Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: Nemocnica AGEL Košice - Šaca a. s., so sídlom: Lúčna 57, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 36 168 165, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom: Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS /R zo dňa 25.05.2015, takto

rozhodol:

I. Správny súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou datovanou ku dňu 30.07.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.05.2015, č. konania ZS /R, číslo spisu , ktorým tento postupom podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zamietol jeho (ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) rozklad proti rozhodnutiu č. ZS o uložení pokuty vo výške 2 000,- eur, vydanom dňa 18.03.2015 Úradom, pobočka Košice, ako prvostupňovým správnym orgánom a rozhodnutie č. ZS zmenil tak, že úrad uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2 000,- eur za porušenie o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov, t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne nebohému pánovi E. M. (pacient), nar. XXXX, naposledy bytom B.. I. X, XXX XX M. G. K.. Porušenie spočívalo v tom, že manažment pacienta pri zhoršovaní brušnej symptomatológie počas hospitalizácie pacienta na Chirurgickej klinike účastníka konania v období od 31.01.2014 do 01.02.2014 nebol realizovaný v dostatočnom rozsahu. Pri zhoršení stavu a zvýraznení bolestí, neboli realizované kontrolné a doplňujúce vyšetrenia a pri zhoršovaní etiologicky nejednoznačnej brušnej symptomatológie bol pacientovi neštandardne podaný opiát. Pri prewarfarinizácii mal pacient ordinovaný Fragmin, pričom nebola vykonaná kontrola koagulácie. Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia nebola u pacienta dňa 01.02.2014 realizovaná v súlade s platnými odbornými odporúčaniami Európskej rady pre resuscitáciu (ERC) z roku 2010.

I. Priebeh administratívneho konania

2. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 18.03.2015 (nesprávne je na tomto rozhodnutí uvedené zo dňa 18.03.2014) uložil podľa ust. § 18 ods. 1 písm. b/ bod 1, ust. § 50 ods. 2 písm. a/ a ust. § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 5 zákona

č. a ust. Správneho poriadku poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti: Nemocnica Košice - Šaca a. s. 1. súkromná nemocnica (zmena obchodného mena na: Nemocnica AGEL Košice - Šaca a. s., s účinnosťou od 01.07.2020, pozn. správneho súdu), Lúčna 57, 040 15 Košice, IČO: 36 168 165, pokutu 2 000,- eur za porušenie , t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie bolo zistené dňa 19.06.2014 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti neb. E. M., nar. XXXX, naposledy bytom B.. I. X, XXX XX M. G. K. (ďalej len pacient). Porušenie spočívalo v tom, že manažment pacienta pri zhoršovaní brušnej symptomatológie počas jeho hospitalizácie na Chirurgickej klinike poskytovateľa zdravotnej starostlivosti/žalobcu v období od 31.01.2014 do 01.02.2014 nebol realizovaný v dostatočnom rozsahu. Pri zhoršení stavu a zvýraznení bolestí neboli realizované kontrolné doplňujúce vyšetrenia. Pri zhoršovaní etiologicky nejednoznačnej brušnej symptomatológie bol pacientovi neštandardne podaný opiát. Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia nebola u pacienta dňa 01.02.2014 realizovaná v súlade s platnými odbornými odporúčaniami Európskej rady pre resuscitáciu (ERC) z roku 2010.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad realizoval dňa 17.02.2014 výkon dohľadu priamo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti/žalobcu. Počas výkonu dohľadu sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou pacienta súvisiacou so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v období od 01.12.2013 do 01.02.2014, vrátane obrazových nálezov zobrazovacích vyšetrení, s písomným vyjadrením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 18.02.2014, so stanoviskom doc. M.. Q. O., R.. zo dňa 04.04.2014, odborníka v medicínskom odbore chirurgia, so stanoviskom M.. Q. Š., O.. zo dňa 19.05.2014, odborníčky v medicínskom odbore anesteziológia a intenzívna medicína, ktorí sa na posudzovaní zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľali ako prizvané osoby a s pitevným nálezom z pitvy pacienta vykonanej dňa 04.02.2014.

Z takto vykonaného dohľadu zistil, že pacient - neb. E. M. - bol dňa 30.01.2014 privezený posádkou rýchlej zdravotníckej pomoci Falck Záchranná a. s. na chirurgickú ambulanciu Ústavnej pohotovostnej služby žalobcu pre bolesti ľavej polovice brucha trvajúce od rána uvedeného dňa. O 23:03 bol vyšetrený chirurgom, bola mu zdokumentovaná lieková anamnéza a boli mu realizované laboratórne vyšetrenia krvi a moču, tiež USG brušných orgánov, natívna snímka brucha v stoji, RTG vyšetrenie hrudníka a interné vyšetrenie. Stav pacienta bol hodnotený ako dg: „K57.9 Diverticulitis acuta“ a následne bol prijatý na Chirurgickú kliniku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti/žalobcu dňa 31.01.2014 o 01:07 hod. Dňa 31.01.2014 bol pacient priebežne sledovaný, avšak bez výraznejšej zmeny zdravotného stavu. Dňa 01.02.2014 v čase o 02:45 hod začal pacient udávať bolesti brucha vľavo a bol mu podaný Algifen v infúzii. Po stečení infúzie bol klinický obraz nemenný, preto mu bol pre pretrvávajúce bolesti podaný Dolsin v infúzii. V čase o 04:00 hod došlo k akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu, zástave dýchania, pulz nemerateľný. Bola zahájená kardiopulmonálna resuscitácia, podaný Antropin a privolaný lekár OAIM, ktorý pokračoval v kardiopulmonálnej resuscitácii. Napriek resuscitačnej starostlivosti bola liečba neúspešná a o 04:15 hod bol konštatovaný exitus letalis.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci a všetkých vykonaných úkonov prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi poskytnutá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti/žalobcom štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne, a teda zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu ust. Z vykonaného dohľadu bol vyhotovený Protokol č. 157/2014 o vykonanom dohľade zo dňa 29.05.2014, ktorý bol žalobcovi preukázateľne doručený dňa 13.06.2014. Žalobca podal proti Protokolu námietky zo dňa 25.06.2014 a 04.07.2014. Prvostupňový správny orgán podané námietky dôkladne preskúmal, v spolupráci s prizvanými odborníkmi V.. M.. Q. O., R.., odborníkom v medicínskom odbore chirurgia a M.. Q. Š., O.., odborníčkou v medicínskom odbore anestéziológia a intenzívna medicína ich vyhodnotil a následne dňa 13.08.2014 prerokoval aj so samotným žalobcom. O prerokovaní námietok bola dňa 13.08.2014 vyhotovená Zápisnica č. 157/2014 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade. Po čiastočnom akceptovaní podaných námietok prvostupňový správny orgán v Zápisnici ako nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi uviedol zistenie, podľa ktorého manažment pacienta pri zhoršovaní brušnej symptomatológie počas hospitalizácie na Chirurgickej klinike poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebol realizovaný v dostatočnom rozsahu. Pri zhoršovaní stavu a zvýraznení bolestí neboli realizované kontrolné doplňujúce vyšetrenia. Pri zhoršovaní etiologicky nejednoznačnej brušnej symptomatológie bol pacientovi neštandardne podaný

opiát. Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia nebola u pacienta dňa 01.02.2014 realizovaná v súlade s platnými odbornými odporúčaniami Európskej rady pre resuscitáciu (ERC) z roku 2010.

Na základe vyššie uvedených zistení vykonaného dohľadu začal prvostupňový správny orgán voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako účastníkovi konania dňa 10.02.2015 správne konanie o uložení pokuty za úradom zistené porušenie ust. Dňa 10.02.2015 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania. Podkladmi pre začatie správneho konania, ako aj podkladmi pre rozhodnutie, bol Protokol vrátane písomných námietok žalobcu proti protokolu zo dňa 25.06.2014 a 04.07.2014, Rozhodnutie č. o nevylúčení osoby oprávnenej na výkon dohľadu z výkonu dohľadu zo dňa 09.06.2014. Zápisnica, odborné stanovisko M.. Q. Š., O.. zo dňa 04.08.2014 k námietkam poskytovateľa zdravotnej starostlivosti/žalobcu, odborné stanovisko M.. Q. O., R.. zo dňa 14.07.2014 k námietkam poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 17.02.2015 k upovedomeniu o začatí správneho konania.

