Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, E. A. nad K., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou LAW FIRM s.r.o., Mierové námestie 37, Trenčín, IČO: 36 867 209 proti žalovanému O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, J. J., práv. zast. Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., IČO: 52 471 420, so sídlom Jesenského 6431, Trenčín, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a iné, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že odstúpenie žalovaného zo dňa 10.8.2020 od zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 3.12.2019, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území J. J., obec : J. J., okres : J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor pre k.ú. J. J., ako PARCELA registra „C" evidovaná na katastrálnej mape, a to parc. č. 2144 o výmere 5333 m2 orná pôda je neplatné.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovanému domáhala určenia, že odstúpenie žalovaného zo dňa zo dňa 10.08.2020 od Zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 03.12.2020, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to parcely registra „C" č. 2144 orná pôda o výmere 5333 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J. J., je neplatné a určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti vo výške podielu 1/1. V žalobe uviedla, že dňa 03.12.2019 uzavrela žalobkyňa ako kupujúca zmluvu o kúpe nehnuteľností (ďalej aj ako „kúpna zmluva" ), na základe ktorej jej predávajúca G. X. (matka žalovaného, t.j. právna predchodkyňa žalovaného ) ako výlučný vlastník predala uvedenú nehnuteľnosť. Na základe Uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.08.2020, sp. zn. () v dedičskej veci po poručiteľovi G. X. (predávajúcej zo zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 03.12.2020), zomr. dňa 21.12.2019 nadobudol predmetnú nehnuteľnosť žalovaný, teda syn poručiteľky, ktorý spolu s predmetnou nehnuteľnosťou nadobudol aj k nej sa viažuce práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 03.12.2019. Dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2020, a tým je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Žalovaný ako dedič po poručiteľke svojim podaním zo dňa 08.10.2020 adresovaným žalobkyni odstúpil od zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 03.12.2019, a to z dôvodu , že žalobkyňa nezaplatila kúpnu cenu v súlade s ustanoveniami kúpnej zmluvy, nakoľko v zmysle článku III. kúpnej zmluvy sa žalobkyňa ako kupujúca zaviazala uhradiť kúpnu cenu celkom vo výške 180.000,- EUR. Uvedená kúpna cena v zmysle článku III. bod 3.2. kúpnej zmluvy musela byť uložená v celej výške do notárskej úschovy na Notárskom úrade Mgr. Zuzane Karasovej, so sídlom Piaristická 44, Trenčín, pred podpisom kúpnej zmluvy. Dňa 07.09.2020 oznámil Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor podaním pod číslom V-214/2020 žalobkyni, že vzhľadom k odstúpeniu žalovaného zo dňa 10.08.2020 od zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 03.12.

