Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/258/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: G. X., nar. XX.X.XXXX, adresa Q., A. XXXX/X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Jana Dráčová, so sídlom Bratislava, Čajakova 7, proti žalovaným: 1. T. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa S., A. O. XX, 2. H. J., nar. X.X.XXXX, adresa Q. XXX, 3. D. W., nar. X.X.XXXX, adresa X., O. XX E, o určenie existencie vecného bremena, o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36C/141/2009-492 zo dňa 16.3.2016 a po odvolaní žalobkyne voči tomuto rozsudku, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaným 1., 2. a 3. nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovaným 1. až 3. náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.010,23 Eur na účet právneho zástupcu žalovaných do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalobkyňa včas odvolanie doručené súdu prvej inštancie dňa 26.4.2016.

3. Skôr ako stihol odvolací súd o podanom odvolaní rozhodnúť, žalobkyňa podaním zo dňa 22.12.2017 zobrala žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť. O nároku na náhradu trov konania navrhovala rozhodnúť podľa § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo strán nebude náhrada trov konania priznaná.

4. V zmysle aktuálne od 1.7.2016 účinného § 370 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej len (použitého s odkazom na § 470 ods. 1 , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci, v čase, keď už o veci rozhodol súd prvej inštancie citovaným rozsudkom, avšak jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť vzhľadom na odvolanie podané žalobkyňou, došlo zo strany žalobkyne následne k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu.

6. Žalované 1. až 3. boli odvolacím súdom výzvou zo dňa 8.1.2018 vyzvané, aby sa k späťvzatiu žaloby v lehote 10 dní písomne vyjadril. Žalované 1. až 3. v spoločnom písomnom podaní zo dňa 18.1.2018, doručenom odvolaciemu súdu dňa 23.1.2018 uviedli, že so späťvzatím žaloby žalobkyňou nesúhlasia.

7. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie nemožno zastaviť (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 4Cdo/136/2010, i rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/229/2013).

8. V predmetnej veci žalobkyňa svojím späťvzatím žaloby po podaní odvolania voči rozsudku súdu uplatnila svoje právo disponovať konaním, ktoré jej vyplýva práve z dispozičného princípu, preto odvolací súd v danom prípade skúmal, či existujú vážne dôvody nesúhlasu žalovaných 1. až 3. so späťvzatím žaloby. Dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní tvrdiť a preukazovať práve žalovaný (tu žalované 1. až 3.). Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenia späťvzatia nepostačuje. Vymedzenie pojmu „vážne dôvody“ zákon nerieši, avšak pri posudzovaní vážnosti dôvodov odvolací súd zohľadňoval individuálne okolnosti tohto prípadu, a to jednak povahu žalobou uplatňovaného nároku, ako aj skutkové okolnosti prípadu a zohľadnil tiež možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a možnú mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaných 1. až 3. (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 4Cdo/136/2010).

9. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D., označená ako parcela registra „C“ parc. č. 2128/2 - záhrady o výmere 1089 m2 je v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne Ing. U. L. č. 4/2009, vyhotovenom dňa 2.2.2009, úradne overenom Správou katastra Trnava pod č. 103/2009, červeným trojuholníkom ohraničenom spojnicami lomových bodov 2 - 3 - 13 - 2 o celkovej výmere 61 m2 zaťažená vecným bremenom, spočívajúcim v povinnosti vlastníkov tohto pozemku trpieť cez tento pozemok v uvedenom rozsahu prechod peši, motorovým vozidlom a nákladným vozidlom na pozemok - parcelu registra „C“ označenú ako parc. č. 2128/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1250 m2 evidovanú na LV č. XX pre k.ú. D., a to na základe vydržania tohto práva vecného bremena právnymi predchodcami žalobkyne. Žalované 1. až 3. s podanou žalobou nesúhlasili, nárok žalobkyne popierali. Predmetom dokazovania v danej veci bolo, či právni predchodcovia žalobkyne mohli byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im toto právo prechodu patrí, t. j. či existuje domnelý právny titul, na základe ktorého by bolo možné konštatovať oprávnenosť držby práva vecného bremena prechodu a prejazdu.

10. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že k pozemku žalobkyne vedie cez časť pozemku žalovaných parc. č. 2128/2 lesná nespevnená cesta, ktorá slúži ako prístupová cesta na pozemok žalobkyne parc. č. 2128/1 a k rodinnému domu na ňom postavenom, pričom takýmto spôsobom je cesta využívaná žalobkyňou a jej právnymi predchodcami dlhodobo už asi 70 rokov. Medzi právnymi predchodcami žalobkyne (jej rodičmi) a žalovanými dochádzalo k susedským sporom, nezhodám a konfliktným situáciám, pričom zo strany žalovaných začalo byť bránené rodičom žalobkyne, ako aj ďalším osobám v prístupe motorovým vozidlom na parc. č. 2128/1. Žalované svoje konanie odôvodňovali tým, že žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia využívali a stále využívajú prístupovú cestu, ktorá vstupuje na pozemok parc. č. 2128/1 z ich pozemku parc. č. 2128/2 tak, že užívajú časť ich pozemku bez ich súhlasu, teda protiprávne. Tieto skutočnosti považoval súd za nesporné. Sporné medzi stranami bolo posúdenie vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, kedy podľa žalobkyne malo vecné bremeno vzniknúť dlhodobým výkonom práva spočívajúcim vo využívaní časti pozemku žalovaných ako prístupovej cesty. Pokiaľ však ide o oprávnenosť držby, dospel súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že u žiadneho z právnych predchodcov žalobkyne od roku 1941 neexistoval čo i len domnelý právny titul, na základe ktorého by bolo možné konštatovať oprávnenosť držby práva vecného bremena prechodu a prejazdu, pričom samotná skutočnosť, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia sa chovali spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádzať cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Súd teda uzavrel, že žalobkyňa neuniesla

dôkazné bremeno preukázania, že vo vzťahu k časti sporného pozemku po celú vydržaciu dobu pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemala a nemohla mať dôvodné pochybnosti (prípadne jej právni predchodcovia) o tom, že jej toto právo prechodu patrí, teda nepreukázala oprávnenosť držby a svoju dobromyseľnosť. K žalobkyni navrhovanému znaleckému dokazovaniu, ktoré by malo odstrániť podľa jej názoru v minulosti vzniknutú chybu pri značení hraníc pozemkov v katastrálnej mape, ktorá sa mohla premietnuť do v minulosti vypracovaných geometrických plánov súd uviedol, že žalobkyňou z leteckej snímky tvrdený polohový rozdiel hraníc uvedených v katastrálnej mape a reálnych hraníc na danom mieste by znamenal toľko, že žalobkyňa by ako prístupovú cestu vôbec nevyužívala časť parc. č. 2128/2, a to by bol rovnako dôvod pre zamietnutie žaloby ako nedôvodnej, pretože žalobkyňa sa domáha zriadenia vecného bremena prechodu práve cez časť parc. č. 2128/2 a žalobkyňa tým sama spochybňuje, že využíva právo prechodu cez pozemok žalovaných a využíva tak právo prechodu cez iný pozemok ako je parc. č. 2128/2, zrejme lesný pozemok.

11. Žalobkyňa napadla rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním z dôvodu, že tento nevykonal dostatočné dokazovanie pre zistenie skutkového stavu veci, následkom čoho vec nesprávne právne posúdil, pričom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalované vo svojom vyjadrení k odvolaniu považovali rozsudok súdu za vecne správny pokiaľ ide o záver, že žalobkyňa ani jej právni predchodcovia nepreukázali žiadny právny titul, ani domnelý, od ktorého odvodzuje tvrdené vydržanie práva prechodu cez pozemok žalovaných. Poukazovali na to, že žalobkyňa predmetné konanie, ako aj v spore nariadené neodkladné opatrenie zneužíva na to, že pozemok žalovaných používa nielen na prechod a prejazd, ale aj na parkovanie svojich motorových vozidiel. Mali za to, že znalecké dokazovanie, predmetom ktorého by bolo stotožnenie pôvodného geometrického plánu so súčasným stavom, presahuje rámec predmetu tohto konania.

13. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa odvolaciemu súdu oznámila, že na základe zistení geodeta Ing. U. C. začal Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. Podľa pripojeného oznámenia Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pod sp. zn. X 87/2017 zo dňa 11.10.2017, sa kataster stotožnil s podnetom geodeta Ing. U. C. na opravu zákresu a výmer okrem iných aj dotknutých parciel č. 2128/2, 2128/2 vo vektorovej katastrálnej mape, keď zistil, že od začiatku sa spoločná hranica medzi parc. č. 2128 a č. 2135 zakreslila do mapy určeného operátu odlišne od jej priebehu v teréne a keďže aj všetky ďalšie zákresy boli robené podľa nej, nekorešpondujú so skutočnou polohou hraníc v teréne.

14. Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor následne v podaní sp. zn. OU-TT-KO1-2017/005261/X 87/2017 zo dňa 14.12.2017 odvolaciemu súdu oznámil, že konanie pod sp. zn. X 87/2017 bolo ukončené vyhotovením protokolu o oprave zákresu spoločných hraníc medzi pozemkami p. č. 2128/1, 2128/2, 2128/5, 2128/6, 2128/7 a 2135/3, ktorou opravou však neprišlo k zmene priebehu hraníc uvedených pozemkov v teréne, opravil sa len zákres v katastrálnej mape, čím sa zosúladil so stavom v teréne, čo vyplýva z pripojenej prílohy graficky znázorňujúcej vykonanú opravu a snímky z katastrálnej mapy po vykonanej oprave.

15. Následne žalobkyňa podaním zo dňa 22.12.2017 odvolaciemu súdu oznámila, že na základe opravy chyby v katastri nehnuteľností došlo k zákresu posunu hraníc parciel žalovaných, ako aj žalobkyne, pričom je zrejmé, že pozemky žalovaných nezasahujú do prístupovej cesty, ktorú bránili žalobkyni a jej právnym predchodcom využívať. Opravou chyby sa preukázalo, že doterajší prístup, cesta patriaca SR

- Štátne lesy SR, ktorú za svoju prehlásili žalované a ich právni predchodcovia a snažili sa zabrániť žalobkyni využívať, nie je vo vlastníctve žalovaných. Preto vzhľadom na túto zmenu stavu odpadol naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Žalobkyňa však poukazovala na to, že začatie konania svojim správaním zapríčinili žalované a ich právni predchodcovia, pretože otec žalovaných a neskôr aj ony sa snažili brániť vstupu žalobkyne a jej právnych predchodcov na cestu, ktorá jediná poskytuje nerušený prístup na jej pozemok. Právni predchodcovia žalobkyne tak boli nútení začať spor z dôvodu, že predbežné opatrenie bolo v čase jeho nariadenia viazané na spor ako taký. Ak chcela žalobkyňa využívať prístupovú komunikáciu, bola nútená využiť inštitút predbežného opatrenia, ktorý jej prístup zabezpečil. Tiež bola nútená pokúsiť sa do budúcna obhájiť svoje právo na prístup k svojej nehnuteľnosti. Nakoľko vtedajšia nesprávna evidencia vykazovala, že prístup patrí žalovaným, nemala

inú možnosť, ako sa svojich práv domáhať súdnou cestou. Tým, že cesta bola nerušene užívaná už od roku 1967, mali právni predchodcovia žalobkyne za to, že právo vydržali. Po zameraní geodetom, ktoré hradila žalobkyňa sa zistilo, že katastrálna mapa vykazuje posun a odchýlku, ktorú orgány katastra na podnet geodeta opravili, preto spor stratil opodstatnenie. Preukázalo sa, že cesta patrí SR - Štátne lesy SR, teda sporný prístup nepatrí žalovaným, ktoré bránili žalobkyni a iným osobám v jeho využití. Žalobkyňa konala preto v ospravedlniteľnom omyle, ktorý sa vyriešil až správnym postupom orgánu katastra, preto sú naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre nepriznanie trov konania žalovaným, napriek ust. § 256 ods. 1 CSP. Hoci má žalobkyňa za to, že spor zavinila protistrana, považuje za spravodlivé nepriznanie náhrady trov konania, pretože spor bol de facto vyvolaný, okrem správania žalovaných štátom, z dôvodu jeho nesprávnej evidencie pozemkov. Žalobkyňa preto berie žalobu späť, konanie žiada zastaviť a žiada, aby žiadnej zo strán podľa § 257 nebola priznaná náhrada trov konania.

16. Žalované 1. až 3. v podaní zo dňa 18.1.2018 so späťvzatím žaloby žalobkyňou nesúhlasili. Ako dôvody uviedli, že návrh nepreukazuje, že výmera pozemkov sa nemení. Žalované nemôžu vedieť, že čo odobril kataster už bude správne. Nezaujíma ich, ako vznikla chyba, je zrejmé, že kataster a geodeti robia chyby a nenesú za ne žiadne následky. Poukazovali tiež na hrdzavý plech, ktorý p. X. (pôvodný žalobca 1.) umiestnil na vlastnom pozemku k plotu, kde majú žalované terasu a kde žalovaným prekáža. Podľa žalovaných žalobcom nikdy nikto nebránil vo vstupe na nehnuteľnosť, ako tvrdia. Žalované sa na predmetnej nehnuteľnosti nezdržiavajú, chodia tam iba niekoľkokrát do roka. Žalovaným vadilo, že žalobkyňa, resp. jej predchodcovia a ich návštevy, parkovali pred vstupom do ich nehnuteľnosti, s tým, že p. X. im robil aj iné schválnosti, pričom spôsobil aj prieťahy v konaní, keď viac ako rok neuviedol, že už nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu muselo byť pojednávanie odročené. Žalované ponúkali žalobkyni dohodu, táto však na ňu nereflektovala, čím len naťahovala čas. Súčasné predbežné opatrenie jej vyhovuje, aby mohla žalované beztrestne terorizovať. Potom riešila s katastrom údajnú chybu od roku 1941, ktorá vraj spor vyvolala. Žalované poukazovali na to, že v čase podania žaloby bol pozemok zameraný a zapísaný tak, ako ho dali na súd, a platili za neho dane, a stále je. Vzniknuté chyby nech si žalobkyňa rieši s katastrom, ktorý túto údajnú chybu zapísal. Žalované preto s návrhom nesúhlasia. Majú pozemok vymeraný geodetom a toho sa držia. Skolaudované stavby sa nebudú posúvať. Tí ktorí chodia autami k žalobcom kupovať od nich prebytky (vajcia, med, broskyne) parkujú pred vstupom žalovaných, čím im bránia vo vstupe na nehnuteľnosť. Súd vydal predbežné opatrenie na prejazd, nie na státie motorového vozidla, oni však stoja pred vstupom žalovaných na nehnuteľnosť. Keď na to žalovaná 1. pôvodného žalobcu 1. upozorňovala, zobral na ňu palicu a začal ju urážať. Žalobkyňa chcela meniť žalobu, stále niečo hútať a naťahovať čas. Keď mala podozrenie, že niekto urobil chybu, nech žaluje jeho a neotravuje život žalovaným, ktoré žiadnu chybu neurobili.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby vzhľadom na okolnosti daného prípadu nie je relevantný, a to najmä vzhľadom na predmet sporu, ktorým je určenie existencie vecného bremena majúceho spočívať v práve prechodu a prejazdu cez časť pozemku vo vlastníctve žalovaných parc. č. 2128/2 kat. úz. D. vo výmere 61 m2, zaznačenej v geometrickom pláne Ing. U. L. č. 4/2009, ktorou časťou nachádzajúcou sa na okraji pozemku žalovaných, prechádzala prístupová cesta na pozemok žalobkyne parc. č. 2128/1 kat. úz. D., ktorá lesná cesta vo svojej zvyšnej časti prechádza pozemkom parc. č. 2136 vo vlastníctve Slovenskej republiky, spravovaným Lesy SR, š. p. Opravou chyby v katastrálnom operáte v konaní vedenom na Okresnom úrade Trnava, katastrálnom odbore pod sp. zn. X 87/2017, sa opravil zákres v katastrálnej mape, z ktorej teraz vyplýva, že prístupová cesta k pozemku žalobkyne nezasahuje do pozemku žalovaných. Žalobkyňa teda nevyužíva a ani v minulosti nevyužívala na prechod a prejazd na svoje nehnuteľnosti, pôvodne v geometrickom pláne č. 4/2009 označenú časť pozemku žalovaných parc. č. 2128/2, ale využíva lesnú komunikáciu, ktorá sa aj v spornej časti nachádza na pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorej správcom sú Lesy SR š. p. Keďže žalobkyňa a jej právni predchodcovia neprechádzali po pozemku žalovaných, nemohli ani vydržať právo vecného bremena na ňom, pretože prechodom a prejazdom k svojmu pozemku do pozemku žalovaných nikdy nezasahovali. Dôvod podanej žaloby tým pre žalobkyňu odpadol a žalobkyňa ju logicky zobrala v celom rozsahu späť. Vzhľadom na aktuálnu snímku katastrálnej mapy po vykonanej oprave, nemá viac žiadny záujem na pôvodne požadovanom určení existencie vecného bremena na pozemku žalovaných. Vzhľadom na aktuálny stav by preto nemalo zmysel zaoberať sa ďalej dokazovaním, či žalobkyňa aj jej právni predchodcovia boli pri prechode a prejazde cez pozemok žalovaných dobromyseľní, resp. či mali na to nejaký právny titul, nakoľko podľa údajov katastra, títo cez pozemok žalovaných neprechádzajú, ale na prechod im slúži

