Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/36/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej v exekučnej veci oprávneného: CRN3 s. r. o., v likvidácii, IČO: 51 232 324, so sídlom Klincová 35, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., IČO: 52 262 821, so sídlom Martina Granca 3618/44, Bratislava, proti povinnému: Roľnícke družstvo Moravany nad Váhom, IČO: 00 208 051, so sídlom Družstevná 200, Moravany nad Váhom, zastúpeného spoločnosťou: Zvara advokáti s. r. o., so sídlom Námestie SNP 1, Bratislava, IČO: 46 547 878, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, o vymoženie 13.855,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. -292 zo 4. augusta 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii zo dňa 6.7. 2017. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovení , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „“) a a o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len „“).

2. Vecne súd prvej inštancie argumentoval, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.2.2017 sa oprávnený domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 11.7.2016, na ktorom je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 17.7. 2016. Na žiadosť súdneho exekútora vydal súd prvej inštancie 22.6.2017 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením pohľadávky z exekučného titulu. Prípisom zo dňa 6.7.2017 doučeným súdnemu exekútorovi dňa 10.7.2017 podal povinný námietky proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie s prílohami (podané v zákonom stanovenej štrnásťdňovej lehote). Vo svojich námietkach povinný poukázal na to, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule, sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti podľa exekučného titulu a existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Oprávnenou osobou podľa výroku IV. exekučného titulu je Rozhodcovský súd Royal Development, je teda zrejmé, že záujmové združenie právnických osôb ROYAL DEVELOPMENT

- RSRD, zzpo, IČO: 44 903 928, nie je uvedené vo výroku IV. rozhodcovského rozsudku ako osoba, ktorej svedčí právo domáhať sa plnenia z exekučného titulu. Existuje preto rozpor medzi osobou, v prospech ktorej je uložená povinnosť vo výroku IV. rozhodcovského rozsudku a osobou, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie. Výrok IV. rozhodcovského rozsudku, ktorým rozhodca uložil povinnému povinnosť osobe bez právnej subjektivity, je materiálne nevykonateľný, z dôvodu, že Stály rozhodcovský súd ako orgán nemá právnu subjektivitu. Rozhodca v rozhodcovskom konaní neodôvodnene zaťažil odporcu poplatkom za vyjadrenie k žalobe, čo je v rozpore so základným právom odporcu vyjadriť sa a vo vyjadrení uviesť všetky skutočnosti na svoju obranu. Za ďalšie vady exekúcie povinný

označil zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku. Námietky povinného boli zaslané na vyjadrenie oprávnenému, ktorý uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať priebeh dokazovania a výrokovú časť rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľskej veci. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok nebol zrušený a ani nie je odložená jeho vykonateľnosť. Tým, že povinný sa dobrovoľne zúčastnil rozhodcovského konania a nenapadol právomoc rozhodcovského súdu, je povinný sa podriadiť aj všetkým ustanoveniam Rokovacieho poriadku a Štatútu, ktoré pojednávajú o vzniku povinnosti zaplatiť rozhodcovské poplatky za vznesené námietky v rozhodcovskom konaní.

3. Súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že námietky povinného proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote a dôvodne, preto je potrebné im vyhovieť v celom rozsahu. Podkladom na výkon exekúcie je výrok IV. rozhodcovského rozsudku , ktorým bola povinnému uložená povinnosť „uhradiť Rozhodcovskému súdu Royal Development do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku rozhodcovský poplatok za podaný odpor (žalobnú odpoveď) v sume 13.855,20 eur.“ V zmysle návrhu na vykonanie exekúcie je oprávneným ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, IČO: 45 741 905, Suľany, Hruboňovo. Na základe zoznamu stálych rozhodcovských súdov, ktoré vedie Ministerstvo Spravodlivosti SR, má okresný súd zistené, že zriaďovateľom Rozhodcovského Súdu Royal Development je ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 741 905 so sídlom Suľany 243, teda subjekt, ktorý v tejto exekúcii vystupuje ako oprávnený. Oprávnený v danom prípade nepochybne má právnu subjektivitu. V exekučnom titule - výroku IV. rozhodcovského rozsudku RD 62/2016 bolo právo (peňažné plnenie) priznané Rozhodcovskému Súdu Royal Development, nie jeho zriaďovateľovi. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Rozhodcovský súd Royal development nie je samostatnou právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou. Formulácia § 12 zákona o rozhodcovskom konaní nepripúšťa výklad, podľa ktorého by mohli samostatné rozhodcovské súdy vystupovať ako samostatné právne subjekty. Je zrejmé, že samostatnosť rozhodcovského súdu v zmysle vyjadrenia jeho autonómnych právomoci vyjadrená nie je, ale iba existencia sídla a úloh, či organizačnej štruktúry (pozri napríklad uznesenie NS SR sp. zn. ). Za účelom preskúmania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú povinný spochybnil v námietkach proti exekúcii, okresný súd pristúpil k skúmaniu, či Rozhodcovský súd Royal Development má právnu subjektivitu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že osoba označená v exekučnom titule ako nositeľ vymáhaného práva v deň vydania exekučného titulu neexistovala, t.j. nemala právnu subjektivitu. Z uvedeného dôvodu preto exekučný titul, ktorý bol podkladom začatej exekúcie, nemohol spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. že subjekt uvedený v exekučnom titule ako príjemca plnenia existoval aj v čase jeho vydania. Súd prvej inštancie v súlade s § 50 odsek 1 Exekučného poriadku námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, nakoľko na základe námietok povinného boli zistené dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zmenu, tak že odvolací súd zamietne námietky povinného. Dôvodil predovšetkým tým, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nerešpektoval základné atribúty svojej právomoci, ktoré mu boli zverené Exekučným poriadkom a Zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie porušil kogentné ustanovenie § 35 v spojení s § 44 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a nezákonne bráni oprávnenému vo výkone exekúcie na podklade nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 11. júla 2016. V konaní boli porušené základné princípy výkonu exekúcie na podklade nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, exekučný súd nemá právomoc preskúmavať exekučný titul - nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok, napriek tomu tak urobil. Oprávnený poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. -67 zo dňa 13. mája 2020. Povinný v rozhodcovskom konaní nepodal pri prvom úkone vo veci samej námietku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (podľa § 21 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní), čím potvrdil právomoc rozhodcovského súdu a potvrdil aj predmet rozhodcovského konania - žalované pohľadávky. Exekučný súd nemá žiadne právo preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu, resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy, pokiaľ exekučným titulom je nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok. Nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok má rovnakú právnu silu ako rozsudok všeobecného súdu. Oprávnený na podporu svojich tvrdení citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 05.11.2019 a uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. . Pokiaľ sa niekde v rozhodcovskom konaní používa názov rozhodcovského súdu (v tomto prípade Rozhodcovský súd Royal Development) je nesporné, že jeho právnu subjektivitu supluje jeho zriaďovateľ (resp. vybraná právnická osoba), čo je v tomto prípade ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo. Je to jediný správny a logický výklad Zákona o rozhodcovskom

konaní. Každý zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu vydáva svoj štatút a rozhodcovské pravidlá. Toto je zásadný dokument, ktorý je potrebné teleologicky vnímať pri aplikácii práv a povinností výkladu pojmu stáleho rozhodcovského súdu. Je nesporné, že akékoľvek nároky Rozhodcovského súdu Royal Development voči tretím osobám vždy uplatňuje zriaďovateľ tohto rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo. Súd prvej inštancie dňa 22. júna 2017 bez problémov vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Následne súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného a vstup nového účastníka. V oboch prípadoch sa súd prvej inštancie právnou subjektivitou oprávnenej ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo (ako postupcu pohľadávky) nezaoberal. V rozhodcovskej doložke (zmluve) je ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo podľa dohody strán ustanovené za vybranú právnickú osobu - zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu. Žalovaný (povinný) mal uvedené dokumenty k dispozícii na webovej stránke ROYAL DEVELOPMENT

- RSRD, zzpo www.royaldevelopment.sk v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a tieto informácie sa nachádzajú aj priamo v uzatvorenej rozhodcovskej doložke. Žalobca a žalovaný v rozhodcovskom konaní sp. zn. to vzali na vedomie, čím vyslovili konkludentný súhlas s tým, že ich spor bude predložený dohodnutému rozhodcovskému súdu a konanie sa bude riadiť Rokovacími pravidlami Rozhodcovského súdu Royal Development (detto ROYAL DEVELOPMENT -RSRD, zzpo). V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nesprávne interpretuje pojem „rozhodcovský súd“. Oprávnený túto otázku vysvetľuje tak, ako pojem „rozhodcovský súd“ definoval zákonodarca v rámci Zákona o rozhodcovskom konaní. Ak zákon používa skratku rozhodcovský súd, myslí tým konkrétneho rozhodcu, rozhodcovský tribunál, panel či senát. Nie stály rozhodcovský súd ako akúsi trvajúcu jednotku.

