Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-24-2021.pdf
PDF · 138.97 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: R. L., s miestom podnikania Devičany 133, 935 04 Devičany, IČO: 47 791 501, zastúpeného Mgr. Danou Hankovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 3, 940 61 Nové Zámky, IČO: 42 122 899, proti žalovanému: A. L., U.. XX.XX.XXXX, R. E. Z.. XXXX/XX, XXX XX M., (podnikajúci do 19.02.2022), o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 14.08.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.10.2020 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 13.08.2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 28.03.2020 uzatvoril Rámcovú zmluvu č. 001-2020, predmetom ktorej bolo poskytnutie zámočníckych prác pre ďalšiu spoločnosť sídliacu v Nemecku. Po podpise zmluvy vycestoval spolu s ostatnými kolegami do Nemecka, kde v meste Ilsenburg vykonávali práce, pričom priamo na pracovisku bol s nimi aj žalovaný. Počas vykonávania prác žalovanému avizoval, že chce u neho skončiť, nakoľko si to celé premyslel z dôvodu, že bol veľmi dlho mimo domova, a teda chcel dať výpoveď v zmysle uzavretej Rámcovej zmluvy. Na to mu žalovaný uviedol, že žiadnu výpoveď podávať nemusí a stačí, keď sa dohodnú, čo sa aj stalo a po predchádzajúcej vzájomnej ústnej dohode ukončili zmluvný vzťah. Naposledy vykonával prácu dňa 26.06.2020, pričom pracoval až do 18.00 hod. tak, ako je to uvedené vo výkaze odpracovaných hodín. Z tohto dôvodu, keďže mal práce ukončené, v piatok, t. j. 26.06.2020 vo večerných hodinách so súhlasom žalovaného opustil Nemecko. Argumentoval, že žalovaný bol s týmto uzrozumený a vopred mal vedomosti o tom, že po 10 týždňoch od nástupu odíde, pričom nástup bol dňa 14.04.2020. Má teda za to, že všetky svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej Rámcovej zmluvy dodržal (nakoľko v zmysle Čl. VII., bod 7.8 zmluvy bola povinnosť zostať v práci 10 týždňov od nástupu a následne mali nárok čerpať osobné voľno), a dokonca odišiel až 3 dni po uplynutí spomínanej 10-týždňovej lehoty. To, že chce odísť, žalovanému niekoľkokrát zopakoval, vedel o tejto skutočnosti a bol s ňou uzrozumený. Následne služby žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 20005 na sumu 3.744,- eur. Túto fakturáciu vykonal na základe žalovaným predložených odpracovaných hodín. Ani na tejto sumarizácii sa nenachádza výkaz o tom, že by mal mať nejakú absenciu. Až dňa 30.07.2020 obdržal od žalovaného ukončenie zmluvného vzťahu nazvaného ako „Dohoda o ukončení rámcovej zmluvy“, ktorá bola podpísaná žalovaným s dátumom 30.07.2020. Súčasťou tejto dohody bol aj prípis obsahujúci
informáciu o tom, že mu žalovaný v zmysle Rámcovej zmluvy vystavil pokutu, nakoľko mal údajne porušiť Článok III., bod 3.2 a 3.3 Rámcovej zmluvy. Podľa tvrdenia žalovaného údajne dňa 27.06.2020 nenastúpil do práce, čo sa však nezakladalo na pravde z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaný mu tak v rozpore s uzavretou Rámcovou zmluvou siahol na odmenu a zo sumy 3.744,- eur, ktoré žalovanému vyfakturoval, si odpočítal sumu 1.000,- eur, pričom presne ani nešpecifikoval, čoho konkrétne sa mal dopustiť, prečo a ako dospel k sume 1.000,- eur ako zmluvnej pokute. Poukázal aj na Čl. VII., bod 7.1 Rámcovej zmluvy, v zmysle ktorej keď už by si aj žalovaný chcel uplatniť zmluvnú pokutu, mal tak urobiť samostatnou faktúrou. Uviedol ďalej, že trval na tom, aby mu žalovaný doplatil sumu 1.000,- eur, ktorú si neoprávnene započítal, žalovaný mu však uhradil len sumu 2.744,- eur a zostávajúcu časť odmieta uhradiť.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 13.11.2020 platobný rozkaz sp. zn.: 14Up/1581/2020, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Právny zástupca žalobu na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, v dôsledku čoho Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 26.03.2021.
3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami dňa 03.06.2021 a zároveň ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalovanému bola titulom jeho faktúry č. 20005 dňa 03.08.2020 vyplatená suma 2.744,- eur zo sumy 3.744,- eur, ktorá bola znížená o pokutu 1.000,- eur za nenastúpenie do práce bez udania dôvodu dňa 27.06.2020. Argumentoval, že jeho odchod domov aj s pánom F. Z. bol naplánovaný na 27.06.2020 po skončení pracovnej doby. Žalovaný dňa 27.06.2020 a ani dva dni potom neodpovedal na jeho telefonáty ako ani SMS správy. Poukázal ďalej na to, že žalovanému vždy keď bolo treba, tak sa mu vyhovelo, či už peňažnými zálohami, pracovný autom, pracovnou dobou atď., vždy sa každému pracovníkovi, ktorý pre neho pracoval a pracuje, snažil vyhovieť. Uviedol ďalej, že čo sa týka dokladov, ktoré žalovaný predložil, ani jeden doklad (faktúra, hodiny, zmluva, objednávka) nie je podpísaný, či už ním alebo žalovaným, a preto sú pre neho nedôveryhodné. Argumentoval tiež, že výška pokuty nedosahuje výšku nákladov spôsobených konaním žalobcu, najmä pokiaľ ide o zaplatené ubytovanie, vycestovanie a prenájom auta pre náhradu za žalobcu a pána Z., ako aj v neposlednom rade poškodenia jeho mena u nemeckého zákazníka, ktoré si buduje už niečo vyše 11 rokov. Poukázal tiež na to, že žalobca dobre vie, že ak za ním príde, určite by to nebol problém, pokiaľ by to dohodol so svojím nemeckým zákazníkom včas.
4. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zotrval na podanej žalobe a opakovane uviedol, že má za to, že zmluvné podmienky vyplývajúce z Rámcovej zmluvy č. 001-2020 riadne dodržal, nakoľko aj v zmysle zmluvy mal odpracovať 10 týždňov. Na týchto 10 týždňoch boli dohodnutí aj osobne pred začatím výkonu prác. Argumentoval, že na práce nastúpil dňa 08.04.2020, pričom vzhľadom na to, že boli dohodnutí na 10 týždňoch, táto lehota uplynula dňom 17.06.2020. Napriek tomu, že táto lehota uplynula, v práci pokračoval a robil ešte nad rámec do 26.06.2020. O tom, že chce odísť domov, so žalovaným komunikoval a o tejto skutočnosti aj vedel. Poukázal na výpis z hovorov, z ktorého podľa neho vyplýva, že so žalovaným bol v pravidelnom telefonickom kontakte, dokonca s ním dňa 27.06.2020 telefonoval skoro 7 minút, v dôsledku čoho nie je pravdivým tvrdenie žalovaného, že by neodpovedal na jeho telefonáty, resp. na SMS správy, alebo že by s ním vôbec nekomunikoval. Namietal ďalej, že žalovaný mu až s dátumom 30.07.2020 adresoval dohodu o ukončení rámcovej zmluvy pričom podotkol, že táto dohoda má formu výpovede a nie dohody, nakoľko nie je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Namietal ďalej, že po vystavení faktúry na sumu 3.744,- eur mu žalovaný svojvoľne siahol na odmenu za vykonanú prácu napriek tomu, že tak aj podľa rámcovej zmluvy urobiť nemal, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení ani neuviedol, z akého dôvodu a akým spôsobom dospel k sume 1.000,- eur, z čoho táto čiastka pozostáva.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že čo sa týka komunikácie so žalovaným, podľa výpisu prebehla, to však neznamená alebo vôbec nedokazuje, že ho upovedomil o tom, že plánujú aj s pánom Z. odísť skôr, ako bolo dohodnuté. Na stavbe Ilsenburg a Halberstadt mal v tej dobe 12 pracovníkov, s ktorými komunikoval pravidelne každý deň a niekoľkokrát denne. Výpis jasne dokazuje jednu vec a to, že sa pokúšal dovolať ráno 6:48 žalobcovi, avšak dostupný bol až na ďalší deň. O tom, že nebol nijak dohodnutý, či už so žalobcom alebo s pánom Z., svedčia aj správy medzi ním a Z.Y. starším. V súvislosti s počtom odpracovaných týždňov uviedol, že v zmluve je v bode 7.8 písané, že „poskytovateľ sa zaväzuje odpracovať minimálne 10 týždňov“ a nie ako žalobca tvrdí, že sa dohodli na 10 týždňovej
spolupráci. Ak by to tak bolo, mohol odísť po 10 týždňoch. Nakoľko sa rozhodol, že odpracuje ešte ďalšie tri týždne, tak to vychádzalo na 27.06.2020 a nie 26.06.2020, pričom o skoršom ukončení nebola reč, čo vyplýva aj zo samotnej komunikácie. Poukázal ďalej na skutočnosť, že si nie je vedomý, že by žalobcu oklamal, podviedol alebo ukrátil o niečo, čo mu patrí. Nie je človek čo dáva pokuty, ale akonáhle niekto odíde svojvoľne, opakovane nepríde do práce alebo chodí pod vplyvom omamných látok resp. alkoholu do práce, musí niesť za to následky, nikde sa to neakceptuje. Argumentoval, že žalobcovi sa to nestalo prvýkrát, že neprišiel do práce tak ako mal a nikdy za to nebol postihnutý. Poukázal na zákazku ADATO, Výroba nerezovej stanice v Leviciach vo februári 2020, keď žalobca neprišiel bez odôvodnenia dva dni do práce hoci vedel, že zákazka, na ktorej pracovali, musí byť dokončená čím skôr. Keďže sa to opakovalo a stalo sa to v Nemecku z čoho mal problémy, ktoré si žalobca vôbec neuvedomuje, už to nemohlo ostať bez následkov.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že zotrváva na dôvodoch aj na skutočnostiach tak, ako boli opísané v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, čo sa týka samotnej zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- eur, táto podľa jej názoru bola započítaná s pohľadávkou žalobcu neodôvodnene a neoprávnene aj vzhľadom na jeho samotné tvrdenia, keď zaslal žalobcovi listom, ktorý žalobca prevzal dňa 04.08.2020, dohodu o ukončení rámcovej zmluvy, kde sám uvádza, že ich vzájomný vzťah založený rámcovou zmluvou zanikol dňom 27.06.2020 a následne takisto aj z predložených dôkazov, kde zo zoznamu pracovníkov vyplýva, že žalovaný mal vedomosti o tom, že dňa 27.06.2020 sa žalobca už na pracovisku nachádzať nebude a má povolený odchod domov. Poukázala ďalej na to, že žalovaný nezdôvodnil výšku zmluvnej pokuty a teda ani zo zaslaného vystavenia zmluvnej pokuty nie je zrejmé, prečo si uplatnil práve sumu 1.000,- eur. Titulom záverečného návrhu poukázala na listiny, ktoré žalovaný zaslal súdu, a z ktorých je podľa nej zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca sa dňa 27.06.2020 na pracovisku už nachádzať nebude. Titulom záverečného návrhu žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. Žalovaný na pojednávaní tiež zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Argumentoval, že všetci zmluvní partneri vedeli o tom, že sa odchádza až koncom týždňa, a že o tom vždy majú upovedomiť svojho nadriadeného. Uviedol, že so žalovaným nebol nespokojný, ale viackrát sa stalo, že neprišiel do práce, resp. sa nesprávali na ubytovni, ktorú im platil tak, ako sa mali. Vždy keď žalobca niečo potreboval, keď potreboval peniaze dopredu, bol voči nemu férový. Na tejto zákazke dostal dokonca auto, ktoré mohol bezplatne používať. Stálo ho to už viac ako tých 1.000,- eur, musel sem prísť z Nemecka. Myslel si, že sa to nejako vyrieši, boli kamaráti. Titulom záverečného návrhu žiadal, aby súd žalobu zamietol.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil návrh na vydanie platobného rozkazu, Rámcovú zmluva 001-2020 zo dňa 28.03.2020, objednávku zo dňa 27.03.2020, výkaz odpracovaných hodín, faktúru č. 20005, oznámenie o vystavení zmluvnej pokuty, dohodu o ukončení rámcovej zmluvy, detail platby, výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 21.08.2020 a 21.09.2020, faktúru č. 2020021, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 14Up/1581/2020 zo dňa 13.11.2020, vyjadrenie žalobcu na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica, vyjadrenie žalovaného zo dňa 09.06.2021 spolu s prílohami (čestné prehlásenie, Rámcová zmluva 001-2020 zo dňa 28.03.2020, výkaz odpracovaných hodín, námietka voči pohľadávke, výsledok sledovania zásielok, podací lístok, vzájomný zápočet faktúr zo dňa 13.07.2020, faktúra č. 20005, vystavenie zmluvnej pokuty zo dňa 30.07.2020, dohoda o ukončení rámcovej zmluvy, detail platby, objednávka), vyjadrenie žalobcu s prílohami (prehľad výpisu hovorov), vyjadrenie žalovaného spolu s prílohami (príklad originálu hodín zo stavby Ilsenburg, komunikácia žalobcu so žalovaným, komunikácia žalovaného s pánom Z. E..) a zistil tento skutkový a právny stav:
