Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/166/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v zastúpení JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava IČO: 37 928 422, proti žalovanému

- L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. B. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 882,64 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -87 zo dňa 21. júl 2021 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 882,64 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 30.8.2017 až do zaplatenia. Žalovanému v spore úspešnému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podľa skutkových zistení súdu žalobca predmetný nárok viaže k poistnej udalosti zo dňa 18.3.2017, pri ktorej žalovaný (ako vodič) motorovým vozidlom ŠPZ : CA - 129 CS spôsobil škodu na motorovom vozidle ŠPZ : CA - 355 CV poškodenej J. Y.. Za opravu tohto poškodeného motorového vozidla autorizovaný servis TOYOTA AT, a.s. Žilina faktúrou (daňový doklad č. 17010483 zo dňa 3.4.2017 - dátum splatnosti 3.4.2017) vyúčtoval poškodenej sumu 4 413,18 eur. Žalobca ako poisťovateľ za svojho poistenca zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom nahradil poisťovni Allianz sumu 4 413,18 eur, ktorá poškodenej poskytla z havarijného poistenia motorového vozidla poistné plnenie v uvádzanej výške. Podľa podstatného skutkového tvrdenia žalobcu bolo povinnosťou žalovaného ohlásiť dopravnú nehodu policajnému orgánu vzhľadom na výšku škody, túto povinnosť žalovaný nesplnil, z uvedeného dôvodu voči nemu si uplatňuje časť z refundovanej sumy poisťovni poškodenej.

3. Okresný súd v rovine právnej prioritne skúmal, či vznikla žalovanému povinnosť z pohľadu kritérií vymedzených v ust. o cestnej premávke ..., (ako osobitného právneho predpisu) oznámiť nehodu policajnému orgánu. Poukázal na to, že v zmysle označenej právnej normy škodovú udalosť možno považovať za dopravnú nehodu v prípade naplnenia aspoň jednej zo skutkových podstát. V konkrétne súdenej veci pri udalosti dňa 18.3.2017 nedošlo k usmrteniu alebo zraneniu osoby, nebola poškodená cesta, ani všeobecne prospešné zariadenie a nedošlo ani k úniku nebezpečných

látok. V ďalšom sa zameral na to, či na niektorom z poškodených vozidiel alebo na inom majetku vrátane prepravovaných vecí došlo ku vzniku škody, ktorá zrejme prevyšovala 1,5-násobok väčšej škody podľa , to znamená sumu 3 990 eur s odkazom na vymedzenie ( v znení neskorších zmien a doplnkov). Súd označené ustanovenie zákona vyložil tak, že „musí výška spôsobenej škody zjavne prekračovať sumu 3 990 eur“, avšak v tomto štádiu výšku škody odhadujú výlučne účastníci dopravnej nehody, ich odhad s najväčšou pravdepodobnosťou nebude odborne kvalifikovaný a bude sa odvíjať od ich osobných skúseností z minulosti, preto „od priemerne technicky zdatného účastníka nehody nemožno spravodlivo požadovať, aby s úplnou presnosťou odhadoval výšku spôsobenej škody“. V posudzovanej veci vyhodnotil za preukázané, že účastníci dopravnej nehody 18.3.2017 sa dohodli na zavinení, vlastným pozorovaním odhadli škodu na poškodenom motorovom vozidle poškodenej neprevyšujúcu sumu 3 990 eur, nakoľko bol poškodený nárazník, piate dvere, iné poškodenia viditeľné neboli. Tvrdenia žalovaného boli v kontexte s výsluchom poškodenej J. Y. (vypočutej ako svedkyne), ktorá potvrdila, že sama volala na políciu číslo 158, kde jej bolo oznámené, že postačuje záznam o škodovej udalosti, pokiaľ výška škody ohliadkou, vizuálnym ohliadnutím neprevyšuje hodnotu 4 000 eur, kedy nie je potrebné privolať políciu. Spoločne so žalovaným sa dohodli tiež, že spíšu záznam o dopravnej nehode, ktorý bol následne predložený poisťovni Allianz poškodenej. Uvedený postup súd vyhodnotil za úprimný záujem plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo škodovej udalosti účastníkov dopravnej nehody, ktorí nemali ani približnú predstavu o nákladoch opravy poškodeného vozidla v autorizovanom servise. Aj z fotodokumentácie poškodeného motorového vozidla predloženého žalobcom vyplýva poškodenie nárazníka a piatych dverí motorového vozidla ŠPZ: CA 355 CV a z nej na prvý pohľad nie je zrejmá nákladná výmena poškodených častí, takto to vyhodnotil žalovaný so svedkyňou osvojením si záveru, že výška škody z pohľadu žalovaného ako aktéra dopravnej nehody nepresahovala sumu 3 990 eur zjavne. Zhrnutím všetkých uvádzaných úvah a súvislostí okresný súd uzavrel, že žalovaný neporušil právnu povinnosť, keď neprivolal policajný orgán na vyšetrenie dopravnej nehody čo platí bez ohľadu na to, že výška škody sa po vykonaní opravy ukázala vyššia ako suma 3.990 eur. Žalobcovi preto nevzniklo právo požadovať od žalovaného náhradu vyplateného poistného plnenia podľa

