Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-12Csp/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Husovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. X, E., zast. CHATL - advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 55 941 028, so sídlom: Pod Párovcami 93, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: F. F., G., IČO: 00 151 653, so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast. AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., IČO: 36 865 036, so sídlom: P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin o zaplatenie 5 763,28 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.01.2020 sa žalobca domáhal zaplatenia dlžnej sumy vo výške 5 763,28 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.08.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe dobrovoľnej dražby konanej dňa 11.03.2019, kde žalovaný bol navrhovateľom ako záložný veriteľ, nadobudol žalobca vlastnícke právo k bytu č. 45, na 12. p., vchod č. 4, ulica L. Novomeského v Šali, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX (popis stavby: ulica L. Novomeského súp. č. XXX), postavený na pozemku s parc. č. 1611/5 (reg. CKN), o výmere 334 m2, zastavané plochy a nádvoria, a prislúchajúce spoluvlastnícke podiely o veľkosti 249/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a zastavanom pozemku parc. č. 1611/5 (reg. CKN), evidovanom Okresným úradom Šaľa na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území H., okres Šaľa (ďalej aj "byt"). Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou (č. N 369/2019, NZ 7366/2019) vyhotovenou notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou. Žalovaný ako navrhovateľ dražby bol povinný z výťažku uspokojiť všetkých záložných veriteľov, ktorí mali z pohľadu poradia prednostné postavenie a mali splatné pohľadávky. Dražba sa konala dňa 11.03.2019. Správu vykonávalo spoločenstvo - konkrétne: SVB a NP L. Novomeského 773/4, sídlo: L. Novomeského 773/4, 92701 Šaľa, IČO: 37 856 375 (ďalej aj "SVB"). Žalovaný bol navrhovateľom ako záložný veriteľ a spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., bola dražobníkom. Žalobca uhradil najvyššie podanie a nadobudol vlastnícke právo k bytu.

2. Žalovaný, resp. dražobník Platiť sa oplatí, s.r.o. po vykonaní dražby vyzvali listom datovaným dňa 02.04.2019, aby bola oznámená výška pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov zabezpečenej záložným právom k bytu. SVB oznámilo odpoveďou datovanou dňa 15.04.2019, že výška pohľadávky zabezpečenej zákonným záložným právom k bytu v zmysle predstavuje sumu 16 617,87 Eur a túto žiadali uhradiť. Dňa 16.05.2019 bola v prospech účtu určeného v odpovedi SVB vykonaná úhrada žalovaným, resp. dražobníkom len vo výške 5 891,89 Eur. Úhrada

bola realizovaná prevodným príkazom, s poznámkou, že ide o výťažok DD 221/18 a ako označenie príjemcu bolo uvedené Prednostný zál. veriteľ. SVB po úhrade vo výške 5 891,89 Eur požadovalo od žalobcu zvyšok pohľadávky (rozdiel medzi 16 617,87 Eur a 5 891,89 Eur, teda sumu 10 625,98 Eur. Na schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome (konanej dňa 17.06.2019) bolo odsúhlasené, že môže dôjsť k odpusteniu časti (zvyšku) dlhu, ak dôjde k úhrade 3 813,76 EUR a tiež sumy 1 949,52 EUR - spolu tak sumy 5 763,28 EUR, keď prvá z nich predstavuje časť príslušenstva pohľadávky zabezpečenej zákonným záložným k bytu v podobe sankčných nárokov a druhá suma predstavuje náklady spojené s výkonom zákonného záložného práva formou organizovania dobrovoľnej dražby na návrh SVB ako záložného veriteľa (nakoľko na návrh SVB sa mala konať dražba bytu dňa 12.03.2019, kde dražobníkom bola spoločnosť Finlegal services, s.r.o., navrhovateľom bolo SVB a predmetom dražby bol byt, za účelom uspokojenia pohľadávky krytej zákonným prednostným záložným právom).

