Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/36/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci navrhovateľky R.. Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XA, XXX XX G., zastúpenej JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom Tajovského 6, 940 02 Nové Zámky, proti odporcovi: R.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/ XA, XXX XX G., zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, IČO: 472 58 250, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -19 zo dňa 15.03.2022 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd priznáva odporcovi voči navrhovateľke v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu odporcovi nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľka v podanom návrhu žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bolo odporcovi zakázané nenakladať s nehnuteľnosťou, ktorá sa nachádza v okrese I. E., obec G., kat. územie G., a ktorá je evidovaná Okresným úradom I. E., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako dom so súp. č. XXXX na parc. reg. C č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 120 m2, a to v rozsahu akéhokoľvek prevodu, scudzenia, predaja, darovania, výmeny, vložením do obchodnej spoločnosti, zaťažením právom inej osoby, zriadením zabezpečovacieho prevodu práva, zriadením záložného práva, zriadením predkupného práva, uznaním záväzku vo forme notárskej zápisnice, ktorá by predstavovala vykonateľný exekučný titul na predmetnú nehnuteľnosť, zriadením nájomného práva, alebo zriadením inej zmluvy, ktorá oprávňuje tretiu osobu užívať predmetnú nehnuteľnosť. Návrh odôvodnila tým, že pred uzavretím manželstva s odporcom začali stavať rodinný dom a z dôvodu pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania bolo stavebné konanie vedené na žalovaného ako stavebníka. Dom dostavali a skolaudovali počas trvania manželstva. Od začiatku výstavby a aj počas trvania manželstva výstavbu financovali z ich spoločných finančných prostriedkov. Počas manželstva potom zisťovali na príslušnom katastrálnom úrade, akým spôsobom tieto nehnuteľnosti možno zapísať na LV do ich bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj „BSM“). Ďalej uviedla, že dňa XX.XX.XXXX podpísali „Prehlásenie pre kataster nehnuteľností“, kde obaja uviedli, že rodinný dom nadobudli spoločne, zo spoločných prostriedkov, dom bol kolaudovaný počas trvania manželstva, a teda žiadali, aby bol v katastri nehnuteľností zapísaný do ich BSM. Uvedené prehlásenie spoločne podpísali, ale do katastra ho opomenuli predložiť. Na základe návrhu manžela podaného dňa 01.06.2021 prebieha pod sp. zn. konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré ešte nie je právoplatne skončené. Navrhovateľka uviedla, že v tomto konaní jej navrhol, že dom prepíše na dcéru a náklady budú hradiť ako rodičia rovnakým dielom. Na prvom pojednávaní dňa 14.12.2021 však

uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetného domu, plánuje ho predať a zo získaných peňazí si plánuje zabezpečiť bývanie. Ona v obave, že odporca dom predá, predložila Okresnému úradu I. E., katastrálnemu odboru, „Prehlásenie pre kataster nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX“ a požiadala o zápis uvedených nehnuteľností do ich BSM. Okresný úrad I. E. jej v konaní E.-XXXXX/XXXX listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že predložená listina nie je spôsobilá na zápis, a teda nehnuteľnosti do BSM nezapíše, pričom im zároveň odporca doručil žiadosť o zastavenie konania s odôvodnením, že on bol jediným stavebníkom. 2. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že má dôvodnú obavu z naplnenia hrozieb odporcu, že dom predá a ona s dcérou nebudú mať kde bývať. Preto jej hrozí bezprostredná ujma a je jej potrebné poskytnúť predbežnú ochranu okamžitou úpravou právnych pomerov, pretože bez nej by bolo vlastnícke a užívacie právo ohrozené. Predmetom vyporiadania BSM bude aj tento dom, ale ak ho on prevedie na inú osobu, nebude sa môcť domôcť svojich práv a právom chránených záujmov. Do času, kým bude súdom určené, že nehnuteľnosť patrí do BSM alebo že sa stane predmetom vyporiadania BSM, je potrebné zamedziť akémukoľvek nakladaniu s predmetnou vecou. K návrhu pripojila výpis z LV č. XXXX kat. územia G., obec G., okres I. E., ktorým preukázala, že jej manžel je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/1, rodný list, sobášny list strán sporu, z ktorého vyplýva, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Mestom I. E., Matričným úradom. Ďalej doložila vyššie opísané prehlásenie pre kataster nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX, návrh odporcu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode zo dňa 01.06.2021 a ďalšie listiny. 3. Súd po oboznámení sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi nepovažoval návrh za dôvodný a zamietol ho s odkazom na ustanovenie , ,, , ,, prvej vety, ods, prvej vety, , a (ďalej len „“). Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie s tým, že odporca mal síce úspech, ale žiadne trovy mu nevznikli. V odôvodnení súd poukázal na to, že účelom neodkladného opatrenia, je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť zrušené. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozené. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú získa druhá strana. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že odporca je podľa listu vlastníctva č. XXXX kat. územia G., obec G., okres I. E., výlučným vlastníkom v podiele 1/1, k nehnuteľností parc. reg. C č. XXXX/XX vo výmere 120 m2 zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej parcele sa nachádza dom so súp. č. XXXX a na predmetnom liste vlastníctva sa nachádzajú aj ďalšie nehnuteľnosti, parc. č. XXXX/XX vo výmere 26 m2, zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej sa nachádza garáž so súp. č. XXXX. Tiež bolo preukázané tvrdenie navrhovateľky o spoločnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX, že manželia rodinný dom so súp. č. XXXX nadobudli zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva s tým, že predmetný dom bol kolaudovaný dňa XX.XX.XXXX, manželstvo bolo uzatvorené XX.XX.XXXX a žiadali katastrálny odbor, aby túto nehnuteľnosť zapísal do ich BSM. Okresný úrad I. E., katastrálny odbor, listom zo dňa 09.03.2022 oznámil, že rodinný dom nezapíše do listu vlastníctva ako majetok v BSM manželov, lebo R.. B. O. dňa 21.01.2022 zaslal katastrálnemu odboru žiadosť o zastavenie konania E.-XXXXX/ XXXX, ku ktorej doložil Rozhodnutie č. XXX/XXXX - XX, právoplatné dňa 15.05.2008, podľa ktorého je výlučným stavebníkom on, a preto katastrálny odbor nie je oprávnený posudzovať, či nehnuteľnosť bola alebo nebola nadobudnutá počas trvania manželstva. Z návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a

povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode zo dňa 01.06.2021 a aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.12.2021 bolo zistené, že sa vedie rozvodové konanie, ktoré zatiaľ nebolo právoplatne skončené.

5. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že daný právny vzťah vyžaduje zásah súdu vydaním neodkladného opatrenia. Navrhovateľka v tomto konaní nepreukázala bezprostredne hroziacu ujmu z dôvodu, že predmetný dom patrí do BSM; jednak manželstvo ešte nebolo právoplatne rozvedené, majetkovoprávne nie sú vysporiadaní a nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Predmetom vyporiadania BSM v prípade právoplatného rozvodu manželstva strán sporu budú investície do nehnuteľnosti zo spoločného úveru počas trvania manželstva, resp. z finančných prostriedkov, ktoré spoločne investovali do predmetnej nehnuteľnosti. Súd poukázal aj na ustanovenie týkajúce sa vysporiadania pri zániku BSM a konštatoval, že keď sa začal stavať rodinný dom, odporca začal čerpať úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a len on bol vedený ako stavebník. Vlastnícke právo odporcu bolo jednoznačne preukázané, a predmetom iných konaní môže byť spor o investície zo spoločných finančných prostriedkov do nehnuteľnosti odporcu. Vykonané investície zo spoločných finančných prostriedkov manželov nemohli zmeniť vlastnícky stav nehnuteľností a predmetom vyporiadania BSM strán sporu môžu byť len investície vynaložené zo spoločného majetku do oddeleného majetku manžela. S tým potom súvisí základná otázka, či navrhovateľka užíva nehnuteľnosť nejakým právnym titulom a či požíva zvýšenú ochranu. V dome odporcu žije titulom manželského zväzku a tým jej vzniklo odvodené právo bývania, ktoré jej môže zaniknúť právoplatným rozvodom manželstva. Nepreukázala ani dôvodnú obavu, pre ktorú by bolo potrebné poskytnúť jej predbežnú ochranu okamžitou úpravou právnych pomerov, aby súd vlastníkovi nehnuteľností zamedzil nakladanie s predmetnou nehnuteľnou vecou, ktorá je jeho výlučným vlastníctvom. Z „Prehlásenia pre kataster nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX“ vyplýva, že rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/XX bol kolaudovaný dňa XX.XX.XXXX, t. j. síce počas trvania manželstva, ale v súčasnosti je už rok 2022, čiže XX rokov mali možnosť vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti si ako manželia doriešiť. 6. Napokon súd konštatoval, že nebol daný naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia. Analogickým výkladom uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 6.10.2017 sp. zn. možno dospieť k záveru, že ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodujú o vecnej opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (resp. určovacej žaloby) bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. Úlohou právneho štátu je okrem iného chrániť legitímne očakávania účastníkov právnych vzťahov a garantovať právnu istotu, ktorá sa v tomto prípade premieta vo výlučnom vlastníckom práve odporcu ako vlastníka nehnuteľnosti, a predmetom prípadného vysporiadania BSM budú aj investície do predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka neosvedčila reálnu obavu z predaja predmetnej nehnuteľnosti zo strany odporcu. Vyjadrenia odporcu uvedené v zápisnici z prvého pojednávania v rozvodovom konaní zo dňa 14.12.2021 o tom, že plánuje predať svoj dom a zabezpečiť si bývanie, nekorešpondujú s obavou navrhovateľky z predaja nehnuteľnosti. 