Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-175-2012.pdf
PDF · 87.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/175/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. V. XXX/XX, XXX XX V. o vymoženie 413,36 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k.: 1Er/1196/2008-40 zo dňa 23.04.2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 39 Obč. zák., § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Ex.por. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, poverením číslo 5304 007466 * zo dňa 14.08.2009 vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť 413,36 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 44,48 Eur od 14.03.2006 do 26.05.2006 vo výške 8,23 Eur a trovy exekúcie na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice N 1240/2006, NZ 52530/2006, NCRLs 52222/2006 spísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, dňa 09.12.2006. Z obsahu zmluvy o úvere č. 3240794 uzatvorenej dňa 22.12.2004 medzi oprávneným, ako veriteľom a povinným, ako dlžníkom, okrem iného vyplýva, že povinný priamo v zmluve o úvere (v strede textu) splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru na celý majetok povinného do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Z exekučného titulu vyplýva, že Mgr. Tomáš Kušnír konajúci na základe predmetnej plnej moci, v mene povinného, požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to vyhlásenia účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex.por. a vyhlásil, že oprávnený uzavrel dňa 22.12.2004 s povinným zmluvu o úvere č. 3240794, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 467,71 Eur. V mene povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 457,84 Eur, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 44,48 Eur, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 14.03.2006 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. V mene povinného uznal uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu a výšky a zároveň v mene povinného vyhlásil, že tento splatí v lehote do 08.01.2007 ako aj to, že pre prípad neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou. Z predložených listín súdu nebolo zrejmé, akú vôľu mienil povinný podpisom úverovej zmluvy prejaviť, či svojím právnym úkonom mienil aj splnomocniť advokáta na spísanie predmetnej notárskej zápisnice. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je navyše koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne, či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok
v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie povinného a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným, navyše povinného tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať tento vedomosť. Rovnako zmluvná voľnosť pri "zvolení" si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli povinného pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda slobodná voľba pri výbere splnomocnenca, ako aj to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej osoby, keď nakoniec splnomocnený zástupca za povinného uznal dlh, ako aj súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod sp.zn. 8 Sžo 17/2007. Na základe uvedených dôvodov, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Záverom dodal, že o náhrade trov exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a po predložení dokladov preukazujúcich dôvodnosť vynaložených nákladov a účelnosť vykonaných úkonov exekučnej činnosti zo strany súdneho exekútora. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania, nepovažoval súd za dôvodné rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods. 2 zák. 244/2002 Z.z. postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci, ako exekučnému súdu, neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. K revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Uviedol, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní platných právnych normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci, ex offo, povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Notár napráva situácie, ako napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení, nie exekučný súd. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej, rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu, úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, a to najmä princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s povinným. Uviedol, že exekučný súd vo veci nevykonával dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. K tvrdeniu súdu, že plnomocenstvo v notárskej zápisnici je neprijateľná podmienka uviedol, že týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Súčasne bol toho názoru, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. a
rovnako nie je ani zmluvným ustanovením, pričom naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Obč. zák. Plnomocenstvo taktiež považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné. Povinný taktiež mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo totiž o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na § 574 ods. 2 Obč. zák. Pokiaľ ide o záver súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného uviedol, že tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného bol na základe plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil a žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica, ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex. por., musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe, avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Ex.por. je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne, ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne z týchto dôvodov:
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, ktorým exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex.por. zastavil a konštatuje aj správnosť jeho dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:
Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Ex.por.). Ustanovenie § 41 ods. 2 Ex.por. ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Ex.por.). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Ex.por.
Zmluva o úvere bola medzi oprávneným, ako veriteľom a povinným, ako dlžníkom uzavretá dňa 22.12.2004. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedený text, z ktorého vyplýva, že povinný (dlžník), ako splnomocniteľ, splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za Kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p., alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky /alebo jej zostatku/ a jej príslušenstva. Dňa 09.12.2006 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, Ul. generála Svobodu 1069/4 spísaná notárska zápisnica č. N 1240/2006, NZ 52530/2006, NCRLs 52222/2006, v ktorej v bode 3. Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej osoby vyhlásil v mene povinného, že uznáva dlh voči oprávnene osobe v celkovej výške 13.793,- Sk. Na základe uvedeného, je aj odvolací súd toho názoru, že plnomocenstvo
udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v úverovej zmluve nie je platným právnym úkonom povinného, pretože Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Obč. zák. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že Mgr. Tomáša Kušníra si, ako svojho zástupcu povinný na základe svojej vôle, nevybral. Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Obč. zák. považuje za neplatné vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Notárska zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu.
Odvolací súd je oboznámený s problematikou zastúpenia dlžníkov oprávneného pri spisovaní notárskych zápisníc bez ich prítomnosti, len s jednou osobou, ktorým bol advokát Mgr. Tomáš Kušnír, resp. jeho advokátsky koncipient, a to v dôsledku väčšieho množstva takýchto vecí preskúmavaných odvolacím súdom. Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah nebol individuálne dojednaný a povinný ani tento obsah nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si povinný nevybral slobodným výberom, na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Zmluvná voľnosť a vôľa povinného bola týmto postupom obmedzená, keď povinný nemal možnosť voľby iného splnomocnenca než splnomocnenca vopred určeného oprávneným v samotnej formulárovej zmluve. Podpisom zmluvy sa povinný navyše vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil záujmy povinného v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného, ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 Obč.zák. a každý jeho právny úkon urobený za povinného je absolútne neplatný v zmysle § 39 Obč. zák. Notárska zápisnica preto v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu, ako na spôsobilý exekučný titul, kladie § 41 ods. 2 písm. c/ Ex.por. Predmetná notárska zápisnica je nulitným právnym aktom a ako taká, nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa preto správne v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex.por. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.
Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa § 58 ods. 1 Ex.por. v platnom znení exekúciu možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997).
Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné, vyporiadal sa s nimi už súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .