Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-52-2022.pdf
PDF · 86.78 KB
Case nature
Subarea
4Co/52/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobkyne: D. K., nar.: XX.XX.XXXX, G. T.M. XX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Matej Marhavý, advokát, IČO: 42 171 296, Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: IQ-ekodom s.r.o., IČO: 45 890 773, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, zastúpený IKRENYI & REHÁK, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o zaplatenie 22.485,00 Eur, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 16. decembra 2021, č.k. 6C 120/2020-106, takto
rozhodol:
Odvolací súd m e n í uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania tak, že žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2020 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 22.485,00 Eur titulom poskytnutia zľavy z kúpnej ceny v zmysle ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú jej podľa jej tvrdenia vznikol nárok z dôvodu vadného plnenia žalovaného, po uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.11.2018. Dňa 14.12.2021 doručila súdu prostredníctvom právneho zástupcu späťvzatie žaloby, ktorým vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Uviedla, že žalobu podala v ťažkej životnej situácii v posledný deň premlčacej lehoty na uplatnenie vád. Následne sa snažila v rámci svojich možností obstarať na vlastné náklady súkromný znalecký posudok, no ani po vynaložení značného úsilia sa jej nepodarilo získať znalecký dôkaz, ktorý by vyhodnotila zo svojej procesnej pozície ako dostatočný. Uvedené skutočnosti pokladá za okolnosti hodné osobitného zreteľa s tým, že je zrejmé, že v jej prípade nešlo o zjavne neúspešné uplatňovanie práva, no javilo sa ako veľmi zložité kvantifikovať jeho rozsah. Z uvedených dôvodov poverila svojho právneho zástupcu na späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Žalobkyňa má za to, že žalovanému doteraz žiadne trovy konania nevznikli, a pokiaľ by aj vznikli, žiadala súd prvej inštancie, aby prihliadol na uvedené okolnosti osobitného zreteľa a aby žiadnej zo sporových strán (aj vzhľadom na deklarované majetkové pomery žalobkyne v súvislosti s oslobodením od platenia súdneho poplatku) náhradu trov konania nepriznal.
3. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Uviedol, že rozhodnutím o zastavení konania konanie v danej veci sa konanie končí, preto rozhodol aj o jeho trovách. Za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania. Žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez zavinenia žalovaného, nárok na náhradu trov konania by tak
mal priznať žalovanému. Skonštatoval, že žalovanému trovy v tejto fáze konania ešte nevznikli, preto s prihliadnutím na princíp hospodárnosti rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu rozhodnutia o trovách konania podal žalovaný odvolanie a namietal konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že vo fáze do zastavenia konania mu nevznikli žiadne trovy konania. Poukázal na ustanovenia § 251 CSP a uviedol, že mu bolo dňa 13.12.2021 doručené uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn.: 6C/120/2020 zo dňa 09.12.2021, ktorým ho vyzval, aby sa v lehote pätnástich dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe o zaplatenie sumy vo výške 22.485,- Eur, doručenej súdu dňa 19.11.2020, tvoriacej prílohu uznesenia. Predmetným uznesením ho súd vyzval, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Skonštatoval, že hneď nasledujúci deň po prevzatí výzvy súdu na vyjadrenie sa k podanej žalobe, t. j. dňa 14.12.2021 oboznámil so súdnym sporom a podanou žalobou svojho právneho zástupcu, ktorému udelil plnú moc na zastupovanie v predmetnom súdnom konaní a poveril ho vypracovaním vyjadrenia k podanej žalobe. Uviedol, že právny zástupca žalovaného v čase doručenia uznesenia žalovanému vypracoval písomné vyjadrenie k žalobe, ktoré bolo toho času prakticky sfinalizované. Po tom, ako žalovaný informoval právneho zástupcu o zastavení konania dňa 17.12.2021, bolo žalovanému už vypracované vyjadrenie zaslané prostredníctvom e-mailu. E-mailovú komunikáciu pripojil k odvolaniu. Namietal, že súd prvej inštancie v danom prípade dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní žalovanému už pred vydaním uznesenia vznikli podľa ustanovenia § 251 CSP výdavky spojené s prevzatím právneho zastúpenia v súdnom spore, a prípravou vyjadrenia k podanej žalobe (trovy právneho zastúpenia). Žalovaný má za to, že v dôsledku postupu súdu prvej inštancie má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne nesprávne, nakoľko žalovaný má nárok na náhradu trov konania. Navrhol výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie zmeniť a priznať žalovanému voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd prvej inštancie v danom prípade dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, nakoľko nemal za preukázané výdavky vynaložené žalovaným, ktoré sa v súdnom spise ako dôkaz o uvedenom nenachádzal. Konštatovala, že samotný žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že jeho vyjadrenie k žalobe bolo prakticky sfinalizované a teda, v predmetnom čase ešte nebolo ani dokončené, nieto podané na príslušný súd. Podľa žalobkyne z logického a jazykového výkladu ustanovenia § 251 CSP jasne vyplýva, že súd prvej inštancie ich z objektívnych dôvodov ani nemohol mať za preukázané, nakoľko ich nemal k dispozícii, keďže podanie žalovaného nebolo v rozhodnom čase dokončené. Podotkla, že uznesenie bolo vydané súdom prvej inštancie dňa 16.12.2021 a jej bolo doručené dňa 17.12.2021, pričom toho istého dňa malo byť vyhotovené prakticky sfinalizované podanie žalovaného (vyjadrenie k žalobe v tejto právnej veci). Žalobkyňa má za to, že v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 16.12.2021 tento vychádzal z jemu preukázaného dôkazného stavu, nakoľko pri rozhodovaní nemohol vychádzať z dôkazov, ktoré nemal k dispozícii. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam.
6. Poukázala tiež na to, že podala žalobu v ťažkej životnej situácii, v posledný deň premlčacej lehoty na uplatnenie vád. Požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku podaním zo dňa 19.03.2021, pričom súd prvej inštancie jej žiadosti vyhovel v zmysle uznesenia zo dňa 09.12.2021, ktorým zrušil uznesenie zo dňa 31.05.2021 o zastavení tohto konania z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku a je v tejto právnej veci od poplatku oslobodená. Uviedla, že sa snažila v rámci svojich možností obstarať na vlastné náklady súkromný znalecký posudok, no ani po vynaložení značného úsilia sa jej nepodarilo získať znalecký dôkaz, ktorý by vyhodnotila zo svojej procesnej pozície ako dostatočný. Bez meškania, v deň, keď jej bolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie z 09.12.2021, v zmysle ktorého súd prvej inštancie zrušil uznesenie zo dňa 31.05.2021 o zastavení konania z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku a to dňa 14.12.2021, doručila súdu späťvzatie žaloby. Má za to, že žalovanému žiadne trovy konania do podania späťvzatia žaloby v tejto právnej veci nevznikli, nakoľko zo súdneho spisu žiadne nevyplývali, no pokiaľ by aj vznikli, požiadala súd prvej inštancie, aby na vyššie uvedené okolnosti osobitného zreteľa prihliadol a aby žiadnej zo sporových strán (aj vzhľadom na deklarované majetkové pomery žalobkyne v súvislosti s oslobodením od platenia súdneho poplatku) náhradu trov konania nepriznal. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
7. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne okrem už skôr tvrdených skutočností, ktoré odvolací súd už opätovne neuvádza uviedol, že skutočnosti namietané žalobkyňou, že „v súdnom spise sa dôkaz o uvedenom, (t.j. o podaní vyjadrenia k žalobe na súd) nenachádzal“ alebo „žalovanému žiadne trovy konania do podania späťvzatia žaloby v tejto právnej veci nevznikli, nakoľko zo súdneho spisu v tejto právnej veci žiadne nevyplývali“ sú bez právneho významu. Konštatoval, že žalobkyňa podala návrh na späťvzatie žaloby na súd dňa 14.12.2021, o čom však žalovaného žiadnym spôsobom neinformovala, pričom ak by tak urobila a žalovaného o podaní späťvzatia z opatrnosti priamo informovala, zamedzila by tým možnému vzniku trov resp. ich časti. Podľa žalovaného žalobkyňa porušila aj svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka aj tým, že takto nepostupovala a vytvorila priestor na vznikanie ďalších trov a nákladov na strane žalovaného, (ktorého nedôvodne žalovala), je namieste aby za ne zodpovedala a bola povinná na ich náhradu.
8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi žalovaným podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť tak, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
9. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.11.2020 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 22.485,00 Eur titulom poskytnutia zľavy z kúpnej ceny v zmysle ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú jej podľa jej tvrdenia vznikol nárok z dôvodu vadného plnenia žalovaného, po uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.11.2018. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.12.2021 zobrala žalobkyňa svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Uviedla, že žalobu podala v ťažkej životnej situácii v posledný deň premlčacej lehoty na uplatnenie vád. Uznesením č.k. 6C 120/2020-106 zo dňa 16. decembra 2021 súd prvej inštancie predmetné konanie zastavil a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez zavinenia žalovaného a nárok na náhradu trov konania by tak mal priznať žalovanému. Podľa súdu prvej inštancie však žalovanému v tejto fáze konania trovy ešte nevznikli, preto rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
11. V nadväznosti na v tomto odvolacom konaní nastolenú problematiku zavinenia zastavenia konania odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania ovláda náhradu trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania vyjadrená v ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorej je povinná nahradiť trovy konania tá strana sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pri zastavení konania (ku ktorému môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov, napríklad pre späťvzatie žaloby, pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania a pod.), je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 ods. 1 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, pričom procesné zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Pokiaľ teda jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, a teda vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná (z hmotnoprávneho hľadiska) dôvodne, vzniká zásadne povinnosť uhradiť trovy konania druhej procesnej strane. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom je potrebné kritérium procesného zavinenia posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní od žalovaného požadoval resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú neskôr zobral žalobu späť s tým, aby bolo
konanie zastavené. Zavinenie na strane žalovaného možno konštatovať vtedy, ak sa v dôsledku jeho správania vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. V takomto prípade sa však dôvodnosť žaloby posudzuje len z procesnoprávneho (a nie z hmotnoprávneho) hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k žalobou uplatnenému nároku žalobcu, a to bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby splnil žalobnú požiadavku žalobcu, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu späť. V takomto prípade je teda rozhodujúcou skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že žalobca z tohto dôvodu vzal žalobu späť.
12. Preskúmaním odvolaním žalovaným napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a príslušného súdneho spisu odvolací súd konštatuje, v posudzovanej veci došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie správne vyhodnotil otázku procesnej zodpovednosti za zastavenie konania a mal za to, že v zmysle ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, teda tej procesnej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila. Vo vzťahu k posúdeniu otázky vzniknutých trov konania žalovaného však nevenoval náležitú pozornosť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uznesením č.k. 6C 120/2020-94 zo dňa 09.12.2021, vyzval žalovaného, aby sa v lehote pätnástich dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe o zaplatenie sumy vo výške 22.485,- Eur, doručenej súdu dňa 19.11.2020, ktoré žalovaný prevzal 13.12.2021. Po prevzatí žaloby a výzvy na vyjadrenie žalovaný dňa 16.12.2021 udelil plnú moc na zastupovanie právnemu zástupcovi (č.l. 116), ktorého poveril vypracovaním vyjadrenia k žalobe. Pokiaľ súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že už vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a len stroho skonštatoval, že žalovanému v tejto fáze konania ešte trovy nevznikli, podľa názoru odvolacieho súdu nepostupoval správne a jeho rozhodnutie bolo predčasné. Pokiaľ teda súd prvej inštancie bez náležitého zistenia na túto skutočnosť neprihliadol, odvolací súd konštatuje, že po právnej stránke posúdil nárok žalovaného na náhradu trov konania nesprávne. Na základe uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s odvolacími námietkami žalovaného a jeho odvolanie vyhodnotil ako dôvodné.
13. Vzhľadom k tomu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení otázky nároku na náhradu trov konania, a nie je dôvod na potvrdenie a ani zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd postupom v zmysle ust. § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému, ktorý nezavinil zastavenie konania, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v predmetnom odvolacom konaní plne úspešný. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).