2019, vzhľadom k tomu, že katastrálny odbor musí po doručení odstúpenia od zmluvy náležite zistiť, či odstúpenie bolo doručené do dispozičnej sféry druhej strany a či s ohľadom na jeho platnosť nevznikol medzi zmluvnými stranami spor, v prípade, že žalobkyňa s odstúpením od zmluvy nesúhlasí, vyzval ju v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia, na uplatnenie jej práv v súdnom konaní s tým, že po doručení kópie žaloby podanej na súd, Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor konanie preruší v zmysle § 31a písm. a/ katastrálneho zákona. Žalobkyňa nesúhlasí s odstúpením žalovaného zo dňa 10.08.2020 od kúpnej zmluvy, toto považuje za nedôvodné a v rozpore so zákonom. Žalobkyňa trvá na platnosti kúpnej zmluvy a je pripravená kúpnu cenu v plnej výške 180.000 Eur uhradiť kupujúcemu t.j. žalovanému v zmysle bodu 3.1. kúpnej zmluvy, t.j. najneskôr do 10 dní od povolenia zápisu vkladu do katastra nehnuteľností, nakoľko touto kúpnou cenou žalobkyňa disponuje a aj ňou vždy disponovala. Žalovaný nemá žiaden zákonný ani zmluvný dôvod na odstúpenie kúpnej zmluvy, a preto aj odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného nemá oporu v zákone ani v zmluve a je preto neplatné. Je pravda, že povinnosť žalobkyne o zložení kúpnej ceny do notárskej úschovy pred podpisom kúpnej zmluvy bola dojednaná v Čl. III bod 3.2. kúpnej zmluvy , avšak pre prípad nedodržania tejto povinnosti žalobkyne nebola dohodnutá možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho, t.j. žalovaného. Nesplnenie tejto zmluvnej podmienky zo strany žalobkyne nemožno považovať ani za „závažné porušenie" predmetnej kúpnej zmluvy, nakoľko kupujúca (pozn. súdu: zrejme mala žalobkyňa na mysli predávajúca) podpísala predmetnú kúpnu zmluvu aj napriek nesplneniu tejto povinnosti kupujúcou. Zo strany žalovaného nebola naplnená ani možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy v zmysle , nakoľko žalovaný nedodržal svoju povinnosť poskytnúť primeranú lehotu žalobkyni na splnenie jej povinnosti zložiť kúpnu cenu do notárskej úschovy, ale rovno odstúpil od kúpnej zmluvy. Naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné a že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, videla žalobkyňa v tom, že jedine rozhodnutie súdu o určení, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti ( kedy v rámci súdneho konania súd vyrieši ako predbežnú otázku platnosť resp. neplatnosť odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy ) je listinou spôsobilou na vykonanie zmeny zápisu vlastníka v katastri nehnuteľností pre žalobkyňu. Podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor o vlastníckom práve medzi žalobkyňou a žalovaným rieši (t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie ). Podľa názoru žalobkyne sa požadovaným určením v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie žalobkyne jednoznačne zlepší, uspokojivo sa odstráni neistota daného právneho vzťahu a táto nebude pretrvávať naďalej ( nakoľko žalovaný neuznáva existenciu vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti, odstúpil od kúpnej zmluvy a žalobkyňa s odstúpením od kúpnej zmluvy nesúhlasí). Žalobkyňa má preto jednoznačne naliehavý právny záujem na určení existencie jej postavenia ako výlučnej vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa je nútená podať obe žaloby: aj žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy a z opatrnosti aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom v oboch prípadoch je pasívne legitimovaným žalovaný ( v prvom prípade ako účastník právneho úkonu odstúpenia a v druhom prípade ako právny nástupca poručiteľky, dedič predmetnej nehnuteľnosti a nadobúdateľ práv a povinností z kúpnej zmluvy ).

2. Žalovaný v písomných vyjadreniach zo dňa 10.11.2020, 11.11.2020 žiadal žalobu ako zmätočnú a nedôvodnú zamietnuť. Poprel tvrdenia v žalobe v celom rozsahu, neuznal nárok žalobkyne, namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. Namietol aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu , pretože nie je účastníkom priloženej kúpnej zmluvy a nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. V katastri nehnuteľnosti je ako vlastníčka zapísaná zomretá pani G.. Žalovaný dedením po poručiteľke G. X. nenadobudol žiadne dlhy ani povinnosti. Predmetnú kúpnu zmluvu považuje žalovaný za neplatnú od počiatku. Poukázal na to, že G. X. nar. XX.XX.XXXX, 89 ročná dôchodkyňa bola v mesiaci november a december 2019 hospitalizovaná v nemocnici, ako osvedčuje Záznam o hospitalizácii zo dňa 13.12.2019, prijatá 02.12.2019 s diagnózou S7203 z iného zariadenia, po zlomenine krčka stehnovej kosti od 25.11.2019. Bol je aplikovaný druh liečby medikamentózna, infúzia, rehabilitácia a iná liečba, z čoho je nesporné, že od 25.11.2019 po úraze trpela bolesťami a jej zdravotný stav jej neumožňoval pohybovať sa. Bola jej nasadená liečba aj liekmi utišujúcimi bolesť, ktoré vyvolávajú i nežiadúce účinky ako zníženie schopnosti vnímať, vyvolávajú ospalosť a únavu, pretože ide o dlhodobý a bolestivý stav a od úrazu zo dňa 25.11.2019 do 02.12.2019 uplynulo len 7 dní. Dňa 03.12.2019, kedy mal byt' overený podpis pani G. X. obcou Selec, uplynulo len 8 dní od úrazu, pričom je nesporné, že jej zdravotný stav bol vážny, bola v ohrození života, bola pod vplyvom liekov znižujúcich jej schopnosť vnímať a robenie právnych úkonov bolo pre ňu obmedzené. Žalobkyňa sa mala v predmetnej zmluve zaviazať kúpnu cenu zložiť v celej výške do notárskej úschovy pred podpisom

