Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/263/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: B.T. Transport, s. r. o. so sídlom Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO 36 331 171, právne zastúpenému: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o. so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, v spore o zaplatenie 504 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. mája 2015, č. k. 38Cb/86/2014-57, takto

rozhodol:

Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 504 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 504 Eur od 12.05.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom vydaným za účinnosti a platnosti O.s.p. súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie sumy 504 Eur s príslušenstvom zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 30 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že predmetom žaloby podanej dňa 09.06.2014 bol nárok žalobcu podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda nárok na náhradu časti poistného plnenia, ktoré žalobca ako poisťovateľ z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného (poistníka) vyplatil ako náhradu škody poškodenému z dopravnej nehody, zavinenej žalovaným, ku ktorej došlo dňa 09.11.2010 v W. pričom žalovaný neoznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, keďže jej vznik oznámil žalobcovi až dňa 21.03.2011. Poškodený si nárok na náhradu škody na poškodenom motorovom vozidle uplatnil prostredníctvom likvidačného zástupcu v W. z PZP škodcu - žalovaného. Žalobca dňa 29.12.2011 vyplatil E. poistné plnenie vo výške 920 Eur (720 Eur poistné plnenie+200 Eur manipulačné poplatky). Žalobca listom dňa 03.01.2012 vyzval žalovaného na úhradu regresnej pohľadávky vo výške 720 Eur do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný sa k výzve žalobcu vyjadril, pričom žalobca vymáhanie regresnej pohľadávky prehodnotil sa listom zo dňa 16.02.2012 žalovanému oznámil, že na jej vymáhaní trvá a túto žiada uhradiť do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný sa opätovne voči výzve odvolal a po opätovnom prehodnotení tejto regresnej pohľadávky hlavne z dôvodu, že žalovaný je dlhoročným klientom žalobcu, žalobca túto pohľadávku znížil na 70 %, teda na sumu 504 Eur, o ktorej úhradu

žiadal žalovaného listom zo dňa 18.04.2012. Žalovaný regresnú pohľadávku neuhradil ani napriek doručenej predžalobnej výzve. Keďže sa v danej veci jedná o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), na rozhodnutie ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie (§ 115a ods. 2 O.s.p.), ktoré súd prvej inštancie v danej veci ani nepovažoval za potrebné nariadiť, nakoľko vec je možné spravodlivo rozhodnúť na základe skutkových okolností zistených z predložených listín účastníkmi konania, oznámil na úradnej tabuli súdu deň a miesto verejného vyhlásenia rozsudku v danej veci, ktoré sa konalo 18.5.2015, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalovaného. Na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 12 ods. 1 písm. g/ zák. č. 381/2001 Z.z., § 10 ods. 1 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., a konštatoval, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). V konaní o uloženie povinnosti zaplatiť poisťovateľovi náhradu poistného plnenia (§ 12 zák. č. 381/2001 Z.z.) má žalobca (poisťovateľ) povinnosť tvrdenia v tom, že za žalovaného vyplatil poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Na túto jeho povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že v prípade, na ktorý sa vzťahuje § 12 zák. č. 381/2001 Z.z., poskytol poistné plnenie poškodenému, ktorému vznikla škoda prevádzkou motorového vozidla. V preskúmavanej veci žalobca tvrdil, že žalovaný spôsobil v W. dopravnú nehodu poškodenému, pričom jej vznik neoznámil žalobcovi v zákonom stanovenej lehote do 30 dní po jej vzniku. Uvedené tvrdenia žalobca i preukázal. Žalobca však v konaní netvrdil a teda v dôsledku toho ani nepreukázal, že poškodenému bolo reálne vyplatené poistné plnenie a v akej výške. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak neoznámil vznik škodovej udalosti v zákonom určenej lehote. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) v spojení s § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je: 1/ poškodenému bolo za poistníka/poisteného vyplatené poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou jeho motorového vozidla a 2/ škodová udalosť nebola poisteným nahlásená poisťovateľovi v zákonnej lehote. V danom prípade žalobca len sumárne tvrdil, že vyplatil poverenému likvidačnému zástupcovi (nie poškodenému) v W. sumu 920 Eur, čo i preukázal výpisom z bankového účtu žalobcu, kde ako príjemca sumy 920 Eur je uvedený E. U. Y. S.C.p.A. Žalobca nepredložil žiadnu listinu, ktorou by preukázal vyplatenie poistného plnenia poškodenému či už priamo žalobcom alebo jeho zástupcom v W.. Z uvedeného dôvodu, keďže žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno ohľadne vyplatenia poistného plnenia poškodenému v určitej sume, ako jednej z obligatórnych zákonných podmienok pre priznanie regresného nároku podľa § 12 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., súd žalobu zamietol. Čo sa týka obrany žalovaného spočívajúcej v tom, že žalobca nepreukázal výšku spôsobenej škody žalovaným poškodenému (jej oprávnenosť), s touto sa súd prvej inštancie nestotožnil z toho dôvodu, že nárok upravený v § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil ale ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou (rozsudok NS SR z 22.09.2010, sp.zn. 3 Cdo/326/2009). Z uvedeného vyplýva, že dané konanie nie je konaním o náhradu škody, predmetom ktorého by bolo preukazovanie porušenie právnej povinnosti, vznik škody a kauzálny nexus medzi nimi. Čo sa týka obrany žalovaného spočívajúcej v tom, že žalobca nepreukázal spôsob výpočtu uplatneného nároku ani neuviedol žiadne podklad, na základe ktorého si uplatnil konkrétnu výšku, táto rovnako neobstála, keďže § 12 zák. č. 381/2001 Z.z. neobmedzuje rozsah plnenia,