3. Žalobca mal zásadne iba dve možnosti - uhradiť pohľadávku (alebo trvať na tom, aby bola uhradená povinnou osobou -žalovaným) a zabrániť tak dražbe, alebo ignorovať požiadavky SVB / vlastníkov, s rizikom, že dôjde k predaju bytu formou dražby v rámci výkonu zákonného záložného práva. Žalobca preto vyzval žalovaného, aby plnil, to sa nestalo, teda z výťažku bola uhradená celá pohľadávka prednostného záložného veriteľa (SVB), keďže žalovaný, resp. dražobník vykonal po dražbe úhradu až 16.05.2019, v uvedenej výške (iba) 5 891,89 Eur. Žalobca plnil za žalovaného, čo mal plniť sám. Žalovaný nepostupoval v súlade s . Žalovaný uspokojil pohľadávku SVB len z časti, napriek tomu, že SVB na priamy dopyt oznámilo, že výška pohľadávky je 16 617,87 EUR, keď je nesporné, že došlo k úhrade len sumy vo výške 5 891,89 Eur. Žalovaný bol vyzvaný na plnenie s lehotou zaplatenia do 10.08.2019, pričom nezaplatil, a preto sa dostal do omeškania a žalobca má (aj) nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške.

4. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: Predžalobnú výzvu zo dňa 29.07.2019 na č. l. 6, Detail pohybu (prevod sumy 3 813,76 Eur a 1 949,52 Eur) zo dňa 17.07.2019 na č. l. 6, aj 15, 16, Detail obratu na sumu 5 891,89 Eur na č. l. 8, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva na č. l. 9, Notársku zápisnicu osvedčujúcu vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 11.03.2019 na č. l. 10, Zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby na č. l. 14, Podací lístok k predžalobnej výzve na č. l. 17, Výzvu na prihlásenie pohľadávky do výťažku dražby na č. l. 18, Oznámenie výšky pohľadávky zabezpečenej zákonným záložným právom na č. l. 18, Sledovanie zásielky na č. l. 20, Zaslanie zápisnice zo zhromaždenia na č. l. 21, Zápisnicu zo zhromaždenia SVB a NP L. Novomeského 4, 927 01 Šaľa na č. l. 21.

5. Proti Platobnému rozkazu sp. zn. zo dňa 07.10.2019 podal žalovaný odpor na č. l. 34. Namietal, že podanie žalobcu je neúplné, neobsahujúce obligatórne stanovené obsahové náležitosti. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, svoj údajný nárok nijako nekvalifikoval, ani neuviedol ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého by mal mať nárok voči žalovanému, ani len vo všeobecnosti neuviedol právny inštitút, na základe ktorého si uplatňuje svoj údajný individuálny nárok. Podanie označeného žalobcu je absolútne zmätočné a v rozhodujúcich častiach (t.j. tam, kde má uviesť práve rozhodujúce skutočnosti) uvádza skutočnosti inherentne kontradiktórne. Žalovanému nie je nijako zrejmé, ako si z uvedených noriem žalobca vyvodil právne tvrdenie o tom, že žalovaný ako navrhovateľ dobrovoľnej dražby bol povinný z výťažku z dražby uspokojiť všetkých záložných veriteľov, ktorí mali z pohľadu poradia prednostné postavenie, a mali splatné pohľadávky - uvedené v žiadnom z ustanovení normované nie je, v ustanovení sa výlučne stanovuje, že za splnenia určitých podmienok možno začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu. O povinnosti navrhovateľa dražby vo vzťahu k uspokojovaniu iných záložných veriteľov nie je v uvedenej norme vôbec žiadna zmienka. Pokiaľ žalobca tvrdí, že tým, že plnil za žalovaného, čo mal plniť sám (čo je v celom rozsahu tvrdenie nesprávne) a že žalovaný nepostupoval v zmysle ma ods.8 (hoci v uvedenej norme mu nie je uložená žiadna povinnosť, uvedené je tak nielen nesprávne, ale i arbitrárne). Identifikácia pohľadávky len jej údajnou výškou znemožňuje určiť, o ktorú pohľadávku ide. Žaloba neobsahuje relevantné tvrdenia a nemôže tak obsahovať relevantné dôkazné návrhy (dokazujú sa existujúce tvrdenia) vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, resp. vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim a preukazujúcim opodstatnenosť uplatneného (údajného) nároku.

6. Po postúpení veci Okresnému súdu Bratislava III na návrh žalobcu doručený upomínaciemu súdu predložil žalovaný súdu podanie zo dňa 21.08.2020, ktoré však obsahovalo prevažne výklad zásad civilného sporového konania, konštatovanie nesprávneho zápisu do registra "Csp" a návrh, aby bolo

konanie zastavené, podanie však neobsahuje argumentáciu k veci samej, ani prostriedky procesnej obrany, preto by bolo nehospodárne sa ním ďalej zaoberať.

7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie vytýčené na 22.09.2021, 16.03.2022, 15.06.2022, 05.10.2022, 18.01.2023 a 04.06.2024.

8. Na pojednávaní dňa 22.09.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že skutkový základ je uvedený v žalobe. Chcel doplniť právnu kvalifikáciu. Žalovaný vedel, že okrem jeho výkonu záložného práva prebiehal súčasne aj výkon záložného práva SVB. Žalobca sa zúčastnil dobrovoľnej dražby, ktorú vyvolal žalovaný v pozícií zmluvného záložného veriteľa. Podľa § 32 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách po uhradení nákladov dražby, po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením bez zbytočných prieťahov dražobník odovzdá výťažok vlastníkovi predmetu dražby. Toto ustanovenie odkazuje na . Prednostným veriteľom bolo SVB. SVB na výzvu dražobníka odpovedalo a to listom zo dňa 15.04.2019 (na čl. 19), kde si pohľadávku prihlásil celkom vo výške 16 617,87 Eur s upozornením, že považujú túto pohľadávku za zabezpečenú zákonným záložným právom, ako prednostným záložným právom s tým, že udelením príklepu a prechodom vlastníctva toto záložné právo nezaniklo, nakoľko výkon uskutočnený žalovaným nebol výkonom prednostného záložného práva. Dražobník za žalovaného zaplatil len časť prihlásenej pohľadávky vo výške 5 891,89 Eur. Povinnosť uspokojiť prednostného záložného veriteľa mal žalovaný titulom , nakoľko je nepochybné, že prednostný záložný veriteľ, teda SVB na dopyt uviedlo výšku svojej pohľadávky v čase po ukončení dražby a žalobca nemá možnosť, ani priestor skúmať a posudzovať, prečo a či prišlo k zmene výšky pohľadávky prednostného záložného veriteľa. Preto v záujme minimalizovania škody a v rámci prevenčnej povinnosti nahradzujúc odbornú starostlivosť dražobníka aj žalovaného, komunikoval žalobca s SVB a zaplatil žalovanú sumu 17.07.2019 v dvoch splátkach. Žalobca platil to, čo mal platiť žalovaný. Zo žiadneho dostupného listinného dôkazu nebolo preukázané a napokon to nie je ani sporné, že by SVB nemalo postavenie prednostného záložného veriteľa. Zo žiadneho zákonného ustanovenia pre záložného veriteľa vykonávajúceho záložné právo nevyplýva oprávnenie a možnosť posudzovať výšku a oprávnenie prihlásenej pohľadávky prednostného záložného veriteľa, lebo ak by sa domnieval, že takúto pohľadávku prednostný záložný veriteľ nemá, mal by ju uspokojiť a ak má argumenty, dôkazy, žiadať o vydanie obohatenia.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 16.03.2022 v reakcii na prednes právneho zástupcu na prvom pojednávaní uviedol, že žalovaný nevykonával dražbu, vykonával ju dražobník. Žalovaný nemal so žalobcom žiadny vzťah. SVB si prihlásilo svoju pohľadávku vo výške 5 891,89 Eur a to priamo na dražbe a do Notárskej zápisnice, t.j. SVB jasným spôsobom deklarovalo, aká je výška jeho pohľadávky. Toto kľúčové tvrdenie o tom, že by mal byť dražobník zástupcom navrhovateľa dražby, teda žalovaného, je nepravdivé a od tejto skutočnosti si odvíja žalobca všetky ostatné tvrdenia. Nielenže v žalobe nie je vôbec tvrdené, čoho konkrétne sa domáha, t.j. či ide o nedoplatky napríklad za rok 2018 alebo neuhradené preddavky za r. 2017 atď. Rovnako zavádzajúce sú tvrdenia o tom, že SVB malo byť údajným prednostným záložným veriteľom. Táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom preukázaná. Prílohou Zmluvy o prevode vlastníctva bytu je vyhlásenie správcu o tom, že vlastník nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia. Je tak vylúčené, aby vzniklo záložné právo SVB v čase pred vznikom záložného práva žalovaného. Žalovaný vôbec, ani teoreticky, nemohol mať postavenie neprednostného záložného veriteľa, teda bol záložným veriteľom prednostným. Ak sa žalobca odvoláva na , toto ustanovenie sa týka len možnosti výkonu oprávnenia záložného veriteľa, v tomto prípade SVB, čo žalobca nebol a takýto postup SVB aj vykonalo a to práve prehlásením na dražbe vo vzťahu ku dňu 11.03.2019. Je zrejmý nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a ak žalobca niečo plnil, bol to dlh predchádzajúceho vlastníka a podľa , ak niekto plnil za iného, má vo vzťahu k tomuto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podstatné je, že všetky tieto vzťahy sa týkajú SVB a vôbec sa netýkajú žalobcu.

10. V podaní zo dňa 08.06.2022 na č. l. 201 právny zástupca žalobcu uviedol, že nakoľko žalovaný bol navrhovateľom dražby a vykonával svoje zmluvné záložné právo, tak vie veľmi dobre, kto, kedy a ako zaplatil zábezpeku a najvyššie podanie. Žalovaný bol záložným veriteľom - zmluvným, pristúpil k jeho výkonu, poveril dražobníka organizáciou dražby, vykonal svoje záložné právo predajom zálohu na dražbe (postupoval podľa ). Žalobca upriamil pozornosť na porušenie zákonnej povinnosti žalovaným podľa písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred

záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Žalobca tvrdí, že zákonné záložné právo bolo na liste vlastníctva zapísané už pred vkladom zmluvného záložného práva. Vychádzajúc preto zo zmyslu a účelu tohto inštitútu (zákonného záložného práva), toto záložné právo sa zriaďuje s prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru a nie je závislé od vôle vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Vzniká bez ohľadu na to, či existuje pohľadávka alebo nie. Vzniká zo zákona, pre vznik zákonného záložného právo nie je potrebný zápis v registri záložných práv ani v katastri nehnuteľností. Každý ďalší záložný veriteľ musí byť uzrozumený s tým, že aj keď jeho záložné právo bolo zapísané ako prvé v poradí, vzhľadom na záložné právo vznikajúce priamo zo zákona, právo prednosti má práve zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Je rozhodujúce, či v čase realizácie záložného práva ďalším záložným veriteľom, v danom prípade žalovaným, existuje voči konkrétnemu dlžníkovi v dome reálne splatná pohľadávka v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

11. Argumentácia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 18.01.2023sa týkala najmä postavenie SVB ako prednostného záložného veriteľa, ďalej rekapituloval už popísaný a v konaní známy priebeh dražby. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.03.2022.

12. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi. Čo sa týka návrhu na výsluch žalovaného, na otázku súdu na pojednávaní dňa 04.06.2024 odpovedal právny zástupca žalobcu, že na tomto netrvá pre odstup času. Súd prvej inštancie ďalej dopĺňa, že výsluchom žalovaného ako strany sporu by mohol byť vypočutý len jeho štatutár, pričom nie je zrejmé, čo by k veci mohol uviesť predseda, prípadne člen predstavenstva žalovaného, pokiaľ mal právny zástupca žalobcu na mysli výsluch zamestnanca žalovaného, v takom prípade ide o výsluch svedka, ktorého je potrebné označiť nezameniteľným spôsobom a špecifikovať, čo sa má výsluchom zisťovať, resp. na podporu akých skutkových tvrdení má byť tento vypočutý. Rámcová zmluva, ktorú žiadal v konaní žalobca zabezpečiť, predložená nebola, ale vzhľadom na záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného by bolo vykonanie tohto dôkazu aj nadbytočné. Rovnako by bolo nadbytočné dokazovanie ďalšími listinami, ktoré označil právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 04.06.2024 (Výpis z účtu dražobníka, dražobná vyhláška, potvrdenie o vlastníctve účtu, rozhodnutie o povolení vkladu), ktoré navyše mohlo byť navrhnuté už skôr počas konania. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise zistil nasledovný skutkový stav:

