Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-517-2017.pdf
PDF · 77.46 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/517/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného H. J. J., a. s., so sídlom T. XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej 1/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. F. XXX/XX, XXX XX R. P., povinnmu 2/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.Z. U. XXX/XX, XXX XX R. P. a povinnému 3/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. W. XX, XXX XX R. W., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod sp.zn. EX 380/2010, o vymoženie 5.894,31 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3Er/88/2010-64 zo dňa 30. júna 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3Er/88/2010-64 zo dňa 30. júna 2016 z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 3Er/88/2010-64 zo dňa 30. júna 2016 návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že po preskúmaní veci zistil, že pohľadávka vymáhaná v predmetnej exekúcii je v osvedčení o dedičstve č.k. 4D 173/2013-42 zo dňa 24.10.2013 uvedená medzi ťarchami s poznámkou, že dedičia ju neuznali čo do dôvodu, vzniku, ani do výšky. Napriek tejto poznámke bola uvedená pohľadávka oprávneného započítaná do tiarch poručiteľa a počítalo sa s ňou aj pri vyčíslení čistej hodnoty dedičstva. To znamená, že tvrdenie povinného 2/, že pohľadávka vymáhaná v predmetnej exekúcii nebola zaradená do dedičského konania sa ukázalo ako nepravdivé. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz č.k. 7Rob 3/2008-31 zo dňa 07.02.2008 v spojení s opravným uznesením, ktorý riadne nadobudol právoplatnosť. V uvedenom platobnom rozkaze vystupuje pôvodný povinný 2/ ako odporca 2/. Pokiaľ by pôvodný povinný 2/ odmietal svoj dlh proti oprávnenému, mal možnosť podať proti platobnému rozkazu odpor. Tým, že pôvodný povinný 2/ nepodal odpor proti platobnému rozkazu, vyjadril súhlas so svojim dlhom v uvedenej výške. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa riadnym exekučným titulom, na základe ktorého oprávnený začal exekúciu. Právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz je zo zákona záväzný pre všetkých, aj pre povinného 2/, ktorý podľa ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný 2/. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mal za nesporné a zrejmé, že aj napriek tomu, že v ťarchách je pohľadávka oprávneného uvedená, túto dedičia neuznali čo do dôvodu a výšky. Preto nemohlo dôjsť k prechodu všetkých práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného konania. Vyslovil názor, že exekútor mal rešpektovať túto skutočnosť a voči dedičom nevykonávať exekúciu a veriteľ sa mal podanou žalobou domáhať svojho práva voči jeho osobe na súde. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ poručiteľ nepodal odpor voči platobnému rozkazu, uznal svoj dlh v plnom rozsahu. Uviedol, že ako dedič tieto skutočnosti nemohol ovplyvniť, ale bránil sa tým, že v dedičskom konaní túto pohľadávku neuznal. Poukázal na to, že proti jeho osobe, ako jedinému dedičovi po poručiteľovi sú vedené tri exekúcie. Podľa názoru povinného 2/ súd mal skôr, ako zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie skúmať, v akom poradí a v akej výške boli uspokojení ostatní veritelia, či z hodnoty dedičstva ostala nejaká suma na uspokojenie oprávneného a až následne mal vydať rozhodnutie v tomto exekučnom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a exekúciu zastavil, prípadne aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. K odvolaniu povinného 2/ sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zákonom, keď návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie povinného 2/ v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 18.03.2010 bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdna exekútorka požiadala súd prvej inštancie u udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 30.03.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Rob/3/2008-31 zo dňa 07.02.2008 v spojení s opravným uznesením č.k. 7Rob/3/2008-46 zo dňa 24.09.2009. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.03.2016 súdna exekútorka súdu postúpila návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie z dôvodu, že pohľadávku oprávneného v dedičskom konaní ako dedičia neuznali čo do dôvodu a výšky a táto nebola zaradená do dedičského konania. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Po vydaní napadnutého uznesenia podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.01.2017 súdna exekútorka vrátila súdu poverenie na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 60 Exekučného poriadku, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky príslušenstva a trov exekúcie dňa 17.01.2017. Súčasne zaslala súdu konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku.
8. Podľa ust. § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
9. Podľa ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e) je exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením poverenia aj súdu.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súdna exekútorka podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.01.2017 vrátila poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že predmetná exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie dňa 17.01.2017, teda po vydaní napadnutého uznesenia. Vzhľadom na túto novú skutočnosť odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci došlo k skončeniu exekúcie ešte pred vydaním rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní povinného 2/ proti napadnutému uzneseniu, a to v deň kedy súdna exekútorka vymohla celú pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Vrátením poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia
pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie došlo k skončeniu exekúcie zo zákona, čo má rovnaké účinky, ako keby bolo právoplatne rozhodnuté uznesením o zastavení konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
11. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).