Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoCsp-15-2021.pdf
PDF · 83.11 KB
Case nature
Subarea
3CoCsp/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: N. I. V. I..W..V.., J. XX, D., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného S., O.Á. J., I..W..V.., K. XX, D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: O. J., nar. XX.XX.XXXX, A. X, K., o zaplatenie 86,36 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k.27Csp/281/2017-63 zo dňa 26.2.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 23.3.2017 domáhal od žalovanej 86,36 eura spolu s príslušenstvom z toho dôvodu, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 12.2.2016 nadobudol od pôvodného veriteľa I. T., O..I.., D. XX, D., IČO: XX XXX XXX pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní a že postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom z 12.2.2016. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa zmluvou o poskytovaní verejných služieb, resp. o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v zmluvách vymedzené služby a žalovaná mu bude za poskytované služby uhrádzať odplatu. Išlo o služby spojené s užívaním telefónnej SIM karty, ku ktorej bolo pridelené číslo XXXXXXXXX. Žalovanej boli poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX na 34,69 eura, splatnou 3.7.2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX na 45,61 eura, splatnou 25.7.2014 a faktúrou č. XXXXXXXXXXX na 6,06 eura, splatnou 28.8.2014, avšak žalovaná tieto riadne a včas neuhradila.
2. Súd prvej inštancie po doručení žaloby žalovanej zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu podľa ustanovenia § 116 ods. 2 CSP a po tom, čo sa žalovaná k žalobe nevyjadrila, v prejednávanej veci podľa ustanovenia § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v konaní a zistil, že právny predchodca žalobcu dňa 30.4.2014 vyhotovil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len Zmluva) žalovanej a Dodatok k tejto Zmluve (ďalej len Dodatok), ktoré boli podpísané len zástupcom právneho predchodcu žalobcu a že Zmluva ani Dodatok neboli podpísané žalovanou, rovnako ako súhlas so spracúvaním údajov účastníka na marketingové účely z 30.4.2014 a fotokópia občianskeho preukazu a preukazu poistenca žalovanej boli žalovanou podpísané bez uvedenia dátumu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 12.2.2016 zistil, že žalovanej bolo oznámené postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu a z faktúry č. XXXXXXXXXX z 8.8.2014 zistil, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval za poskytnuté služby 6,06 eura, splatné 25.8.2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX z 8.7.2014 sumu 45,61 eura splatnú 25.7.2014 a faktúrou č. XXXXXXXXXX z 15.6.2014 sumu 34,69 eura splatnú 3.7.2014.
3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 524 ods. 1 a ods. 2 a § 526 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Ako prvú skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Vychádzal z toho, že žalobca odvodzoval svoj nárok od rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 a odovzdávajúceho protokolu o postúpení pohľadávok z 12.2.2016 a tvrdil, že touto zmluvou prešla pohľadávka pôvodného veriteľa uplatňovaná v tomto konaní na neho, tieto listiny však v konaní nepredložil. Súd mal za to, že v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že žalobca je veriteľom pohľadávky, ktorú si v konaní uplatňuje. K žalobe bolo pripojené len oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanej z 12.2.2016, ktoré je podpísané len žalobcom. Z uvedeného podľa súdu nemožno odvodzovať, že žalobca sa stal veriteľom pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní, teda že má aktívnu vecnú legitimáciu v spore a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. K odôvodneniu dodal, že aj ak by žalobca bol veriteľom uplatnenej pohľadávky, žaloba by nebola dôvodná. Žalobca nárok odvodzoval od Zmluvy a jej Dodatku, avšak tie, ktoré pripojil k žalobe boli podpísané len zástupcom právneho predchodcu žalobcu. Hoci sa na konci Zmluvy a Dodatku uvádza, že žalovanej bola ponúknutá možnosť ich podpisu prostredníctvom technického zariadenia v predajni právneho predchodcu žalobcu, v konaní nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že žalovaná túto možnosť využila a Zmluvu a Dodatok takto aj podpísala. Keďže v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. Zmluva o poskytovaní služieb musí byť uzatvorená písomne, zmluva pripojené k žalobe je neplatná. Uplatnený nárok podľa súdu nebol preukázaný ani faktúrami, keďže nebolo preukázané to, že boli žalovanej doručené a ani predloženými fotokópiami občianskeho preukazu a preukazu poistenca žalovanej. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ku svojim skutkovým tvrdeniam uvádzaným v žalobe, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, úspešnej žalovanej však v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy konania nevznikli, preto jej nárok na ich náhradu nepriznal.
5. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatňovať procesné práva v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že jeho rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ustanovenie § 129 ods. 1 CSP uviedol, že súd prvej inštancie bol povinný vyzvať ho na odstránenie vád podania a určiť mu lehotu na ich odstránenie, ak považoval tvrdenia týkajúce sa platnosti zmluvy medzi právnym predchodcom uvedené v žalobe za neúplné. Ak súd považoval žalobu za zjavne nedôvodnú mal postupovať podľa ustanovenia § 138 CSP a vyzvať ho na späťvaztie žaloby, kedy by mal možnosť reagovať na úvahu súdu, že táto zmluva je neplatná a vyjadriť sa k nej, konkrétne k spôsobu digitálneho podpisu zmluvy. Takýto postup mal osobitný význam, pretože súd prvej inštancie sa rozhodol vo veci nenariadiť pojednávania a tak bolo jeho rozhodnutie pre neho nepredvídateľné. Súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že pri rozhodovaní postupoval v rozpore s ustanovením § 151 ods. 1 CSP, nakoľko hoci žalovanej bola doručená žaloba s prílohami spolu s výzvou, aby sa k žalobe vyjadrila, táto na výzvu nereagovala, a teda nespochybnila existenciu zmluvy o poskytovaní služieb, o postúpení pohľadávky a ani žiadne iné tvrdenia uvedené v žalobe. S poukazom na uvedené mal za to, že žalovaná nespochybnila jeho tvrdenia o existencii uplatnenej pohľadávky, všetky tieto tvrdenia mal preto súd prvej inštancie považovať za nesporné. Napadnuté rozhodnutie nepovažoval ani za dostatočne odôvodnené; nedostatok odôvodnenia súdneho rozhodnutia považoval za porušenie práva na spravodlivý proces, k čomu poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súd SR, Ústavného sudu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.
6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
8. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
9. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Podľa ustanovenia § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
11. Civilný sporový poriadok je založený na princípe formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie stav, kedy súd pri rozhodovaní takmer výlučne vychádza z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu (s výnimkami stanovenými § 185 ods. 2 a ods. 3 CSP.). Súd tak nemusí vždy zistiť skutočnú (materiálnu) pravdu o skutočnostiach prezentovaných stranami sporu. Princíp formálnej pravdy plne vyjadruje aj ustanovenie § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie o skutočnostiach (skutkových tvrdeniach), ktoré medzi stranami nie sú sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Skutkové tvrdenia pritom možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa strana ku skutkovým tvrdeniam protistrany buď vôbec nevyjadrila, prípadne ich nepoprela účinným spôsobom (§ 151 CSP). Limitom tohto prístupu je existencia dôvodnej pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení; inými slovami, ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení, až vtedy vykonáva dokazovanie (na návrh strán a plne v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná).
12. Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu vyplynulo, že žalovanej bola žaloba s prílohami doručená 23.12.2017 (č.l. 16), pričom žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe nepoprela a ani nespochybnila. Do úvahy tak prichádzala aplikácia právnej domnienky uvedenej v ustanovení § 151 ods. 1 CSP, t.j. tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe bolo potrebné považovať za nesporné a z týchto pri meritórnom rozhodovaní vychádzať. Z obsahu spisu zároveň nevyplývali žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali potrebu aplikovať korektív uvedený v ustanovení § 186 ods. 2 CSP (neexistovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení uvádzaných žalobcom). Bolo preto potrebné vychádzať z tvrdenia nesporného medzi stranami sporu a síce, že predmetnú pohľadávku žalobca nadobudol od pôvodného veriteľa I. T., O..I.., jej postúpením Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal postúpenie pohľadávky a uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, nepostupoval správne, pretože táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná; dokazovanie tejto skutočnosti preto nebolo potrebné a zamietnutie žaloby nemohlo byť založené na neunesení dôkazného bremena žalobcom k tvrdeniu, že predmetnú pohľadávku nadobudol od jej pôvodného veriteľa postúpením.
13. Pokiaľ súd prvej inštancie mal pochybnosť o pravdivosti tvrdenia žalobcu o tom ako nadobudol predmetnú pohľadávku, bolo potrebné, aby uviedol v čom spočíva a následne mal vykonať dokazovanie o tomto dôkazným prostriedkom označeným v žalobe, za ktorý žalobca označil rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 a odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok z 12.2.2016. Pokiaľ tieto neboli súčasťou žaloby v zmysle ustanovenia § 132 ods. 3 CSP, prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 129 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Súd prvej inštancie tak mal žalobcu vyzvať, aby doplnil žalobu o označené dôkazy, ak tieto neboli k žalobe pripojené. Ak mal pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení a skutkové tvrdenia strán nepovažoval za nesporné, nepostupoval procesne správne, ak na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie, pretože neboli na to splnené podmienky stanovené v § 297 písm. b) CSP a odňal tým žalobcovi možnosť reagovať na jeho záver, že jeho skutkové tvrdenia neboli preukázané.
14. Pretože súd prvej inštancie rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku na úhradu za dodané služby 86,36 eura s prísl. založil na nesprávnych skutkových záveroch, pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie uplatneného nároku nezaoberal, znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že nezohľadnil skutkové tvrdenie o postúpení pohľadávky a jej existencii, ktoré medzi stranami v konaní neboli sporné, a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa jeho ustanovenia § 391 ods. 1 vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP viazaný. Zohľadní, že pokiaľ žalovaná účinne nepoprela, resp. nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, je potrebné z týchto podľa ustanovenia § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzať (ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti). Súd prvej inštancie zváži, či je na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie (za predpokladov stanovených § 297 CSP); ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie a po opätovnom rozhodnutí sporu závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP.
15. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).