 94 eur, pričom suma 56, 94 eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. V zmluve je vyčíslená hodnota RPMN 2339, 63 %. Dohodami o predĺžení doby splatnosti úveru, bola doba splatnosti postupne predlžovaná do 11.02.2013 ( čl. 11 ) za poplatok 51, 49 eur ( dodatok z 09.01.2013 ), do 14.03.2013 ( čl. 19 ) za poplatok 51, 49 eur ( dodatok z 08.02.2013 ), do 13.04.2013 ( čl. 21 ) za poplatok 50, 73 eur ( dodatok z 10.03.2013 ), do 13.05.2013 ( čl. 9 ) za poplatok 50, 73 eur ( dodatok z 08.04.2013 ), do 12.06.2013 ( čl. 23 ) za poplatok 50, 73 eur ( dodatok z 10.05.2013 ), do 13.07.2013 ( čl. 13 ) za poplatok 51, 49 eur ( dodatok z 07.06.2013 ), do 12.08.2013 ( čl. 15 ) za poplatok 50, 73 eur ( dodatok z 09.07.2013 ). Za predĺženie doby splatnosti úveru žalobca uhradil žalovanému spolu 357, 39 eur. Strany uzavreli dohodu o splátkach ( čl. 17 ) dňa 21.08.2013 v znení, že žalobca zaplatí v 6 mesačných splátkach po 45, 95 eur sumu spolu 275, 70 eur s úrokom z omeškania 8, 75 % ( pozostáva z istiny 200 eur + poplatok za poskytnutie 50, 70 eur + 25 náklady ). Žalobca žiada z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného sumu 529, 45 eur .

7. Na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru číslo XXXXXX-XXXXXX zo dňa 04.01.2016 poskytol žalovaný žalobcovi úver 100 eur s dobou splatnosti dňa 15.01.2016, za poplatok 0, 90 eur. Žalobca sa domáha z tejto zmluvy sumy 0, 90 eur. Žalobca nemá k dispozícii predmetnú zmluvu, ale žalovaný jej existenciu potvrdil vo svojom písomnom vyjadrení ( čl. 102 ).

8. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru ( čl. 27 ) uzavretou dňa 25.01.2016 číslo zmluvy XXXXXX-XXXXXX poskytol žalovaný žalobcovi úver 130 eur s poplatkom 29, 55 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť do 11.02.2016. V zmluve je v článku I. v bode 6. uvedená úroková sadzba 0, 00 % s tým, že úver je bezúročný, RPMN 8026, 1 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť veriteľovi je 159, 55 eur a odplata podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka 30%. Dohodami so žalovaným bola predĺžená doba do 11.02.2016 ( zrejme správne do 11.03.2016 ) za poplatok 37, 83 eur ( dodatok z 11.02.2016 čl. 42 ), do 12.04.2016 ( čl. 40 ) za poplatok 37, 27 eur ( dodatok z 14.03.2016 ), do 12.04.2016 ( čl. 38) za poplatok 37, 27 eur ( dodatok z 12.04.2016 ) a do 12.05.2016 ( čl. 36 ) za poplatok 37, 27 eur ( dodatok z 11.05.2016 ). Za predĺženie lehoty splatnosti zaplatil žalobca spolu 149, 64 eur. Bezdôvodné obohatenie vyčíslil žalobca na sumu 309, 74 eur.

9. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru ( čl. 44 ) dňa 27.06.2016 číslo zmluvy 160627-065998, poskytol žalovaný žalobcovi úver 120 eur, s dobou splatnosti 12.07.2016 za poplatok 25, 78 eur. V článku I. bod 6. obsahuje údaje o úvere, a to že, úroková sadzba je 0% a úver je bezúročný, RPMN predstavuje 11291, 3 %, celková čiastka, ktorú musí klient vrátiť je 145, 78 eur a odplata podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je 30 %. Žalobca sa domáha vrátenia 25, 78 eur.

10. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru ( čl. 48 ) zo dňa 27.09.2016 číslo zmluvy XXXXXX- XXXXXX žalovaný poskytol úver 100 eur za poplatok 20, 80 eur, ktorý sa žalobca zaviazal zaplatiť do 12.10.2016. V článku I. bod 6. obsahuje údaje o úvere, a to že, úroková sadzba je 0% a úver je bezúročný, RPMN predstavuje 9991, 6 %, celková čiastka, ktorú musí klient vrátiť je 120, 88 eur a odplata podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je 508, 08 %. Dohodou bola predĺžená doba splatnosti postupne, do 12.11.2016 ( čl. 55 ) za poplatok 28, 71 eur ( dodatok z 11.11.2016 ) a do 13.12.2106 ( čl. 53 ) za poplatok 28, 71 eur ( dodatok z 12.12.2016 ). Žalobca žiada bezdôvodné obohatenie vo výške 107, 01 eur.