13. Dňa 11.03.2019 sa konala dražba bytu, pričom navrhovateľom dražby bol žalovaný a dražobníkom spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. (viď notárska zápisnica o vykonaní dobrovoľnej dražby č. N 369/2019, NZ 7366/2019, NCCRI1 7623/2019 zo dňa 11.03.2019 (č. l. 10 a nasl.). Nehnuteľnosť bola pôvodne v podielovom spoluvlastníctva I. F. a D. J.. Do začatia dobrovoľnej dražby bola vznesená námietka SVB, že zákonný záložný veriteľ má pohľadávku voči vlastníkovi predmetu dražby vo výške 5 891,89 Eur ku dňu 11.03.2019, pričom táto má byť predmetom uspokojenia formou dobrovoľnej dražby dňa 12.03.2019. Nakoľko spoločenstvo vlastníkov je zákonným záložným veriteľom, záložné právo v prospech spoločenstva vykonaním dražby nezanikne a vydražiteľ nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti aj s dlhom, ktorý na nehnuteľnosti viazne. Na otázku, či táto pohľadávka bude uspokojená z výťažku z dražby, licitátor odpovedal, že bude. Vydražiteľom bytu na dražbe bol žalobca. Vydražiteľ prijal predmet dražby (Zápisnica o odovzdaní predmetu dražby na č. l. 14).

14. Dražobník vyzval SVB listom zo dňa 02.04.2019 na prihlásenie pohľadávky do výťažku dražby (č l. 18). SVB listom zo dňa 15.04.2019 (č. l. 19) v zastúpení spoločnosťou Finlegal services, s.r.o. oznámil výšku pohľadávky zabezpečenej zákonným záložným právom a to v sume 16 617,87 Eur. Dňa 16.05.2019 poukázal dražobník SVB sumu 5 891,89 Eur (t.j. vo výške pohľadávky prihlásenej do dražby), viď prevodný príkaz na č. l. 8. Dňa 17.07.2019 zaplatil žalobca sumu 5 763,28 Eur (3 813,76 Eur + 1 949,52 Eur) SVB (č. l. 7). Dňa 29.07.2017 vyzval žalobca cestou svojho právneho zástupcu žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny (č. l. 6). Zo zápisnice zo zhromaždenia SVB dňa 17.06.2019 o 19.30 hod. (č. l. 21 a nasl.) súd zistil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov odpustili žalobcovi polovicu príslušenstva zo sumy 7 627,51 Eur, s tým, že žalobca vykoná úhradu sumy 3 813,76 Eur do 30 dní obdržania výzvy. Z vyhlásenia SVB zo dňa 23.09.2019 (č. l. 161) súd zistil, že žalobca ku dňu 23.09.2019 nemal žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a ani na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv.

15. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe dražobníka Platiť sa oplatí s.r.o., navrhovateľa dražby (žalovaného) týkajúce sa bytu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku vydanom dňa 13.02.2019 (č. l. 165). Oznámenie o dobrovoľnej dražbe dražobníka Finlegal services, s.r.o., navrhovateľa dražby - SVB týkajúce sa bytu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku vydanom dňa 31.01.2019 (č. l. 168). Žalovaný uzatvoril dňa 07.02.2019 Zmluvu o realizácii dražby s dražobníkom Platiť sa oplatí s.r.o. (č. l. 208), ako dlžníci boli označení I. F. a D. J.. Pohľadávka zabezpečená záložným právom vznikla zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 5028383018 zo dňa 24.05.2012 a Zmluvy o splátkovom úvere č. 5028869923 zo dňa 24.05.2012. Záložné právo v prospech žalovaného viazlo na byte, ako ťarcha bolo uvedené aj zákonné záložné právo podľa Listom zo dňa 04.07.2022 (č. l. 215) dražobník oznámil, že navrhovateľovi dražby (žalovanému) poukázal dňa 19.03.2019 časť výťažku dražby vo výške 42 922,47 Eur (jednou platbou).

16. Právne súd vec posúdil podľa týchto ustanovení:

17. Podľa , , (ďalej aj ""), (1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. (2) Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1. (3) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. (4) Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, sa vydá záložcovi. (5) Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku 3 uloží prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. (6) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5. (7) Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, je povinný informovať nadobúdateľa zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom. Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona vyžaduje jeho registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne. (8) Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu. (9) Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, začne výkon záložného práva podľa odseku 8, začatie výkonu záložného práva oznámi aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa odseku 2, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva. (10) Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného práva, nadobúda jej splnením

všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.