V tomto poskytovateľ zdravotnej starostlivosti/žalobca trval na úkonoch a spôsobe ich vykonania a tvrdil, že prešetrovaná skutočnosť nebola zo strany správneho orgánu dostatočne a správne objektivizovaná a správny orgán odmietol bez vecnej argumentácie návrhy poskytovateľa na objektívne posúdenie skutku. Prvostupňový správny orgán preskúmal tieto vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v spojení so znením Protokolu a Zápisnice o prerokovaní námietok k Protokolu zo dňa 13.08.2014, v ktorej poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dôvodil, že si je „vedomý náročnosti úlohy, posúdiť správnosť postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čo predstavuje bezpochyby multidisciplinárny erudovaný prístup práve v kontexte so zákonnou definíciou správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti tak, ako to definuje Práve preto odborné profesijné spoločnosti a zoskupenia vydávajú len usmernenie a doporučenia na postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nie kogentné normy správania sa zdravotníckych pracovníkov, nakoľko ich aplikácia v praxi môže byť individuálna a rozdielna bez toho, aby zakladala nesprávnosť postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Aj preto je poskytovateľ toho názoru, že pri zohľadnení konkrétnych okolností posudzovaného prípadu nie je možné hodnotiť jeho postup ako postup non lege artis a postup v rozpore s Pre prípad neosvojenia si poskytovateľom uvedenej odbornej argumentácie si dovolil za účelom kvalifikovaného vysporiadania sa s rozpormi pri posudzovaní prípadu nechať vypracovať kontrolné odborné posúdenia odborníkmi v danej oblasti, optimálne osobami so zákonnou povinnosťou nestrannosti a odbornosti posudzovania, a to súdnymi znalcami z dotknutých medicínskych odborov.“

Prvostupňový správny orgán konštatoval, že so všetkými námietkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti/žalobcu podanými v procese výkonu dohľadu sa prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad podrobne zaoberal a vysporiadal. Do vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neuviedol žiadne nové, resp. ďalšie skutočnosti takého charakteru (vrátane medicínskeho), ktoré by neboli do vydania tohto rozhodnutia známe, ktoré by zistenia prvostupňového správneho orgánu a ním prizvaných odborníkov v medicínskom odbore chirurgia a anesteziológia a intenzívna medicína vyvrátili alebo také, ktoré by dávali dôvod na doplnenie doteraz zisteného a objasneného skutkového stavu veci. Z vyššie uvedených dôvodov neexistuje objektívny dôvod, pre ktorý by mal prvostupňový správny orgán opätovne preskúmavať námietky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a skutkový stav veci považuje za úplne a správne zistený. Prvostupňový správny orgán konštatuje, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v rámci doplnených námietok navrhol vypracovať kontrolné odborné posúdenie veci súdnymi znalcami z dotknutých medicínskych odborov. Prvostupňový správny orgán sa rozhodol nevyhovieť návrhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nariadiť znalecké dokazovanie formou súdnych znalcov z príslušného medicínskeho odboru z dôvodu, že po opakovanom preskúmaní skutkového stavu veci a všetkých podkladov pre rozhodnutie mal za dostatočne a náležite preukázaný skutkový stav veci, spočívajúci v pochybení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a ako je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia. V súvislosti s neakceptovaním návrhu na doplnenie dokazovania, resp. návrhu na znalecké dokazovanie prvostupňový správny orgán poukázal na ust. § 34 Správneho poriadku a uviedol, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné, ten - ktorý dôkazný prostriedok vykonať. Ak má preto správny orgán skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. V ust. § 34 Správneho poriadku sú dôkazné prostriedky uvedené len príkladmo,

pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny poriadok nevylučuje, aby si prvostupňový správny orgán o odbornej - medicínskej otázke urobil úsudok na základe zadováženého odborného stanoviska erudovaného odborníka z príslušnej medicínskej oblasti, ktorým v danom prípade bol prizvaný odborník V.. M.. Q. O., R.. odborník v medicínskom odbore chirurgia a prizvaná odborníčka M.. Q. Š., O.. odborníčka v medicínskom odbore anesteziológia a intenzívna medicína. Prvostupňový správny orgán je toho názoru, že ak by aj prizval do konania znalca, tento by vychádzal iba z tých skutočností uvedených v zdravotnej dokumentácii pacienta, ktoré boli známe aj lekárovi - odborníkovi v danom medicínskom odbore a ktoré boli podkladom pre vypracovanie jeho odborného stanoviska v danej veci. Žiaden právny predpis neustanovuje, že znalecké posudky majú vyššiu odbornú hodnotu alebo vyššiu dôkaznú silu ako odborné stanoviská lekárov v príslušnom medicínskom odbore, ktorí boli v súlade so prizvaní k výkonu dohľadu. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že skutkové zistenia a závery skupiny vykonávajúcej dohľad, plne korešpondujú s odbornými stanoviskami a závermi prizvaných odborníkov. Zároveň tiež uviedol, že do vydania tohto rozhodnutia, neuviedol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žiadne nové resp. ďalšie skutočnosti, ktoré by neboli do vydania tohto rozhodnutia známe, ktoré by zistenia prvostupňového správneho orgánu a ním prizvaných odborníkov vyvrátili alebo také, ktoré by dávali dôvod na doplnenie doteraz zisteného a objasneného skutkového stavu veci.

Keďže podľa zistení prvostupňového orgánu verejnej správy, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti/ žalobca porušil povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, vyplývajúcu pre neho z ust. , konštatovanie o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti oprávňovalo prvostupňový orgán verejnej správy k uloženiu pokuty vo výške 2 000,- eur.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. ZS podal žalobca Rozklad. V ňom namietal, že v rámci dohľadu, ale aj v rámci správneho konania predložil správnemu orgánu celý rad podložených odborných argumentácií, ktoré podrobne opisovali a zdôvodňovali správnosť jeho postupu v posudzovanom prípade. Zdôraznil, že aj pitevný protokol potvrdil raritný nález u pacienta - kongenitálna cievna anomália sleziny (najpravdepodobnejšie arteriovenóznamalformácia) sintraparechymatóznym hematómom. Priamo úmerne tejto anomálii sa u pacienta vyvíjala aj symptomatológia ťažkostí pacienta. Od tejto skutočnosti je potrebné rozvíjať všetky ďalšie názory a odborné stanoviská o správnosti, resp. nesprávnosti voľby postupov pri diagnostike a liečbe pacienta E. M.Á.. Žalobca mal za to, že správny orgán, ani odborní konzultanti, neprihliadali na túto závažnú a podstatnú okolnosť prípadu. Za ďalšiu podstatnú skutočnosť, majúcu význam na priebeh hospitalizácie pacienta, považoval samotnú dĺžku jej trvania (27 hodín), ako aj nočnú dobu, v ktorej došlo k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta. Správny orgán by mal v takýchto komplikovaných prípadoch zisťovať, či na riešenie zdravotného stavu pacienta existuje v odbornej obci jednotný názor a pokiaľ nie, ktorému z viacerých názorov je prisudzovaná vyššia miera relevancie.

Žalobca v rozklade tiež poukázal na skutočnosť, že pri objektivizácii prípadu sa stretli rôzne odborné stanoviská odborníkov s medicínskym vzdelaním, so získanou identickou špecializáciou, teda odborných konzultantov verzus stanoviská vedúcich oddelení poskytovateľa. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. stanovisko odborného konzultanta ÚDZS nemá vyššiu právnu ani odbornú váhu ako stanovisko akéhokoľvek lekára so špecializáciou v rovnakom medicínskom odbore ako získal odborný konzultant ÚDZS. Preto žalobcovi nebolo jasné, prečo sa prvostupňový správny orgán snažil vysporiadať s odbornou argumentáciou poskytovateľa jedine tak, že ju konfrontoval s názorom toho istého konzultanta. Na rozdiel od znalca, odborný konzultant nemusí zo zákona spĺňať žiadne špeciálne podmienky, prizýva si ho na jeho posúdenie správny orgán pre prípady v posudzovanej medicínskej oblasti, ktorá sa zhoduje s jeho odbornou špecializáciou. Žalobca mal za to, že nevykonaním navrhovaných úkonov pri zisťovaní skutkového stavu veci došlo k odopretiu jeho práva na obranu a náležité objasnenie veci. Žiadal, aby správny orgán odložil konanie o rozhodnutí o tomto rozklade do momentu doručenia znaleckého posudku, ktorý si poskytovateľ nechal vypracovať na svoju obranu.

Žalobca tiež nesúhlasil s tým, aby si správny orgán osvojil akékoľvek stanovisko M.. Q. Š., O.. Namietal, že väčšina jej vyjadrení nespadá do kompetencie rozsahu jej odbornosti, navyše jej konštatovanie o nesprávnosti vykonanej KPCR bolo v rozpore so zákonným vymedzením postupu non lege artis vychádzajúc z ust. § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Správny orgán poskytovateľovi vyčítal, že pri KPCR nepostupoval v súlade s odporúčaniami Európskej rady pre resuscitáciu z roku 2010.

Žalobca zdôraznil, že sa jedná len o odporúčania, ktoré nepredstavujú nemennú a striktnú normu správania sa zdravotníckeho pracovníka. Tiež poukázal na skutočnosť, že správny orgán v konaní navyše nezohľadnil súčasné poznatky lekárskej vedy v oblasti KPCR, ktoré sú obsiahnuté v publikácii z roku 2013 v Lance Medical Journal, autor Dr. Zachary Goldberger (Univerzita Washington). Posudok M.. Q. Š., O.. považoval za nekorektný aj z dôvodu, že bol napísaný výrazne prospešným spôsobom, urážajúci a ironicky spochybňujúci postup na inom pracovisku.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby správny orgán predmetné správne konanie voči nemu zastavil.

4. V stanovisku, ktoré prvostupňový správny orgán k hore uvedenému rozkladu zaujal sa uvádza, že účastník konania/žalobca v ňom neuviedol žiadne skutočnosti ani argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, preto nemôže rozkladu v rámci autoremedúry v plnom rozsahu vyhovieť. V súlade s ust. § 57 ods. 2 Správneho poriadku listom zo dňa 22.04.2015 predložil rozklad na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Druhostupňový správny orgán/žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 25.05.2015, č. konania ZS /R, číslo spisu po konštatácii skutkového stavu veci k rozkladu žalobcu uviedol nasledovné:

Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nespochybnila závery uvedené v pitevnom náleze určujúce skutočnú diagnózu pacienta. Zdôraznila však, že tieto neboli predmetom správneho konania o uložení pokuty. Správny orgán posudzoval predovšetkým medicínske postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, konštatoval nedostatky v rámci diagnostického postupu, t. j. pri zhoršovaní stavu pacienta a terapeutického postupu a taktiež podanie opiátu pri nejednoznačnej brušnej symptomatológii. Konštatovala, že KPR nebola vedená podľa najnovších odporúčaní Európskej rady pre resuscitáciu z roku 2010.

K námietke žalobcu, že profesijné štandardy nepredpisujú nevyhnutne jeden spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti ako jediný možný a ponechávajú tak určitú voľnosť pri voľbe metód a techník uviedla, že na Slovensku sú v rámci špecializovaných odborov a usmernení odborných spoločností vydávané odborné usmernenia, ktoré sú sprístupňované na odborných lekárskych stretnutiach, v odbornej literatúre a vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR. Ich účelom je odborne usmerňovať s cieľom zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti správne a v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy. Preto nie je možné akceptovať spochybňovanie odporúčania postupu KPR podľa ECR z roku 2010. Uvedené postupy sú aj v súčasnosti základom výučby KPR Slovenskej spoločnosti pre anesteziológiu a intenzívnu medicínu a sú akceptované odbornou spoločnosťou. Legislatíva pre začatie a ukončenie KPR neexistuje. Riešenie celej problematiky zostáva na osobnom svedomí, miere zodpovednosti a stupni etického zmýšľania lekára. V posudzovanom prípade bola KPR vykonávaná 15 minút, čo by bolo v prípade kardiálneho, pľúcneho alebo iného náhleho ochorenia nedostatočné. V prípade vykrvácania, ako to bolo u pacienta E. M., by síce ani dlhšia KPR nebola úspešná, avšak v čase jej vykonávania informácia o ruptúre sleziny nebola známa, preto je dĺžka vykonávania KPR sporná. Záchrana života pacienta s dvojdobou ruptúrou sleziny vyžaduje urgentný chirurgický výkon.

Žalobca v podanom rozklade spochybnil aj právne postavenie odborných konzultantov v procese výkonu dohľadu a v správnom konaní, na čo žalovaný reagoval poukázaním na ust. , ktoré predpokladá a umožňuje využitie odborníkov z príslušných medicínskych odborov pre zistenie a objektívne posúdenie skutkového stavu veci. „Prizvaní konzultanti spĺňali požiadavky na vypracovanie odborných stanovísk, mali odbornú spôsobilosť v medicínskom odbore, ktorý hodnotili a ich miesto pracoviska bolo mimo sídla účastníka konania s cieľom maximalizovať objektivitu hodnotenia. Odborné stanoviská boli koncipované jasne, s argumentáciou a zdôvodnením jednotlivých konštatovaní, neobsahovali diskrepantné alebo nejednoznačné vyjadrenia, preto nebol zo strany správneho orgánu dôvod prizývať na ich potvrdenie, resp. vyvrátenie ďalších odborných konzultantov. Predsedníčka úradu sa nestotožňuje s vyjadrením účastníka konania, že konzultantke z odboru anesteziológia a intenzívna medicína M.. Q. Š., O.. chýbala vecná argumentácia a jej odborné stanoviská boli urážajúce. Práve podrobným popisom a etiopatogenézou jednotlivých urgentných stavov a spôsobov ich riešenia v zmysle odporúčanej KPR konzultantka argumentovala svoje odborné stanovisko, ktoré bolo úradom akceptované. Navyše správny orgán svojím rozhodnutím č. zo dňa 09.06.2014 v

dostatočnom rozsahu a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo nevylúčil M.. Q. Š., O.. z procesu dohľadu. Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s tvrdením, že jej odborné stanovisko bolo vypracované v rozpore so zákonom. Úrad postupoval pri výkone dohľadu a pri prizývaní konzultantov v súlade s platnými právnymi normami.“

V súvislosti s prípadným nariadením znaleckého dokazovania žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2009, sp. Zn. , podľa ktorého ak by aj žalovaný prizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov vo veci. Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na ustálenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu.

K požiadavke žalobcu o „odklad konania o rozhodnutí“ do momentu doručenia znaleckého posudku, ktorý si nechal vypracovať, žalovaný uviedol, že účastník konania/žalobca bol oboznámený so zistenými pochybeniami uvedenými v Protokole dňa 13.06.2014 a so závermi uvedenými v Zápisnici dňa 13.08.2014. O začatí správneho konania sa žalobca dozvedel z Upovedomenia preukázateľne mu doručeného dňa 10.02.2015. Vzhľadom na uvedené mal podľa žalovaného dostatočný časový priestor na doplnenie dokazovania do vydania rozhodnutia. Tiež uviedol, že v zmysle platných ustanovení Správneho poriadku nemá zákonnú možnosť „odložiť konanie o rozhodnutí“, keďže Správny poriadok tento inštitút nepozná.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval ust. a , , a a a , a Správneho poriadku.

Záverom konštatoval, že „účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by po medicínskej stránke preukázali správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi. Skutkový stav veci bol zistený úplne a správne, a preto predsedníčka úradu považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, zrozumiteľné a v dostatočnom rozsahu odôvodnené.“ Uviedla, že „zdravotná starostlivosť pacientovi nebola účastníkom konania poskytnutá štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne.“ Naopak, „prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, jeho zistenia sú preukázané a pokuta je primeraná a odôvodnená. Prvostupňový správny orgán dostatočne objektívne vyhodnotil všetky predložené dôkazy a námietky a sankcia uložená rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je adekvátna za porušenie uvedenej zákonnej povinnosti. Predsedníčka úradu považuje pokutu za výchovnú a preventívnu, a nie za likvidačnú.“ Zároveň konštatovala, že „ani zmena výroku nemá vplyv na výšku pokuty uloženej prvostupňovým správnym orgánom.“

6. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.05.2015, č. konania ZS /R, číslo spisu napadol žalobca v zákonnej lehote správnou žalobou, nakoľko sa domnieval, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu predmetného rozhodnutia, nezistil dostatočne a správne skutkový stav, čo ho viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Žalobca poukázal na to, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2015 k Upovedomeniu o začatí správneho konania vo veci poskytnutia zdravotnej starostlivosti neb. E. M. zo dňa 05.02.2015, trval na úkonoch a spôsobe ich vykonania tak ako to bolo uvedené v Zápisnici č. 157/2014 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k Protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 13.08.2014. Tvrdil, že „prešetrovaná skutočnosť nebola zo strany správneho orgánu dostatočne a správne objektivizovaná a vytýka správnemu orgánu, že odmieta bez vecnej argumentácie návrhy poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na objektívne posúdenie skutku.“ Žalobca v Zápisnici č. 157/2014 ďalej argumentoval, že „pri zohľadnení konkrétnych okolností posudzovaného prípadu nie je možné hodnotiť jeho postup ako postup non lege artis a postup v rozpore s Pre prípad neosvojenia si poskytovateľom uvedenej odbornej argumentácie si dovoľujeme za účelom kvalifikovaného vysporiadania sa s rozpormi pri posudzovaní prípadu nechať vypracovať kontrolné odborné posúdenie odborníkmi v danej oblasti, optimálne osobami so zákonnou povinnosťou nestrannosti a odbornosti posudzovania, a to súdnymi znalcami z dotknutých medicínskych odborov. Na nákladoch s vypracovaním znaleckých posudkoch sme ochotní sa spolupodieľať.“

Žalobca sa predovšetkým domnieval, že správny orgán si nesprávne osvojil stanoviská odborných konzultantov ÚDZS V.. M.. Q. O., R.., ako aj M.. Q. Š., O.., voči posudku ktorej žalobca podal námietku zaujatosti, ktorej však správny orgán nevyhovel, a to Rozhodnutím o nevylúčení osoby oprávnenej na výkon dohľadu z výkonu dohľadu zo dňa 09.06.2014, číslo rozhodnutia . Žalobca mal za to, že rozhodnutie o nevylúčení odborného konzultanta z konania je nedostatočné. Navyše v čase, keď bolo žalobcovi doručené oznámenie správneho orgánu o prizvaní M.. Q. Š., O.., odborníka v špecializačnom odbore anesteziológia a intenzívna medicína, do skupiny vykonávajúcej dohľad spolu s oznámením o možnosti podať písomné námietky voči nezaujatosti jej osoby, už ÚDZS disponoval vypracovaným odborným posudkom týmto odborným konzultantom, čo náhodne zistila splnomocnená osoba žalobcu v rámci nahliadnutia do spisu dňa 27.05.2014. Z uvedeného mal žalobca za to, že akokoľvek odôvodnené námietky zaujatosti by neboli správnym orgánom akceptované, nakoľko si správny orgán odborné stanovisko u odborného konzultanta objednal a zaplatil zaň oveľa skôr, ako počkal na zákonnú lehotu, v ktorej sa účastník konania vyjadril k zaujatosti osoby prizvanej k výkonu dohľadu.

V napadnutom rozhodnutí zo dňa 18.03.2014 (nesprávne uvedené v samotnom rozhodnutí, správne má byť 18.03.2015, pozn. správneho súdu), číslo konania ZS , číslo spisu prvostupňový správny orgán podobne nespochybnil stanoviská menovaných odborníkov, čo žalobca namietal. Tvrdil, že od začiatku výkonu dohľadu „spochybňuje odbornú erudovanosť prizvaných konzultantov, a to odborne predloženými rozdielnymi názormi na posudzované otázky. ... je prirodzené, že jediný odborný názor nezvykne garantovať správnosť posúdenia prípadu. Účastníkovi konania nie je známe, prečo správny orgán ignoroval a nevysporiadal sa s odlišnými odbornými názormi predloženými účastníkom konania, než ako mu boli poskytnuté prizvanými konzultantmi. Tak isto odmietnutie navrhovaného znaleckého dokazovania, ktoré by mohlo dostatočne objektivizovať skutočný stav posudzovanej zložitej veci, považuje účastník konania za konanie v rozpore so zákonom, konkrétne § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Rozpor v tvrdeniach správneho orgánu a účastníka konania je zrejmý a uvedený v týchto dokumentoch, ktorými sa snažil účastník presvedčiť správny orgán o tom, že zdravotnú starostlivosť pacientovi M. poskytol v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy, a teda v súlade s podmienkami “

V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobca poukazuje aj na Rozklad, ktorý podal proti rozhodnutiu o uložení pokuty a v ktorom sa nestotožnil so závermi správneho orgánu a kde konkrétne a detailne rozvádza dôvody, prečo nesúhlasí s predmetným rozhodnutím. Ďalej sa v rozklade venuje dôvodom, prečo žiada a považuje znalecké dokazovanie za adekvátny inštitút pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a porovnáva výpovednú hodnotu znaleckého posudku a výrokov odborných konzultantov prizvaných ÚDZS. Podrobnejšie je obsah rozkladu žalobcu uvedený vyššie v tomto rozsudku správneho súdu.

Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že medzi doručením Rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty zo dňa 18.03.2015, doručeného žalobcovi dňa 20.03.2015, a Výzvou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 27.04.2015, doručenej žalobcovi dňa 04.05.2015, v ktorej správny orgán konštatoval kompletnosť zhromaždených podkladov a dôkazov na vydanie rozhodnutia, uplynul neprimerane a neobvykle krátky čas, v ktorom by si žalobca mohol zadovážiť relevantný listinný dôkaz v podobe znaleckého posudku. Preto žalobca žiadosťou zo dňa 04.05.2015 požiadal správny orgán o odklad vydania rozhodnutia vo veci. Napriek snahe žalobcu presvedčiť správny orgán o potrebe objektivizácie prípadu aj inak, ako osvojením si jediného názoru vypracovaného odborným konzultantom, správny orgán vydal dňa 25.05.2015 Rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu zamietol a uložil mu pokutu vo výške 2 000,- eur.

Žalobca videl porušenie zákona predovšetkým v tom, že „správny orgán sa s jeho argumentáciou nevysporiadal dostatočne a tým si nesplnil povinnosť uvedenú v § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ktorou je povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.“ Napriek snahe žalobcu sa správnemu orgánu nepodarilo odstrániť rozpor v odborných názoroch účastníkov správneho konania, a to buď pribratím ďalšieho odborného konzultanta alebo znalca z príslušného odboru.

Ďalej videl žalobca porušenie zákona zo strany správneho orgánu v tom, že „ten neakceptoval námietku zaujatosti voči pribratému odbornému konzultantovi napriek tomu, že podľa neho existovali dôvody

pre vylúčenie takejto osoby z výkonu dohľadu, nakoľko M.. Q. Š., O.. napísala posudok spôsobom, ktorý neeticky a urážlivo hodnotí a zosmiešňuje postup účastníka konania, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, čím došlo ku konaniu v rozpore s etickými normami vzájomného správania zdravotníckych pracovníkov zakotvenými v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu “

V neposlednom rade žalobca namietal neposkytnutie primeranej lehoty na doloženie dôkazu, a to znaleckého posudku.

Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby Krajský súd v Košiciach zrušil Rozhodnutie zo dňa 25.05.2015, číslo konania ZS /R, číslo spisu a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

7. K správnej žalobe sa podaním datovaným ku dňu 25.08.2015 vyjadril žalovaný a z jeho obsahu vyplýva, že „všetky vyjadrenia žalobcu, vrátane námietok a pripomienok, ako pri výkone dohľadu, tak aj v štádiu správneho konania, boli brané do úvahy, žalovaný sa s nimi náležite a podrobne zaoberal a vysporiadal. Čiastočné akceptovanie vznesených námietok v procese výkonu dohľadu je riadne odôvodnené v zápisnici a následne aj v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí o uložení pokuty. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný ignoroval a nevysporiadal sa s jeho odlišnými odbornými názormi, námietkami v procese výkonu dohľadu a v správnom konaní. Zápisnica obsahuje úplne znenie námietok žalobcu a následne aj podrobné a zrozumiteľné stanovisko a závery žalovaného k týmto námietkam. Následne na str. 8 až 17 prvostupňového rozhodnutia a na str. 7 až 10 druhostupňového rozhodnutia sa žalovaný s námietkami a tvrdeniami uplatnenými v procese výkonu dohľadu a v správnom konaní riadne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu odôvodnil svoje závery. Vznesené námietky žalobcu však zistený skutkový stav nijako nemenili.“

Zdôraznil, že skutkový stav mal za dostatočne preukázaný a objasnený na základe odborných stanovísk predložených V.. M.. Q. O., R.. a M.. Q. Š., O.. ako osôb prizvaných do procesu výkonu dohľadu podľa V tejto súvislosti žalovaný poukázal na už vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2009, sp. zn. . Žalovaný prezentoval názor, podľa ktorého v žiadnom platnom právnom predpise nie je deklarovaná vyššia odborná úroveň znalcov oproti týmto prizvaným odborníkom, resp. že by mali znalecké posudky vyššiu dôkaznú silu ako iné listinné dôkazy zaobstarané správnym orgánom, čo v danom prípade predstavujú listinné dôkazy predložené konzultantmi.

Čo sa týka námietky zaujatosti vznesenej žalobcom voči osobe M.. Q. Š., O.. žalovaný zastával názor, že subjektívny pocit žalobcu o neetickom, resp. urážlivom znení odborného posudku tejto konzultantky nie sú relevantnými skutočnosťami, ktoré mali u žalobcu vyvolať pochybnosti o jej zaujatosti v zmysle , teda pre jej vzťah „k veci“, „k žalobcovi“ a „k zamestnancom žalobcu“. O námietke zaujatosti vznesenej žalobcom bolo rozhodnuté Rozhodnutím zo dňa 09.06.2014 o nevylúčení osoby oprávnenej na výkon dohľadu a v ďalšom priebehu konania už žalobca nevzniesol námietku zákonnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný považoval za irelevantnú tiež námietku žalobcu, v zmysle ktorej si žalovaný zaobstaral odborný posudok ešte pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie námietky zaujatosti voči M.. Q. Š., O.., a to z dôvodu, že neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by ukladalo žalovanému zaobstarať si odborný posudok len v určitom časovom okamihu.

K neposkytnutiu primeranej lehoty na doloženie dôkazu, a to znaleckého posudku, žalovaný uviedol, že dňa 27.05.2014 žalovaný odovzdal žalobcovi fotokópie odborného posudku V.. M.. Q.G. O., O.. a M.. Q. Š., O.. a od tohto dňa, až do ukončenia procesu výkonu dohľadu, t. j. do 13.08.2014, mal žalobca možnosť zabezpečiť si vlastný znalecký posudok. Rovnako mal takúto možnosť aj v správnom konaní a to od 10.02.2015 do 25.05.2015, kedy bolo vydané druhostupňové rozhodnutie.

Z uvedeného mal žalovaný za to, že správny orgán v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené šetrenia, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby Krajský súd v Košiciach žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. V prílohe podania datovaného ku dňu 29.09.2016, označeného ako žaloba - doplnenie, predložil žalobca správnemu súdu Znalecký posudok číslo 48/2016 vo veci posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti pánovi E. M.Á., nar. XXXX, vypracovaný spoločnosťou Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o., znalecká organizácia v odbore Zdravotníctvo a farmácia, so sídlom Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava.

Podľa žalobcu tento znalecký posudok na odbornej báze vyvracia závery o pochybení žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi E. M.. Poukázal predovšetkým na časť tohto posudku, kde znalecká organizácia za plne opodstatnený a indikovaný považovala postup žalobcu pri podaní lieku Dolsin ako opiátu pacientovi za účelom zmenšenia miery pociťovanej bolesti. „Podanie tohto lieku nemalo žiaden vplyv na jeho smrť.“ Čo sa týka zhodnotenia správnosti postupu žalobcu pri vykonávaní KPR znalecká organizácia uviedla, že aj keď tento postup bol postupom non lege artis, „zvolená medikamentózna terapia počas resuscitácie pacienta nepoškodila. Ani exaktne vedená kardiopulmonálna resuscitácia by v prípade pána E. M. neviedla k zvráteniu nepriaznivého stavu. U pacienta nedošlo pri resuscitačnom úsilí k obnove krvného obehu.“ Záverom znalecká organizácia zhodnotila, že vstupné vyšetrenia realizované pánovi E. M. boli v danom čase postačujúce, žiadny výsledok vstupných vyšetrení nebol špecifický a nepoukazoval a ani neurčoval podozrenie na krvácanie zo sleziny. Za daných okolností preto nebolo možné predpokladať krvácanie a aktuálny zdravotný stav považovať za hemoragický šok. „Kongenitálnu cievnu malformáciu v slezine nie je možné predpokladať a obyčajne je klinicky asymptomatická (neprejavuje sa žiadnym príznakom) a zistí sa náhodne, napr. pri splenoportografii (zobrazovacie vyšetrenie zamerané na oblasť cievneho zásobenia sleziny). Jeho výskyt je raritný, väčšinou diagnostikovaný až pri pitve pacienta.“

Na podporu svojich tvrdení žalobca v podaní zo dňa 29.09.2016 poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého „znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktoré hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.“ Tiež citoval z rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 25.02.1997, sp. zn. , v ktorom je uvedené, že „správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov (§ 34 ods. 5 spr. ř.) najprv po vyčerpaní možnosti odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Ak sa potom rozpory odstrániť nepodarí, je nevyhnutné, aby správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, v čom rozpor spočíval, čo bolo urobené pre jeho odstránenie, prečo sa to nepodarilo a ku ktorým dôkazom sa nakoniec pri svojom hodnotení prichýlil a ktoré dôkazy odmietol a prečo.“

9. K predloženému znaleckému posudku sa vyjadril žalovaný, v podaní zo dňa 16.12.2016. Zdôraznil, že znalecký posudok sa vôbec nevyjadruje ku skutočnosti, či postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol správny a je zameraný prevažne na hodnotenie príčinnej súvislosti medzi realizovanou diagnostikou a liečbou a úmrtím pacienta. Zameriava sa na teoretické možnosti ovplyvnenia ochorenia u pacienta, k čomu sa žalovaný v rámci výkonu dohľadu nevyjadroval. Otázka príčinnej súvislosti a otázka poškodenia pacienta nie sú podľa žalovaného zákonnými podmienkami ustanovenia , ktorého naplnenie má žalovaný právo kontrolovať. Žalovaný hodnotil pochybenie v rámci postupov diagnostiky a liečby, ktoré neboli u pacienta realizované správne, čo znalecký posudok medicínsky nevyvracia. Navyše, tento znalecký posudok nebol žalovanému predložený v procese výkonu dohľadu a ani v priebehu správneho konania a preto nemal možnosť sa ním riadne zaoberať a vysporiadať sa s ním.

II. Priebeh správneho súdneho konania

10. Krajský súd v Košiciach vo veci meritórne rozhodol dňa 27.10.2017, kedy rozsudkom sp. zn. zrušil rozhodnutie žalovaného č. ZS /R zo dňa 25.05.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súčasne priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

11. Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 27.10.2017, sa na Najvyššom súde Slovenskej republiky, začalo kasačné konanie, ktorého výsledkom bolo zrušenie tohto rozsudku a vrátenie veci Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2019, sp. zn. ).

12. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca sa na Ústavnom súde Slovenskej republiky, sťažnosťou podľa článku 127 ods. 1 domáhal vydania nálezu, ktorým by bolo vyslovené, že Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2019, sp. zn. bolo porušené základné právo žalobcu podľa článku 46 ods. 1 a právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane Ľudských práv a základných slobôd. Zároveň sa žalobca domáhal zrušenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2019, sp. zn. a vrátenia veci tomuto na nové konanie a rozhodnutie.

13. Krajský súd v Košiciach ako správny súd vec znovu prejednal pod novou spisovou značkou , postupom podľa ust. ods. a a nasl. , ako aj v intenciách Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2019, sp. zn. a tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2020, sp. zn. -17 a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a pri rešpektovaní právneho názoru kasačného súdu, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa ust. zamietol.

14. Vzhľadom k faktu, že žalobca v správnej žalobe, ako aj žalovaný vo vyjadrení k nej, žiadali nariadiť vo veci pojednávanie, pričom ani v konaní po vrátení veci Krajskému súdu v Košiciach kasačným súdom nedošlo k zmene tejto požiadavky, predseda senátu prejednávajúceho túto vec, v zmysle znenia ust. , nariadil pojednávanie na deň 28.04.2022, so začiatkom o 10.30 hod., v pojednávacej miestnosti č. 207.

15. Na tomto pojednávaní sa zúčastnil zvolený zástupca žalobcu, ktorý predniesol nesúhlasné stanovisko k záverom Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2019, sp. zn. a žiadal, aby správny súd vo veci rozhodol v zmysle správnej žaloby, napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Nariadeného pojednávania sa takisto zúčastnil aj zástupca žalovaného, ktorý svojou rečou zopakoval argumentáciu obsiahnutú v doterajších jeho vyjadreniach a požiadal správny súd o zamietnutie správnej žaloby.