4. Podľa v spojení s , okresný súd priznal žalovanému v spore úspešnému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, poznamenal tiež, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalobca, domáha sa zrušenia rozsudku a žiada vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V primárnej námietke vytýka súdu jeho nesprávny skutkový záver, keď z fotografie zadnej časti poškodeného vozidla mal za to, že „na prvý pohľad nie je zrejmá nákladná výmena poškodených častí „. V danej súvislosti zdôrazňuje odvolateľ, že on už pri predložení predmetnej fotografie uviedol, že je na nej zachytená veľká diera na zadnej časti vozidla. Pri škodových udalostiach pri strete prevádzok dôjde k ohnutiu, prehĺbeniu, prasknutiu či k inému porušeniu dielov, avšak pri existencii stredne veľkej diery v mieste nárazu je primerané predpokladať, že pokiaľ sa pôsobenie prevádzky motorového vozidla na druhé prejavilo týmto spôsobom, náraz nespôsobil len poškodenie plechov. Súd odignoroval rozpor medzi spôsobeným poškodením a vyjadrením žalovaného, ktorý tvrdil, že išlo o „ťuknutie v malej rýchlosti“. Kritéria používané súdom v odôvodnení rozhodnutia, akými sú „zjavnosť“ a „odhad na základe osobných skúseností z minulosti“ a „priemerne zdatný účastník dopravnej nehody“ by mal uplatniť voči žalovanému objektívne, ak by tomu tak bolo, musel by súd hodnotiť tvrdenia žalovaného o vzniku poškodenia („ťuknutie v malej rýchlosti“) ako vyjadrenie osoby, ktorú nemožno považovať za „priemerne zdatného účastníka dopravnej nehody“ a ktorého subjektívny odhad nie je spôsobilý naplniť relevanciu odhadu priemerne zdatného účastníka dopravnej nehody. Subjektívne ohodnotenie žalovaného nemožno považovať za objektívne prijateľné, za súčasného preukázania výšky škody nad rozsah 3990 eur. Preto je namieste vyvodiť záver o porušení povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu žalovaným.

6. Za priemerne zdatného účastníka dopravnej nehody nemožno podľa odvolateľa hodnotiť ani poškodenú, nadväzne ani jej odhad nemožno považovať za objektívne spôsobilý naplniť relevanciu hodnotenia priemerne zdatného účastníka dopravnej nehody. Podľa výpovede poškodenej pri zisťovaní obsahu svojich povinností telefonickou formou táto o zákonnom limite sa dozvedela od príslušníka Policajného zboru SR a nie od žalovaného, čo znamená, že túto vedomosť na mieste činu pred

predmetným telefonátom nemal ani žalovaný, ktorý viedol dopravné vozidlo bez toho, aby poznal predpisy upravujúce výkon tejto činnosti. Vyvodenie skutkového záveru súdu o tom, že mal úprimný záujem o splnenie všetkých svojich povinností, z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť. Súd si aj protirečí, keď uvádza v rozhodnutí, že účastníci dopravnej nehody nemali ani približnú predstavu o nákladoch opravy poškodeného vozidla v autorizovanom servise a v kontradikcii s týmto hodnotením v otázke rozsahu poškodení presahujúcich sumu 3 990 eur hodnotí účastníkov dopravnej nehody tak, že „vyhodnotil žalovaný so svedkyňou osvojením si záveru, že výška škody z pohľadu žalovaného ako aktéra dopravnej nehody nepresahovala sumu 3.990 eur zjavne“. Uvedené protirečenia sú podľa odvolateľa zásadného významu pri hodnotení účastníkov dopravnej nehody, nakoľko tie isté osoby vo vzťahu k tej istej situácii nemožno identifikovať ako také, ktoré nemajú „ani približnú predstavu“ a zároveň ich identifikovať ako osoby, ktoré hodnotia výšku škody tak, že nedosahuje zjavné presiahnutie zákonného limitu 3.990 eur. Pre vytýkanú protirečivosť hodnotí odvolateľ v danej časti rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, zakladajúce inú vadu konania. Vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného „ o ťuknutí v malej rýchlosti“, z fotografie poškodení, výsluchu poškodenej je žalobca názoru, že odhad žalovaného ( ktorého nemožno považovať za priemerne zdatného účastníka dopravnej nehody ) nemohol byť spôsobilý naplniť relevanciu prijateľnosti odhadu podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle čoho mal žalovaný postupovať obozretne s ohľadom na všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa a ohlásiť dopravnú nehodu Policajnému zboru SR. Nevedomosť žalovaného nemožno spravodlivo vykladať v jeho prospech.

7. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , ďalej iba „CSP“), po zistení že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podala na to oprávnená procesná strana, proti rozhodnutiu ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, procesným postupom podľa v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, vychádzajúc aj z obsahu spisu, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v sporovej veci, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, z vykonaného dokazovania zistil správne aj skutkový stav veci. V dôvodoch rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie, ozrejmil stranám sporu aj právne predpisy v zmysle ktorých postupoval a tie do súdenej veci aj správne premietol.

10. Žalobca svoj nárok voči žalobcovi vyvodil z ust. ods. l písm. e) Z.č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, v zmysle tejto úpravy „ poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Vzhľadom na právnu charakteristiku tohto nároku bol náležitý postup okresného súdu, keď sa primárne zameral na to, či vôbec vznikla povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu v znení účinnom ku dňu vzniku škodovej udalosti. Žalobca sa usiloval spochybňovať „ odhadovanú škodu „ účastníkmi udalosti v štádiu hneď po nej, polemizujúc o tom, že sa nejedná o „ priemerne zdatných účastníkov cestnej premávky a z uvedeného dôvodu ani ich odhad škody - prioritným dôrazom u žalovaného relevantný nie je“, a tak vzhľadom na výšku skutočnej škody bolo povinnosťou žalovaného oznámiť udalosť policajnému orgánu. Odvolací súd po oboznámení sa najmä s obsahom listinného dôkazu - faktúrou č. 17010483 (na č.l. 9 spisu) konštatuje, že skutočnú škodu predstavovala náhrada nákladov za opravu poškodeného motorového vozila v autoservise. Cena opravy poškodených častí motorového vozidla (materiál a práce) autorizovaným servisom bola účtovaná vo výške 3 677,65 eur, DPH vo výške 735,53 eur. Celková úhrada podľa faktúry v sume spolu 4 413,18 eur presahuje sumu 3 990 eur iba o 423 eur, čo je ani nie 11 % nad odhadovanú sumu účastníkmi udalosti, pritom je pozoruhodné tiež, že oprava a materiál boli účtované v sume 3 677,65 eur, t.j. v sume nižšej než účastníkmi udalosti odhadovaná. Za tejto situácie potom odhad škody účastníkmi škodovej udalosti bezprostredne po nehode nepresahujúci sumu do 3 990 eur podľa toho čo bezprostredne voľným okom videli a čo im bolo zrejmé, zapadá do rámca odhadu objektívne spôsobilého naplniť relevanciu hodnotenia približnej škody, pretože v danej fáze odhadovania nemožno od účastníkov škodovej udalosti spravodlivo požadovať, aby škodu

ustálili s úplnou presnosťou. Navyše, náhrada skutočnej škody predstavuje minimálny rozdiel oproti odhadovanej. Za tejto situácie aj odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu uzatvára, že nebolo povinnosťou žalovaného škodovú udalosť ohlásiť ako nehodu policajnému orgánu. Bez existencie povinnosti žalovaného nemohlo byť potom naplnené ani kritérium ust. ) pre požadovaný nárok žalobcu.

11. Navyše, pokiaľ odvolateľ uvádzal odlišné argumenty ako súd prvej inštancie pri hodnotení zdatnosti, objektivity odhadu, charakteristiky priemerne zdatného účastníka - vylúčenia takejto charakteristiky u žalovaného aj u poškodenej - žalobca v tejto časti odvolania namieta hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky ale z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( viď. aj , , , a ďalšie ) a ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp.zn. ).

12. Aj v bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov konania okresný súd rozhodol správne, keď aplikáciou ust. premietol do rozhodovania zásadu úspechu/neúspechu strán v spore.

13. Vzhľadom na konštatované súvislosti odvolanie žalobcu nebolo možné akceptovať.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval krajský súd podľa v spojení s ods. l . Stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal, vychádzal zo skutočnosti, že žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a druhá úspešná strana - žalovaný si predmetný procesný nárok neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu mali vzniknúť v súvislosti s odvolacím konaním nejaké trovy.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Podľa dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa neplatí v prípadoch vymedzených v .