kúpnej ceny, pričom taký právny úkon neurobila, čo spochybňuje jej dobromyseľnosť. Neexistuje zmluva o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 3.12.2020, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobnom petite. Navrhovaný výrok rozsudku je tak nevykonateľný. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný uviedol, že žalobkyňa neosvedčila existenciu práva a nemožno jej žalobe vyhovieť. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno. Keďže žalobkyňa nezaplatila v zmysle ustanovení kúpnej zmluvy kúpnu cenu, a to ani niekoľko mesiacov od uzavretia kúpnej zmluvy, žalovaný využil svoje právo a od kúpnej zmluvy odstúpil. Žalovaný považuje konanie žalobkyne za špekulatívne. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 3.12.2019, pričom návrh na vklad vlastníckeho práva bol na katastrálny úrad podaný až po smrti predávajúcej. Žalobkyňa uviedla do omylu brata žalovaného K., ktorého žalobkyňa presviedčala, že kúpnu cenu uhradila a nabádala ho k rýchlemu ukončeniu dedičského konania. K. X. túto informáciu prezentoval žalovanému a ostatným súrodencom ako dedičom po predávajúcej. Následne dedičia zistili, že peniaze do notárskej úschovy neboli zložené. Žalobkyňa teda vedome o výplate kúpnej ceny klamala a zavádzala. Žalovaný v rámci dedičskej dohody vyplatil svojich súrodencov z dedičstva a prešli na neho práva viažuce sa k tejto nehnuteľnosti.

3. Na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 29.12.2020, v ktorom uviedla, že chybou v písaní bol v žalobnom petite uvedený dátum uzavretia kúpnej zmluvy 3.12.2020, keďže správny dátum uzavretia kúpnej zmluvy je 3.12.2019 a v tomto smere opravila žalobu. Keďže G. X. bola hospitalizovaná z dôvodu úrazu - zlomeniny krčka stehennej kosti, uvedená diagnóza nemala a ani nemôže mať vplyv na spôsobilosť predávajúcej na právne úkony. Podpis predávajúcej na kúpnej zmluve zabezpečoval brat žalovaného K. X., a predávajúca kúpnu zmluvu podpísala v neprítomnosti žalobkyne.

4. Žalovaný v podaniach zo dňa 23.1.2021, 11.2.2021 naďalej nesúhlasil so žalobou a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , zo dňa 10.08.2020, v dedičskej veci po poručiteľke, nadobudol žalovaný predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Ďalej uviedol, že žalovaný ako dedič po poručiteľke vstúpil ako predávajúci do právneho vzťahu založeného uvádzanou zmluvou. Stalo sa tak z dôvodu súhlasu zvyšných dedičov - U.. K. X., O. G. a A. S. a vyplatením dedičských podielov prostredníctvom notárskej úschovy finančných prostriedkov vo výške 145.050,- Eur dňa 03.08.2020. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.05.2015 na dedičov neprechádzajú len povinnosti právneho predchodcu, ale aj všetky jeho práva, dedičia majú právo odstúpiť od zmluvy pri splnení zákonných, resp. zmluvných podmienok ešte pred vydaním rozhodnutia o vklade práva. Podľa súdnej praxe (rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 26. 2. 2013) aj keď v samotnej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť nie je uvedená možnosť odstúpenia od zmluvy, v zmysle úst. ak kupujúci, ako dlžník, neuhradí kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu predávajúcim ako veriteľom, ma veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Žalobkyňa podľa čl. 3.2 zmluvy bola povinná celú výšku kúpnej ceny zložiť pred podpísaním zmluvy do notárskej úschovy na Notárskom úrade Mgr. Zuzany Karasovej, pričom tak žalobkyňa neuskutočnila a dňom 03.12.2019 sa dostala do omeškania. Žalobkyňa mala dostatočnú lehotu od 03.12.2019 do 10.08.2020 (do písomného oznámenia žalovaného o odstúpení od zmluvy) zložiť peniaze do notárskej úschovy, no neučinila tak. Poukázal na ust. a na konanie žalobkyne proti dobrým mravom, čo sa prieči poctivému a spravodlivému správaniu sa. Žalobkyňa totiž tvrdí, že žalovaný jej neposkytol dostatočne primeranú lehotu na plnenie a rovno odstúpil od zmluvy, pričom do omylu chcela uviesť žalovaného takým spôsobom, že ho presviedčala, že peniaze za kúpu nehnuteľnosti uhradila. Žalovaný uvedenú skutočnosť overil prostredníctvom notárky JUDr. Lucie Svitkovej, ktorá dožiadala o poskytnutie informácie notárku Mgr. Zuzanu Karasovú, kde mala žalobkyňa celú výšku kúpnej ceny zložiť. Je zrejmé, že poručiteľka by zmluvu nepodpísala v prípade, ak by jej žalobkyňa pravdivo oznámila, že kúpna cena nebola zložená do notárskej úschovy pred podpisom zmluvy, tak ako je to stanovené v kúpnej zmluve. Odcitoval právne vety z rozhodnutí súdov, ktoré sa zaoberali definíciou dobrých mravov. Žalovaný navrhol vydať rozsudok, ktorým súd určí, že odstúpenie žalovaného zo dňa 10.08.2020 od zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 03.12.2019 je platné a že výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný. Podaním zo dňa 18.2.2021 žalovaný vzal vzájomnú žalobu späť s odôvodnením, že žalovaný je právoplatným uznesením o dedičstve výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, návrh rozhodnutia resp. vzájomná žaloba v podanom vyjadrení je nadbytočná. Žiadal, aby súd žalobu žalobkyne zamietol.