lesná cesta na pozemku parc. č. 2136 vo vlastníctve SR - Lesy SR š. p. Zastavenie konania v tejto právnej veci tiež nebude mať žiadny dopad na hmotnoprávny vzťah žalobkyne a žalovaných, pretože z aktuálnej katastrálne mapy vyplýva, že žalobkyňa do pozemku žalovaných nezasahuje. Zároveň má odvolací súd za to, že tým nedôjde ani k ohrozeniu práv a oprávnených záujmov žalovaných 1. až 3., nakoľko ďalším postupom v konaní by dosiahli iba rozhodnutie súdu zamietajúce nárok žalobkyne, pretože právo vecného bremena na pozemku žalovaných nevydržala, pretože cezeň ani nikdy neprechádzala, čo je výsledok obdobný, ako keď súd v tomto štádiu konanie pre späťvzatie žaloby z dôvodov hospodárnosti v celom rozsahu zastaví.

18. Navyše odvolací súd má za to, že podanie žalovaných 1. až 3. zo dňa 18.1.2018 ani kvalifikovaný nesúhlas so späťvzatím žaloby a so zastavením konania neobsahuje. Žalované v ňom síce namietajú, že nevedia, či oprava, ktorú vykonal kataster už bude správna, avšak riešenie tejto otázky nie je predmetom tohto civilného sporového konania. Rovnako poukaz na to, že zrejme kataster a geodeti robia chyby a nenesú za to žiadne následky, nie je argumentom, pre ktorý by bolo nutné v tomto súdnom konaní pokračovať. Ďalej žalobkyne poukazujú na susedské spory medzi stranami, resp. ich predchodcami, čo rovnako nie je pre predmet tohto sporu relevantné. Pokiaľ ide o poukaz žalovaných na prieťahy v konaní, ktoré mala spôsobovať žalobkyňa a jej právny predchodca, to rovnako nie je dôvod, pre ktorý by súd nemal konanie v tejto veci zastaviť. Ak žalované poukazovali na to, že žalobkyňa, resp. jej predchodcovia im bránili parkovaním áut vo vstupe na ich nehnuteľnosť, resp. odhŕňali sneh na ich bránku, toto sú otázky, ktoré sa nevyriešia pokračovaním v tomto súdnom spore. Nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby tak neobsahuje žiadne vážne dôvody, ktoré by opodstatňovali pokračovanie v tomto spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobkyne. Subjektívne presvedčenie žalovaných, že musia znášať chyby, zavinené iným, bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia žaloby nepostačuje.

19. Keďže došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalované 1. až 3., ktorým bolo späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s týmto späťvzatím žaloby nesúhlasili, avšak neuviedli a odvolací súd ani nezistil vážne dôvody tohto nesúhlasu, podľa § 370 CSP, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil.

20. Pripustením vzatia žaloby späť je vybavené i odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie vydaného vo veci, pretože účinné späťvzatie žaloby má vplyv na celé konanie, teda i na konanie pred odvolacím súdom, keďže bez žaloby nemôže obstáť ako konanie prvoinštančné, tak ani konanie odvolacie.

21. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

22. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

23. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Ustanovenie § 256 upravuje zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Preto ak v danom prípade zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť bez toho, aby sa voči žalovaným domohla nároku ňou uplatňovaného, fakticky procesne zavinila zastavenie konania a v

zmysle § 256 ods. 1 by malo dôjsť zásadne k priznaniu náhrady trov konania protistrane, teda žalovaným.

25. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Ustanovenie § 257 predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 a zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 a umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia je odôvodnené tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť strany bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu § 150 ods. 1 OSP (akt. § 257 . Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011 sp. zn. 4MCdo/4/2010).

27. Ust. § 257 nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

28. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru, že v danej veci bolo dôvodné aplikovať ust. § 257 CSP, keďže považoval za splnené jeho zákonné predpoklady, t. j. dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti posudzovanej veci, ktoré sú dané jednak predmetom konania, ako aj charakterom procesnej situácie, ktorá nastala.

29. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetná žaloba o určenie existencie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez označenú časť pozemku žalovaných bola podaná z dôvodu, že žalované mali pôvodným žalobcom brániť v prejazde po tejto prístupovej ceste tvrdiac, že časť príjazdovej cesty patrí žalovaným, lebo je súčasťou ich pozemku parc. č. 2128/2. Z katastrálnej mapy pritom v tom čase vyplývalo, že časť lesnej cesty používanej žalobkyňou a jej právnymi predchodcami ako prístup na jej pozemok parc. č. 2128/1, inak vedúcej po pozemku parc. č. 2136 vo vlastníctve SR - Lesy SR š. p., prechádza okrajom pozemku žalovaných parc. č. 2128/2 v rozsahu výmery 61 m2. Obe strany sporu, tak žalobkyňa (i jej predchodcovia), ako aj žalované, vychádzajúc z údajov katastra, žili roky v domnení, že je to tak. Žalobkyňa mala za to, že jej predchodcovia tento prístup cez pozemok žalovaných využívali dlhé roky v dobrej viere, že im toto právo patrí, žalované sa naopak v spore bránili tým, že pôvodní žalobcovia (1. Y. X. a 2. Y. X.) prechodom a prejazdom po ich pozemku poškodzujú ich vlastnícke práva, domáhali sa, aby žalobcovia svojvoľne nezasahovali do ich súkromného majetku. V priebehu celého konania žalované nárok žalobkyne spočívajúci v práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných zásadne popierali, boli proti tomu, aby žalobkyňa používala ich parc. č. 2128/2 s odôvodnením, že má k dispozícii iné prístupové cesty k svojmu pozemku. Žalované pozemok v časti, ktorou mala cezeň prechádzať prístupová cesta k pozemku žalobkyne považovali za svoj, a to aj napriek tomu, že mali svoj pozemok oplotený, pričom sporná časť prístupovej cesty mala viesť zvonku,

poza plot. V danej veci považoval tiež súd prvej inštancie za dôvodné nariadiť predbežné opatrenie uznesením č. k. 36C/141/2009-46 zo dňa 7.9.2009, ktorým bolo žalovaným 1. až 3. uložené až do právoplatného rozhodnutia veci, zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili žalobcom či tretím osobám prechádzať po prístupovej ceste nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 2128/2 na LV č. XXX pre kat. úz. D., keď mal za preukázané, že žalobcom bolo žalovanými opakovane bránené po tejto prístupovej ceste prechádzať. Žalované považovali nariadené predbežné opatrenie za nezákonné, opakovane v konaní požadovali jeho zrušenie, pričom súd návrh na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia uznesením č. k. 36C/141/2009-249 zo dňa 3.11.2011 zamietol, ktoré uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/39/2012-301 zo dňa 14.2.2012, ktorý mal rovnako za osvedčené, že žalované sa žalobcom snažili zamedziť v prejazde po prístupovej ceste. Právo prechodu a prejazdu žalobkyne po lesnej prístupovej ceste vedúcej popred oplotenie pozemku žalovaných, bolo teda medzi stranami po celý čas súdneho konania sporné. Avšak v dôsledku opravy chyby v katastrálnom operáte v konaní vedenom na Okresnom úrade Trnava pod sp. zn. X 87/2017, ktorým sa opravil zákres v katastrálnej mape, čím sa zosúladil so stavom v teréne, je zrejmé, že prístupová cesta vedúca k pozemku žalobkyne v skutočnosti nezasahuje do pozemku žalovaných, vedie popred ich pozemok parcelou vo vlastníctve SR - Lesy SR š. p. V danom prípade teda obe strany sporu boli v skutkovom omyle, ohľadom vlastníctva pozemku pod spornou časťou prístupovej lesnej cesty, čo sa odstránilo až vďaka aktivite žalobkyne a oprave chyby v katastri.

30. S prihliadnutím na popísané okolnosti daného prípadu, odvolací súd je toho názoru, že na tieto zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa je dôvodné výnimočne prihliadnuť. Rozhodujúce boli okolnosti, ktoré žalobkyňu viedli k uplatneniu nároku na súde, ako aj postoj oboch strán v konaní, podiel oboch strán na vzniku a priebehu tohto sporu, ako aj jeho výsledok, na základe ktorého žalobkyňa nedosiahla určenie vecného bremena na pozemku žalovaných a žalované nedosiahli obmedzenie žalobkyne v práve prechodu cez prístupovú cestu, nakoľko sa ukázalo, že prístupová cesta neleží na ich pozemku ale na pozemku vo vlastníctve SR. Za daných okolností odvolací súd bol toho názoru, že priznanie náhrady trov konania žalovaným, ktoré si prostredníctvom advokáta náhradu trov uplatnili, by bolo neprimerane tvrdou a nespravodlivou aplikáciou zákona a na odstránenie resp. zmiernenie tejto tvrdosti je potom nevyhnutné aplikovať cit. ust. § 257 a výnimočne pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa popísaných vyššie, žalovaným náhradu trov konania nepriznať.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .