Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-12-2024.pdf
PDF · 99.26 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/12/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: UBC 2020, k.s., Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, správca konkurznej podstaty úpadcu: EKONATURA GROUP s.r.o. v konkurze, Lemešianska 20/20 080 01 Haniska, IČO: 46 810 871, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXXXX/XXXXX, XXX XX E., zastúpenému zákonným zástupcom: F. B., rodič, nar. XX.XX.XXXX, G. XX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 9.413,38 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 18C/55/2023 zo dňa 03.11.2023, takto jednomyseľne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.413,38 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
3. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa 30.08.2022, sp. zn. 2K/6/2022 vyhlásil konkurz na majetok EKONATURA GROUP s.r.o., so sídlom Lemešianska 20, Haniska 080 01, IČO: 46 810 871. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 24.01.2023, sp. zn. 2K/6/2022 do funkcie správcu ustanovil spoločnosť UBC 2020, k.s.. Dňa 01.07.2020 úpadca ako prenajímateľ uzavrel so spoločnosťou Hossa family, s.r.o. (pôvodne HO&PE FAMILY, s.r.o.) ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov v katastri mesta Prešov, Strojnícka ulica č. 18 – nebytové priestory o výmere 663,81 m2. V zmysle čl. 3 Zmluvy sa nájomca zaviazal na úhradu nájomného vo výške 2.323,34 eur (bez DPH) za kalendárny mesiac. Nájom bol v zmysle Zmluvy dojednaný na dobu neurčitú počnúc dňom 01.07.2020. Z výpisov z bankového účtu Prima banka Slovensko, a. s. vyplýva, že nájomne z vyššie uvedenej nájomnej zmluvy bolo uhrádzané na účet úpadcu do júla 2021. Konateľ úpadcu, F. B., oznámila nájomcovi zmenu bankového účtu na úhradu nájomného, a to faktúrou č. 20210020, so splatnosťou 15.08.2021. V konaní nebolo sporné, že nájomné v celkovej výške 9.413,38 eur bolo uhradené na účet žalovaného.
V ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú upravené v § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia je teda vzťahom závislým od naplnenia vyššie uvedených znakov, pričom týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t. j. že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo zníženiu pasív, poprípade že jeho majetkový stav sa nezmenil, k čomu by za bežných okolností došlo a ďalej že právny dôvod plnenia na jeho strane neexistoval alebo dodatočne odpadol, resp. že mu bolo plnené z neplatného právneho úkonu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení všetkých týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať o vydanie tohto plnenia. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Prešov vyhlásil konkurz na majetok EKONATURA GROUP s.r.o.. Dňa 01.07.2020 spoločnosť EKONATURA GROUP s.r.o. ako prenajímateľ uzavrela so spoločnosťou Hossa family, s.r.o. ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nájom bol uhrádzaný na účet spoločnosti EKONATURA GROUP s.r.o. vedený v Prima banka, a.s.do júla 2021. V konaní bolo preukázané, že konateľ úpadcu, F. B., oznámila nájomcovi zmenu bankového účtu na úhradu nájomného, a to faktúrou č. 20210020, so splatnosťou 15.08.2021. V konaní nebolo sporné, že tento účet patrí žalovanému a nájomné v celkovej výške 9.413,38 eur bolo uhradené na tento účet. Žalovaný v konaní neuviedol a ani nepreukázal žiaden titul, na základe ktorého peňažné prostriedky prevzal. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov získal majetkový prospech. Pri absencii právneho titulu musel súd konštatovať, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému bez právneho dôvodu, a teda sa na jeho strane jedná o bezdôvodné obohatenie plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Žalovaný sa v konaní bránil, že prostriedky boli použité na zaplatenie telefónov, leasingu, phm a inej réžie, keď sa aktívne podieľali na predaji majetku, a tak uspokojenia veriteľa VÚB banky. Dôkazné bremeno teda bolo na žalovanom. Súd má za to, že žalovaný v konaní dôkazne bremeno neuniesol. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby peňažné prostriedky boli použité na chod firmy, prípadne na splácanie dlhov úpadcu. K tomu zo strany žalovaného neboli navrhnuté žiadne dôkazy. V konaní bolo preukázané, že na účet žalovaného boli zaslané peňažné prostriedky vo výške 9.413,38 eur bez právneho dôvodu. Žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a preto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Súd v zmysle uvedeného zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.413,38 eur. Žalovaný navrhol vypočuť svedka pána I., zástupcu banky. Súd uvedený návrh na výsluch zamietol. Podľa § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalovaný mal možnosť navrhnúť jeho výsluch už v odpore a duplike. Žalovaný však k tomu pristúpil až na pojednávaní dňa 03.11.2023. Žalovaný teda neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, keďže jeho výsluch by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Navyše takýto výsluch sa súdu nejaví ako hospodárny. Nie je zrejme, aké skutočnosti chcel žalovaný jeho výsluchom preukázať.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vydal vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa nestotožnil s tým, že neuniesol dôkazné bremeno, pretože súd odmietol vypočuť ním navrhnutého svedka. Navrhovaný svedok pán I. z VÚB banky mohol v konaní objasniť dôležité okolnosti, a to najmä situáciu, ako došlo k rokovaniam s bankou po výkone záložného práva, kedy banka súhlasila s tým, aby náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré predstavovali najmä vklady a platby za leasing, platby a úhrady za mobilné telefóny a paušály, iné režijné náklady a úhrada energií, budú započítané
uvedeným spôsobom a platba mohla byť zrealizovaná na bankový účet žalovaného. Žalovaný tiež vyslovil, že súd použil koncentračnú zásadu formalisticky, odmietol vykonať výsluch navrhovaného svedka s odôvodnením, že nie je zrejmé, čo týmto dôkazom chcel preukázať. V rozhodnom čase boli bankové účty blokované a ako jediný spôsob, ktorý akceptovala banka, bol ten, že úhrady potrebné na udržanie základných procesov, sa zrealizujú cez bankový účet žalovaného. Ten následne tieto úhrady odovzdal konateľke spoločnosti, ktorá vykonala potrebné úhrady. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s tvrdeniami žalovaného sa nestotožňuje. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, nemá žiadnu inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel súd k vecne správnym skutkovým zisteniam. Z obsahu odvolania vyplýva, že nosným argumentom žalovaného pre podanie odvolania, je námietka o tom, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz. Žalovaný mal preto správne ako odvolací dôvod označiť aj § 365 ods. 1 písm. e) CSP, čo neurobil. Ak by aj táto skutočnosť nezakladala dôvod na odmietnutie odvolania z dôvodu podľa § 386 písm. d) CSP, pretože nemá náležitosti podľa § 363 CSP, tak následne je predmetné odvolanie potrebné označiť za zmätočné. Námietku žalovaného o tom, že mu súd prvej inštancie neumožnil vypočuť navrhovaného svedka, je potrebné posudzovať v nadväznosti na samotné zákonné ustanovenia, ako aj princíp a cieľ civilného sporového konania. Žalobca sa stotožnil s postupom súdu o zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania – výsluchu p. I. z dôvodu využitia inštitútu sudcovskej koncentrácie. Ak by žalovaný konal starostlivo, mohol a mal predložiť tento návrh, a teda vykonať tento procesný úkon skôr, nie až na pojednávaní. Podľa názoru žalobcu sa žalovanému ani v odvolaní (čo je aj tak neskoro) nepodarilo adekvátne odôvodniť jeho návrh na vykonanie výsluchu navrhovaného svedka, pretože neuviedol presvedčivé dôvody, ktoré by mali význam pre ďalšie konanie. Ak by aj výpoveďou bolo preukázané, že existovala dohoda o úhrade žalovanej sumy na účet žalovaného (čo namietal a túto skutočnosť považoval iba ako pokus o fabulovanie), tým by došlo iba k zmene platobného miesta a žiadnym spôsobom by to nemalo vplyv na nárok žalobcu. Takáto výpoveď by ani nebola rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že ním prijaté finančné prostriedky mali byť následne odovzdané konateľke spoločnosti, uviedol, že ho považuje za irelevantné a ničím nepodložené. Súd v rámci prvoinštančného konania poukazoval na to, že dôkazné bremeno pri tomto tvrdení zaťažuje práve žalovaného. V konaní však toto nebolo žiadnym spôsobom ani preukázané, ani preukazované, pretože zo strany žalovaného neboli ani navrhnuté žiadne dôkazy. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym skutkovým zistením, nesprávnym právnym posúdením veci a nevykonaním dôkazu na zistenie rozhodujúcich skutočností. Skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
10. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na zdôraznenie dodáva:
11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.
12. Súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu voči žalovanému ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný prijal na svoj účet peňažné plnenie v celkovej sume 9.413,38 eur, hoci toto plnenie bolo poskytnuté titulom nájomnej zmluvy v prospech úpadcu. Žalovaný prijal plnenie bez právneho dôvodu.
13. Inštitút bezdôvodného obohatenia spočíva v tom, že je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada.
14. O plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie.
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, a preto ani táto námietka odvolateľa nebola naplnená.
16. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).
17. V konaní bolo preukázané, že príjmy z nájmu nebytových priestorov na Strojníckej 18 v Prešove boli v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 01.07.2020 medzi úpadcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Hossa family, s.r.o. ako nájomcom, uhrádzané na účet úpadcu vedený v E. D. J., A., do júla 2021. Počnúc faktúrou číslo 20210020, splatnou dňa 15.08.2021, boli peňažné prostriedky plynúce z nájmu poukazované na účet žalovaného, a to na základe oznámenia konateľky úpadcu F. B. nájomcovi. Žalovaný tak na svoj účet prijal peňažné prostriedky v celkovej sume 9.413,38 eur bez právneho dôvodu a nepreukázal, aby tieto peňažné prostriedky odovzdal úpadcovi, resp. aby boli použité pre potreby úpadcu.
18. Odvolateľ namietal, že súd zamietol vykonať dôkaz - výsluch svedka, pracovníka banky pána I., s ktorým jeho rodičia komunikovali v súvislosti s nakladaním s finančnými prostriedkami úpadcu. Skutočnosť, že súd prvej inštancie tento návrh zamietol, nemôže znamenať porušenie zásad spravodlivého procesu. Nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, ak vykonanie tohto dôkazu zamietol
aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania, ktorá je v súlade s § 153 CSP legitímnym postupom súdu v civilnom sporovom procese. Okrem toho súd tento dôkaz vyhodnotil ako nepotrebný. Totiž ak by aj svedok potvrdil skutočnosti uvádzané žalovaným, a teda, že po dohode s bankou, boli peňažné prostriedky poukazované na jeho účet, nič by to nemenilo na zistení, že žalovaný nepreukázal tok použitia peňažných prostriedkov, ktoré prijal na svoj účet a ktoré inak patrili úpadcovi. Použitie prijatého plnenia pre potreby úpadcu žalovaný v konaní nepreukázal. Preto je žalovaný povinný bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi.
19. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k tvrdeniam žalobcu o tom, že žalovaný svoje odvolacie námietky nesubsumoval pod správne zákonné znenie, čo by malo byť dôvodom na odmietnutie odvolania pre nesplnenie obsahových náležitostí. S týmto tvrdením žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje, pretože každé podanie sa podľa § 124 ods. 1 CSP posudzuje podľa jeho obsahu. Zo žalovaným podaného odvolania mimo rozumných pochybností vyplýva, že toto obsahuje náležitosti v súlade s § 363 CSP. Totižto je z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Dôvody odvolania žalovaný skutkovo vymedzil a skutočnosť, že ich správne právne neoznačil, nemôže byť dôvodom na odmietnutie odvolania. 20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).