9. Žalobca ako zhotoviteľ/poskytovateľ a žalovaný ako objednávateľ, uzavreli na základe objednávky zo dňa 27.03.2020, na základe ktorej si žalovaný objednal u žalobcu zámočnícke práce, Rámcovú zmluvu 001-2020 dňa 28.03.2020, predmetom ktorej bol záväzok poskytovateľa poskytnúť pre objednávateľa služby v oblasti priemyslu pozostávajúce z výkonu zámočníckych a zváračských služieb počas platnosti a účinnosti zmluvy a záväzok objednávateľa zaplatiť poskytovateľovi odmenu za poskytnuté služby v oblasti potravinárskeho a petrochemického priemyslu a to podľa podmienok uvedených v zmluve. Zmluva bola dojednaná na dobu určitú do 31.12.2020. Podľa Článku III., bodu 3.2 zmluvy, poskytovateľ je povinný vykonávať služby uvedené v predmete zmluvy podľa harmonogramu uvedeného objednávateľom. V prípade, že poskytovateľ nevykoná službu pre objednávateľa a to v daný deň bez ospravedlniteľného dôvodu, bude povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu uvedenú v čl. V,
ods. 5.1 zmluvy a objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy podľa podmienok uvedených v Čl. V zmluvy alebo vypovedať zmluvu poskytovateľovi za podmienok uvedených v Čl. V, ods. 5.3 zmluvy. Podľa bodu 3.3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak poskytovateľ nebude môcť v odôvodnených prípadoch vykonať služby súvisiace s predmetom záväzku uvedeným v Čl. 2 zmluvy v daný deň, je povinný o tejto skutočností informovať objednávateľa telefonicky, mailom alebo faxom aspoň 48 hodín vopred, a ak vznikne táto skutočnosť hneď pri výkone služieb, tak je povinný o tejto skutočnosti informovať objednávateľa telefonicky, mailom alebo faxom a to bezodkladne. Podľa Článku VII, bodu 7.1 zmluvy, v prípade, že poskytovateľ poruší svoju povinnosť uvedenú v Čl. III, ods. 3.2 a ods. 3.3 zmluvy a objednávateľ preukáže porušenie tejto povinnosti poskytovateľovi, tak je poskytovateľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur a to na základe písomného oznámenia o tejto skutočnosti zo strany objednávateľa poskytovateľovi. V tomto prípade bude zmluvná pokuta objednávateľom fakturovaná poskytovateľovi samostatnou faktúrou.
10. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca žalovanému dňa 27.06.2020 služby neposkytoval. Žalobca však v konaní tvrdil, že sa so žalovaným ústne dohodli na ukončení zmluvného vzťahu, a preto naposledy služby poskytoval dňa 26.06.2020 a vo večerných hodinách po ukončení práce, so súhlasom žalovaného opustil Nemecko. Žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu popieral a argumentoval, že odchod žalovaného aj s F. Z. bol naplánovaný na 27.06.2020 po skončení pracovnej doby, a že žalovaný dňa 27.06.2020 a ani dva dni potom neodpovedal na jeho telefonáty ako ani SMS správy. Z denníka hovorov žalobcu vyplýva, že ho žalovaný telefonicky kontaktoval dňa 27.06.2020 o 6:48 hod., ktorý hovor však žalobca neprijal. Následne prebehla medzi stranami sporu telefonická komunikácia dňa 29.06.2020 a 07.07.2020. Z SMS správy adresovanej zo strany žalovaného F. Z. vyplýva, že sa žalovaný u neho dopytuje, z akého dôvodu nie je v práci a v ďalšej správe žalovaný udáva, že odjazd majú po robote a nie kedy chcú. Z ďalšej komunikácie prostredníctvom mobilnej aplikácie vyplýva, že žalovaný dňa 27.06.2020 o 6:51 hodine u pána Z. E.. zisťuje, prečo F. Z. nie je v práci a tiež konštatuje, že mu L., teda žalovaný, nedvíha. Uvádza ďalej, že končiť mali po šichte, že mu nikto nedal nič vedieť a keď ho bude C. za to obháňať, nevie čo mu povie. Žalovaný tiež konštatoval, že si všetci začínajú robiť čo chcú. Pán Z. E.. na to v rámci komunikácie uviedol, že nevie, že F. s ním nekomunikuje, ale zistí. Na to žalovaný uviedol, nech nezisťuje, že im volal a písal, a je zvedavý, čo mu povedia. Ďalej žalovaný konštatuje, že mu podkopali nohy a keby mu aspoň povedali, že chcú odísť, ale oni sa sami rozhodnú. Pán Z. E.. žalovaného na to žiadal, aby mu poslal žalovaný odjazdovky a konštatuje, že za to budú pokuty. Žalovaný na to ďalej uviedol, že za absenciu, resp. nedostavenie sa do práce bez udania dôvodu je pokuta 2.000,- eur a že má žalobcovi povedať, že mu odkazuje, že tak ako sa oni zachovali, tak sa zachová aj on, že pokutu im nie že môže dať, ale im ju aj dá a ak s tým majú problém, nech mu zavolajú.