5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie považuje za správne. Oprávnený nekonkretizuje, v čom vidí nesprávny procesný postup, ktorým by mu súd v exekučnom konaní znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva. V odvolaní oprávneného rezonuje skutočnosť, že exekučný súd nerešpektoval svoje právomoci, keď preskúmaval nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok. Povinný má za to, že rozhodcovská prax tak všeobecných súdov, najvyššieho súdu ako aj ústavného súdu nie je ani dnes jednotná a je závislá nielen od konkrétnych skutkových okolností každého prejednávaného prípadu, ale aj od obsahu, kvality a naliehavosti argumentov namietajúcich. Exekučný súd má povinnosť skúmať existenciu formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu, najmä, ak na takýto nedostatok upozorní povinný v rámci svojich námietok proti exekúcii. Ak má byť (akýkoľvek) rozhodcovský rozsudok exekučným titulom, teda má mať rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu (odkaz oprávneného na rozhodnutia najvyššieho súdu a ústavného súdu v bode 13. a 14. odvolania), musia byť na rozhodcovský rozsudok kladené rovnaké prísne podmienky na splnenie formálnej a materiálnej stránky rozsudku, ako na rozsudok všeobecného súdu. Stály Rozhodcovský súd Royal Development je zrušený a jeho zriaďovateľ, združenie právnických osôb dnes ani nespĺňa podmienky § 7 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Písomné vyhotovenie rozsudku je však v časti, ktorá sa týka výroku a v ktorej je označený súd a strany sporu, prísne formalizované a akékoľvek legislatívne skratky neprichádzajú do úvahy. Aj podľa ust. § 34 ods. 4 druhá veta Zákona o rozhodcovskom konaní,: „Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý.“ Ak teda rozhodca Ing. Miloš Valach vo výroku IV. namiesto presnej identifikácie osoby s právnou subjektivitou, ktorá by bola oprávnená na splnenie povinnosti podľa výroku, uviedol rozhodcovský súd, ktorý ako entita nemá právnu subjektivitu, sám spôsobil materiálnu nevymáhateľnosť nároku. V oboch námietkach oprávneného teda rezonuje tá skutočnosť, že exekučný súd nerešpektoval svoje právomoci, keď preskúmaval nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok. Pred reštriktívnym až rigidným výkladom príslušných právnych noriem, obmedzujúcich preskúmavanie rozhodcovského rozsudku má vyššiu právnu silu právo na spravodlivé súdne konanie a záujem na tom, aby nečestné, nekalé alebo účelové správanie sa, hoc navonok zdanlivo zákonné, nepožívalo právnu ochranu. Ak má byť (akýkoľvek) rozhodcovský rozsudok exekučným titulom, teda má mať rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu (odkaz oprávneného na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR v bode 13. a 14. odvolania), musia byť na rozhodcovský rozsudok kladené rovnaké prísne podmienky na splnenie formálnej a materiálnej stránky rozsudku, ako na rozsudok všeobecného súdu. Ak oprávnený namieta, že v prejednávanej veci exekučný súd nemal žiadnu pochybnosť o exekučnom titule, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie, resp. aj v iných (obdobných) exekučných veciach súdy nevzhliadli nedostatok vymáhaného výroku, v ktorom bol oprávnenou osobou označený subjekt bez právnej subjektivity (Rozhodcovský súd Royal Development) neznamená, že by sa súd v tomto konaní vznesenou námietkou nemal zaoberať a nemal na ňu prihliadnuť. Povinný rovnako preukázal, že využil zákonné možnosti na zrušenie Rozhodcovského rozsudku, keď podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vyvolané súdne konania sporové strany nakoniec vyriešili dohodou, na

základe dohody boli na jednej strane všetky tri exekúcie zastavené a na druhej strane povinný zobral návrh na zrušenie Rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu späť.

6. Oprávnený sa vyjadril, že je nesporné, že organizačná činnosť rozhodcovského súdu (vrátane výkonu exekúcie) je jednoznačne zverená právnickej osobe - zriaďovateľovi, ktorý ako jediný môže vystupovať v civilnom procese ako osoba s procesnou subjektivitou. Vždy, ak je v texte uvádzaný pojem „Rozhodcovský Súd Royal Development“, tak je jeho procesným a právnym alter ego jeho zriaďovateľ „ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo“. Takto je postavená logika Zákona o rozhodcovskom konaní. V exekúcii oprávneného preto neexistuje žiadna právna vada. Štatút a Rokovací poriadok stáleho Rozhodcovského súdu Royal Development nie je nijako odlišný od štandardných dokumentov iných stálych rozhodcovských súdov. Takýmto spôsobom realizujú činnosť všetky slovenské rozhodcovské súdy. Nárok rozhodcovského súdu na úhradu trov rozhodcovského konania je preto zákonný a nesporný nárok v súlade so zákonom a patrí zriaďovateľovi rozhodcovského súdu. V tomto prípade v exekučnom konaní nesporne vecne legitimovaný zriaďovateľ tohto rozhodcovského súdu, t. j. ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo.