5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 2.3.2021 uviedla, že žalovaný neopodstatnene poukazuje na dobré mravy, keďže v odstúpení od kúpnej zmluvy nenamietal neplatnosť kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, ale od kúpnej zmluvy odstúpil, a trvá na tom, že platne odstúpil od kúpnej zmluvy. Ak teda a trvá na

tom, že platne odstúpil od kúpnej zmluvy, je právne neobhájiteľné v tomto štúdiu namietať neplatnosť kúpnej zmluvy.

6. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom žalobkyne, žalovaného, oboznámením čiastočného výpisu z LV č. XXXX k.ú. J. J., zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 3.12.2019, odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2020, oznámenia Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor zo dňa 7.9.2020, výňatku uznesenia o dedičstve sp. zn. zo dňa 10.8.2020, odpovede notárky Zuzany Karasovej na dožiadanie zo dňa 29.6.2020, vyjadrení žalovaného zo dňa 10.11.2020, 11.11.2020, návrhu Ing. K. X. na notársku úschovu peňazí , úradného záznamu N 87/2020 , U 4/2020 o vydaní peňazí z notárskej úschovy zo dňa 10.8.2020, záznamu o hospitalizácii, listu žalobkyne zo dňa 29.9.2020, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 29.12.2020, stanoviska žalovaného zo dňa 23.1.2021, vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.2.2021, fotokópie spisu Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor V 214/20, vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.2.2021, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 2.3.2021, z internetu zadováženého výpisu z LV č. XXXX k.ú. J. J. zo dňa 7.5.2021 vyhlásil na pojednávaní dňa 7.5.2021 rozsudok, ktorým žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Na základe odvolania podaného žalobkyňou Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -118 zo dňa 19.1.2022 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., obec J. J., okres J., zapísanej na listine vlastníctva č. XXXX, F. úradu J., katastrálny odbor pre k. ú. J. J., ako parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, a to parcela č. 2144 o výmere 5333 m2, orná pôda a vo zvyšujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že nenastali vecno-právne účinky kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a G. X. dňa 03.12.2019 v zmysle , keďže katastrálny úrad nerozhodol o povolení vkladu do katastra nehnuteľností a žalobkyňa ako kupujúca nenadobudla na základe rozhodnutia katastrálneho úradu vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, od ktorej odvíjala svoje vlastnícke právo. Odvolací súd ale nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie , že žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nie je procesne prípustná v zmysle . Podľa odvolacieho súdu postačuje, ak prípustnosť takejto žaloby o určenie právnej skutočnosti je vyjadrená v osobitnom ustanovení implicitne, teda ak existuje určité zákonné ustanovenie, z ktorého obsahu možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti. Takýmto osobitným predpisom je ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Uvedené ustanovenie súvisí s katastrálneho zákona, podľa ktorého konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. Súdu prvej inštancie uložil opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby o určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné a vo svojom rozhodnutí dať odpovede na všetky podstatné námietky.

8. Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd na nariadenom pojednávaní oboznámil odvolanie žalobkyne zo dňa 16.6.2021, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne zo dňa 30.6.2021, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 15.7.2021, vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.7.2021, podanie žalovaného zo dňa 16.12.2021, podanie žalobkyne zo dňa 10.3.2020.

9. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že spolu s priateľom prejavili záujem o kúpu predmetného pozemku, pretože mali v pláne si tam postaviť dom, prípadne vystavať viacero domov „na kšeft“. O možnosti kúpy pozemku ich informoval pán K., ktorý tieto informácie mal od brata žalovaného. Žalobkyňa sa s priateľom dohodli, že pozemok sa napíše na žalobkyňu. Pozemok boli aj pozrieť. Pôvodne uvažovaná kúpna cena sa po dohode navýšila na cenu napísanú v kúpnej zmluve. Žalobkyňa vypracovala kúpnu zmluvu. Žalobkyňa nemala vedomosť, kedy presne predávajúca podpísala kúpnu zmluvu, a preto ani nevložila peniaze do notárskej úschovy. Nikto žalobkyňu nevyzýval na zloženie kúpnej ceny do notárskej úschovy z dôvodu, že predávajúca ide podpisovať zmluvu. Žalobkyni potom predložil pán K. zmluvu podpísanú predávajúcou. Žalobkyňa nezložila kúpnu cenu do notárskej úschovy ani potom ako sa jej dostala do rúk kúpna zmluva podpísaná predávajúcou, pretože podľa kúpnej

zmluvy mala byť kúpna cena zaplatená do 10 dní od zavkladovania kúpnej zmluvy a nikto od žalobkyne nevyžadoval zloženie kúpnej ceny. Nepamätala si, či v čase, keď podala návrh na vklad do katastra nehnuteľností už vedela o smrti predávajúcej. Keď sa žalobkyňa dozvedela o smrti predávajúcej, nikoho z jej rodiny nekontaktovala. Kúpnu cenu plánovala zaplatiť do 10 dní od zavkladovania kúpnej zmluvy na katastrálnom úrade. Pán U.. K. X. sa žalobkyni nikdy nepýtal, či zložila peniaze do notárskej úschovy. V čase, keď sa išla nehnuteľnosť kupovať mala žalobkyňa nachystaných na svojom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu celej kúpnej ceny. Následne však došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že teraz na účte nemá peniaze v dostatočnom rozsahu, ale jej známy jej sľúbil, že jej poskytne pôžičku vo výške 180.000 Eur.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že nebola zložená kúpna cena do notárskej úschovy u notárky Karasovej, sa so súrodencami dohodol, že parcelu zdedí žalovaný a vyplatí ostatných súrodencov, pričom vychádzali z kúpnej ceny 180.000 Eur. Podpísali o tom aj doklad. Žalovanému to pripadalo tak, že zo strany žalobkyne to bola špekulácia. Žalobkyňa mala totiž dostatok času, aby kúpnu cenu vložila do notárskej úschovy, čo však neurobila. Žalovaný trval na tom, aby bol pozemok jeho. Nechcel, aby mi žalobkyňa vyplatila kúpnu cenu. Chcel, aby pozemok zostal v rodine. Patril prarodičom žalovaného.

11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalovaný nesplnil podmienky ustanovenia , t.j. neposkytol pred odstúpením od zmluvy žalobkyni dodatočnú primeranú lehotu na splnenie dlhu, a preto sa jedná o neplatné odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa je stále pripravená uhradiť žalovanému kúpnu cenu vo výške 180.000 Eur. V danej veci má žalobkyňa prísľub od jej známeho, že jej požičia peniaze na výplatu celej kúpnej ceny. V súčasnom právnom neistom postavení žalobkyne nemožno od žalovanej očakávať, že len tak zloží peniaze do úschovy. Žalovaný neposkytol žalobkyni žiadnu súčinnosť za účelom úhrady kúpnej ceny.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol, aby súd žalobu zamietol. Podľa názoru žalovaného žalovaný platne odstúpil od kúpnej zmluvy podľa . Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. , z ktorého vyplýva, že neposkytnutie dodatočnej lehoty na úhradu kúpnej ceny nespôsobuje vždy neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. V tomto prípade žalobkyňa mala dostatočnú lehotu na to, aby kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy žalovanému uhradila. Doteraz tak nespravila. Žalovaný v dedičskom konaní vyplatil svojich súrodencov z tejto parcely. Predmetnú parcelu si chce ponechať vo svojom vlastníctve.