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

13. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. Dané zmluvy z hľadiska obsahu posúdil súd ako zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pôžičky, ktoré boli poskytnuté žalobcovi nie sú spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l) cit. zákona. V zmysle daného citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičiek bola stanovená na dobu jeden mesiac. Právne vzťahy, vzniknuté na základe týchto zmlúv sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a Smernice Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

15. Súd vzhľadom na námietku premlčania predovšetkým skúmal, či bol nárok žalobcu uplatnený včas. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik, čiže ak sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatí. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov. Premlčacia doba je v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka kombinovaná, t. j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročne premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o tom, kto sa bezdôvodne obohatil. Rozhodujúce je, kedy sa oprávnený o tejto skutočnosti dozvedel a nie to, kedy sa pri riadnej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Objektívnu, trojročnú premlčaciu dobu, resp. desaťročnú premlčaciu dobu, určuje ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pre začiatok plynutia 3-ročnej resp. 10- ročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Pre daný prípad platí podľa názoru súdu trojročná premlčacia doba. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že premlčacia doba je desaťročná, z dôvodu, že žalovaný konal úmyselne, nakoľko nebolo preukázané, že by už v čase uzavretia úverovej zmluvy existoval úmysel žalovaného a že by tento smeroval k bezdôvodnému obohacovaniu sa. Úmysel žalovaného nebol preukázaný. Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy mal žalobca k dispozícii všeobecné obchodné podmienky, z ktorých sa mohol dozvedieť, aké práva a povinnosti pre neho vyplynú pre prípad uzavretia konkrétnej zmluvy, obsah zmluvy so zmluvnými podmienkami žalobca poznal zo zmlúv uzavretých formou elektronickej komunikácie. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať zaplatením poplatkov za poskytnutie úveru a aj zaplatením poplatkov za predlženie doby splatnosti úveru. Poskytovanie spotrebiteľských úverov je obchodnou náplňou činnosti žalovaného. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie však nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, respektíve jeho vedomosť o tom, že viaceré jeho nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv súdom vyhlásené za neplatné, prípadne úvery poskytnuté spotrebiteľom považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohacovať by bolo nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy s konkrétnymi zmluvnými stranami preukázať, že žalovaný ako úverový veriteľ v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne

vedel, alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje na úkor dlžníkov. Súd dospel k tomu právnemu záveru, že objektívna premlčacia doba je pre všetky preskúmavané úverové zmluvy trojročná, ktorá začala plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba a zároveň je vylúčené, aby plynula potom, ako uplynie objektívna premlčacia doba.

16. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že premlčaný je nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy číslo 121217-000431 uzavretej 17.12.2012 vo výške 200 eur ( čl. 7 ), ktorý sa zaviazal vrátiť do 11.01.2013 v celkovej výške 256, 94 eur, pričom suma 56, 94 eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Zvyšok nároku predstavuje poplatky žalobcu za predĺženie lehoty splatnosti úveru. Po dohode so žalovaným si lehotu na splatenie dlhu predlžoval, a to dohodami do 11.01.213 postu pne až do 12.08.2013. Žalobca za poskytnutie úveru uhradil poplatok 56, 94 eur a za predlžovanie doby splatnosti postupne za každú ďalšiu dohodu o predĺžení splatnosti uhradil spolu 357, 39 eur. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia na základe zmluvy číslo XXXXXX-XXXXXX sa premlčal v trojročnej premlčacej dobe. Objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť najskôr 11.01.2013 a najneskôr 12.08.2013, a najneskôr skončila 12.08.2016, v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby uplynula aj subjektívna dvojročná premlčacia doba, najskôr 11.01.2015 najneskôr 12.08.2015, pričom žaloba bola podaná na súd 11.10.2017. Z dôvodu premlčania nároku tak v dvojročnej subjektívnej, ako aj v trojročnej objektívnej premlčacej dobe v časti sumy 529, 45 eur súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nároky z ďalších štyroch preskúmavaných zmlúv, tie boli uplatnené v zákonnej lehote.

17. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

18. Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

19. Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy. 20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 40 ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

23. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

25. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Zostávajúce ďalšie štyri zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ( XXXXXX-XXXXXX, XXXXXX-XXXXXX, XXXXXX-XXXXXX, XXXXXX-XXXXXX ) sú z hľadiska ich obsahu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z., ale táto skutočnosť neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení zmluvných podmienok, ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách a ďalšími predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa, pretože vo svojej podstate sa posudzuje daný právny vzťah ako spotrebiteľský. Ako vyplýva z ustanovení § 657 a 658 ods. 1 Obč. zák. pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Obč. zák.). V uvedených zmluvách sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. V danom prípade si strany úrok nedohodli a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o príslušenstve je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 Obč. zák. sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to žalovaným označované príslušenstvo a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Súd poukazuje na rozpor uvedený v predmetných zmluvách, podľa ktorých je poskytnutie peňažných prostriedkov krátkodobé bezúčelové a bezúročné, avšak veriteľ si zároveň uplatňuje príslušenstvo. Podľa úverových zmlúv v čl. I. bod 3 sa klient zaväzuje vrátiť poskytnutú istinu úveru s príslušenstvom, pričom nie je ani zrejmé, čo predstavuje príslušenstvo, ktoré žalovaný požaduje. V tejto časti súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy o ktorú sa bezdôvodne obohatil.

29. Bolo preukázané, že za predĺženie doby splatnosti pôžičky u zostávajúcich štyroch zmluvách ( XXXXXX-XXXXXX, XXXXXX-XXXXXX, XXXXXX-XXXXXX, XXXXXX-XXXXXX ) žalobca uhradil žalovanému spolu 357, 39 eur. Okolnosť, že za predĺženie lehoty splatnosti pôžičky má zaplatiť príslušný poplatok, bol žalobcovi od počiatku známy. Zmluvné dojednania umožňovali takéto predĺženie, avšak len pod podmienkou odplaty v stanovenej výške. Žalovaný poskytol žalobcovi na krátku, určitú dobu finančné prostriedky bezúročne, a s poukazom na uvedené vyššie aj bez nároku na poplatok za ich poskytnutie, a žalobca sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť v dohodnutom čase. K predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky poskytnutej na dobu jedného mesiaca došlo dohodou medzi stranami, žalobca pri podaní návrhu vedel, že za predĺženie splatnosti už musí žalovanému zaplatiť odplatu v určitej výške. K zmene zmluvných podmienok došlo priamo na návrh žalobcu ako dlžníka, ktorý sám navrhol predĺženie lehoty splatnosti a prijal nové podmienky zmluvného vzťahu. Podľa názoru súdu je v rozpore s dobrými mravmi, že sa žalobca sám domáhal predlžovania lehoty vrátenia pôžičky poskytnutej na krátku dobu bezúročne a bez poplatkov, a napokon odmieta uhradiť za to poplatok, pričom si bol vedomý toho, že za predĺženie lehoty má príslušný poplatok zaplatiť. Pôžičku ( číslo zmluvy XXXXXX-XXXXXX ) sa zaviazal vrátiť do 11.02.2016, napokon sa tak stalo až 12.05.2016 a pôžičku zo zmluvy číslo XXXXXX-XXXXXX mal vrátiť do 12.10.2016 a zaplatil ju až 13.12.2016. S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi sumu 77, 03 eur, ktorá predstavuje zaplatené poplatky za poskytnutie pôžičky a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 51 7 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného dňa 21.09.2017 ( čl. 95 ) na vrátenie bezdôvodného obohatenia mimosúdnou dohodou. Žalovaný ponuku na dohodu neakceptoval, preto sa dostal do omeškania. Z prisúdenej sumy zaviazal súd žalovaného zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5 % ročne, do zaplatenia.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 s použitím § 257 CSP. V konaní mal úspech žalovaný, súd mu však nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko zastáva právny názor, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu nárok neprísluší. Žalobca si uplatňoval svoje nároky zo zmlúv, ktoré svojim charakterom sú spotrebiteľské a bolo preukázané, že sčasti sú tieto zmluvy neplatné. Mimosúdne sa žalobca snažil o vyriešenie sporu, jeho návrh však žalovaný neakceptoval ani sčasti a preto bol žalobca nútený obrátiť sa na súd. Žalovaný ako spoločnosť zaoberajúca sa poskytovaním úverov má teda aj výhodnejšie finančné možnosti zvoliť si advokáta, čo naopak chýba žalobcovi. Zrejme to vyplýva aj z toho, že žalobca si na svoju existenciu bol nútený čo aj len v malých sumách, požičiavať finančné prostriedky, pričom aj tieto malé čiastky nebol schopný vrátiť v dohodnutých lehotách. Z uvedených dôvodov súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov, ktoré zrejme predstavujú trovy právneho zastúpenia. V časti prisúdenej výšky pohľadávky zaviazal súd žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku štátu podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený plnenia domáhať návrhom na exekúciu podľa osobitných predpisov.

V Leviciach dňa 09. februára 2018