7. Povinný sa v duplike vyjadril, že oprávnený sa snaží konvalidovať nedostatok výroku IV. rozhodcovského rozsudku. Výrok rozhodcovského rozsudku nie je možné stotožniť s „organizačnou činnosťou zriaďovateľa“, o čom sa snaží presvedčiť oprávnený; výrok rozsudku zakladá právo na plnenie, ktorého nositeľom môže byť len osoba s právnou subjektivitou. Súhlasíme s tým, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať, či je rozhodnutie rozhodcovského súdu v merite veci správne; domnievame sa však, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu, či rozhodcovské konanie prebiehalo na podklade platnej rozhodcovskej zmluvy.

8. Odvolací súd podľa ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho postupom podľa potvrdil.

9. Exekučné konanie v danej veci sa začalo dňa 27.2.017 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, so sídlom Exekútorského úradu: Zámocká 30, Bratislava, v neprospech povinného o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 13.855,20 eur. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Royal Development - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, sp. zn. zo dňa 11. júla 2016. Žalobcom v tomto rozhodcovskom konaní bola spoločnosť Ceretrade, s.r.o., ktorá si proti žalovanému: Roľnícke družstvo Moravany nad Váhom, so sídlom Družstevná 200, 922 21, Moravany nad Váhom, IČO: 00 208 051, uplatnila nárok z pohľadávok z obchodného styku a z postúpených pohľadávok. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému okrem iného uložená i povinnosť uhradiť rozhodcovskému súdu do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku poplatok za podaný odpor a vznesené námietky v sume 13.855,20 Eur, pričom táto suma je vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní. Podaním doručeným súdu dňa 3.3.2017 súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie jeho žiadosti vyhovel a dňa 22.6.2017 pod č. 5204 068002 poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Dňa 14.7.2017 súdny exekútor súdu postúpil námietky povinného proti exekúcii, trovám exekúcie, spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením č. k. zo dňa 4.8.2021 námietkam povinného proti exekúcii zo dňa 6.7.2017 vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie.

10. Podľa v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).

12. Podľa vety prvej (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Podľa podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

15. Podľa súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

16. Podľa povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

17. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa i s tvrdeniami oprávneného v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

18. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo rozhodnutie iných orgánov, alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Súdny exekútor, ktorému bol doručený návrh na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh exekučnému súdu. Následne exekučný súd preskúma žiadosť predloženú exekútorom spolu s ďalšími doloženými listinnými dôkazmi, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, t. j. predovšetkým formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti tohto titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd skúma exekučný titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku). Súd preskúmava zákonnosť exekučného titulu aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. januára 1997 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997).

19. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje

podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Formálna vykonateľnosť sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Doložkou vykonateľnosti opatrí exekučný titul orgán, ktorý rozhodnutie vydal alebo schválil resp. orgán na to oprávnený. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. Napriek tomu, že rozhodnutie je formálne vykonateľné (spĺňa predpoklady vykonateľnosti ustanovené v procesnom predpise, podľa ktorého bolo vydané), nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd konštatuje, že tento titul reálne v exekučnom konaní nemožno vykonať.

20. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám (obchodné meno fyzickej osoby, obchodné meno alebo názov právnickej osoby, pod ktorým je vedená v príslušnom registri, meno a priezvisko fyzickej osoby a pod.), presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť (napr. podľa ), rozsah a obsah plnenia, čo platí najmä pre nepeňažné plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti (paričnej lehoty), s výnimkou vyplývajúcou z o správnom konaní (správny poriadok). Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), a teda či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu“, ako aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

21. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že povinný nie je fyzickou osobou, a preto nedisponuje statusom spotrebiteľa, čo má podstatný vplyv pre prieskumnú činnosť exekučného súdu v súvislosti s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom. Predmetná exekúcia vedená proti povinnému sa týka peňažného nároku, ktorý nemá spotrebiteľský charakter a opiera sa o exekučný titul, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, preto nemožno povinnému priznať zvýšenú právnu ochranu slabšej strany, ako je to pri spotrebiteľoch.

22. Exekučný súd v predmetnom exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy a s tým súvisiacu právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku, ale preskúmanie rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je obmedzené v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V danej veci totiž nejde o rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, a tak aplikácia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a skúmanie právomoci rozhodcovského súdu, či platnosti uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sú vylúčené. Ústavný súd v náleze sp. zn. z 5.9.2018, taktiež konštatoval, že pokiaľ sa konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní.

23. Skutočnosť, že exekučný súd nemá právomoc skúmať rozhodcovský rozsudok týkajúci sa iného než spotrebiteľského právneho vzťahu neznamená, že exekučný súd nemá právomoc zaoberať sa námietkou povinného týkajúcu sa materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Vykonateľnosť je vlastnosť každého exekučného titulu, preto povinnosť exekučného súdu skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zostáva zachovaná vždy, či je povinným spotrebiteľ alebo nespotrebiteľ. Exekučný súd je aj podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný na námietku skúmať okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti vymáhaného nároku.

24. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

25. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. konštatuje, že povinnosť, ktorá sa má na povinnom vynútiť, musí byť určená presným a nepochybným spôsobom. Odvolací súd preto v danom prípade skúmal, či ten, kto je oprávneným z exekučného titulu skutočne existoval v čase

vydania rozhodnutia teda, či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu“ a či je tento subjekt dostatočne individualizovaný, čiže nemožno mať pochybnosť o koho ide. Podľa výroku IV. rozhodcovského rozsudku , ktorý je exekučným titulom, bola povinnému uložená povinnosť „uhradiť Rozhodcovskému súdu Royal Development do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku rozhodcovský poplatok za podaný odpor (žalobnú odpoveď) v sume 13.855,20 eur“. Odvolací súd je toho názoru, že už len samotná skutočnosť, že v exekučnom titule je uvedený oprávnený Royal Development a v návrhu na vykonanie exekúcie je uvedený ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo je vážnym nedostatkom, pre ktorý nemožno v exekúcii pokračovať, nakoľko sa nejedná o ten istý subjekt. Navyše osoba označená v exekučnom titule - Royal Development, teda rozhodcovský súd, sám o sebe nemá právnu subjektivitu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2018 č. k. ). Právnu subjektivitu má iba zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ktorý ale nie je oprávnený z exekučného titulu. Z uvedeného možno konštatovať, že osoba, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie nebola oprávnenou z exekučného titulu.

26. Nemožno sa stotožniť s argumentom oprávneného, že pokiaľ sa niekde v rozhodcovskom konaní používa názov rozhodcovského súdu (Royal Development) je nesporné, že jeho právnu subjektivitu supluje jeho zriaďovateľ ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, čo je jediný správny a logický výklad Zákona o rozhodcovskom konaní a každý zriaďovateľ vydá svoj štatút a rozhodcovské pravidlá. Ako už bolo vyššie spomenuté, Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. judikoval, že povinnosť, ktorá sa má od povinného vynútiť, musí byť určená presným a nepochybným spôsobom. Odvolací súd dospel k záveru, že výrok rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý je exekučným titulom musí spĺňať také kritériá presnosti, jasnosti a určitosti, že z jeho znenia musí byť povinnému bez pochybností zrejmé, čo má plniť, kedy a v akej výške má plniť a taktiež komu má plniť. Preto nie je povinnosťou povinného ani súdu interpretovať exekučný titul v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní ani štatútu a rozhodcovských pravidiel rozhodcovského súdu, ale naopak povinnosťou toho, kto exekučný titul vydal je vyjadriť ho dostatočne presne a jasne.

27. Vadu exekučného titulu, ktorá spočívala v jeho nevykonateľnosti tým, že ako oprávnenú osobu označil osobu, ktorá nemá právnu subjektivitu a nemôže ani samostatne konať pred súdmi, nemožno konvalidovať v exekučnom konaní. Exekučný súd nemôže viesť exekúciu v prospech inej osoby ako toho, kto je oprávnený z exekučného titulu, ak na to nemá právny dôvod (postúpenie pohľadávky, dedenie a pod.).

28. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, ktorý primeraným spôsobom opísal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil. Z pohľadu logiky, presvedčivosti a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi ().

29. Odvolací súd preto podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vzhľadom na preukázanú opodstatnenosť námietok povinného proti exekúcii.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.