13. Podľa (ďalej len „“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

15. Podľa Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

16. Podľa Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

17. Po vydaní rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.1.2022 predmetom konania ostala žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy zo dňa 3.12.2019 je neplatné. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorého právnym následkom je zrušenie zmluvy v zmysle . Žaloba o určenie neplatnosti tohto

právneho úkonu spadá pod ustanovenie , v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti (medzi právne skutočnosti patrí aj právny úkon, jeho platnosť alebo neplatnosť), avšak len za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu. Súd bol viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie, v zmysle ktorého procesná prípustnosť danej žaloby vyplýva z ustanovenia . Z uvedených dôvodov súd uzavrel, že je daná procesná prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 3.12.2019.

18. Z dokazovania vyplynulo, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 3.12.2019 medzi predávajúcou G. X., nar. XX.X.XXXX a žalobkyňou ako kupujúcou s tým, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcela reg. „C“ č. 2144 orná pôda o výmere 5333 m2 v celosti zapísaná na LV č. XXXX k.ú. J. J.. V čl. III bod 3.1. kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu 180.000 Eur s povinnosťou jej vyplatenia na tam uvedený účet predávajúcej najneskôr do 10 dní po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa čl. III bod 3.2. kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena uhradená formou notárskej úschovy vedenej na notárskom úrade Mgr. Zuzany Karasovej, Trenčín na tam uvedený účet predávajúcej s tým, že kúpna cena musela byť zložená v celej výške do notárskej úschovy pred podpisom kúpnej zmluvy. Z fotokópie spisu Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru V 214/2020 bolo preukázané, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností na základe uvedenej kúpnej zmluvy podala žalobkyňa dňa 15.1.2019. Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru sp. zn. V 214/2020 zo dňa 5.10.2020 bolo konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností podľa prerušené z dôvodu, že sa na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. začalo konanie o predbežnej otázke, v ktorom sa má vyriešiť platnosť odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy.

19. Predávajúca G. X. zomrela dňa 21.12.2019. Dedičstvo po nej prejednávala notárka JUDr. Lucia Svitková poverená Okresným súdom Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. , . Na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. , zo dňa 10.08.2020, právoplatného dňa 10.8.2020 nadobudol žalovaný, syn poručiteľky pozemok parc. reg. „C“ č. 2144 orná pôda o výmere 5333 m2 v celosti zapísanú na LV č. XXXX k.ú. J. J., a k nej sa viažuce práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 03.12.2019.

20. Žalovaný vo svojom prvom vyjadrení k žalobe uvádzal, že predmetnú kúpnu zmluvu považuje za neplatnú. Absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela G. X. ako predávajúca so žalovanou dňa 3.12.2019, videl v tom, že v čase tvrdeného podpisu zmluvy bola predávajúca vo veku 89 rokov, bola hospitalizovaná a pod vplyvom užívaných liekov, v dôsledku čoho mala zníženú schopnosť vnímať a tým bola obmedzená vo vykonaní právnych úkonov. Je pravda, že v zázname o hospitalizácii v NsP Ilava vyplýva, že G. X. bola hospitalizovaná od 2.12.2019 do 13.12.2019 v tomto zdravotníckom zariadení pre zlomeninu krčka stehennej kosti. Žiadnou zo strán ale nebolo tvrdené, žeby predávajúca bola v čase podpisu kúpnej zmluvy súdom pozbavená, prípadne obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Žalovaný nenavrhol vykonať taký dôkaz, ktorý by bez pochýb preukázal jeho tvrdenie, že predávajúca vzhľadom na vplyv užívaných liekov nebola v čase podpisu kúpnej zmluvy spôsobilá na vykonanie tohto právneho úkonu. Preukázať túto skutočnosť bolo možné jedine odborne spôsobilou osobou - znalcom. Ide o sporové konanie, v ktorom platí prejednací princíp a zásada kontradiktórnosti, v zmysle ktorých dôkazy na preukázanie svojich tvrdení musia navrhovať strany, teda súd nemôže z vlastnej iniciatívy vykonávať dôkazy. Preto súd konštatoval, že kúpna zmluva zo dňa 3.12.2019 bola platne uzavretá. Napokon z predpokladu platnosti kúpnej zmluvy vychádzal žalovaný aj vo svojich ďalších vyjadreniach v tejto právnej veci vrátane vyjadrení v odvolacom konaní, v ktorých zdôvodňoval platnosť jeho odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom odstúpiť môže zmluvná strana len od takej zmluvy, ktorá bola uzatvorená platne.