ktoré je poisťovňa oprávnená požadovať ak nastane zákonná podmienka uvedená v tomto ustanovení a stanovuje jej právo aj na náhradu celého plnenia. V danom prípade žalobca tvrdil, že uplatňoval regresný nárok len vo výške 70 % poskytnutého poistného plnenia, pričom neprekročil výšku uvedenú v § 12 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. (uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalovaný mal v konaní plný úspech. Súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania len vo výške 30 Eur titulom súdneho poplatku za podaný odpor, na úhradu ktorého bol žalovaný vyzvaný uznesením č.k. 38Cb/86/2014-37 zo dňa 30.09.2014 napriek tomu, že žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, súd mu náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže v zákonnej lehote súdu nevyčíslil trovy právneho zastúpenia, napriek tomu, že bol o tejto povinnosti poučený a takisto na verejnom vyhlásení rozsudku bol právny zástupca žalovaného prítomný. Súd prvej inštancie tak postupoval podľa § 151 ods. 2 OSP. 2. Proti tomuto rozsudku podal za platnosti a účinnosti O.s.p. v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu. V zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. namietal, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní uviedol, že dňa 09.11.2010 došlo ku škodovej udalosti, keď osobným motorovým vozidlom EČ: W zn. T., ktorého držiteľom bol v čase škodovej udalosti žalovaný, bola spôsobená škoda v W. na motorovom vozidle EČ: D ktorého držiteľom bola spoločnosť G. G Y., W.. Poškodená spoločnosť G. G Y. si nárok na náhradu škody na poškodenom motorovom vozidle uplatnila prostredníctvom likvidačného zástupcu v W. z PZP škodcu u žalobcu. Žalobca vyplatil dňa 29.12.2011 na účet likvidačného zástupcu E. W., sumu vo výške 920 Eur, čo predstavuje poistné plnenie s poplatkom, čo žalobca, ako sa aj uvádza v rozsudku, preukázal výpisom z bankového účtu žalobcu. Podľa § 15a ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet. Podľa § 15a ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. je likvidačný zástupca oprávnený vo vzťahu k poškodenému pri uspokojovaní jeho nárokov zastupovať poisťovateľa v plnom rozsahu a musí zabezpečiť prešetrovanie nárokov poškodeného v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo. Podľa výkladu k tomuto paragrafu zavedením inštitútu likvidačného zástupcu sa má riešiť problém v systéme zelených kariet, keď fyzická osoba s trvalým pobytom na území iného členského štátu poškodená prevádzkou motorového vozidla, ktoré má trvalé stanovište v štáte, kde došlo k nehode príp. na území iného členského štátu EÚ. Škodu je v takom prípade potrebné riešiť podľa právneho poriadku štátu, kde došlo k nehode, a poistné plnenie má za normálnych okolností poskytnúť zahraničný poisťovateľ, čo sa aj v prípade tejto poistnej udalosti stalo. Na základe uvedeného má žalobca za to, že uniesol bremeno tvrdenia a aj dôkazné bremeno ohľadne vyplatenia poistného plnenia poškodenému na účet likvidačného zástupcu.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní. Podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno a jeho nárok je neoprávnený pretože žalobca nepreukázal vyplatenie plnenia poškodenému. Aj v prípade akceptácie jeho výkladu o tom, že likvidačný zástupca je jeho zástupcom, nie je totiž preukázané, že poistné plnenie bolo reálne vyplatené poškodenému a v akej výške. Žiadny zákon nikde neuvádza, že poskytnutím poistného plnenia likvidačnému zástupcovi sa považuje poistné plnenie za vyplatené poškodenému. Poskytnutie poistného plnenia na účet likvidačného zástupcu nepredstavuje teda splnenie zákonnej podmienky. Navrhovateľ vyplatenie poistného plnenia poškodenému opätovne len tvrdí, bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. Pre uplatňovanie nároku na náhradu poskytnutého poistného plnenia alebo jeho časti je osobitne dôležité, aby bolo preukázané vyplatenie poistného plnenia poškodenému a aby bolo preukázané, že toto vyplatené poistné plnenie podľa predpisov štátu, kde došlo k dopravnej nehode, bolo v celom rozsahu oprávnené a preukázané. Žalobca nielenže nepreukázal, že došlo k vyplateniu poistného plnenia poškodenému, ale rovnako tak podľa názoru žalovaného nepreukázal ani to, že by prípadne poskytnuté poistné plnenie zodpovedalo plneniu v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená a reálnu oprávnenosť nárokov poškodeného na vyplatenie poistného plnenia. Žalobca tiež nepreukázal, na základe akých kritérií a akým spôsobom dospel k výške uplatneného nároku. Zákon o PZP, ani Poistná zmluva, ani samotné VPP, vydané žalobcom, nestanovujú spôsob výpočtu nároku tohto druhu a žiadna dohoda o spôsobe jeho výpočtu medzi účastníkmi konania nejestvuje a ani nejestvovala. S ohľadom na uvedené žalobca vyčíslil svoj nárok len výlučne na základe svojvôle, bez akéhokoľvek podkladu. Zákon o PZP

