Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21T-102-2017.pdf
PDF · 105.78 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/102/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich Mgr. Dagmar Zelenkovej a Petra Ostertága, v trestnej veci proti obžalovanému N. S., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.01.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
N. S. O. Š. Í. J. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom R., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS R. od 06.06.2017
j e v i n n ý , ž e :
od presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2017 do dňa 6.6.2017 v R. na ulici R. Č.. XXX viackrát preskočil oplotenie a preliezol medzerou v oplotení pozemku rodinného domu svojej starej mamy K.W. S. nar. XX.X.XXXX a tety H. S., keď ho tieto nechceli vpustiť do domu, neoprávnene vošiel na dvor a do rodinného domu, kde zotrval, od poškodených žiadal peniaze s tým, že K. S. povedal, že pokiaľ mu peniaze nedajú, z domu neodíde, dom podpáli, vhodí doň bombu a zlikviduje ich, v dôsledku čoho mu poškodené finančné prostriedky vždy dali, a takto konal napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/249/2010 zo dňa 29.9.2010 bol odsúdený za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a iné
t e d a :
-iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe a osobe vyššieho veku)
-neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval t ý m s p á ch a l :
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písmeno c/, písmeno e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 5
Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému N. S. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených H. S. O. K.E. S., prečítaním znaleckého posudku znalca K.. E. C., prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a pripojených spisov Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/249/2010 a Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/39/2010.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný N. S. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávania poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Uviedol, že býval u svojej babky, od ktorej veľa krát pýtal peniaze a ona mu ich aj dala. Nikdy ju však nevydieral, a peniaze jej aj vrátil. Ráno 6.6.2017 od babky pýtal 5,- Eur na cestu do Ž.. Išiel ku kamarátovi píliť drevo a kúpil si cigarety a fľašu vína. Zvyšok peňazí mu mala babka dať keď sa vráti. Brána bola zamknutá, zazvonil, babka vyšla von, hovorila, aby odišiel preč, lebo je opitý a išla smerom dozadu k letnej kuchyni. Do dvora sa dostal tak, že preliezol medzerou medzi plotmi, chcel aby mu babka umožnila zobrať si osobné veci a doklady z letnej kuchyne, ktoré si aj zobral a potom z dvora odišiel tak, že si odomkol bráničku. V ruke mal fľašu a keď ho babka uvidela tak sa nahnevala, že zase ide piť, a preto na neho volala policajtov. Babka mu povedala, že ak nebude počuť zvonček má preliezť cez plot, do domu sa nikdy nedostal, bez jej dovolenia, vždy telefonoval kedy príde. K babke chodieval alebo jej telefonoval iba v denných hodinách. Keď počula zvonenie tak mu prišla otvoriť, ale keď videla, že má vypité, chcela aby odišiel preč. Pripustil, že babke a tete nadával, ale boli to vzájomné nadávanie. Babka mu požičala viackrát peniaze a to na zaplatenie nájomné, na cestu za prácou za prácou. Tak isto mu peniaze dala teta na cestu do zahraničia. S tetou mal normálny vzťah. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody v R. v apríli 2016 na I. býval v rôznych penziónoch, v prenajatom byte, vo I.T.. Pravidelne chodil k babke, lebo ho volali k obedu v nedeľu, u nej občas aj prespal. Poprel, že by sa bol babke alebo tete vyhrážal bombou, podpálením domu alebo zabitím. Babke nepovedal, že hodí bombu, ale keď stál na ulici tak jej mohol povedať „bodaj by ste vyleteli do vzduchu“
Svedkyne poškodené H. S. a K. S. v prípravnom konaní podrobne popísali aké problémy mali s obžalovaným, ako sa jeho správanie voči nim menilo k horšiemu, hlavne vtedy keď bol pod vplyvom alkoholu, tieto skutočnosti potvrdili aj na hlavnom pojednávaní.
Svedkyňa H. S., teta obžalovaného, potvrdila, že keď sa obžalovaný vrátil z R. v apríli 2016 potreboval pomoc, bol bez finančných prostriedkov, a preto býval u nich. Potom si našiel podnájom, ale ho platila ona. Našiel si aj brigádnickú prácu, ale nikde nevydržal kvôli alkoholu. Vždy k nim prichádzal pod vplyvom alkoholu a žiadal od nich peniaze. Jej matke povedal, že podpáli dom. Jej a ani starej matke fyzicky neublížil, bolo to skôr psychické ubližovanie. V priebehu roka 2016 ho aj finančne podporovali, začiatkom roka 2017 bol mesiac v O. a keď sa vrátil, v apríli a v máji sa to u neho začalo stupňovať, túlal sa, spával vonku a keď prišiel k nim, bol pod vplyvom alkoholu a pýtal peniaze. Jej osobne sa nevyhrážal, iba matke povedal, že ich zabije, možno preto, že nedostal peniaze. Dňa 6.6.2017 bola v práci. Okolo 14:30 hod. jej volala matka, že obžalovaný stojí pred bránou a vykrikuje, že prechádza medzerou v plote. Bol strašne opitý a možno matka cítila aj strach, preto ju odkázala na políciu. Obžalovaný ju nevydieral slovne, ale psychicky a dala mu peniaze potom, keď chcela mať od neho pokoj. Plot okolo pozemku je postavený tak, že medzi plotom a múrikom je medzera, a obžalovaný túto medzeru využíval na vstup do dvora, keď sa cez medzeru prepchal, keď mali zamknutú bránku. Okrem toho, keď bola bránička zamknutá, obžalovaný im dlho vyzváňal, keď ho nechceli vpustiť, tak ich opakovane aj telefonicky prezváňa.
Svedkyňa K. S., stará matka obžalovaného, potvrdila, že obžalovaný k nim prichádzal vždy v opilom stave, pýtal si peniaze a keď mu ich nedala, tak sa vyhrážal. Keď mu povedala, že nemá peniaze, tiež sa vyhrážal, že podpáli dom, že im hodí bombu, takto vykrikoval asi mesiac predtým ako bol vzatý do väzby. Peniaze si pýtal na cigarety, na pijatiku si ich nepýtal, ale vždy prišiel opitý. Bráničku mala zamknutú na kľúč, a stalo sa že obžalovanému bráničku neotvorila, iba ho uviedla pri vchode do domu. Do dvora sa dostal tak, že asi preliezol medzerou medzi ich a susedovým plotom. Viackrát na neho volala políciu, keď stál pri bráne a pýtal peniaze. Posledný krát volal policajtov preto, lebo ako vychádzala z domu, on už stál pri vchode, bol veľmi opitý a pýtal od nej peniaze, ale sa jej nevyhrážal. Telefonovala dcére, čo má robiť, a táto jej povedala, aby volala na políciu. Z prečítanej výpovede svedkyne K. S. bolo zistené, že v prípravnom konaní vo svojej výpovedi dňa 7.6.2017 uviedla, že v rodinnom dome v R. na R. Č.. XXX býva spolu s dcéru H.. Vnuk N. sa pred rokom vrátil zo zahraničia, po čase k nim začal chodiť na návštevy so zámienku, aby dostal od nich peniaze tvrdiac, že ide do roboty. Peniaze mu ona aj dcéra H. v rôznych čiastkach dávali, všetky peniaze však prepil, lebo k nim chodil opitý. Situácia sa zhoršila asi pred tromi mesiacmi, keď vnuka nechcela vpustiť dnu, v stave opitosti jej nadával vulgárne so slovami sviňa, kurva vyjebaná, podpálim ti dom a hodím ti bombu do domu, zlikvidujem vás, piča, špina. Takto kričal pred bránou a pýtal od nej peniaze. Týždeň dozadu sa stalo, že vnuk prišiel, pred domom vykrikoval a vulgárne jej nadával, nechcela ho vpustiť dnu, tak preskočil bránu, prišiel na dvor, chcel ísť dovnútra, ale dcéra H. išla von a dohovárala mu, nach ide s ňou pri bránku. Dňa 6.6.2017 v čase o 13:45 hod prišiel vnuk N. pred rodinný dom, vykrikoval na ňu nadávkami, že sa chce ísť osprchovať a oholiť, čo bola jeho zámienka. Rozprávala sa s ním cez plot, a posielala ho preč, že ho ona nevpustí dnu. Pýtal od nej peniaze na cigarety, a keď mu ich odmietla dať, tak vykrikoval, že keď mu peniaze nedá, tak hodí na dom bombu podpáli dom a že ich zlikviduje, tieto slová nepovedal prvý krát, v poslednú dobu to opakoval dosť často, keď mu nechceli dať peniaze. Ona aj jej dcéra obžalovanému peniaze dali vždy keď mali, nakoľko on sa vždy buď násilím alebo aj bez násilia dostal dnu do domu, a tam ich vydieral, že ich pozabíja, pokiaľ mu peniaze nedajú. Vyhrážal sa, že ich zlikviduje, a ona a aj dcéra sa ho veľmi boja. Veľa krát sa stalo, že prišiel aj v noci, aj nad ránom a zvonil donekonečna na telefóny alebo držal zvonček na bráne, pokiaľ mu neotvorili, a potom sa vrhol dnu a neopustil dom, pokiaľ mu nedali peniaze. Rozpornosti medzi svojimi výpoveďami svedkyňa odôvodnila tým, že svoju výpoveď nečítala, iba ju podpísala, povedala iba to, že obžalovaný jej hovoril, že keď nedá peniaze tak hodí na dom bombu a podpáli dom, nepovedala na polícii, že by sa jej vyhrážal, že ich zlikviduje alebo že ich pozabíja. Svedkyňa pripustila, že povedala, že sa ho boja, ona volala policajtov len preto, aby nerobil škandál.
