Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/49/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: 365.bank, a.s., (do 02.07.2021 podnikajúci pod obchodným menom Poštová banka, a.s.), so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava - Staré mesto, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. XXXX/XX, Z. Z., právne zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 23.596,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -130 z 11. júna 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. zrušuje a vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Výrok II. rozsudku okresného súdu zostáva nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 23.596,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 23.596,99 eur od 16.11.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky: vyčíslený úrok vo výške 4.959,61 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 495,42 eur (výrok I.), vo zvyšku, t. j. v časti zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur žalobu zamietol (výrok II.), žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.).

2. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že medzi žalobcom ako veriteľom - bankou a žalovanou ako klientom - dlžníkom bola 19.12.2017 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver na refinancovanie vo výške 25.700,- eur s tým, že tento bude splácať formou mesačných splátok dohodnutých na 96 mesiacov s termínom konečnej splatnosti 20.12.2025, výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 337,83 eur. Okresný súd záväzkový vzťah založený predmetnou Zmluvou o úvere vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a okrem ustanovenia ho právne posudzoval podľa ustanovení ,,, (ďalej len „“) a ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení v čase vzniku tohto právneho vzťahu (ďalej len „“). Konštatoval, že žalovaná pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupovala ako spotrebiteľ a zameral sa na posúdenie dôvodnosti jej námietok, že predmetná zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa , a , z ktorého dôvodu treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na rozdiel od žalovanej dospel k záveru, že Zmluva o úvere obsahuje podľa uvedeného zákona údaje o výške úveru, je v nej uvedené v akej mene sú poskytnuté finančné prostriedky, ako aj podmienky čerpania úveru. V súlade s ustanovením uvedeného zákona je v nej uvedený správny údaj o priemernej RPMN, ktorý korešponduje

s údajom o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok roku 2017 a v predmetnej zmluva obsahuje všetky predpoklady potrené pre výpočet RPMN v súlade s § 9 ods. 2 písm. k/ uvedeného zákona. K námietkam žalovanej, že obchodné podmienky, na ktoré sa odvoláva žalobca neboli súčasťou Zmluvy o úvere a nebola s nimi riadne pri jej podpise oboznámená, okresný súd uviedol, že žalovaná podpisom Zmluvy o úvere potvrdila , že sa s nimi oboznámila a boli jej predložené. Následne okresný súd považoval za preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru v zmysle , žalovaná výšku uplatnenej istiny nerozporovala, preto priznal žalobcovi istinu vo výške 23.596,99 eur. K obrane žalovanej, že žalobca by mal nárok po zosplatnení úveru len na úroky z omeškania, nie však aj na riadne zmluvné úroky, okresný súd odkazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktoré uviedol v bode 24. svojho odôvodnenia, konštatoval, že aj po zosplatnení dlhu má nárok žalobca na zmluvné úroky a tento nárok mu priznal. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na úroky z omeškania okresný súd vychádzal z ust. veta prvá, a Nariadenia vlády SR č. Ustálil, že žalovaná sa odo dňa nasledujúceho po úhrade poslednej splátky, t. j. od 16.11.2019 dostala do omeškania , preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Za nedôvodný považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 18,- eur špecifikovanej ako reálne náklady spojené s vymáhaním úveru z dôvodu, že vynaloženie týchto nákladov žalobca nepreukázal. O nároku na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanej rozhodol v zmysle , keď vzhľadom na rozsah, v akom bola žaloba žalobcu zamietnutá, považoval žalobcu za úspešného v konaní a voči žalovanej mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku okresného súdu do výroku I., ktorým bolo žalobe vyhovené a závislého výroku III. o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Primárne namietala, že rozsudok okresného súdu vykazuje znaky arbitrárnosti, pretože náležitým spôsobom nezdôvodnil, prečo v konaní nepoužil ust. a . Žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o tom, či a ako konal s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní predmetnej zmluvy, teda neuniesol bremeno tvrdenia, že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru ani to, že mu patria dojednané úroky. Napriek tomu okresný súd dospel k záveru, že žalobca platne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a patria mu riadne úroky. Žalovaná ďalej namietala nesprávnu aplikáciu ust. o nesprávnom údaji priemernej RPMN v predmetnej Zmluve o úvere. V prvom rade mala za to, že okresný súd porušil jej právo na spravodlivý proces, keď nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v tejto časti a len stroho konštatoval, že uvedená náležitosť zmluvy je v poriadku, nedal však konkrétnu odpoveď na jej námietku, že Ministerstvo financií zverejňuje dve hodnoty priemernej RPMN a prečo dospel k záveru, že práve hodnota 8,73 % je hodnota správna. Ďalej žalovaná namietala, že okresný súd nesprávne právne vyhodnotil inkorporáciu obchodných podmienok do zmluvného vzťahu medzi ňou a žalobcom. Článok Zmluvy o úvere, v ktorom vyhlasuje, že sa s týmito obchodnými podmienkami oboznámila je zjavne vopred predpripravený a nepreukazuje skutočnú inkorporáciu obchodných podmienok do zmluvného vzťahu ani to, že skutočne k oboznámeniu s týmito podmienkami došlo. Z tohto dôvodu nemohol súd ani pristúpiť k záveru o fikcii doručenia výziev na predčasné spoplatnenie úveru v zmysle ustanovení obchodných podmienok, ktoré upravovali spôsob doručovania písomností. Navyše nemožno považovať za platné doručenie zásielky iba jej odoslanie spotrebiteľovi, pretože až keď je táto v dispozičnej sfére spotrebiteľa možno ju považovať za doručenú. Fikcia doručenia ako bola dojednaná v predmetných podmienkach je v rozpore s ust. . Okresný súd sa rovnako nezaoberal jej námietkou o tom, že list žalobcu z 20.05.2019 je v rozpore s ust. . Jedná sa o výzvu na splatenie dlžnej časti úveru, ktorá však zákonné náležitosti výzvy nespĺňa, pretože ide o neurčitý právny úkon, nakoľko nie je možné identifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou mala byť v omeškaní. Takýto právny úkon je nutné považovať za neplatný pre rozpor so zákonom. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že žalobca uviedol pre nezaplatenie ktorej splátky spotrebiteľský úver zosplatnil až vo vyjadrení k ňou podanému odporu, keď v ňom poukázali na to, že žalobca v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia. Išlo o rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali byť uvedené v žalobe s tým, že súd nemohol túto skutočnosť zisťovať sám ex offo z dôkazov, ktoré mu boli zo strany žalobcu predložené. Napriek tomu súd na takúto zmenu žaloby prihliadol a porušil jej právo na spravodlivý proces. Vzhľadom na to, že napadla výrok vo veci samej, za nesprávny považovala aj výrok o trovách konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná jej nárok