7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a priznať jej aj náhradu trov konania. Uznesenie o zamietnutí jej návrhu je podľa nej nesprávne, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Neobstojí konštatovanie, že odporca je vlastníkom nehnuteľností, lebo je zapísaný na liste vlastníctva z dôvodu, že bol stavebníkom v kolaudačnom rozhodnutí. Zápisy na LV sa považujú v zmysle katastrálneho zákona za hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak, pričom práve čas nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti počas trvania manželstva v spojení s ustanovením spochybňuje výlučné vlastníctvo odporcu. V BSM je totiž všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s konkrétnymi výnimkami. Predmetný dom do BSM patrí a súd nijako nezdôvodnil, prečo by nemal platiť právny režim ustanovenia . Hroziacu ujmu a obavu z predaja nehnuteľnosti ona preukázala zápisnicou z rozvodového pojednávania, kde sa odporca jednoznačne vyjadril, že dom chce predať. Z toho plynie jej obava z bezprostredne hroziacej ujmy. Odporca to povedal aj pred ich dcérou, ktorá to potvrdila. To, či ich manželstvo bude rozvedené, nemá vplyv na to, či odporca môže alebo nemôže nehnuteľnosť predať, keď je na LV vedený ako jediný vlastník. Konaním odporcu by s dcérou prišli o strechu nad hlavou. Podľa nej nie je správny ani záver súdu, že by mala nárok na vrátenie vložených investícií zo spoločného úveru, resp. z finančných prostriedkov, ktoré spoločne ako manželia do nehnuteľností investovali. Súd tento záver prijal bez vykonania dokazovania ohľadne ustálenia masy BSM a bez relevantných poznatkov. Nesprávny je aj ten

názor súdu, že nikdy nebola vlastníčkou nehnuteľnosti a nemá právny titul na užívanie domu, a teda jej neprináleží predbežná a okamžitá ochrana okamžitou úpravou pomerov. Otázka, či dom patrí do BSM, môže byť vyriešená v konaní o vyporiadanie BSM, prípadne v inom konaní. Tiež neobstojí tvrdenie súdu, že ako manželia XX rokov od kolaudácie domu mali možnosť doriešiť si vlastnícke vzťahy. Skutočnosť je taká, že to riešili doloženým prehlásením. Podľa nej sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, preto navrhla jej návrhu vyhovieť. 8. Odvolací súd následne postupoval v zmysle ustanovenia druhej vety , podľa ktorého ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na to odporcovi doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie navrhovateľky a bola mu daná možnosť na vyjadrenie v lehote 10 dní. 9. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľka neosvedčila podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, pričom on je výlučným vlastníkom pozemku pod domom ako aj priľahlých pozemkov, ktoré nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Ak by mal záujem nehnuteľnosti odpredať, nič by mu v tom nebránilo odo dňa zápisu jeho osoby ako vlastníka, vrátane rodinného domu. Nikdy tak však neurobil, teda ani po spomínanom pojednávaní, ani dcére to nehovoril a neurobil ani žiadne kroky smerujúce k predaju. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a ani neosvedčila základné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. On začas stavbu domu realizovať sám zo svojich prostriedkov a aj z úveru, ktorý získal na základe zmluvy uzavretej so ŠFRB dňa XX.XX.XXXX, t. j. ešte pred manželstvom, pretože toto bolo uzavreté až dňa XX.XX.XXXX. Dom bol potom úplne dokončený v septembri XXXX a v októbri XXXX podal návrh na kolaudačné rozhodnutie, ktoré bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Je pravda, že po kolaudácii domu sa manželka podieľala na financovaní vnútorného vybavenia a zariadenia domu, zrejme z prostriedkov získaných predajom jej bytu kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX. Prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX podpísal len pod nátlakom navrhovateľky, ktorá sa v tom čase od neho odsťahovala a potom dňa XX.XX.XXXX podala aj návrh na rozvod manželstva, ktorý však následne stiahla. Pred podpísaním prehlásenia sa mu totiž vyhrážala, že ak to nepodpíše, tak dcéru už nikdy neuvidí. Od júla XXXX v dome býva ona sama s dcérou a navštevuje ju tam aj jej súčasný partner. On jej v užívaní domu nijako nebráni a ak by robil nejaké kroky na predaj, tak by o tom musela vedieť minimálne z obhliadky nehnuteľnosti. Žiadny predaj však nechystá. Navrhovateľka vedome nehnuteľnosť ničí, nestará sa o dom, ani o záhradu a nevykonáva ani potrebné drobné úpravy. 10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) doručil vyjadrenie odporcu zástupcovi navrhovateľky a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je opodstatnené. Preto toto uznesenie podľa potvrdil. 11. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie, ktoré súd prvej inštancie citoval v odôvodnení napadnutého uznesenia, je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov a neprejudikuje výsledok prípadného konania vo veci samej. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. 12. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného

opatrenia vo všeobecnosti je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie je nutné, aby zo samotného návrhu vyplývala zrejmosť ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nesmie druhú stranu obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. 13. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné rozlišovať, či navrhované neodkladné opatrenie má alebo nemá charakter podania vo veci samej. V danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má charakter podania vo veci samej, keďže vecou samou je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa zákazu nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá má podľa tvrdenia navrhovateľky spadať pod režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle . 14. Súd prvej inštancie rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia , tak, ako je citované v odôvodnení napadnutého uznesenia. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie s uložením povinnosti odporcovi zakázať mu nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá - aj keď podľa nej patrí do BSM a ktorú chce odporca odpredať. Osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov odôvodnila tým, že nehnuteľnosť síce odporca začal stavať ešte pred uzavretím manželstva, ale táto bola dokončená po uzavretí ich manželstva, a teda patrí do BSM, pričom odporca sa v rozvodovom konaní vyjadril, že mieni nehnuteľnosť predať a zabezpečiť si iné bývanie. Na dôkaz svojho tvrdenia doložila niektoré listiny, s ktorými sa súd prvej inštancie oboznámil a z ktorých v podstate vyvodil taký záver, že navrhovateľka nepredložila relevantné dôkazy o vlastníctve domu spadajúceho pod režim BSM, v dôsledku čoho zatiaľ jednoznačne neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov a ani obavu z ohrozenia exekúcie. 15. Návrhu navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia teda súd prvej inštancie nevyhovel a odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil. Z obsahu spisu, t.j. z predložených listinných dôkazov a súčasne aj z obsahu doloženého vyjadrenia odporcu nevyplýva splnenie zákonných predpokladov na jeho nariadenie. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Uvedené podmienky neboli podľa názoru odvolacieho súdu v tomto konaní splnené. Navrhovateľka uvádzala, že dom patrí do BSM strán sporu na tom základe, že aj keď odporca začal dom stavať pred uzavretím manželstva, tak v dôsledku jeho kolaudácie už počas manželstva sa stal tento dom predmetom BSM. Svoje skutkové tvrdenia však neodôvodnila z pohľadu nadobudnutia vlastníctva stavby jeho samotnou výstavbou a ani z pohľadu cieľa vydania kolaudačného rozhodnutia v zmysle príslušných ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov ( a nasl. stavebného zákona). Z jej návrhu nie je zrejmé ani to, v akom štádiu bola stavba domu vyhotovená ku dňu uzavretia manželstva, a ani to, prečo podľa nej v tom čase stavba v konkrétnom štádiu vyhotovenia nemala byť vlastníctvom stavebníka a prečo by sa vlastníctvo vyhotovenej stavby malo posudzovať výlučne v nadväznosti na obsah a právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia. Pre konštatovanie záveru o tom, že dom patrí do BSM, ako tvrdila navrhovateľka, by si jednoznačne vyžadovalo ďalšie relevantné skutkové tvrdenia a osvedčenie týchto tvrdení ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré by svedčili vo všetkých ohľadoch v prospech uvedených tvrdení. V tomto smere odvolací súd mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol tak presvedčivo odôvodnený, aby súd prvej inštancie mohol konštatovať, že predmetný rodinný dom bol skutočne nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené okolnosti nevysvetľuje ani doložené „Prehlásenie pre kataster nehnuteľnosti“ zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s ostatnými k návrhu doloženými listinami. V nadväznosti na nedostatočné osvedčenie hmotného práva týkajúceho sa tvrdenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potom nebol daný ani dôvod posudzovať tvrdenie o úmysle odporcu danú nehnuteľnosť predať. 16. V súvislosti s uvedeným konštatovaním bolo možné súdom prvej inštancie uzavrieť, že vzhľadom na skutkové tvrdenia navrhovateľky a doložené listinné dôkazy budú môcť byť po rozvode manželstva predmetom vyporiadania spoločne vynaložené investície za trvania manželstva, v súlade s ustanovením

, podľa ktorého: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“ Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a ani obavu z ohrozenia výkonu exekúcie vydaním neodkladného opatrenia, a z toho dôvodu bol jej návrh správne zamietnutý. 17. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie. 18. Rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, preto odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania podľa 255 ods. 1, a tak, že úspešnému odporcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).