11. Z čestného prehlásenia F. Z. zo dňa 05.06.2021 vyplýva, že dňa 26.06.2020 so žalovaným po práci v Ilsenburgu v Nemecku, odcestovali domov bez toho, aby o tom upovedomili svojho nadriadeného, pána A. L.. Dňa 27.06.2020 mali odrobiť ešte jeden pracovný deň a až potom cestovať domov na plánovanú odjazdovku. Nakoľko odišli skôr, bola im v práci zapísaná absencia a následne uložená pokuta podľa zmluvy, ktorú on v plnej výške akceptoval a uznal si svoju chybu.
12. Z prehľadu odpracovaných hodín „time sheet“ vyplýva, že za mesiac jún odpracoval žalobca pre žalovaného 208 hodín, pričom v zmysle objednávky bola medzi stranami sporu zmluvne dojednaná odmena vo výške 18,- eur/hodina. Žalobca za vykonané práce vystavil žalovanému dňa 13.07.2020 faktúru č. 20005 vo výške 3.744,- eur s termínom splatnosti 30 dní. Z Článku IV, bodu 4.11 zmluvy vyplýva, že faktúry sú splatné do 30 dní odo dňa doručenia objednávateľovi. Ako vyplýva z tvrdenia žalovaného obsiahnutého v liste adresovanom subjektu, ktorý pohľadávku za žalobcu od žalovaného vymáhal, a ktorá skutočnosť nebola zo strany žalobcu rozporovaná, predmetná faktúra bola žalovanému doručená e - mailom dňa 14.07.2020.
13. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 08.07.2020 faktúru 2020021 vo výške 1.000,- eur a to titulom uplatňovanej zmluvnej pokuty podľa rámcovej zmluvy, s termínom splatnosti dňa 07.08.2020. Vzájomným zápočtom faktúr zo dňa 13.07.2020 vykonal žalovaný jednostranný zápočet faktúry č. 20005 vo výške 3.744,- eur a faktúry č. 2020021 vo výške 1.000,- eur. Listom zo dňa 30.07.2020 oznámil následne žalovaný žalobcovi, že dňa 27.06.2020 nenastúpil do práce a neupovedomil o tom nadriadeného, v dôsledku čoho mu bude podľa Článku VII, bodu 7.1 fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 1.000,- eur, ktorá bude odpočítaná od poslednej vystavenej faktúry zápočtovou faktúrou. Ďalším
listom zo dňa 30.07.2020 označeným ako „Dohoda o ukončení Rámcovej zmluvy“ oznámil žalovaný žalobcovi, že Rámcová zmluva 001-2020 zo dňa 28.03.2020 o poskytnutí zámočníckych, potrubárskych a zváračských služieb v oblasti potravinárskeho, petrochemického priemyslu, zaniká dňom 27.06.2020 po vzájomnej dohode oboch strán. Všetky tieto listiny zaslal žalovaný žalobcovi poštou, ktoré si žalobca prevzal dňa 04.08.2020. Žalovaný následne titulom faktúry č. 2005 uhradil žalobcovi dňa 03.08.2020 sumu vo výške 2.744,- eur ako dôsledok započítania vzájomných faktúr jednostranným započítacím právnym úkonom z jeho strany zo dňa 13.07.2020.
14. Podľa § 261 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
16. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
17. Podľa § 544 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
18. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
19. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374 <https://www.epi.sk/ zz/1991-513>) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
20. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. <https://www.epi.sk/zz/1991-513>
21. Podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
22. Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
23. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
24. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
25. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
26. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
27. Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
28. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
29. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
30. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
31. Podľa § 360 Obchodného zákonníka, započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.
32. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
33. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
34. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
35. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) <https://www.epi.sk/zz/2013-21> platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
36. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
37. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
38. Na právne vzťahy vzniknuté medzi stranami sporu je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), nakoľko ide o záväzkové vzťahy vzniknuté medzi podnikateľskými subjektmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, pričom ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka).
39. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená rámcová zmluva, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb spočívajúcich vo výkone zámočníckych a zváračských služieb zo strany žalobcu pre potreby žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi vznikol zmluvný nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.744,- eur za poskytnuté služby, z ktorej žalovaný sumu 2.744,- aj zaplatil. Procesná
obrana žalovaného spočívala v predložení započítacieho úkonu jednostranným právnym úkonom zo dňa 13.07.2020, ktorým si voči zvyšnej pohľadávke žalobcu vo výške 1.000,- eur započítal svoju pohľadávku vo výške 1.000,- eur, ktorú faktúru vystavil titulom uplatnenej zmluvnej pokuty voči žalobcovi dňa 08.07.2020 s termínom splatnosti dňa 07.08.2020. Sporné medzi stranami tak bolo, či žalovanému vznikla voči žalobcovi započítania spôsobilá pohľadávka titulom uplatnenej zmluvnej pokuty, či je tak započítací úkon účinný a či spôsobuje právne následky platného započítania.
40. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalobca uzavrel so žalovaným Rámcovú zmluvu, ktorú súd posúdil v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ide o tzv. nepomenovanú, inominátnu zmluvu, pre ktorú Obchodný zákonník ustanovuje podmienku, ktorá musí byť splnená, aby inominátna zmluva bola uzavretá, a síce dostatočné určenie predmetu záväzkov. Z predmetnej zmluvy je podľa názoru súdu zrejmé, že zmluvné strany dostatočne určili predmety svojich záväzkov, teda zo zmlúv sú zrejmé jednak subjekty, ktoré sa zaviazali, ako aj vzájomné záväzky zmluvných strán, v dôsledku čoho má súd za to, že rámcová zmluva o poskytovaní služieb bola medzi zmluvnými stranami uzavretá.
41. Súd sa ďalej zaoberal platnosťou dojednanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je prostriedkom zabezpečenia záväzkov, pričom zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu, pretože pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovacieho) záväzku. Ako už bolo uvedené vyššie, súd považuje uzavretú rámcovú zmluvu za platnú a rovnako tak za platné považuje aj dojednanie o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta bola medzi zmluvnými stranami dojednaná písomne, jednoznačne je v zmluve špecifikovaná zmluvná povinnosť, ktorej porušenie je zmluvnou pokutou sankcionované a tiež výška zmluvnej pokuty.
42. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či žalovanému vznikol nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu. Podľa Článku III., bodu 3.2 zmluvy, poskytovateľ je povinný vykonávať služby uvedené v predmete zmluvy podľa harmonogramu uvedeného objednávateľom. V prípade, že poskytovateľ nevykoná službu pre objednávateľa a to v daný deň bez ospravedlniteľného dôvodu, bude povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu uvedenú v čl. V, ods. 5.1 zmluvy a objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy podľa podmienok uvedených v čl. V zmluvy alebo vypovedať zmluvu poskytovateľovi za podmienok uvedených v čl. V, ods. 5.3 zmluvy. Podľa bodu 3.3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak poskytovateľ nebude môcť v odôvodnených prípadoch vykonať služby súvisiace s predmetom záväzku uvedených v Čl. 2 zmluvy v daný deň, je povinný o tejto skutočností informovať objednávateľa telefonicky, mailom alebo faxom aspoň 48 hodín vopred, a ak vznikne táto skutočnosť hneď pri výkone služieb, tak je povinný o tejto skutočnosti informovať objednávateľa telefonicky, mailom alebo faxom a to bezodkladne. Podľa Článku VII, bodu 7.1 zmluvy, v prípade, že poskytovateľ poruší svoju povinnosť uvedenú v Čl. III, ods. 3.2 a ods. 3.3 zmluvy a objednávateľ preukáže porušenie tejto povinnosti poskytovateľovi, tak je poskytovateľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur a to na základe písomného oznámenia o tejto skutočnosti zo strany objednávateľa poskytovateľovi. V tomto prípade bude zmluvná pokuta objednávateľom fakturovaná poskytovateľovi samostatnou faktúrou.
43. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca služby dňa 27.06.2020 služby pre žalovaného neposkytoval. Žalobca však v konaní tvrdil, že sa so žalovaným ústne dohodli na ukončení zmluvného vzťahu, a preto naposledy služby poskytoval dňa 26.06.2020 a vo večerných hodinách po ukončení práce, so súhlasom žalovaného opustil Nemecko. Žalobca však v konaní nijakým spôsobom tieto svoje tvrdenia nepreukázal, keď nepreukázal uzavretie dohody o ukončení zmluvného vzťahu a nepreukázal ani to, že žalovaný s jeho odchodom súhlasil, tak ako to tvrdí. Naopak listinné dôkazy predložené žalovaným preukazujú, že žalovaný o neprítomnosti žalobcu na mieste poskytovania služieb dňa 27.06.2020 nevedel. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že bol v zmysle zmluvy povinný odpracovať len 10 týždňov. Zmluva bola dojednaná na dobu určitú a to do 31.12.2020. Dojednanie o povinnosti odpracovať minimálne 10 týždňov nepretržite je totiž spojené s nárokom na zaplatenie všetkých nákladov vzťahujúcich sa na predmet zmluvy pre prípad, ak zhotoviteľ túto lehotu nedodrží. Keďže dojednaná zmluvná pokuta spĺňa všetky formálne náležitosti jej platnosti, keď porušenie zmluvne dojednanej povinnosti žalobcom bolo v konaní preukázané, dospel súd k záveru, že žalovanému nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu vznikol. Samotná skutočnosť, že žalovaný si voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu len vo výške 1.000,- eur a nie vo výške 2.000,- eur tak ako sa zmluvné strany dohodli, je právne irelevantná
a táto skutočnosť je navyše v prospech žalobcu, v dôsledku čoho nemôže byť v neprospech žalovaného tak, ako na to poukazoval v konaní žalobca.
44. Bolo tak ďalej v konaní potrebné posúdiť, či je započítací úkon žalovaného účinný a či spôsobuje právne následky platného započítania. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich záväzkov, ktorý nahrádza splnenie záväzku. Započítanie jednostranným právnym spočíva v tom, že jedna strana aj bez súhlasu druhej strany, zrušuje vzájomné pohľadávky, ak sa tieto vzájomne kryjú. Základným predpokladom započítania je existencia pohľadávok. Ďalším predpokladom je vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a prejav vôle smerujúci k započítaniu, ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu. Predpokladmi spôsobilosti pohľadávky na započítanie sú splatnosť, nepremlčanosť a žalovateľnosť. Právnym dôsledkom započítania za splnenia uvedených predpokladov, je tak zánik vzájomne kryjúcich sa pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryli.
45. Žalobca vystavil žalovanému titulom poskytnutých služieb faktúru č. 20005 zo dňa 13.07.2020 vo výške 3.744,- eur, s termínom splatnosti 30 dní. Z Článku IV, bodu 4.11 zmluvy vyplýva, že faktúry sú splatné do 30 dní odo dňa doručenia objednávateľovi. Ako vyplýva z tvrdenia žalovaného obsiahnutého v liste adresovanom subjektu, ktorý pohľadávku za žalobcu od žalovaného vymáhal, a ktorá skutočnosť nebola zo strany žalobcu rozporovaná, predmetná faktúra bola žalovanému doručená e - mailom dňa 14.07.2020, v dôsledku čoho sa táto tak stala splatnou dňa 13.08.2020. Žalovaný vystavil žalobcovi titulom uplatnenej zmluvnej pokuty faktúru č. 2020021 dňa 08.07.2020 vo výške 1.000,- eur s termínom splatnosti dňa 07.08.2020, ktorú si dňa 13.07.2020 jednostranne započítal voči pohľadávke žalobcu, v dôsledku čoho tak neuhradená zostala čiastka vo výške 2.744,- eur, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil dňa 03.08.2020. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalovaný jednostranným započítacím právnym úkonom zo dňa 13.07.2020 započítal svoju nesplatnú pohľadávku voči nesplatnej pohľadávke žalobcu, v dôsledku čoho je tento započítací úkon neúčinný, keď vzájomne možno započítať len pohľadávky spôsobilé na započítanie, pričom jedným z predpokladov spôsobilosti započítania je splatnosť pohľadávky. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli. Podmienkou úspešnosti kompenzačného prejavu je teda okamih, keď sa vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, stretli a boli spôsobilé na započítanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2010, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008, podľa ktorého, „Započítací prejav možno uplatniť len potom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná.“ a tiež na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 3. januára 2006, sp. zn. 29 Odo 204/2004, podľa ktorého, „Ak zákon nedovoľuje započítanie pohľadávky, ktorá ešte nie je splatná, potom kompenzačný prejav urobený veriteľom s takou pohľadávkou nenadobudne žiadnu účinnosť ani v okamihu, keď sa pohľadávka stane splatnou.“
46. Zhrnúc a posúdiac zistený skutkový stav, prijal súd právny záver o tom, že započítací úkon žalovaného je neúčinný, v dôsledku čoho jeho záväzok vo výške 1.000,- eur v dôsledku započítania nezanikol. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.000,- eur spočívajúcej v zmluvnom nároku žalobcu na zaplatenie dojednanej odmeny za poskytnuté služby.
47. Pretože žalovaný svoj peňažný záväzok riadne a včas nesplnil, dostal sa podľa prvej vety § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré súd žalobcovi priznal počnúc dňom 14.08.2020, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti žalobou uplatnenej pohľadávky (splatnosť nastala dňa 13.08.2020) a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania tak súd žalobu zamietol.
48. Lehotu na plnenie žalovaného určil súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP.
49. V súvislosti s právnym úkonom žalovaného adresovaným žalobcovi ako „Dohoda o ukončení Rámcovej zmluvy“ je potrebné záverom uviesť, že tento právny úkon nemá účinky dohody o ukončení záväzkového vzťahu tak ako to mal na mysli žalovaný, keďže dohoda je dvojstranným právnym úkonom, avšak ako vyplýva z tejto listiny, táto je podpísaná iba žalovaným. Rovnako nemožno tento právny úkon posúdiť ako výpoveď zo zmluvy tak ako to uviedol žalobca, keď výpoveď je spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na dobu neurčitú, predmetom ktorého je nepretržitá alebo opakovaná
činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, a to jednostranným právnym úkonom. Výpoveď ako jednostranný právny úkon sa stáva perfektným a spôsobilým vyvolať zamýšľané právne účinky, len čo je doručený, resp. oznámený druhej zmluvnej strane. Okamihom dôjdenia sa tento právny úkon stáva perfektným, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky, pričom od tohto momentu začína plynúť výpovedná lehota. Účinnosť výpovede tak nastáva až uplynutím výpovednej lehoty, pokiaľ zo zákona alebo z obsahu zmluvy nevyplýva, že účinnosť výpovede nastáva doručením oznámenia o výpovedi. Keďže sporná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, uvedený zmluvný vzťah nebolo možné podľa názoru súdu vypovedať a už vôbec nie spätne. Predmetný právny úkon by bolo možné posúdiť ako odstúpenie od zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, pri ktorom zákon žiadne osobitné náležitosti nevyžaduje a na inštitút odstúpenia sa tak vzťahujú len všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť len v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo iný zákon, pričom podľa § 349 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to keď je prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy doručený druhej strane. Z uvedeného tak opäť vyplýva, že odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon sa stáva perfektným a spôsobilým vyvolať zamýšľané právne účinky, keď sa dostane do dispozičnej sféry adresáta, v dôsledku čoho tak nie je možné od zmluvy odstúpiť spätne. Súd sa však platnosťou a prípadnými účinkami tohto právneho úkonu nezaoberal, keď z hľadiska prejednávanej veci bolo toto vyhodnotenie právne irelevantné a to tak z hľadiska nároku žalobcu na dojednanú zmluvnú odmenu ako aj z hľadiska uplatňovanej zmluvnej pokuty zo strany žalovaného, keď hodnota peňažnej náhrady pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene zmluvne dohodnutého plnenia. Vo vzťahu k uplatňovanej zmluvnej pokute platí, že aj prípadné platné odstúpenie od zmluvy sa v danom prípade nedotýka nároku na jej zaplatenie, keď k porušeniu zabezpečenej povinnosti došlo do okamihu odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá vznikla pred odstúpením od zmluvy, zostáva zachovaná.
50. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. mája 2019, sp. zn.: 3Obdo/80/2019, podľa ktorého: „I. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy okrem práv a povinností vyplývajúcich z druhej vety ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. V dôsledku odstúpenia od zmluvy tak zaniká aj právo veriteľa domáhať sa zmluvného plnenia, na ktoré mu vznikol nárok do doby odstúpenia od zmluvy. II. Obsah zmluvného záväzku sa odstúpením od zmluvy mení s tým, že je zameraný na vzájomné vyporiadanie sa medzi zmluvnými stranami spôsobom upraveným v ustanovení § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to tak, že každá zo strán je povinná druhej strane vrátiť všetko, čo na základe zmluvy pred odstúpením prijala. Ak to nie je možné, najmä vzhľadom na povahu prijatého plnenia, je zmluvná strana povinná poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za prijaté plnenie. III. Hodnota peňažnej náhrady pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene zmluvne dohodnutého plnenia.“ a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: M Cdo 264/2002, podľa ktorého „Platným odstúpením od zmluvy zanikajú aj všetky vedľajšie záväzky vrátane záväzku na zmluvnú pokutu, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Ak však nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej staršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy.“
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane v konaní neúspešnej len v časti uplatneného príslušenstva, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.