Zo znaleckého posudku K.. E. C., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, prečítaného na hlavnom pojednávaní, bolo zistené, že znalec v závere znaleckého posudku konštatuje závislosť obžalovaného N. S. od alkoholu. Ide o chronifikovanú, doteraz neliečenú alkoholovú závislosť, ktorá nemá žiadne vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného. Schopnosť správne vnímať, zapamätať si priebeh vyšetrovaného skutku a správne ho reprodukovať v čase spáchania skutku obžalovaného bola zachovaná. Znalec odporil obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Zo záznamu o dychovej skúške bolo zistené, že dňa 06.06.2017 v čase o 19:37 hod. sa obžalovaný podrobil dychovej skúške a bola mu nameraná hodnota 1,22 mg/l alkoholu v dychu.
Z oboznámeného zvukového záznamu (DVD nosič) bolo zistené, že na telefónnom čísle stálej služby polície boli zaznamenané v dňoch 22.4.2017, 7.5.2017, 30.5.2017, 2.6.2017 a 6.6.2017 ústne oznámenia K. S. so žiadosťou o asistenciu polície z dôvodu prítomnosti obžalovaného na ulici pred rodinným domom, ktorý vytrvalo vyzváňal na zvonček, vykrikoval pred domom, preskočil plot a dostal sa na dvor.
Vyjadrením k oboznámeným záznamom obžalovaný nepoprel, že viackrát zvonil zvončekom na bránke tak ako to vyplýva zoznámenia jeho babky.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Obžalovaný N. S. spáchanie skutku, poprel. Na svoju obranu uviedol, že síce peniaze od starej matky a tety pýtal ale bez vyhrážok a vydierania a tieto mu peniaze aj dali, zaplatili mu cestovné lístky
do zahraničia a jeho druhá stará matka im peniaze vrátila. Pripustil však, že starej matke povedal: bodaj by ste vyleteli do vzduchu. Spáchanie skutku obžalovaným a jeho vina bola preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodených K. S. a H. S., ktoré v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne potvrdil, že obžalovaného po návrate z výkonu trestu v roku 2016 finančne aj materiálne podporovali, napriek tomu, že k nim prichádzal často pod vplyvom alkoholu, dúfajúc, že sa to u neho zmení k lepšiemu a nájde si vhodné zamestnanie. Jednoznačne z výpovedí svedkýň vyplýva, že obžalovanému jeho alkoholovú závislosť tolerovali pokiaľ jeho správanie nedosiahlo agresivitu vystupňujúcu do vyhrážok, z ktorých nadobudli strach o svoj život. Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti výpovedí oboch svedkýň, ktoré svoje výpovede či už prípravnom konaní ale aj na hlavnom pojednávaní citovo nezvládli, a počas výpovede sa rozplakali.
Obhajoba obžalovaného vyznieva účelovo v snahe vyviniť sa zo žalovaného trestného činu, k čomu súd dospel aj s poukazom na závery znaleckého posudku znalca K.. E. C., z ktorého súd mal preukázané, že obžalovaný je závislý na alkohole, je len formálne kritický voči prejavom vlastnej alkoholovej závislosti, racionalizuje svoje konanie a bagatelizuje symptómy addikcie. Jeho obrana spočívajúca v popieraní trestného činu je celkom bezvýznamná a to predovšetkým s poukazom na jeho vyššie svedkyňami popísané správanie v rozpore s Trestným zákonom.
Trestného činu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v nútení iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Prostriedkom na dosiahnutie páchateľovho cieľa je násilie, hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy. Trestný čin vydierania je dokonaný už uskutočnením hrozby násilím alebo hrozby inej ťažkej ujmy. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa nevyžaduje, aby páchateľ aj skutočne dosiahol to, čo sledoval. V prejednávanej veci vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný nútil poškodené, aby mu poskytli finančnú hotovosť, pod hrozbou násilia -likvidáciou a inej ťažkej ujmy - spôsobením majetkovej ujmy a poškodením rodinného domu bombou a jeho podpálením. Aj keď obžalovaný hrozbu násilia a hrozbu inej ťažkej ujmy t.j. konkrétne slová že z domu neodíde, dom podpáli, vhodí doň bombu a zlikviduje poškodené pokiaľ mu peniaze nedajú, predniesol pred K. S., H. S. sa ich od nej dozvedela a obe pociťovali silné psychické utrpenie ako aj strach z agresívneho správania sa obžalovaného pod vplyvom alkoholu a z vykonania ním prednesených hrozieb. Ustanovenie § 182 odsek 2 Trestného zákona je kvalifikovanou skutkovou podstatou k § 189 odsek 1 Trestného zákona. Kvalifikačným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa písmena b) je aj spáchanie trestného činu vydierania na chránenej osobe. Chránenou osobou v zmysle § 139 odsek 1 písmeno c/, e/ Trestného zákona je blízka osoba a osoba vyššieho veku (osoba staršia ako šesťdesiat rokov). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestných činov na príbuznom v priamom pokolení a to starú matku, ktorá v čase spáchania trestných činov mala 78 rokov.
Trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa dopustí ten kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Za neoprávnené vniknutie do obydlia iného treba považovať každé nežiadúce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do obydlia, ktorým sa zasahuje do domovej slobody. Pod prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, sa rozumejú najmä zamknuté dvere, plot, mreže. Táto prekážka nemusí byť prekonaná s použitím násilia, ale postačí akékoľvek jej odstránenie, otvorenie, preskočenie, prelezenie a pod. Z výpovedí svedkýň súd mal preukázané, že vstupnú bráničku do dvora mali zamknutú, na vyzváňanie obžalovaného do dvora nevpustili, a napriek tomu sa ocitol na dvore a to preskočením plotu alebo prelezením medzerou v plote, ktorá neslúžila na vstup na pozemok a vznikla pri osadení plota. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi priznal, že na dvor sa dostal prelezením medzerou v plote. Tým mal súd preukázané, že obžalovaný prekonal prekážku - plot, ktorý má zabrániť vniknutiu. Z výpovedí svedkýň bolo preukázané, že viackrát obžalovaného do domu vpustili, keď mu poskytli stravu aj nocľah, teda do domu sa dostal oprávnene, ale bez oprávnenia sa odmietol vzdialiť, a svoj odchod podmieňoval poskytnutím peňazí, a neodišiel kým jeho žiadosti poškodené nevyhoveli. Aj dňa 6.6.2017 sa obžalovaný prelezením medzerou v plote sa neoprávnene dostal na dvor rodinného domu po tom, čo ho stará matka výslovne žiadala, aby odišiel.
Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov v súlade so zásadou trestného konania, teda jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal a spáchal ho obžalovaný tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku a to s úpravou skutkovej vety popísanej v obžalobe po vykonanom dokazovaní v tom zmysle, že súd upravil čas páchania skutku (od presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2017 do dňa 6.6.21017), doplnil ho o spôsob vniknutia obžalovaného na pozemok (prelezením medzerou v oplotení) a vypustil vyhrážku o zabití K.Á. S., pretože túto skutočnosť svedkyňa jednoznačne nepotvrdila. Obžalovaný svojim protiprávnym a úmyselným konaním a to, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy spočívajúcej v podpálení domu, vhodením bomby do domu, a likvidáciu poškodených ich opakovane nútil, aby mu poskytli finančnú hotovosť, naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, keďže čin spáchal v zmysle ustanovení § 139 písmeno c/ písmeno e/ Trestného zákona na chránenej osobe a to blízkej osobe a osobe vyššieho veku a to v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, keďže neoprávnene vnikol do obydlia a neoprávnene tam zotrval. Súd ani o existencií priamej príčinnej súvislosti medzi týmto jeho protiprávnym konaním a úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 189 a § 194 Trestného zákona (ochrana slobodného rozhodovania človeka a domovej slobody) na strane druhej neboli žiadne pochybnosti.
Z hľadiska osobných pomerov súd zistil, že obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie, priestupkovo riešený bol v blokovom konaní nezaplatenom na mieste za priestupok proti verejnému poriadku spáchaný dňa 2.6.2017 pokutou vo výške 20,- Eur. Podľa odpisu registra trestov obžalovaný bol 4 krát súdne riešený, pričom na prvé dve odsúdenia súd z dôvodu osvedčenia sa v skúšobnej dobe neprihliadol. Aj z pripojených spisov bolo zistené, že: -trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/39/2010 zo dňa 5.4.2011 bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 24.6.2011 a odsúdený sa osvedčil v skúšobnej dobe dňom 24.12.2014 podľa § 50 odsek 6,7 Trestného zákona -rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/249/2010 zo dňa 29.9.2010 bol uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1,2 písmeno a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 20.9.2011 a v skúšobnej dobe v trvaní 3 roky sa osvedčil dňom 3.2.2015, a preto uložený nepodmienečný trest vykonal 20.9.2011.
Okrem toho z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný rozhodnutím súdu v H. zo dňa 3.3.2014 právoplatným 10.9.2014 bol odsúdený a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.
Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru. Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 189 odsek 2 Trestného zákona (trestná sadzba pri tomto zločine je určená výmerou trestu štyri až desať rokov). Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť nápravy.
Pri úvahe o výmere trestu súd prihliadol na to, že obžalovaný konal v priamom úmysle. Ďalej súd prihliadol aj na spôsob spáchania trestného činu a to opakovanie protiprávneho konania za účelom získania finančných prostriedkov, čím mal súd preukázaný motív konania obžalovaného, a v neposlednom rade aj na spôsobený následok spočívajúci vo vyvolávaní stresu u poškodených a ich obavu o svoj život. V prospech obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Ako na priťažujúcu okolnosť prihliadol na to, že v prejednávanej veci spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona)
a bol za trestný čin odsúdený (§ 27 písmeno m) Trestného zákona, pretože súd prihliadol v zmysle § 7b Trestného zákona na odsúdenie súdu v H., ktorým bol odsúdený v roku 2014 podľa Nemeckého Trestného zákonníka § 224 Abs.(trestný čin nebezpečného zranenia) a § 223 Abs.(trestný čin zmrzačenia)
Podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Zvýšenie zákonom ustanovenej dolnej hranice trestnej sadzby o polovicu prichádza do úvahy v prípade, ak páchateľ opätovne spáchal zločin. Pod pojmom „opätovné“ treba vo vzťahu k tomuto ustanoveniu rozumieť spáchanie zločinu po tom, čo bol páchateľ právoplatne odsúdený za iný zločin. Na tento znak sa neprihliadne v prípade, ak prechádzajúce odsúdenie za zločin je zahladené. V opačnom prípade však nie je rozhodujúci časový úsek medzi predchádzajúcim odsúdením a spáchaním nového zločinu. Súd mal preukázané, že obž. N. S. v minulosti bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/249/2010 zo dňa 29.9.2010 za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, teda obžalovaný prejednávaný zločin vydierania spáchal opätovne, po tom, čo bol právoplatne odsúdený za iný zločin. Okrem toho súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalovaný už v minulosti opakovane sa dopustil násilnej trestnej činnosti, za čo mu boli uložené nepodmienečné tresty slovenským aj nemeckým súdom, a tieto tresty zjavne neviedli k jeho náprave, a neprimäli ho k tomu, aby viedol riadny život. S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného dosiahnutý iba uložením trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby (7 rokov až 10 rokov) upravenej v zmysle ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona.
Obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Zo znaleckého posudku K.. E. C. mal súd preukázané, že obžalovaný je závislý od alkoholu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestného činu jednak pod vplyvom alkoholu a jednak v súvislosti s užívaním alkoholu, a preto mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.