Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoPr-2-2017.pdf
PDF · 84.23 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoPr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. utca XX, XXXX V., V., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, proti žalovanému: MABA SK, s.r.o., so sídlom 943 52 Mužla 658, IČO: 46 622 527, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cpr/12/2017-62 zo dňa 26.06.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.11.2016 dané žalovaným žalobkyni je neplatné.
Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania aj odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 36, § 38 ods. 1 až 5, § 68 ods. 1, § 70 a § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „ZP“). V odôvodnení uviedol, že prednostne sa zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná oneskorene. Pracovný pomer žalobkyne sa skončil dňa 16.11.2016 a prekluzívna lehota na podanie žaloby uplynula dňa 16.01.2017. V tento deň najneskôr mala byť žaloba doručená na súd. Keďže žaloba bola podaná na súd až 10.02.2017, súd vyhodnotil, že bola podaná oneskorene, po uplynutí lehoty stanovenej v § 77 Zákonníka práce. V danom prípade ide o prekluzívnu lehotu (§ 36 Zákonníka práce). Právo žalobkyne na uplatnenie určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zaniklo a súd na túto skutočnosť prihliadol z úradnej povinnosti. Súd ďalej v odôvodnení uviedol, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že žalovaný so žalobkyňou listom zo dňa 08.11.2016 okamžite končí pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že viackrát nastúpila do práce pod vplyvom alkoholu a aj počas pracovnej doby užívala alkohol, čím závažne porušila pracovnú disciplínu tým, že pracovala pod vplyvom alkoholu. Zásielku obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala dcéra žalobkyne C. C.. Žalovaný reklamoval u poštového prepravcu doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru a reklamácia bola vyhodnotená ako neopodstatnená, pretože v rámci reklamačného konania bolo zistené, že uvedená doporučená zásielka s podacím č. RP430438065SK bola dodaná dňa 16.11.2016 oprávnenému adresátovi na uvedenej adrese na reklamačnom liste. Preto tvrdenie žalobkyne, že jej okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo doručené do vlastných rúk, lebo ho prevzala jej dcéra dňa 16.11.2016 a do jej sféry sa malo dostať až 22.12.2016, po návrate zo zahraničia, neobstojí.
Na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil, že žaloba bola podaná oneskorene a je neopodstatnená.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnila sa s názorom súdu o skončení pracovného pomeru dňa 16.11.2016, kedy jej dcéra prevzala zásielku s okamžitým skončením pracovného pomeru od zamestnanca maďarskej pošty, z čoho vyvodil, že lehota na podanie žaloby uplynula dňa 16.01.2017. Poukázala na ustanovenie § 38 ods. 1,2,5 Zákonníka práce, týkajúce sa doručovania písomností zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru, ktoré musia byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk a v prípade doručovania poštovým podnikom musia byť doručované ako doporučené zásielky s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa bolo doručiť jej okamžité skončenie pracovného pomeru „do vlastných rúk“, a nie ako doporučenú zásielku. Skutočnosť, že zásielku, ktorá nebola doručená s doručenkou do vlastných rúk, prevzala jej dcéra, nemá a nemôže vyvolať účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu, že nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom okamžitého skončenia pracovného pomeru. S týmto sa mohla oboznámiť až potom, čo sa vrátila domov pred vianočnými sviatkami. Slovenská pošta, a.s., umožňuje odosielateľovi, aby pri medzinárodnom styku doručil zásielku ako doporučenú do vlastných rúk, a preto si mal žalovaný zvoliť doplnkovú službu, spočívajúcu v doručovaní „do vlastných rúk“. Keďže tak nepostupoval, pošta vyhodnotila jeho reklamáciu ako neopodstatnenú, no táto skutočnosť ešte neznamená, že boli splnené podmienky doručenia do vlastných rúk. Práve naopak, zo skutočnosti, že zásielku prevzala jej dcéra, ktorá nemá a ani nemala splnomocnenie na preberanie zásielok do vlastných rúk, svedčí o tom, že jej nebola zásielka doručená v súlade s ustanovením § 38 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Samotná pošta nepochybila, keď zásielku bez poznámky „do vlastných rúk“ vydala jej dcére. Pochybil však žalovaný ako zamestnávateľ, ktorý na zásielke takúto poznámku nevyznačil a nevyžiadal službu pošty spočívajúcu v doručení „do vlastných rúk“.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav a na jeho základe vec správne právne posúdil. Stotožnil sa so záverom, že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, a preto nebolo v možnostiach súdu zaoberať sa konkrétnymi dôvodmi neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ by sa žalobkyňa v čase doručovania zásielky nenachádzala v mieste svojho bydliska ako tvrdí, bola by sa zásielka po uplynutí úložnej doby vrátila ako nedoručená z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobkyňa by ani po vrátení zásielky nepodala žalobu včas. Žalobkyni poskytol možnosť pokračovať v pracovnom pomere, prideľoval jej prácu, avšak do práce nenastúpila. Pokiaľ mala prevziať zásielku až 22.12.2016, nevie z akého dôvodu nenastúpila do práce v decembri 2016, a to napriek tomu, že on jej prácu prideľoval. Sama žalobkyňa na sociálnej sieti priznala odmietnutie vykonávať pridelenú prácu z dôvodu vzdialenosti miesta výkonu práce 30 km od miesta výkonu práce je priateľa, pričom uviedla, že je od 30.12.2016 zamestnaná u iného zamestnávateľa.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. Preto tento rozsudok podľa § 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel.
5. S ohľadom na výsledky dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní je zrejmé, že zásielka, predmetom ktorej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalobkyňou v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nebola doručené žalobkyni do vlastných rúk. Zásielku bezosporu prevzala dcéra žalobkyne C. C., dňa 16.11.2016. Podľa vyjadrenia žalobkyne zásielku jej dcéra odovzdala až po jej návrate zo zahraničia, dňa 22.12.2016. Pri rozhodovaní bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 38 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, podľa ktorého: (1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú
zásielku. (2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
6. Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť doručovať zamestnancovi písomnosti určené do jeho vlastných rúk na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Doručovanie je možné nielen v pracovnom čase, ale i po jeho skončení. V prípadoch, ak to nie je možné, napríklad preto, že zamestnanec nechodí do zamestnania a má bydlisko mimo sídla zamestnávateľa, prípadne mimo sídla jeho organizačnej jednotky, môže zamestnávateľ doručiť písomnosť zamestnancovi aj prostredníctvom poštového podniku. Písomnosť je zamestnancovi doručená dňom, v ktorom ju pri osobnom doručovaní vykonanom zamestnávateľom alebo pri doručovaní poštovým podnikom prevzal. Za predpokladu, že zamestnávateľ odovzdá písomnosť niekomu inému, alebo poštový podnik doručí zásielku tretej osobe, nebola písomnosť riadne doručená, a to ani v prípade, keby sa ich prostredníctvom dostala do rúk zamestnanca. Za predpokladu, že zamestnávateľ v danom prípade zvolil doručovanie zásielky poštovým podnikom, bolo potrebné do poznámky uviesť, že má záujem o doručenie zásielky „do vlastných rúk“, aby túto nemohla prevziať iná osoba. Žalovaný službu doručovania „do vlastných rúk“ nezvolil, preto poštový podnik doručil zásielku dcére žalobkyne a reklamáciu žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnenú. Z výsledku reklamačného konania vyplýva, že žalovaný zvolil druh zásielky - doporučený list. Absenciu nedostatočného doručenia zásielky „do vlastných rúk“ žalobkyne nemohla zhojiť ani tá skutočnosť, že zásielka sa následne - dňa 22.12.2016 - dostala do jej dispozičnej sféry. Nie je preto správny záver o uplynutí prekluzívnej lehoty žalobkyne na podanie žaloby dňom 16.01.2017. Lehota stanovená v § 77 Zákonníka práce totiž nemohla vôbec začať žalobkyni plynúť, keďže nebola splnená základná podmienka stanovená pri doručovaní neplatného skončenia pracovného pomeru. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu argumentoval tým, že ak by sa žalobkyňa v čase doručovania zásielky nenachádzala v mieste svojho bydliska, bola by sa zásielka po uplynutí úložnej doby vrátila ako nedoručená z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobkyňa by však ani po vrátení zásielky, podľa jeho názoru, nepodala žalobu včas. Aj tu však platí, že ak by sa mala uplatniť fikcia doručenia podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, musela by sa zásielka vrátiť žalovanému ako nedoručiteľná, a práve preto, že na zásielke nevyznačil spôsob doručenia „do vlastných rúk“, túto pošta odovzdala oproti podpisu inej osobe, ktorá bola ochotná adresátovi zásielku odovzdať. Osoba, ktorá zásielku fakticky prevzala, je zrejmá z listinného dôkazu, pričom je ňou dcéra žalobkyne s jasným podpisom „Tarca Tanara“ a s označením „lánya“ (dcéra).
7. Odvolací súd na základe uvedeného vyvodil záver, že ak zamestnávateľ doručoval zamestnankyni písomnosť - okamžité skončenie pracovného pomeru - poštou, mal ju poslať ako doporučenú zásielku s označením „do vlastných rúk“. Takýto postup by zodpovedal ustanoveniu § 38 ods. 1,2 Zákonníka práce, no ak zásielku takto neoznačil a práve z toho dôvodu ju pošta síce doručila na udanú adresu, ale odovzdala ju tam prítomnej inej osobe, potom si žalovaný nesplnil uvedenú zákonnú povinnosť riadneho doručenia, a to bez ohľadu na to, že písomnosť sa neskôr dostala do sféry dispozície žalobkyne. Z uvedeného dôvodu žalobkyni nemohla vôbec začať plynúť lehota stanovená v ustanovení § 77 Zákonníka práce a pre túto chybu v doručovaní nemohlo ani dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Odvolací súd viazaný žalobným petitom odvolanie žalobkyne posúdil ako opodstatnené a v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce prijal záver, že okamžité skončenie pracovného pomeru je pre jeho nedoručenie žalobkyni neplatné. Zároveň nebolo dôležité ďalšie skúmanie splnenia ostatných náležitostí uvedených v tomto ustanovení, pretože takéto dokazovanie by bolo vzhľadom na nesplnenie základnej podmienky spočívajúcej v jeho doručení nadbytočné. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že pre rozhodnutie o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne nebolo právne významné, že žalovaný následne vyzýval žalobkyňu na nástup do práce, ktorá k nemu napokon nenastúpila a ktorá podľa všetkého už nemá záujem znovu u neho pracovať, aj keď mu mala pred začatím konania oznámiť, že na ďalšom zamestnávaní trvá.
8. S ohľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, priznal úspešnej žalobkyni aj náhradu trov konania voči žalovanému, ktoré jej vznikli pred súdom prvej inštancie a tiež v odvolacom konaní, v súlade s § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. O výške trov rozhodne podľa § 252 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Keďže žalobkyňa (bez ohľadu na to, že je zastúpená slovenskou advokátskou kanceláriou) v priebehu konania vyhlásila, že neovláda slovenský jazyk, a požiadala o pribratie tlmočníka do konania, súd prvej inštancie zabezpečí pretlmočenie rozsudku súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu do jazyka maďarského v súlade s ustanovením § 155 ods. 1 CSP, podľa ktorého každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, a súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža 51/2008 zo dňa 12.02.2009).
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).