Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-338-2012.pdf
PDF · 99.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/338/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom (č. L.-XXXX-XXXX) došlým súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť majetkovú škodu vo výške 175,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 1.051,08 Eur, z dôvodu nečinnosti súdu v exekučnej veci na podklade zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Dôvodil tým, že vo veci povinného D. E., nar. XX.XX.XXXX, podal návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla nesplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Exekučný súd poveril súdneho exekútora poverením č. XXXX*XXXXXX. Oprávnený podal v zmysle § 44 ods. 8 Exekučnom poriadku návrh na zmenu exekútora. Žalobca teda legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonnom predpokladanej kvalite, a že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Avšak exekučný súd v tejto lehote rozhodnutie nevydal, i keď návrh spĺňal materiálne a formálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom a Občianskym súdnym poriadkom. V danej súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 7 účinného od 01.09.2005 a ustanovenie § 44 ods. 8 účinného od 01.12.2006 Exekučného poriadku. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobcovi tak vznikla majetková škoda vo výške 175,- Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí o ňom. Nesprávny postup exekučného súdu vystavil záujmy žalobcu ako oprávneného k nasledovným rizikám: neskorým konaním exekučného súdu nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza žalobca z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 Eur, pričom poukázal na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu. Žalobca si tak uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 1.051,08 Eur (alikvotná čiastka 55,32 Eur za mesiac). Žalobca uvádza, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tohto žalobného návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené tvrdil, že je nutné deklarovať porušenie práv žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských prác a základných slobôd, ďalej deklarovať porušenie princípov právneho štátu, konkrétne princípov legality a tak nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v príčinnej súvislosti porušením práv vyššie uvedených. Ďalej žalobca žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že vydá nasledovné rozhodnutie: ,,Žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkovi (povinnému) D. E., nar. XX.XX.XXXX, v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.
2. Žalovaný sa k predmetnej žalobe vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013, tak že žiadal súd aby žalobný návrh zamietol v celom rozsahu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, z dôvodu, že nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, že žalobca označil len časť dôkazov a preto neuniesol dôkazné bremeno a z jeho podania je zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Z podania taktiež nie je jasný titul nároku na náhradu, nakoľko žalobca tento presne nešpecifikoval. Žalovaný poukazuje ďalej na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, pretože prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli žalovanému doručené dňa 23.04.2012, avšak žalobca doručil okresnému súdu predmetnú žalobu už v mesiaci september 2012, a teda žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Zároveň uvádza, že žalobca neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. K tvrdeným prieťahom v konaní má žalovaný za to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody môže súd vychádzať z existencie prieťahov v konaní len v prípade, že tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatným rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej možno výlučne vychádzať z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovení, nepredložil. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade rozhodovania o zmene exekútora je v praxi zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení návrhu na zmenu exekútora predloží tento návrh pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Žalovaný pripúšťa, že exekučný súd v niektorých jednotlivých prípadoch môže rozhodnúť o zmene exekútora po zákonnej 30 dňovej lehote, ak pôvodný súdny exekútor neposkytne exekučnému súdu plnú súčinnosť. K žalobcom uvádzanej materiálnej škode žalovaný poukazuje na to, že pôvodný súdny exekútor do
vydania rozhodnutia o zmene súdneho exekútora vykonáva úkony exekučného konania a preto k vzniku materiálnej škody nemohlo dôjsť. Poskytnutie finančného zadosťučinenia žalobcovi nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Úvaha žalobcu, vychádzať z paušálnej sumy 660,- Eur alebo 663,88 Eur, ktorá má byť priznaná za každý rok je podľa názoru odporcu nesprávna s ohľadom na osobitné prípadové okolnosti. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR, vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. K žalobcom vyčíslenej majetkovej škode má žalovaný za to, že žalobca v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je to možné považovať za hypotetické. S poukazom na pocity frustrácie a úzkosti žalobcu, žalovaný poukazuje, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb sa odlišuje od vzniku nemajetkovej ujmy o fyzických osôb. Zánik podnikateľských aktivít a plánov žalobca podľa žalovaného súdu nekonkretizoval. Žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Na doplnenie poukázal na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. Z. O.(XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi N. V. pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne z hľadiska porušovania práv spotrebiteľa. Záverom žalovaný uviedol, že je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy.
3. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/1196/2008, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Dňa 09.12.2006 S.. Y. H. ako splnomocnenec D. E., nar. XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice J. XXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX uznal dlh D. E., voči žalobcovi vo výške 13.793,- Sk, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.340,- Sk od 14.03.2006 do zaplatenia. Zároveň súhlasil s vykonateľnosťou uznaného záväzku.
5. Súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner podal dňa 30.04.2007 na Okresný súd Senica žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice J. XXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX zo dňa 09.12.2006.
6. Poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa 14.08.2009 súd súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie pre vymoženie 413,36 Eur s príslušenstvom.
7. Tunajší súd uznesením č. k. 1Er/1196/2008-40 zo dňa 23.04.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal voči uzneseniu dňa 18.05.2012 odvolanie. Krajský súd v Trenčíne na základe podaného odvolania uznesením č. k. 2CoE/175/2012-53 zo dňa 19.07.2012 uznesenie tunajšieho súdu potvrdil.
8. Dňa 09.08.2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením č. k. 4Oboer/291/2013-87 zo dňa 30.12.2014, tak, že tento zamietol.
9. Oprávnený dňa 11.09.2012 podal dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 1Er/1196/2008-40 zo dňa 23.04.2012. O podanom dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č.k. 4Oboer/291/2013-87 zo dňa 30.12.2014, tak že dovolanie oprávneného odmietol
10. Žalobca v žalobnom návrhu tvrdil, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi.
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
13. Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
14. Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
15. Podľa ods. 3 cit. zák. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
16. Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
17. Podľa ods. 2 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
18. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
19. Podľa ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
20. Posúdením zisteného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
21. Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu, keď súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v 30- dňovej zákonnej lehote od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora.
22. V zmysle § 9 ods. 1, veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom podľa citovaných ustanovení § 44 Exekučného poriadku, súd rozhodne o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade nebolo zo strany súdu rozhodnuté v zákonnej 30 dňovej lehote, avšak táto skutočnosť nebránila, ba práve z ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že aj napriek tomu umožnila pôvodnému exekútorovi vykonávať úkony exekučnej činnosti smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Po doručení návrhu na zmenu súdneho exekútora súd zistil, že exekúcia je neprípustná, pretože je vykonávaná na základe notárskej zápisnice ako nespôsobilého exekučného titulu. Na základe uvedeného Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č. k. 1Er/1196/2008-40 zo dňa 23.04.2012 exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/175/2012-53 zo dňa 19.07.2012. Z uvedeného je zrejmé, že exekúcia bola od počiatku neprípustná, a preto na strane oprávneného škoda ani vzniknúť nemohla. Rozhodovanie o zmene súdneho exekútora by bolo z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti konania neefektívne. Možnosť oprávneného podať návrh na zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom oprávneného, a to najmä v prípadoch zabezpečenia ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora ako aj uplatnenia zásady hospodárnosti v exekučnom konaní. Je samozrejmé, že aj k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora by malo zo strany súdu prísť v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.
Opačný postup súdu možno opäť podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci hodnotiť ako nesprávny úradný postup, ktorý zakladá právo na náhradu škody. V každom prípade však záver o tom, že konanie bolo postihnuté zbytočnými prieťahmi, prípadne že vec nebola prejednaná v primeranej lehote môže súd v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného zákona prijať len na základe výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. To znamená, že otázku zbytočných prieťahov v konaní, resp. neprejednania veci v primeranej lehote nemôže súd posudzovať v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako otázku predbežnú a osoba požadujúca náhradu škody z nesprávneho úradného postupu musí súdu nesprávny úradný postup preukázať výsledkom vybavenia sťažnosti na prieťahy, či žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatným rozhodnutím disciplinárneho súdu, právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky. V danej veci táto podmienka nebola splnená, keď žalobca takúto listinu súdu nepredložil ani neoznačil.
23. Na základe uvedených záverov, keď žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu alebo jeho nezákonné rozhodnutie, súd návrh žalobcu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.
24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).