na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, alternatívne navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalovanej označil za nedôvodné. Uviedol, že čo sa týka odbornej starostlivosti a preverovanie bonity žalovanej pri uzatváraní Zmluvy o úvere, zabezpečil si informácie o žalovanej prostredníctvom tzv. dopytov dát zo Sociálnej poisťovne, Spoločného registra bankových informácií a spoločnosti EOS KSI, čo svedčí o jeho opatrnosti a starostlivosti. Tieto informácie mal k dispozícií na základe už skoršej žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru, čo samotná žalovaná nerozporovala. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdenú nesprávnosť údaju o priemernej RPMN v tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že Ministerstvo financií SR striktne rozlišuje medzi súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi (tie sú generálne určené pre veriteľov bez špecifického postavenia) a súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk (tie sú špeciálne určené pre osobitnú skupinu veriteľov - banky a pobočka zahraničných bánk). Jeho postup bol správny, keď vychádzal práve zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk, čo potvrdzujú aj viaceré rozhodnutia odvolacích súdov SR, ktoré vo vyjadrení označil a pasáže z nich citoval. Pokiaľ išlo o doručovanie zásielok jeho osobou žalovanej uviedol, že upomienka ako aj výzva, ktorou došlo k predčasnému zosplatneniu úveru boli zasielané na adresu žalovanej, ktorú uviedla v Zmluve o úvere a niet pochýb, že jeho postup bol súladný so zákonom. Z aktuálneho stavu úveru, ktorý priložil k žalobe vyplýva, že žalovaná bola pred zosplatnením úveru v omeškaní viac ako 3 mesiace a na oprávnenie predčasného zosplatnenia bola riadne upozornená. Námietku o zmene žaloby v dôsledku doplnenia rozhodujúcich skutočností označil za účelovú a špekulatívnu, keďže zmena žaloby ex lege nie je prípustná v spotrebiteľských sporoch. Uviedol, že nemôže vopred predvídať, čo konkrétne bude rozporovať ten ktorý dlžník - žalovaný a či bude vôbec procesne aktívny v spore. Bolo by iracionálne a nehospodárne, že bude vopred v žalobe vopred uvádzať všetky skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu, keď zákonodarca vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností. Žalobca uviedol, že obrana žalovanej v nadväznosti na obsah podaného odvolania vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva a žiadal, aby odvolací súd posúdil konanie žalovanej aj cez prizmu dobrých mravov ( ) a zvážil aplikáciu základného princípu podľa (zákaz zneužitia práva). Zároveň v tejto súvislosti dal žalobca odvolaciemu súdu do pozornosti odlišné stanoviská členov senátov Ústavného súdu v konkrétnych veciach, ktoré sa týkali nadmernej a neprimeranej ochrany spotrebiteľa v súdnych konaniach samotnými súdmi.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec z rozsahu a dôvodov podaného odvolania ( a ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za nutné podľa zrušiť a podľa vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania odvolací súd dospel k záveru, že primárne žalovaná namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý sa nevyporiadal s jej námietkami uplatnenými v rámci procesnej obrany a neuviedol dôvody, pre ktoré neaplikoval ňou označené ustanovenia

7. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že jednou z hlavných zložiek práva na spravodlivý proces je predovšetkým právo, aby sa súd vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním alebo iným zákonom predpísaným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie, prípadne tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej preukázanej i nepreukázanej skutočnosti musí stručne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov podľa jeho názoru záver vyplýva, ako tieto dôkazy hodnotil, a to najmä vtedy, ak

ide o dôkazy protichodné a prečo nevyhovel všetkým návrhom na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci. Posúdením po právnej stránke treba potom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal a ako ho prípadne využil a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola ktorá vec rozhodnutá.

8. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. Podľa Ústavného súdu SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach judikoval, že súčasťou obsahu práva na spravodlivý proces podľa SR je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

9. Podľa krajského súdu napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. a zásadám súdnej praxe a považuje ho za nepreskúmateľný a riadne neodôvodnený. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, aké skutočnosti tvrdil žalobca, aké prostriedky procesného útoku použil, rovnako uviedol, ako sa vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Avšak následne sa už s týmito skutočnosťami, najmä pokiaľ ide o obranu žalovanej, dostatočne nezaoberal. Žalovaná už v rámci upomínacieho konania v odpore proti platobnému rozkazu vzniesla námietky týkajúce sa nesplnenia povinnosti žalobcu preveriť jej bonitu ako klienta pred uzatvorením Zmluvy o úvere, ďalej namietala skutočnosti, že obchodné podmienky, na ktoré odkazuje žalobca neboli súčasťou uzatvorenej Zmluvy o úvere a tieto jej neboli predložené, namietala neurčitosť výzvy na splatenie dlžnej časti úveru z 20.05.2019, nakoľko z nej nebolo zrejmé, s ktorou konkrétnou splátkou mala byť v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku žalobca od nej požadoval zaplatiť, aby sa predišlo zosplatneniu a vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti zároveň tvrdila, že je neplatné aj zosplatnenie úveru zo 17.06.2019. Podrobne argumentovala v súvislosti s ňou vznesenou námietkou nesprávneho určenia výšky priemernej RPMN v predmetnej Zmluve o úvere. Ďalej namietala nedoručenie predmetných listín jej osobe s tým, že nemožno vychádzať zo spôsobu úpravy doručovania v obchodných podmienkach, na ktoré sa odvolával žalobca, a to najmä z dôvodu, že tieto sú v rozpore so zákonom, a to ust. .

10. Okresný súd sa týmito námietkami žalovanej nezaoberal napriek tomu, že ide o podstatné námietky týkajúce sa predmetu konania. Odvolací súd si je vedomý záverov judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej súd nemusí reagovať na všetky argumenty vznesené stranou sporu, len na tie, ktoré sú významné pre prejednávanú vec. Uvedená obrana žalovanej a námietky boli významné pre následné právne posúdenie uplatneného nároku najmä z pohľadu, či je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. a

11. Okresný súd sa zaoberal námietkami žalovanej o nedostatku zákonných náležitostí Zmluvy o úvere v zmysle , a , na ktoré poukazovala v rámci písomného vyjadrenia v konaní z 05.03.2021. Avšak aj v tomto prípade sa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej, ktorú uviedla na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa nedostatku zákonných náležitostí predmetnej zmluvy. Najmä pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že je nesprávny údaj o priemernej RPMN 8,73 % nakoľko správny údaj by mal byť 8,8 %. Žalovaná v tomto prípade argumentovala tým, že Ministerstvo financií SR zverejňuje dva údaje o priemernej hodnote RPMN. Okresný súd bez toho, aby sa zaoberal týmito námietkami žalovanej ustálil, že pokiaľ priemerná RPMN v zmluve bola uvedená podľa spotrebiteľských úverov, ktoré sú poskytované iba bankami, bola uvedená správne. Rovnako okresný súd úplne opomenul vysporiadať sa s námietkami žalovanej o tom, že výzvy na úhradu nezaplatených splátok a poskytnutého úveru ako aj oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru sú neplatnými právnymi úkonmi, pretože sú neurčité, nemožno ustáliť, pre nezaplatenie ktorej splátky má byť spoplatnený celý dlh a pod. Žalovaná ďalej poukazovala na nedoručenie zákonným spôsobom, resp. nepreukázanie doručenia predmetných výziev zo strany žalobcu jej osobe v súlade s úpravou doručovania v ustanoveniach , pretože okrem toho, že tvrdila, že obchodné podmienky, ktoré doručovanie upravujú neboli súčasťou zmluvy, namietala aj rozpor úpravy doručovania v týchto obchodných podmienkach práve

s ustanoveniami o doručovaní. Okresný súd uvedenú argumentáciu rovnako opomenul a žiadnym spôsobom sa s ňou v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal.

12. Vychádzajúc z uvedených skutočností krajský súd nemal inú možnosť než napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní sa bude podrobne zaoberať námietkami žalovanej a pri odôvodnení svojho rozhodnutia sa s týmito náležite vysporiada tak, aby bolo zrejmé, ako ich posúdil. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )