Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoE/218/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu: JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnej: A.. A. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, XXX XX Š., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, pod sp. zn. EX 593/2014, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 2.743,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. -70 zo dňa 15. 06.2021, pomerom hlasov 2:1, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. -70 zo dňa 15.06.2021 v časti I. výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z r u š u j e a v e c v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. -70 zo dňa 15. 06.2021 v časti II. výroku o nepovolení odkladu exekúcie o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie 1. výrokom zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a 2. výrokom nepovolil jej odklad. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že poveril súdneho exekútora poverením zo dňa 13.01.2016 vykonaním exekúcie podľa § 45 Exekučného poriadku na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava, č.k. zo dňa 16.01.2014. 2. Súd konštatoval, že podaním zo dňa 26.11.2017, doručeným súdu dňa 27.12.2017, povinná podala návrh na zastavenie a odklad exekúcie, ktorý odôvodnila poukázaním na ustanovenia , , , , a Exekučného poriadku. Uviedla, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle ) a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Zdôraznila, že exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky. Ďalej povinná uviedla, že súd napriek tomu, že zmluva s oprávneným je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, napr. kumuláciu viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, spôsob rozvrhnutia plátok je zároveň nekalou obchodnou praktikou, ako aj mnohé ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, exekučný titul vydal, čím jej bola odopretá spotrebiteľská ochrana.

3. Oprávnený podal vyjadrenie k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom okrem iného uviedol, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním žalobnej odpovede v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Mal za to, že exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní. 4. Poukázal tiež na to, že zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Priemerná výška odplaty bola 45,60 % a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Výška odplaty je v zmysle cenou plnenia, preto nemôže byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky náležitosti, ktoré pre tento zmluvný typ vyžaduje o spotrebiteľských úveroch. Poukázal tiež na to, že povinná neuviedla, ktoré konkrétne náležitosti zmluva neobsahuje. Zdôraznil, že vzhľadom na deň uzavretia zmluvy 12.11.2012 bola prvá splátka úveru splatná dňa 12.12.2012. Pri počte mesačných splátok 42 je jednoznačne definované, že konečnou splatnosťou úveru je deň splatnosti poslednej splátky úveru, t.j. 12.05.2016. Zároveň je údaj o dátume splatnosti poslednej splátky úveru a teda aj konečnej splatnosti úveru uvedený aj v prílohe č. 7 zmluvy o revolvingovom úvere. 5. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (to vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej), je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Povinnej bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách, z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa , resp. ods. 4 písm. r) a zároveň je v súlade s vyššie spomenutým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Zmluva neobsahuje povinnosť pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Zdôraznil, že z jej obsahu je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne a teda sa od spotrebiteľa nevyžaduje, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu sporu pred všeobecným súdom. Zdôraznil tiež, že spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Z uvedených dôvodov žiadal, aby návrh povinnej na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. 6. Súd prvej inštancie poukázal na ust. Exekučného poriadku ako aj na ust. Exekučného poriadku a ust. , , , , a Exekučného poriadku. Uzavrel, že podľa zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Poukázal tiež na ust. zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listinách, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 7. Poukázal tiež na ust. a zákona o rozhodcovskom konaní ako aj na ust. a a , a ako aj na ust. a . 8. Súd prvej inštancie uzavrel, že z obsahu spisu vyplynulo, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 12.11.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100048054, na základe žiadosti povinnej o poskytnutie revolvingového úveru. Dňa 12.11.2012 oprávnený a povinná uzavreli rozhodcovskú zmluvu. Predložená rozhodcovská zmluva je dohoda oboch zmluvných strán, v ktorej je vyjadrená ich vôľa. Ide o samostatný právny úkon, nakoľko je napísaná na samostatnom liste, podpísaná ako oprávneným, tak aj povinnou. Súd mal za to, že predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v súlade s a a zákona o rozhodcovskom konaní. Taktiež oprávnený, predložením tejto rozhodcovskej zmluvy, splnil zákonnú podmienku vyplývajúcu mu z ustanovenia , t.j. že rozhodcovská zmluva bola dohodnutá individuálne medzi oprávneným a povinnou a túto skutočnosť oprávnený preukázal. Povinná mala možnosť od predmetnej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, čo však neurobila. Taktiež súd považuje za dostatočne preukázané, že v predmetnej rozhodcovskej zmluve bola povinnej poskytnutá možnosť výberu alternatívneho riešenia sporov, či už na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Súd tiež uviedol, že povinná v čase podpisu súhlasila s uzatvorením

tejto rozhodcovskej zmluvy, čo potvrdila svojim podpisom na zmluve, pričom uzatvorenie tejto zmluvy nebolo podmienkou na uzavretie a vykonávanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Až po tom, čo si povinná nesplnila svoje zmluvné povinnosti, t.j. prestala splácať úver a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý bol následne podkladom na exekučné vymáhanie, namietala rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovský rozsudok bol povinnej doručený, pričom bola poučená, že môže do 10 dní od doručenia podať žalobnú odpoveď a taktiež do 30 dní od jeho doručenia sa môže domáhať zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku podaním žaloby na všeobecnom súde. Toto svoje právo však povinná nevyužila, resp. túto skutočnosť povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala. Zdôraznil, že obdobné stanovisko k podobnému prípadu zaujal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. -88. 9. Vzhľadom na podaný návrh súd preskúmal aj samotnú zmluvu o revolvingovom úvere v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený a povinná uzavreli dňa 12.11.2012 písomnú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100048054, na základe žiadosti povinnej o poskytnutie revolvingového úveru. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, ktoré mala povinná splácať v 42 splátkach vo výške 80,37 Eur mesačne vrátane úrokov. Dátum splatnosti prvej splátky bol stanovený na deň 12.12.2012 a dátum splatnosti poslednej splátky bol stanovený na deň 12.05.2016, čím je stanovená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ďalej konštatoval, že zmluvné strany si dohodli ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70,01 % a ročnú úrokovú sadzbu revolvingu vo výške 76,21 %. RPMN za úver bola vo výške 70,13 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 60,49 %. Údaj o priemernej hodnote RPMN, platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere, obsahuje údaj 45,60% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 8,75 %. Čo sa týka námietky povinnej, že zmluva obsahuje vysoké úroky, súd uvádza, že v zmysle ustanovenia nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch. Podľa súhrnu informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch ku dňu 30.09.2012 priemerná hodnota RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch je vo výške 46,35 %. Nemožno teda prijať záver, že v zmluve dohodnutá odplata, uvedená ako RPMN vo výške 70,13 %, podstatne prevyšuje odplatu požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch. Ohľadom námietky povinnej, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, spočívajúcu v kumulácii zmluvných pokút uvádza, že oprávnenie na uplatnenie zmluvných pokút bolo zmluvnými stranami dohodnuté v článku 14 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne, (t.j. 23,725 % ročne) za každý deň omeškania a úrok z omeškania určený nariadením vlády. Uvedené plne korešponduje s ustanoveniami a nariadenia vlády, navyše v zmysle rozhodcovského rozsudku vo veci je výška zmluvnej pokuty limitovaná hornou hranicou 1.500,- Eur, teda výškou poskytnutých peňažných prostriedkov. 10. K námietke povinnej, že zmluva nebola v súlade s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, súd považuje za potrebné uviesť, že zmluva obsahuje presnú výšku sumy splátky, pričom súdna prax dospela k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, t.j. k istine, úrokom a iným poplatkom, ale postačuje ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zohľadňuje istinu, úroky a iné poplatky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol. 11. Proti tomuto uzneseniu sa v celom rozsahu odvolala povinná. Poukázala na skutočnosť, že konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov. Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie svojich procesných práv. Zdôraznila, že súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale realizoval kontrolu spotrebiteľskej revolvingovej zmluvy. Konajúca sudkyňa sa zaoberala iba náležitosťami samotnej spotrebiteľskej zmluvy, avšak svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z nevykonávala, nepreskúmavala, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Poukázal tiež na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, vydal Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline. Tento rozhodcovský súd sa nikdy nemal konať vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovský súd neskúmal platnosť či neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, čím spôsobil, že konanie pred rozhodcovským súdom nebolo nestranné a spotrebiteľovi bolo upreté právo na spravodlivé súdne konanie podľa SR. Zdôraznila, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred

určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. v ustanovení , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Návrh rozhodcovskej zmluvy je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah tejto zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. 12. Zdôraznila, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, či rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne spočíva na strane dodávateľa. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má tiež rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. o rozhodcovskom konaní. Poukázala tiež na to, že účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je tiež rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním, podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je uvedená aj alternatíva, umožňujúca riešenie sporov pred príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 13. Mala za to, že rozhodcovská zmluva bola a je zmluvou formulárovou, kedy povinná ako spotrebiteľ nemohla svojim prejavom vôle do nej vstupovať a vlastnou vôľou uviesť, resp. označiť výberom, či si volí rozhodovanie prípadných sporov pomocou rozhodcovského konania alebo všeobecné súdnictva. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 14. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený. Oprávnený trvá na tom, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie ani na základe namietaných skutočností týkajúcich sa zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy. Skutočnosti namietané povinným mal tento možnosť namietať v rozhodcovskom konaní, čo však nevyužil a svoje námietky týkajúce sa zmluvy o revolvingovom úvere, jej podmienok, rozhodcovskej zmluvy a jej uzatvorenia v konaní neuplatnil. Zdôraznil, že exekučný súd nemôže za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie, ani jeho odvolanie neobsahuje relevantné dôvody, pre ktoré by malo byť uznesenie Okresného súdu Pezinok zrušené. Poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV v uznesení sp. zn. ako rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Zdôraznil, že v exekučnom konaní už nemôže súd posudzovať dôvodnosť alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné. 15. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať

vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy bez ohľadu na nesúhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za individuálne dojednané sa podľa považuje také ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky na následné neuzavretie alebo uzavretie hlavnej zmluvy. Uviedol, že nie je predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov. 16. Oprávnený vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že Okresný súd v Pezinku správne zistil skutkový stav a správne posúdil vec aj po právnej stránke a preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok ako vec správne potvrdil. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( - v spojení s ) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že vydané rozhodnutie nie je vecne správne a že sú tu dané dôvody na jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. 18. Podľa (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské spory), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 19. Z obsahu spisu je nesporné, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo návrhom na vykonanie exekúcie dňa 29.04.2014 na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, č.k. zo dňa 16.01.2014. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere dňa 12.11.2012, č. 8100048054 na základe žiadosti povinného o poskytnutie revolvingového úveru. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, ktoré mala povinná splácať v 42 splátkach vo výške 80,37 Eur mesačne vrátane úrokov. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvné strany si dohodli ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70,01 %, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu vo výške 76,21 %. RPMN na úver bola vo výške 70,13 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 60,49 %. Údaj o priemernej hodnote RPMN, platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere, obsahuje údaj 45,60% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 8,75 %. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou povinnej pokiaľ ide o zmluvu povinnej, že zmluva obsahuje vysoké úroky. Súd uvádza, že v zmysle ust. nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch. 20. Z obsahu spisu je však zrejmé, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietala hlavne, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle . Namietala najmä skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spotrebiteľskej veci a je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Zdôraznila, že exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vydanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nemôže spôsobiť platné právne účinky . 21. Zdôraznila, že napriek tomu, že zmluva so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, napríklad kumuláciu viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a bezodplatkovosť spotrebiteľského úveru, súd exekučný titul vydal, čím jej odoprel ochranu.

22. Zároveň bol podaný návrh na odklad exekúcie s poukazom na ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. 23. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd sa týmto podstatným a jediným skutkovým tvrdením povinnej, pre ktoré navrhovala zastaviť exekúciu v napadnutom rozhodnutí, ktorým podaním spochybňovala platnosť rozhodcovskej doložky, nevenoval a nijako sa s ním nevysporiadal, rozhodnutie založil na iných skutočnostiach a mimo návrhu povinnej a to na skutočnosti, že v zmluve dohodnutá odplata uvedená ako RPMN vo výške 70,13 % podstatne prevyšuje odplatu požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch a že neobsahuje ani presný číselný vyjadrený strop odplaty, ale iba určuje, že odplata nesmie podstatne prevyšovať obvyklú odplatu, a že v tomto konkrétnom prípade tak súd dospel k záveru, že ustanovenie nebolo prerušené. Taktiež sa zaoberal námietkou povinnej, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku spočívajúcu v kumulácii zmluvných pokút. Súd uviedol, že oprávnenie na uplatnenie zmluvných pokút bolo zmluvnými stranami dohodnuté v článku 14 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere a tým, že bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne. Pokiaľ ide o ostatné námietky povinnej v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie sa s týmito tvrdeniami povinnej v celom rozsahu nevysporiadal a neskúmal platnosť rozhodcovskej doložky v súvislosti s tým, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. 24. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že záväzkový vzťah účastníkov založený zmluvou vzhľadom na svoj obsah a postavenie zmluvných strán má charakter zmluvy spotrebiteľskej. 25. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle EP oprávnený a zároveň povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citované ustanovenie zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly vrátane rozhodcovských rozsudkov a to aj s ohľadom na ust. a ZoRK. 26. Súčasťou skúmania predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je aj skúmanie legitimity titulového súdu (orgánu) na vydanie exekučného titulu. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. 27. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu skúmať rozhodcovský rozsudok ako aj rozhodcovskú zmluvu/doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. 28. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ C-76/2010. 29. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 21.03.2012, v ktorom zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr. , . Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sund“ (právo patrí bdelým). Tento princíp ale aj v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. 30. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa v citovanom znení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Taxatívny výpočet neprijateľných podmienok je obsiahnutý v v cit. znení. V zmysle ust. <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> , je neprijateľná podmienka absolútne neplatná. 31. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych predpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa v čase uzavretia takejto zmluvy. 32. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ale cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, či ide o právom dovolené plnenia a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j., či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle

spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. 33. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť opätovne návrh povinnej na zastavenie exekúcie, posúdiť dôvody, pre ktoré bol tento návrh podaný, s týmito dôvodmi sa vysporiadať a opätovne posúdiť rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným a platnosť tejto rozhodcovskej zmluvy a následne na to posúdiť exekučný titul z hľadiska jeho spôsobilosti na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd v časti, v ktorej súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie, rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o II. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd zamietol návrh na odklad exekúcie, odvolací súd poukazuje na ust. 56 ods. 7 Exekučného poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie je prípustné odvolanie. Z citovaného ust. § 56 ods. 7 vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bol zamietnutý návrh na odklad exekúcie, nie je prípustné. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie proti II. výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd nepovolil odklad exekúcie s poukazom na ust. , odmietol. 34. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania ( , ).