stanovuje len maximálnu výšku, pričom bližší spôsob výpočtu neuvádza a ponecháva na dohodu zmluvných strán, ktorá však v danom prípade absentuje. V každom prípade však nárok na náhradu poskytnutého poistného plnenia alebo jeho časť musí byť vždy stanovený v súlade s dobrými mravmi, zásadou poctivého obchodného styku a najmä musí byť zachovaná primeranosť medzi dôsledkami porušenia povinnosti a týmto nárokom ako údajným sankčným postihom.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p.. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 .

8. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 po právnom posúdení veci zmeniť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Pri posudzovaní veci samej a pri rozhodnutí o nej vychádzal súd prvej inštancie zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 .

10. Z obsahu spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil tento skutkový stav. Z predloženého oznámenia škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o.i. vyplýva, že žalovaný predmetné tlačivo vyplnil dňa 17.03.2011, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 21.03.2011 a v tomto žalovaný uviedol dátum dopravnej nehody 9.11.2010, ku ktorej došlo v W. - N.. Dopravnú nehodu zavinil zamestnanec žalovaného, ktorý viedol motorové vozidlo (T. - modrá farba), ktoré spôsobilo dopravnú nehodu a držiteľom ktorého bol žalovaný. V časti tlačiva, či považuje nároky poškodeného za oprávnené - žalovaný uviedol áno. Vodič po vytočení súpravy poškodil zrkadlo na inom vozidle. Poškodeným je G. E. W., ktorému bolo poškodené vozidlo D.

11. Z oznámenia o registrácii škodovej udalosti vyplýva, že predmetná škodová udalosť zo dňa 9.11.2010 bola žalobcom vedená pod č. XXXXXXXXXX.

12. Z kópie technického preukazu vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda dňa 9.11.2010 bola/je spol. W.-S. s.r.o. a jeho držiteľom bol/je žalovaný.

13. Z obsahu listiny povereného likvidačného zástupcu žalobcu v W. označenej ako AG.P. E. BT W. vyplýva konečná vyčíslená suma pre žalobcu adresovaná mu jeho zástupcom v W. 920 Eur.

14. Z likvidačnej správy a výpočtu plnenia vyplýva určené plnenie vo výške 920 Eur. V časti regres je uvedené ANO oneskorené nahlásenie PU.

15. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca žalovanému oznámil ukončenie šetrenia dňa 21.12.2011 a zároveň že sumy 720 Eur bola vyplatená poškodenému.

16. Z výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 29.12.2011 vyplýva poukázanie sumy 920 Eur príjemcovi E. U. Y. S.C.p.A.

17. Z výziev žalobcu na náhradu vyplateného poistného plnenia a vyjadrení žalovaného k uvedeným výzvam vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie regresnej pohľadávky vo výške 720 Eur, neskôr vo výške 504 Eur. Žalovaný s uplatnenou pohľadávkou nesúhlasil a opakovane vznášal voči nej námietky.

18. Zo vzájomných vyjadrení účastníkov vyplýva, že medzi nimi nebola sporná existencia poistného záväzkového vzťahu medzi nimi vzniknutého podľa zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zák. č. 381/2001 Z.z. alebo ZoPZP) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ani deň vzniku škodovej udalosti.

19. Podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zák. č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

20. Podľa § 10 ods. 1 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

21. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., platného v rozhodnom období, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

22. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., platného v rozhodnom období, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. platného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval (vyložil), alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Za podstatné odvolacie námietky žalobcu odvolací súd považoval tvrdenia žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tieto odvolacie námietky žalobcu považoval odvolací súd za dôvodné.

26. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. V súdenej veci zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu preukázať splnenie podmienok ust. § 12 z.č. 381/2001 Z.z.

27. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že žalobca preukázal, že žalovaný spôsobil v W. dopravnú nehodu poškodenému, pričom jej vznik neoznámil žalobcovi v zákonom stanovenej lehote do 30 dní od jej vzniku. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, pre ktorý žalobu zamietol, teda že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že poškodenému bolo reálne vyplatené poistné plnenie a v akej výške.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v jeho tvrdení, že ust. § 12 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak neoznámil vznik škodovej udalosti v zákonom určenej lehote. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou. Súd prvej inštancie zhodne s odvolacím súdom mal za preukázané, že žalobca výpisom z bankového účtu žalobcu preukázal vyplatenie sumy 920 Eur poverenému likvidačnému zástupcovi v W. - E. U. Y. S.C.p.A.

29. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zaplatenie škody priamo poškodenému. Tento právny záver však odvolací súd nepovažuje za správny. Z dikcie ust. § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 uvedeného zákona.

30. Žalobca v spore spolu so žalobou predložil listinu povereného likvidačného zástupcu žalobcu v W. označeného ako AG.P. E. BT W. (čl. 14), pričom z obsahu listiny vyplýva konečná vyčíslená suma 920 Eur žalobcovi, ktorá mu bola adresovaná a vystavená jeho zástupcom v W.. V listine je riadne označená poistná udalosť referenčným číslom, škodca (žalovaný), výška škody, že ju vyčísluje E. U. Y. S.C.p.A. žalobcovi vo výške 920 Eur spolu s poplatkami. Z výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 29.12.2011 (čl. 15) vyplýva poukázanie sumy 920 Eur žalobcom príjemcovi E. U. Y. S.C.p.A.

31. Z dikcie ust. § 12 zák. č. 381/2001 Z.z., nevyplýva povinnosť žalobcu preukazovať poskytnutie plnenia priamo poškodenému ale povinnosť poisťovateľa (žalobcu) preukázať že za poistníka (žalovaného) vyplatil náhradu poistného plnenia alebo jeho časti vo výške 920 Eur. Žalobca ako poisťovateľ v konaní preukázal oboma vyššievedenými listinami, že za žalovaného ako poistníka vyplatil škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z danej poistnej udalosti. Zároveň nebolo medzi stranami sporné porušenie povinnosti žalovaného v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. b) z.č. 381/2001 Z.z. teda, že žalovaný písomne neoznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti do 30 dní od jej vzniku. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené predpoklady ust. § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z.z., a uzavrel, že nárok žalobcu bol dostatočne preukázaný a dôvodný.

32. Ako správne uvádzal prvoinštančný súd, ust. § 12 zák. č. 381/2001 Z.z. neobmedzuje rozsah plnenia, ktoré je poisťovňa oprávnená požadovať, ak nastane zákonná podmienka uvedená v tomto ustanovení a stanovuje jej právo aj na náhradu celého plnenia. V danom prípade žalobca tvrdil, že uplatňoval regresný nárok len vo výške 70% poskytnutého poistného plnenia, pričom neprekročil výšku uvedenú v § 12 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. (uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné). Na základe tohto odvolací súd uzavrel, že bolo právom žalobcu žiadať od žalovaného nižšie než za neho poskytnuté plnenie a preto žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 504 Eur. Čo sa týka obrany žalovaného spočívajúcej v tom, že žalobca nepreukázal výšku spôsobenej škody žalovaným poškodenému (jej oprávnenosť), s touto sa odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie nestotožnil z toho dôvodu, že nárok upravený v § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil ale ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou (rozsudok NS SR z 22.09.2010, sp.zn. 3 Cdo/326/2009). Z uvedeného vyplýva, že dané konanie nie je konaním o náhradu škody, predmetom ktorého by bolo preukazovanie porušenie právnej povinnosti, vznik škody a kauzálneho nexus medzi nimi.

33. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania. O výške úroku z omeškania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák v spojení s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. platného v rozhodnom období. Základná úroková sadzba ECB bola ku prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku žalovaného stanovená na 1 % a odvolací súd v súlade s ust, § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. preto žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil správne od 12.05.2012 čo je deň nasledujúci po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia výzvy na plnenie žalovanej sumy , ktorú mu zaslal žalobca písomne listom zo dňa 18.04.2012 a ktorú žalovaný prevzal 26.04.2012.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil po tom, ako zistil, že podmienky na jeho potvrdenie podľa § 387 ani podmienky na jeho zrušenie podľa § 389 nie sú splnené.

35. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods.1 tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania proinštančného a odvolacieho vo výške 100% s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .