Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoCsp-11-2022.pdf
PDF · 85.07 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: L. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, F., zast. JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 589,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. augusta 2021, č.k. 8Csp/60/2020-93, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 122,66 eur s úrokom z omeškania zo sumy 35,18 eur vo výške 5 % ročne od 7.8.2020 do 18.9.2020, zo sumy 87,48 eur vo výške 5 % ročne od 7.8.2020 do 14.4.2021. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 589,95 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že jeho právny predchodca (VÚB, a.s.) poskytol na podklade zmluvy o úvere žalovanej peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná zmluvu porušila riadnym a včasným nesplácaním jednotlivých mesačných splátok, následkom čoho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úver a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná dlžnú sumu nevrátila. Následne právny predchodca žalobcu postúpil túto pohľadávku na žalobcu. Žalobca sa obrátil na súd z dôvodu, že žalovaná dlžnú sumu neuhradila.
3. Súd prvej inštancie najskôr čiastočne zastavil konanie v časti o zaplatenie 122,66 eur s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko žalobca zobral v tejto časti žalobu späť.
4. Súd prvej inštancie následne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo svetle Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že predpokladom platného postúpenia pohľadávky je splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky a zároveň kvalifikovaná výzva dlžníkovi upozorňujúca ho na neplnenie si svojich zmluvných povinností s
možnosťou okamžitého zosplatnenia pohľadávky a postúpenia pohľadávky na iný subjekt. Žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia pohľadávky listinným dôkazom, označeným ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 27.10.2017 a jej doručenie poštovým podacím hárkom, kedy uvedená upomienka mala byť doručená pod podacím číslom E.. V uvedenej upomienke je vyčíslená dlžná pohľadávka banky na sumu 71,79 eur, z čoho istina predstavuje 17,61 eur. Vo výzve však absentuje špecifikácia pohľadávky, ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal dlžník byť v omeškaní viac ako 3 mesiace. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k zosplatneniu úveru spôsobom, akým to vyžaduje § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. V uvedenej výzve žalobca, resp. právny predchodca žalobcu neupozorňuje žalovaného na možnosť postúpenia pohľadávky, táto upomienka tak nepredstavuje výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zákonom vyžadovaná podmienka úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách absentuje.
6. Žalovaná v konaní namietala i doručenie uvedenej upomienky. Z predloženého podacieho hárku nie je možné podľa súdu prvej inštancie zistiť dátum podania uvedenej zásielky, ani či uvedená zásielka obsahovala práve predmetnú kvalifikovanú výzvu. Z tohto dôvodu nie je možné ustáliť, či a kedy bola uvedená výzva žalovanému doručená, resp. či a ak áno, kedy sa výzva dostala do dispozície žalovaného.
7. Právny predchodca žalobcu následne písomným podaním zo dňa 6.12.2017 (Výzva na splatenie zostatku úveru s príslušenstvom) vyhlásil predčasné zosplatnenie úveru zo zostatkom úveru 1.114,57 eur, pričom fotokópiou doručenky preukázal, že uvedené zosplatnenie úveru bolo žalovanej doručené dňa 18.12.2017. Náležitosti potrebné pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a následné platné postúpenie úveru bankou na žalobcu neobsahuje ani uvedená výzva na splatenie zostatku úveru.
8. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že k účinnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo, čím neboli naplnené ani podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto ani následný právny úkon, a to postúpenie pohľadávky, nie je podľa súdu prvej inštancie platným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
9. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, a to pre neunesenie dôkazného bremena ohľadom preukázania, že je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu v danom spore (§ 524 Občianskeho zákonníka).
10. V časti o zaplatenie sumy 122,66 eur s príslušenstvom, v ktorej bolo konanie zastavené, došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodov zaplatenia uvedenej sumy žalovanou po podaní žaloby, pričom podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že žaloba je nedôvodná ako celok. Z toho dôvodu súd prvej inštancie žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
11. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku sa v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolal žalobca.
12. Namietal, že aktívnu legitimáciu preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanej zaslané na adresu uvedenú žalovanou v zmluve o úvere, doporučené pod číslom zásielky E., čo preukázal predloženým podacím hárkom. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu. Takýto postup preukázania aktívnej legitimácie je plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou praxou bežne akceptovateľný. V tomto podporne odkázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003.
13. Nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie bankovej pohľadávky, za účelom preukázania aktívnej legitimácie súdu predložil aj výzvu právneho predchodcu, banky, zo dňa 6.12.2017 spolu s doručenkou, ktorou preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pred samotným vyhlásením predčasnej splatnosti právny predchodca vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok, a to výzvou označenou ako „Tretia upomienka“, pričom s touto výzvou predložil aj podací hárok, z ktorého je zrejmé, že táto výzva bola odoslaná žalovanému na adresu ním
uvedenú, a to pod číslom zásielky E. dňa 27.10.2017, čo vyplýva priamo z podacieho hárku na boku na jeho ľavej strane, kde je tento dátum uvedený.
14. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR na posudzovanie účinkov doručenia poštových zásielok.
15. Žalobca preto považoval za nesporné, že k postúpeniu pohľadávky došlo riadne a platne. Tým je daná aj aktívna legitimácia.
16. Žalobca ďalej upozornil, že pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov.
17. Preto žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vo zvyšnej časti vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania.
18. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. S napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožnila. Odvolanie žalobcu nepovažovala za dôvodné. Preto žiadala odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku a o priznanie náhrady trov konania.
19. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.
20. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. napadnutý odvolaním nebol, preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
21. Žalobca sa v odvolaní nestotožnil s tým, že mu v konaní nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore. Zastával názor, že podmienky pre platné postúpenie pohľadávky boli splnené.
22. S týmto názorom žalobcu sa však odvolací súd nestotožňuje.
23. Podmienky na platné postúpenie bankovej pohľadávky sú podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách tri. Prvou je splatná pohľadávka, druhou je písomná výzva banky klientovi a treťou podmienkou je omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní od písomnej výzvy banky.
24. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca (banka - VÚB, a.s.) doručil (resp. odoslal) výzvu vyžadovanú § 92 ods. 8 zákona o bankách žalovanej. Súd prvej inštancie pritom nepovažoval za preukazujúci odoslanie uvedenej výzvy listinný dôkaz - nedatovaný poštový podací hárok.
25. Aj podľa odvolacieho súdu nedatovaný poštový podací hárok nie je dostatočný na preukázanie odoslania výzvy vyžadovanej § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pri absencii dátumu podania na poštovom podacom hárku je totiž možné z poštového podacieho hárku zistiť nanajvýš to, že právny predchodca žalobcu hodlal adresovať žalovanej písomnosť (nevedno však ani, akú konkrétnu písomnosť). Zistiť, či sa tak aj naozaj stalo, z uvedeného poštového podacieho hárku nemožno.
26. Ani z označenia na ľavej strane podacieho hárku v podobe „UPOMIE3_ NEZ_20171027212434_100PP.DAT_afp_JOBID_1961507_CPSC6_I_HAROK“, na ktoré upozorňuje žalobca v odvolaní a upozorňuje, že dátum odoslania výzvy bol 27.10.2017, nie je možné preukázateľným spôsobom zistiť skutočný dátum podania (pričom prvé číselné označenie by mohlo napovedať, že ide o dátum 27.10.2017), a to predovšetkým vzhľadom k tomu, že poštový podací hárok obsahuje vo svojej úvodnej časti pole Dátum podania, ktorý je nevyplnený, a tiež neobsahuje ani potvrdenie pošty o prijatí zásielky na poštovú prepravu. Pritom však, ak právny predchodca nedisponoval údajom na poštovom podacom hárku o podaní poštovej zásielky na poštovú prepravu, mal možnosť túto skutočnosť na pošte reklamovať.
27. Opačnou argumentáciou, ktorú je potrebné odmietnuť ako nenáležitú, by sa prijal záver, podľa ktorého by na preukázanie doručenia stačil (hoci i rukou) vypísaný poštový podací hárok bez skutočného odoslania na poštovú prepravu. Práve potvrdenie dátumu poštou (resp. i iným poštovým prepravcom) na podacom hárku (resp. inom preukaznom hárku) preukazuje, že skutočne bola písomnosť podaná na poštovú prepravu a má byť doručená adresátovi. Potvrdením dátumu na poštovom podacom hárku sa preto preukazuje, že došlo k odovzdaniu zásielky na poštovú prepravu a môže sa počítať s jej riadnym doručením adresátovi zásielky, a teda i s dôjdením prejavu vôle odosielateľa adresátovi (v súlade s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
28. Správne v nadväznosti na uvedené konštatoval súd prvej inštancie, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania doručenia výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách ležalo na žalobcovi. Iné dôkazy, ktoré by preukazovali doručenie uvedenej výzvy, neboli žalobcom v konaní prezentované.
29. Napokon správne konštatoval súd prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané ani platné zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu. Postúpiť totiž možno len splatnú bankovú pohľadávku. Listinný dôkaz „Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 27.10.2017 nepreukazuje, že by právny predchodca žalobcu dodržal podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (doručenie výzvy vyžadovanej § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).
30. Preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, následkom čoho sa žalobca nestal veriteľom pohľadávky, ktorú uplatňuje v tomto konaní. Žalobcovi z toho dôvodu nesvedčí aktívna vecná legitimácia v konaní.
31. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).