18. V zmysle , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

19. V zmysle , , a o dobrovoľných dražbách (1) Navrhovateľ dražby zodpovedá za vady predmetu dražby, ktoré mu boli alebo mali byť pri podaní návrhu na uskutočnenie dražby známe a neupozornil na ne včas dražobníka v zmluve o vykonaní dražby. (2) Navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť. (4) Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. (5) Navrhovateľ dražby zodpovedá aj za škodu spôsobenú neoznámením osôb podľa až e); tejto zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že o takýchto osobách nemohol vedieť ani s vynaložením náležitej starostlivosti.

20. V zmysle , , (1) Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva. (3) Záložné právo podľa odseku 1 trvá počas celej existencie predmetu záložného práva.

21. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Úvodom súd konštatuje, že prednostným záložným veriteľom boli vlastníci bytov a nebytových priestorov, za ktorých konalo SVB, nakoľko toto záložné právo vzniká ex lege, čo výslovne ustanovil zákonodarca v Napriek uvedenému, vyššie uvedená právna otázka nemala vplyv na záver súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému nie je dôvodný a to pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ktorú súd skúma ex offo a v prípade jej absencie je výsledkom jedine neúspech v spore na strane žalobcu. Či bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. citovaný v uznesení ústavného súdu ). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.

23. Žalobca tvrdil, že plnil za žalovaného, čo mal plniť on sám, čo zodpovedá skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia normovanej v ustanovení . S tvrdením žalobcu sa ale nemožno stotožniť. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Táto skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný (t. j. namiesto dlžníka). Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, no nesmie ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia

veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho veriteľovi plnenie poskytol (uspokojil veriteľovu pohľadávku, prípadne iba čiastočne). Takýmto splnením dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo, pokiaľ by svojmu veriteľovi plnil zo svojho. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh. Podľa je povinný vydať bezdôvodné obohatenie ten, za ktorého bolo plnené. Žalovaný ale nikdy nebol, ani sa po vydražení nehnuteľnosti žalobcom nestal dlžníkom vo vzťahu k pohľadávke veriteľa

- vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Týmto dlžníkom bol jedine pôvodný vlastník bytu, ktorému vznikli nedoplatky zabezpečené zákonným záložným právom. Nedošlo totiž k žiadnej zmene v osobe dlžníka (prevzatie dlhu, pristúpenie k záväzku), na základe ktorého by sa stal žalovaný dlžníkom či už namiesto alebo popri pôvodnom dlžníkovi. Ani ustanovenie neobsahuje žiadnu normu, na základe ktorej by došlo k zmene v osobe dlžníka ex lege a zákonodarca neupravil ani žiadny regres. Z uvedeného dôvodu sa teda žalovaný ako navrhovateľ dražby neobohatil na úkor žalobcu, ale subjektom, u ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie je pôvodný vlastník, nakoľko z jeho majetku neušla suma, ktorú bol povinný v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov (veriteľa, zastúpeného spoločenstvom) zaplatiť. Súčasne súd prvej inštancie poznamenáva, že je potrebné rozlišovať medzi zánikom pohľadávky a zánikom záložného práva, pričom ustanovenie žiadnym spôsobom neupravuje zánik samotného záväzku, ale iba prípadný zánik záložných práv viažucich sa na predmetný záväzok. Z uvedeného vyplýva, že ani toto zákonné ustanovenie uskutočnením dobrovoľnej dražby nemá za následok zánik záväzkov súvisiacich s predmetným bytom (porovnaj rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 09.09.2014).