16. Podľa ust. a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

18. Podľa ust. 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

19. Podľa ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

20. Podľa ust. § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

21. Podľa ust. § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

22. Podľa ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

23. Podľa ust. § 36 Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

24. Podľa ust. 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Podľa , účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

26. Podľa ust. a , účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom. Najmenej jedna nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať

a) odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú vykonávať dohľad,

b) najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

27. Podľa ust. , účinného do 30.06.2014, je vylúčená z výkonu dohľadu, ak so zreteľom na jej vzťah k veci, k dohliadanému subjektu alebo k jeho zamestnancom možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti.

28. Podľa ust. , účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ()

29. Podľa ust. , účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v pokutu až do výšky

a) 3 319,- €, ak ide o fyzickú osobu, b) 9 958,- €, ak ide o právnickú osobu.

30. Podľa ust. , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

31. V zmysle znenia citovaného ustanovenia , Krajský súd v Košiciach bol v ďalšom priebehu konania viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v jeho rozsudku zo dňa 24.04.2019, sp. zn. , ktorým tento odpovedal na kasačnú argumentáciu žalovaného, avšak zároveň plne reagoval aj na žalobnú argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe.

32. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý vo veci predložil žalovaný, správny súd zistil, že žiadosťou zo dňa 04.02.2014 adresovanou prvostupňovému orgánu verejnej správy, sa dcéra nebohého pacienta

E. M., M.. M. C. domáhala prešetrenia postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jej nebohému otcovi v dňoch 31.01.2014, kedy bol tento prijatý na chirurgickú kliniku žalobcu a 01.02.2014, kedy pacient E. M. zomrel. Listom zo dňa 06.02.2014 prvostupňový orgán verejnej správy upovedomil žalobcu, že u neho vykoná dohľad týkajúci sa poskytovania zdravotnej starostlivosti nebohému E. M.. Výkonom dohľadu boli okrem zamestnancov prvostupňového orgánu verejnej správy poverené aj prizvané osoby: V.. M.. Q. O., lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore chirurgia a M.. Q. Š. O.., lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore anesteziológia a intenzívna medicína, u ktorých si prvostupňový orgán verejnej správy objednal vypracovanie odborných stanovísk. Priebeh vykonaného dohľadu, vrátane zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcom boli zachytené v protokole č. 157/2014 zo dňa 29.05.2014. Námietky, ktoré žalobca vzniesol proti tomuto protokolu (dňa 25.06.2014, doplnené dňa 04.07.2014) boli odborne posúdené aj prizvanými konzultantmi: V.. M.. O. dňa 14.07.2014 a M.. Š. dňa 04.0.2014, pričom o ich prerokovaní bola dňa 13.08.2014 spísaná zápisnica č. 157/2014. Listom zo dňa 27.08.2014 bolo prizvaným konzultantom oznámené ukončenie výkonu dohľadu a dcére nebohého pacienta E. M. boli oznámené výsledky z prešetrenia jej podania/žiadosti zo dňa 04.02.2014.

33. Žalobca mal pochybnosti o nezaujatosti osoby prizvanej na výkon dohľadu a tieto sformuloval v námietke zaujatosti zo dňa 03.06.2014, o ktorej bolo zákonným spôsobom rozhodnuté dňa 09.06.2014 (Rozhodnutie č. ). V ňom žalovaný podľa správneho súdu správne konštatoval, že žalobca nepreukázal zaujatosť prizvanej osoby (M.. Š.), nakoľko neuviedol také skutočnosti týkajúce sa prizvanej osoby a majúce vzťah k veci, k žalobcovi alebo k jeho zamestnancom, ktoré by pochybnosti o jej nezaujatosti racionálne podporovali. Ak prizvaný konzultant M.. Š. vo svojom odbornom stanovisku použila na žalobcu príliš expresívne vyjadrovacie prostriedky, nemôže ju to spochybniť v jej spôsobilosti odborným prístupom reagovať na sporné medicínske postupy. Správny súd na doplnenie svojej argumentácie uvádza aj názor kasačného súdu, ktorý v rozsudku zo dňa 24.04.2019, sp. zn. vyslovil, že „zo strany sťažovateľa neboli porušené práva účastníka konania, keď na základe námietok zaujatosti nevylúčil prizvaného konzultanta, M.. Š. z konania, pretože zo strany žalobkyne neboli voči jej osobe vznesené také relevantné námietky, ktoré by spochybňovali jej odbornosť, nezaujatosť k veci alebo k účastníkom konania. Štýl písania a spôsob vyjadrovania, ktoré žalobkyňa v priebehu konania namietala, nemôžu mať vplyv na odbornosť prizvanej osoby a správnosť záverov odborného posudku“.

34. Ak žalobca protestoval proti tomu, že mu bolo umožnené vzniesť námietku zaujatosti proti osobe prizvanej k výkonu dohľadu (M.. Š.) až v čase kedy prvostupňový orgán verejnej správy už disponoval jej odborným stanoviskom a nie skôr, správny súd ubezpečuje žalobcu, že týmto postupom orgánu verejnej správy mu nijakým spôsobom nemohla byť spôsobená ujma na jeho právach. Úvaha žalobcu, podľa ktorej v čase, keď už prvostupňový orgán verejnej správy disponoval odborným stanoviskom konzultanta, ktoré objednal a zaplatil zaň, neprichádzalo do úvahy akceptovanie námietok voči konzultantovi, nech by tieto boli akokoľvek odôvodnené, je založené výlučne na subjektívnych pocitoch žalobcu. Napokon zo strany M.. Š. došlo k čiastočnej akceptácii žalobcových námietok.

35. Ak žalobca uvádza, že odbornú erudovanosť prizvaných konzultantov spochybnil odborne podloženými rozdielnymi názormi na posudzované otázky, je potrebné uviesť, že sa jednalo o jeho odborné názory. Na objektivizáciu a spoľahlivé zistenie skutkového stavu však bolo žiaduce zabezpečiť odborné stanoviská nezávislých pozorovateľov - konzultantov, ktorí v ďalšom priebehu konania výlučne odborným spôsobom reagovali na obhajobu žalobcovho medicínskeho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čo vyplýva aj zo zápisnice zo dňa 13.08.2014, kde sa žalovaný za pomoci prizvaných odborníkov/konzultantov vyjadril ku všetkým žalobcom vzneseným námietkam k protokolu o vykonanom dohľade č. 157/2014 zo dňa 29.05.2014. Skutočnosť, že žalobcova odborná argumentácia nepresvedčila orgány verejnej správy, aby skutkový stav ustálili inak, ešte neznamená, že táto argumentácia nebola orgánmi verejnej správy vnímaná a že sa ňou tieto dostatočne nezaoberali.

36. Kasačný súd v rozsudku zo dňa 24.04.2019, sp. zn. reagoval aj na problematiku prizvania odborných konzultantov do procesu výkonu dohľadu keď konštatoval, že „Podľa názoru kasačného súdu, zo strany sťažovateľa boli dodržané postupy ustanovené zákonom, keď za účelom objektívneho zhodnotenia postupu žalobkyne pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, E.T. M., prizval odborných konzultantov, odborníkov v odbore chirurgia a anestéziológia a intenzívna

medicína. Uvedení odborníci jednoznačne pomenovali nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti uvedenému pacientovi. Popísali, čo mali službukonajúci lekári vykonať, aby bola starostlivosť poskytnutá správne, aké zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy mali realizovať tak, aby boli dodržané povinnosti určené v “.

37. Pokiaľ ide o postavenie a úlohu odborníkov prizvaných k výkonu dohľadu, dôvody uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného sú súladné s právnym názorom vysloveným k postaveniu odborníkov v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozsudku č. k. z 26.02.2009, č. k. zo dňa 15.04.2015.

38. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 24.04.2019, sp. zn. k obsahu prerokovania námietok žalobcu uviedol „K námietkam vzneseným žalobkyňou k zisteniam uvedeným v protokole sa vyjadril odborný konzultant M.. O.. V podaní zo dňa 14.07.2014 uviedol, že ak by aj akceptoval námietku, že pri USG vyšetrení bola slezina dobre a dostatočne vizualizovaná, náhle zhoršenie zdravotného stavu pacienta so zhoršením abdominálnej symptomatológie dňa 01.02.2014 o 02.45 hod., malo ošetrujúceho lekára viesť k podozreniu na vážnejšie ochorenie odohrávajúce sa v brušnej dutine, prinajmenšom na možnú komplikáciu pracovnej diagnózy. Preto mali byť okrem klinického vyšetrenia vykonané adekvátne zobrazovacie a laboratórne vyšetrenia. Opakované USG a CT vyšetrenie malo z hľadiska monitoringu pri diagnóze pacienta rozhodujúci význam aj z hľadiska operácie. Trval na všetkých svojich odborných stanoviskách uvedených v správe zo dňa 04.04.2014 a trval na názore, že proces diagnostiky a liečby pacienta žalobkyňou považuje za nedostatočný. M.. Š. vo svojom vyjadrení k námietkam v závere uviedla, že tieto sú čiastočne neopodstatnené a naďalej trvá na tom, že priebeh KPR nebol vykonávaný odporúčanými postupmi. Stanoviská konzultantov si žalobkyňa prevzala dňa 10.08.2014 pri nahliadnutí do spisu vo forme fotokópii“.

39. Na žiadosť žalobcu zo dňa 04.05.2015 o odklad vydania rozhodnutia s odôvodnením, že mu nebol poskytnutý dostatočný časový priestor na zdokladovanie a objektivizáciu jeho tvrdení, zabezpečením relevantného dôkazu - znaleckého posudku, žalovaný reagoval listom zo dňa 11.05.2015 kde uviedol predpoklad, že na doplnenie dokazovania mal žalobca dosť času, nakoľko prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené dňa 20.03.2015. Uvedený postup je právne konformný, čo potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 24.04.2019, sp. zn. a podľa správneho súdu tým žalovaný reagoval na pasivitu žalobcu pri navrhovaní doplnenia dokazovania v procese výkonu dohľadu, ako aj po začatí správneho konania.

40. K poznámke žalobcu o osvojení si jediného názoru vypracovaného odborným konzultantom, správny súd reaguje, že k výkonu dohľadu boli prizvaní konzultanti dvaja (M.. Š., špecialista v medicínskom odbore anesteziológia a intenzívna medicína a M.. O., špecialista v medicínskom odbore chirurgia) a aj keď títo sú špecialistami každý v inom medicínskom odbore, pokiaľ ide o nedostatky vytknuté žalobcovi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, panuje v ich odborných stanoviskách súlad. Z ich odborných vyjadrení správny súd vyberá: „Za pochybenia zo strany Chirurgickej kliniky v Nemocnici Košice - Šaca a. s. 1. súkromná nemocnica pri diagnostickom a liečebnom procese pacienta E. M., napriek náhlemu zhoršeniu stavu a perakútnemu priebehu hemoragickej NBP dňa 01.02.2014 s vyústením do existu považujem: absenciu CT vyšetrenia brucha už v prvý deň hospitalizácie, absenciu urgentnej realizácie zobrazovacích vyšetrovacích metód (NSB, „bed side USG“ a prípadne aj CT vyšetrenia) pri náhlom zhoršení zdravotného stavu dňa 01.02.2014 o 02.45 hod, absenciu okamžitého vyšetrenia aktuálnych laboratórnych parametrov - najmä krvného obrazu a hemokoagulačných parametrov (u pacienta pôvodne warfarinizovaného a len 1. - 2. deň (?) prevedeného na LMWH - Fragmin 2 x 5000 js. c.) - odborné stanovisko V.. M.. Q. O. zo dňa 04.04.2014. „Vstupné vyšetrenie pacienta bolo nedostatočné v zmysle diferenciálnej diagnostiky bolesti brucha, nebrala sa do úvahy prewarfarizácia. Lekári sa uspokojili s USG vyšetrením abdomenu, hoci toto bolo limitované meteorizmom pacienta, neboli vyčerpané všetky diagnostické možnosti (CT). Diagnostická a liečebná starostlivosť u pacienta dňa 31.01. bola v celom rozsahu nedostatočná !!, napriek tomu, že pacient mal stále bolesti brucha žiadne kontrolné vyšetrenia (VP, KO, hemokaugulácia, prípadne CT vyš.) neboli indikované a teda ani neboli vykonané“. - odborné stanovisko M.. Q. Š. zo dňa 19.05.2014. Odborné stanoviská sa zhodli aj pokiaľ ide o odporúčanú dĺžku poskytovania kardiopulmonálnej resuscitácie (20 minút).

41. Žalobcovi bolo doručené upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty dňa 10.02.2015 a v ňom bol žalobca poučený okrem iného aj o možnosti navrhovať dôkazy, teda aj vyhotovenie znaleckého posudku. Správny súd však dodáva, že predloženiu znaleckého posudku žalobcovi nič nebránilo ani v priebehu výkonu dohľadu, kedy tento na základe informácie získanej nahliadnutím do spisu v dňoch 27.05.2014, 30.07.2014 a 11.08.2014 vedel, že k správnosti postupu pri ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa vyjadrili odborní konzultanti M.. O. a M.. Š., svojimi odbornými posudkami. Správny súd v súvislosti s právom dohliadaného subjektu zaobstarať si dôkazy na preukázanie svojej argumentácie žalobcovi pripomína, že toto jeho právo mu nebolo žalovaným upreté.

42. S odbornou/medicínskou argumentáciou žalobcu sa vysporiadal prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí zo dňa 18.03.2015, ako aj žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, kde obsahom týchto rozhodnutí boli kvalifikované postrehy k výkonu dohľadu prizvaných odborníkov (M.F.. O. a M.. Š.) prezentované v ich odborných stanoviskách zo dňa 04.04.2014 a 19.05.2014 a ktoré obsahujú aj reakcie týchto konzultantov na námietky vznesené žalobcom proti nimi hodnotenému postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi E. M.. Správny súd preto hodnotí postup žalovaného, ako plne právne konformný. Neobstojí ani konštrukcia žalobcu spochybňujúca vysporiadanie sa s jeho odbornou argumentáciou tým, že táto sa konfrontuje s názorom toho istého konzultanta. Je predsa úplne logické, že ak sa prizvaný konzultant vyjadrí k určitej problematike, reaguje aj na námietky spochybňujúce toto jeho vyjadrenie, ku ktorému sám dospel.

43. Orgány verejnej správy sú tými, kto v zmysle Správneho poriadku určuje proces vykonávania a hodnotenia dôkazov a preto je na ich uvážení, kedy a či je dôkazná situácia v takom stave, že o ňu môžu oprieť svoje rozhodnutie, prípadne či je nevyhnutné doterajší stav dokazovania doplniť, pričom v tomto prípade skúmajú aj dôvodnosť návrhov na doplnenie dokazovanie. Obsah administratívneho spisu, ako aj obsah prvostupňového a tiež druhostupňového správneho rozhodnutia dávajú podľa správneho súdu záruku, že skutkový stav napriek absencii znaleckého posudku v procese výkonu dohľadu a tiež v správnom konaní, bol zistený úplne a správne a žalobcovi sa ho nepodarilo naštrbiť. K uvedenej téme kasačný súd v rozsudku zo dňa 24.04.2019, sp. zn. uviedol: „kasačný súd považuje za nedôvodné tvrdenie o nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktoré malo spočívať v nenariadení kontrolného znaleckého dokazovania. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten ktorý dôkazný prostriedok vykonať. V súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti a hospodárnosti, ak má orgán verejnej správy skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania“.