24. Ustanovenie upravuje postup pri výkone záložného práva. Pokiaľ záložné právo vykonáva tzv. prednostný veriteľ, záloh sa prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Naopak, ak záložné právo vykonáva iný ako prednostný záložný veriteľ, vydražiteľ nadobudne záloh zaťažený záložným právom prednostného veriteľa, čoho si musí byť vedomý. Ustanovenie zakotvuje oprávnenie prednostného záložného veriteľa po upovedomení o výkone záložného práva sám začať s výkonom záložného práva a navrhovateľ dražby nemôže vo výkone pokračovať. Týmto postupom si prednostný záložný veriteľ, prípadne záložným veriteľ so skorším poradím zabezpečí, že dosiahne uspokojenie svojej pohľadávky v celom, prípadne v čo najväčšom rozsahu. Z Notárskej zápisnice o vykonaní dobrovoľnej dražby (šiesta strana notárskej zápisnice, č. l. 12) vyplýva, že zákonný záložný veriteľ uplatnil námietku, že má pohľadávku voči vlastníkovi predmetu dražby vo výške 5 891,89 Eur, pričom táto pohľadávka má byť predmetom dražby dňa 12.03.2019. Nakoľko ide o pohľadávku zákonného záložného veriteľa, táto vykonaním záložného práva nezanikne, ale vydražiteľ nadobudne vlastnícke právo aj s dlhom, ktorý na nehnuteľnosti viazne. Na otázku, či táto pohľadávka bude uspokojená, licitátor odpovedal, že bude a na otázku, či všetky poznámky a ťarchy budú z listu vlastníctva vymazané, odpovedal licitátor, že áno, okrem zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Dražobník poukázal SVB sumu 5 891,89 Eur. Za tohto stavu je súčasne nepochopiteľné, prečo SVB už v námietke vznesenej SVB do začatia dobrovoľnej dražby neuviedol celú výšku pohľadávky, ale len sumu 5 891,89 Eur a následne po vydražení nehnuteľnosti v odpovedi na výzvu dražobníka si uplatnil sumu 16 617,87 Eur. Pokiaľ bola do dražby zo strany SVB prihlásená pohľadávka vo výške 5 891,89 Eur a táto aj bola z výťažku dražby uspokojená, nie je logicky (ani žiadnym výkladom) možné pričítať za toto zodpovednosť žalovanému (ani žalovaný predsa nemohol tušiť, že po vydražení nehnuteľnosti si SVB uplatní pohľadávku niekoľko násobne vyššiu ako predtým, tento postup nemohol žalovaný ovplyvniť ani predvídať a už vôbec sa nestal dlžníkom a nevznikla mu povinnosť túto pohľadávku uhrádzať). Nejde totiž o skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať žalovanému ako navrhovateľovi dobrovoľnej dražby. Ďalej ustanovenie zakotvuje, že pokiaľ záložný veriteľ uspokojí pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného práva, nadobúda jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv, čím je upravený právny vzťah medzi dvomi záložnými veriteľmi, pokiaľ jeden z nich splnil pohľadávku druhého, opäť sa nedotýka vzťahu medzi vydražiteľom a navrhovateľom dražby.

25. Súd sa stotožňuje s právnym názorom formulovaným v rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. zo dňa 15.04.2013, v zmysle ktorého: "Z citovaných ustanovení (poznámka súdu ) jednoznačne vyplýva, že predovšetkým má byť uspokojená pohľadávka záložného veriteľa vykonávajúceho záložné právo (napr. formou dobrovoľnej dražba), a to bez ohľadu na to, či je prednostným záložným veriteľom alebo nie (toto vyplýva aj z ust. , podľa ktorého pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného

záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; teda záložné právo prednostných záložných veriteľov zostáva zachované a títo ho môžu zo zálohu opätovne uspokojiť). Až v prípade, že výťažok dražby po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, prevyšuje pohľadávku záložného veriteľa vykonávajúceho záložné právo, majú byť uspokojené pohľadávky ostatných záložných veriteľov, pričom záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo, je povinný zložiť do notárskej úschovy zvyšok výťažku z predaja zálohu v prospech ostatných záložných veriteľov".

26. Čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej "NS SR") sp. zn zo dňa 29.03.2022, súd prvej inštancie konštatuje, že nie je dôvod ho aplikovať, jednak išlo o uznesenie odmietajúce dovolanie a NS SR sa nezaoberal meritórne otázkou, ktorá by bola v tomto konaní relevantná a jednak je zrejmé, že žalobcom v tejto veci bolo bytové družstvo (teda zástupca vlastníkov) a nie vydražiteľ, išlo teda o inú procesnú situáciu.

27. Žaloba bola od počiatku formulovaná (a boli v nej uvedené skutkové tvrdenia), ktoré viedli súd k právnemu posúdeniu veci ako žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca tvrdil, že plnil za žalovaného to, čo mal plniť on sám a to s poukazom na ustanovenie . Počas konania síce dopĺňal svoje tvrdenia (uvedené sa týkalo najmä postavenia SVB ako prednostného záložného veriteľa), ale tieto podľa názoru súdu neboli takého charakteru, že by mohli byť považované za zmenu žaloby v zmysle . Na pojednávaní dňa 04.06.2024 právny zástupca žalobcu (v záverečnej reči) konštatoval, že nárok uplatnený žalobou je možné posúdiť aj ako nárok na náhradu škody, spôsobenej žalobcovi žalovaným tým, že porušil svoje elementárne zákonné povinnosti (neplnil v prospech prednostného záložného veriteľa, nesplnil si informačnú povinnosť voči nemu, neupustil od dražby). Nakoľko právne posúdenie je vecou súdu, súd aspoň stručne bude reagovať na tieto tvrdenia žalobcu (ktoré opäť neposúdil ako zmenu žaloby, nakoľko boli obsiahnuté v žalobe). Podľa právneho zástupcu žalobcu bolo elementárnou povinnosťou žalovaného uspokojiť z výťažku prednostného záložného veriteľa. Táto povinnosť ale nevyplýva z ustanovenia , tento, ako už bolo vyššie uvedené, upravuje len postup pri výkone záložného práva. Navyše je zrejmé, že pohľadávka vo výške 5 891,89 Eur uplatnená SVB, bola aj v tejto výške uhradená. Je potrebné súhlasiť s právnym zástupcom žalovaného, že od navrhovateľa dražby nemožno požadovať, aby uspokojil pohľadávku nad rámec tej, ktorá bola uplatnená, navyše keď nie je zrejmé, ako došlo k jej zvýšeniu na takmer trojnásobok. Povinnosť formulovaná právnym zástupcom žalobcu teda zákon (ani ani zákon o dobrovoľných dražbách) vôbec neupravuje, preto ju žalovaný ani nemohol porušiť a spôsobiť škodu v príčinnej súvislosti s ňou žalobcovi. Navyše, pokiaľ by aj žalovaný porušil svoju povinnosť či už z alebo zo zákona o dobrovoľných dražbách, tieto povinnosti sa týkajú ochrany práv prednostného záložného veriteľa a len jemu by mohol žalovaný spôsobiť škodu, aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby by bol v takom prípade prednostný záložný veriteľ a nie žalobca. Žalobca ako vydražiteľ si musel byť vedomý (a vyplýva to aj zo zápisnice o uskutočnení dražby, že nehnuteľnosť zostane zaťažená zákonným záložným právom v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov). Pokiaľ ide o porušenie informačnej povinnosti, k tomu aj samotný právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 04.06.2024 uviedol, že jej porušenie nevie preukázať, nad rámec uvedeného súd prvej inštancie konštatuje, že sa javí skôr, že táto povinnosť bola splnená, nakoľko prednostný záložný veriteľ si pohľadávku uplatnil (viď zápisnica o uskutočnení dražby) a teda logicky o výkone záložného práva musel mať vedomosť. Ďalej súd zhodne s právnym zástupcom žalovaného konštatuje, že o priorite vzniku záväzkov (najprv zmluvné, následne zodpovednosť za škodu a až na treťom mieste zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie) možno hovoriť len v prípade, že ide o totožný zodpovedný subjekt (čo v prejednávanej veci nie je splnené). Logická je aj argumentácia o tom, že u žalobcu nedošlo ku škode, teda zmenšeniu majetku, lebo jeho peňažné prostriedky sa len transformovali na pohľadávku o vydanie bezdôvodného obohatenia (voči subjektu, ktorý sa obohatil, teda pôvodných vlastníkov bytu, ktorým vznikli nedoplatky).

28. Záverom súd dopĺňa, že dostatočným podkladom na rozhodnutie súdu bol spisový materiál do konania pojednávania dňa 04.06.2024 a prednesy právnych zástupcov na tomto pojednávaní, preto skutočnosť, že právny zástupca žalovaného založil dňa 04.06.2024 do spisu vyjadrenie v rozsahu 32 strán, s ktorým sa súd ani právny zástupca žalobcu nemohli vopred oboznámiť, nebolo v konaní relevantné a súd naň ani neprihliadol.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.