44. Na mienku žalobcu, podľa ktorého dôkazný prostriedok v podobe znaleckého posudku má vyššiu mieru presvedčivosti ako stanovisko odborného konzultanta, nemožno prihliadať, nakoľko tento názor nemá žiadny právny podklad. Je nemysliteľné, aby pri konfrontácií odborných názorov, bolo odborné posúdenie konzultanta spochybňované len kvôli tomu, že tento nie je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. M.. O. a M.. Š., ako osoby oprávnené na výkon dohľadu spĺňali kritériá požadované

45. K presvedčeniu žalobcu o krátkej lehote, ktorá mu bola žalovaným poskytnutá za účelom oboznámenia sa s podkladmi správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, vyjadrenie sa k týmto podkladom, ako aj na zabezpečenie relevantného dôkazu - znaleckého posudku (žiadosť zo dňa 04.05.2015), zareagoval žalovaný, ako už bolo vyššie spomenuté, listom zo dňa 11.05.2015, kde žalobcu okrem iného poučil, že dokazovanie má právo doplňovať až do vydania rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 24.04.2019, sp. zn. k tomu uviedol: „Sťažovateľ poskytol dostatok priestoru žalobkyni, aby sa vyjadrila k priebehu dokazovania, podkladom rozhodnutia, čo bolo z jej strany aj realizované. Až po podaní rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, žalobkyňa uviedla, že len oponentským znaleckým posudkom možno prispieť k objektívnemu posúdeniu veci a požiadala o poskytnutie bližšie nešpecifikovanej lehoty. Z obsahu spisu je takisto zrejmé, že zo strany žalobkyne bolo zadané vypracovanie znaleckého posudku až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, t. j. viac ako 1 rok od oboznámenia sa so zisteniami prizvaných konzultantov a ich vyjadreniami k vzneseným námietkam“.

46. V priebehu správneho súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. bol žalobcom predložený znalecký posudok č. 48/2016 vo veci posúdenia poskytnutia

zdravotnej starostlivosti pánovi E. M.Ť., nar. XXXX, vypracovaný spoločnosťou: Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o., znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia. Z rozsudku kasačného súdu zo dňa 24.04.2019, sp. zn. správny súd vyberá: „Kasačný súd sa oboznámil i so znaleckým posudkom č. 48/2016 predloženým žalobkyňou počas súdneho konania, z ktorého však nezistil také rozpory so stanoviskami odborných konzultantov, ktoré by spochybňovali prijaté závery sťažovateľa v napadnutom rozhodnutí. V znaleckom posudku bola konštatovaná správnosť postupu lekára a jeho určenie diagnózy vychádzajúcej z laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení realizovaných pri prijatí pacienta dňa 30.01.2014. Podľa znaleckého posudku, vyšetrenia realizované pri prijatí pacienta neviedli k diagnóze ruptúry sleziny. Znalecký posudok však nereagoval na odborný názor odborného konzultanta, ktorý konštatoval, že (po) zhoršení zdravotného stavu pacienta v nočných hodinách dňa 01.02.2014 napriek podaniu analgetík, mal službukonajúci lekár pristúpiť k vykonaniu nových vyšetrení, ktoré mohli indikovať krvácanie do dutiny brušnej a na ich základe mohlo dôjsť k včasnému operačnému zákroku. V samotnom znaleckom posudku sa uvádza, že v prípade, ak by lekár posúdil vhodnosť chirurgického zákroku, bolo podanie ďalších analgetík nežiaduce. Z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok predložený žalobkyňou nie je v rozpore s odborným názorom konzultanta, ktorý posudzoval správnosť postupu službukonajúceho lekára najmä v čase po zhoršení zdravotného stavu pacienta, a to v čase od 02.45 hod., dňa 01.02.2014. Po zhoršení zdravotného stavu pacienta nemožno hovoriť o jeho stabilizácii, a preto nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne, že nebol dôvod na ďalšie laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia“. V ďalšej časti rozsudku kasačný súd uvádza: „I keď sťažovateľom prizvaná odborná konzultantka M.. Š., v súlade s názorom prezentovaným v znaleckom posudku skonštatovala, že ani resuscitácia pacienta v odporúčanej dĺžke by nemala vplyv na úmrtie pacienta, je nutné prisvedčiť zisteniu prezentovanému v odbornom stanovisku, že nebola dodržaná dĺžka resuscitácie pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a odporúčaniami, čo nebolo zo strany znaleckého posudku vyvrátené. V predloženom znaleckom posudku sa uvádza: „... podľa odporúčaní Európskej resuscitačnej rady, resp. všetkých celosvetových organizácii, ktoré vydávajú doporučené postupy pre kardio-pulmonálnu resuscitáciu, sú uvádzané presné časové intervaly pre analýzu rytmu, podávanie konkrétnych liekov a z toho vyplýva, že je potrebné adekvátne merať dĺžku a priebeh resuscitácie. Zdravotná dokumentácia pacienta a časový priebeh resuscitácie má byť vedený čo najexaktnejšie vzhľadom k tomu, že čas výpadku vitálnych funkcií a následne čas, kedy bola zahájená kardio-pulmonálna resuscitácia (základná, resp. rozšírená), ako aj dĺžka resuscitácie z sú jedným z kľúčových, rozhodujúcich faktorov pre jej ukončenie. Takýto záznam má samozrejme aj nesporný forenzný význam“. Kasačný súd uznáva, že „ani odporúčaná dĺžka resuscitácie by nemala vplyv na úmrtie pacienta alebo na zlepšenie jeho zdravotného stavu“, avšak táto okolnosť „nemôže vyvrátiť zistenie, že odporúčaný postup odborných organizácii nebol zo strany žalobkyne dodržaný“. Po zhodnotení záverov znaleckého posudku, pokiaľ ide o odbor anesteziológia a intenzívna medicína a ich porovnaním s odborným stanoviskom M.. Š., kasačný súd ustálil, že: „Konštatovania uvádzané v znaleckom posudku neboli schopné vyvrátiť závery odborného stanoviska konzultanta k nedodržaniu odporúčaní Európskej resuscitačnej rady, a preto nebol zistený rozpor medzi odbornými názormi konzultanta a znaleckej organizácie“.

47. Ako už bolo vyššie spomenuté, žalobca napadol rozsudok kasačného súdu zo dňa 24.04.2019, sp. zn. , ústavnou sťažnosťou, kde sa domáhal jeho zrušenia. Ústavný súd v uznesení zo dňa 28.04.2020, sp. zn. -17 vyslovil, že: „Predmetná vec sťažovateľky (žalobcu, pozn. správneho súdu) nevykazuje ani jeden z uvedených dôvodov umožňujúcich ústavnému súdu uvažovať o zrušení napadnutého kasačného rozhodnutia Najvyššieho súdu. Právny názor vyslovený najvyšším súdom vo vzťahu k dostatočnosti zistenia skutkového stavu správnymi orgánmi je riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnený a preto aj ústavne akceptovateľný. K sťažnostnej námietke, že najvyšší súd nedisponuje potrebnými medicínskymi znalosťami pre posúdenie existencie rozporu medzi stanoviskami odborných konzultantov a sťažovateľkou predloženým znaleckým posudkom, je potrebné dodať, že znalecký posudok k správnosti podania opiátu ani k dodržaniu odporúčanej doby resuscitácie zo strany sťažovateľky neposkytol konkrétnu odpoveď, a to ani kladnú ani zápornú. ...Preto na zistenie a konštatovanie neexistencie rozporu znaleckého posudku so stanoviskami odborných konzultantov, ktorí v týchto otázkach konkrétnu odpoveď poskytli (negatívnu, pozn.), nie je potrebné disponovať žiadnymi osobitnými medicínskymi znalosťami, postačí schopnosť čítania s porozumením a vyhodnotenia prečítaného textu podľa zásad formálnej logiky. Námietka nedostatku kompetencie Najvyššieho súdu v tomto rozsahu je teda zjavne bezdôvodná. K námietke zaujatosti prizvanej odbornej konzultantky sa v dostatočnom rozsahu vyjadril Najvyšší súd, keď nekolegiálny tón formulovaného stanoviska nepovažoval za dôvod jej zaujatosti“.

48. Správny súd znovu pripomína, že vykonávanie dôkazov patrí do právomoci orgánu verejnej správy, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten - ktorý dôkaz vykonať a ak má za to, že v súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti a hospodárnosti, je skutkový stav dostatočne preukázaný, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Aj podľa názoru správneho súdu, v súlade s konštatovaním kasačného súdu, vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil odborné závery prizvaných odborníkov, postup žalovaného pri nenariadení znaleckého dokazovania je treba považovať za zákonný.

49. Keďže z obsahu správnej žaloby nevyplýva, že by žalobcove námietky smerovali aj proti výške pokuty, ktorá mu bola uložená orgánom verejnej správy prvého stupňa, správy súd len podotýka, že pokuta bola uložená v súlade s ust. a ust.

50. Záver, ku ktorému správny súd dospel je taký, že žalovaný poskytol žalobcovi príležitosť účinne obhájiť svoje práva a záujmy, vyjadriť sa k podkladom jeho rozhodnutí a v neposlednom rade uplatňovať svoje návrhy.

51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. a a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

52. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3 : 0 (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).