21. Žalovaný uvádzal, že predávajúca by kúpnu zmluvu nepodpísala v prípade, ak by jej žalobkyňa pravdivo oznámila, že kúpna cena nebola zložená do notárskej úschovy pred podpisom zmluvy, pričom poukázal na ustanovenie , podľa ktorého je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť a právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Žalovaný však netvrdil, žeby z dôvodu tohto omylu predávajúcej bola kúpna zmluva neplatná, a teda procesne účinným spôsobom nenamietal neplatnosť kúpnej zmluvy podľa . Žalovaný vyhodnotil vyššie

popísané konanie žalobkyne ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukazoval na ustanovenie , judikatúru súdov, ktorá definuje dobré mravy. Súd uvádza, že stanovuje, že za neplatný sa považuj právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Žalovaný však neuviedol, ktorý právny úkon má byť podľa tohto zákonného ustanovenia neplatný, neuniesol v tomto smere bremeno tvrdenia. Pre úplnosť súd dodáva, že ani samotná žaloba zo strany žalobkyne nemôže byť považovaná za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . V prvom rade súd uvádza, že podať túto žalobu uložil žalobkyni Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor v liste zo dňa 7.9.2020. Ďalej nemožno prehliadnuť ani fakt, že ustanovenie počíta s tým, že dlžník (v danom prípade kupujúci) sa omešká s úhradou kúpnej ceny veriteľovi (predávajúcemu), a dáva možnosť dlžníkovi svoje omeškanie zhojiť tým, že splní dlh v dodatočnej lehote, ktorú mu ale musí poskytnúť veriteľ. Presne v tejto situácii sa žalobkyňa ocitla, keď nezložila kúpnu cenu do notárskej úschovy pred podpisom kúpnej zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že v čase podpísania kúpnej zmluvy mala na svojom účte peniaze na vyplatenie celej kúpnej ceny predávajúcej a vysvetlila, že pred podpisom kúpnej zmluvy kúpnu cenu nezložila do notárskej úschovy, pretože nebola prítomná, keď zmluvu podpisovala predávajúca a podpis zmluvy predávajúcou zabezpečoval brat žalovaného, žalobkyňu nikto nevyzval na zloženie kúpnej ceny do notárskej úschovy z dôvodu, že predávajúca ide podpisovať kúpnu zmluvu, ale jej bola predložená už predávajúcou podpísaná kúpna zmluva. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa si ustanovenie čl. 3, ods. 3.2. kúpnej zmluvy vyložila tak, že je povinná zložiť kúpnu cenu pred podpisom kúpnej zmluvy predávajúcou. Uvedený výklad zmluvného ustanovenia je aj pochopiteľný, keďže v danom zmluvnom ustanovení nie je uvedené, o koho podpis sa má jednať, teda predávajúcej, či kupujúcej, alebo má ísť o podpis oboch zmluvných strán. Keďže žalobkyňa nepoznala presný moment, kedy predávajúca podpísala kúpnu zmluvu, nemohla predávajúcej pred podpisom oznámiť, že kúpnu cenu zatiaľ nezložila do notárskej úschovy. Následne sa žalobkyňa dozvedela o úmrtí predávajúcej, navštívil ju žalovaný, ktorý neskôr zdedil pozemok, no žalovaný sa nechcel vzdať pozemku. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že si chce pozemok ponechať. Žalobkyňa kúpnu cenu nezložila do notárskej úschovy ani potom, ako jej bolo doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy, čo odôvodnila tým, že nemá právnické vzdelanie, a nevedela ako má na vzniknutú situáciu zareagovať. Počas konania žalovaný trval na platnosti jeho odstúpenia od kúpnej zmluvy, a tým žalobkyňa odôvodňovala neistotu v jej právnom postavení, pre ktorú nezložila kúpnu cenu do notárskej úschovy. Zároveň uvádzala, že žalovaný jej neposkytol súčinnosť k úhrade kúpnej ceny. Stačilo aby jej oznámil jeho číslo účtu na vyplatenie kúpnej ceny. Uvedené žalovaný nepopieral, uvádzal, že si chce parcelu ponechať, nemá teda záujem prijať kúpnu cenu od žalobkyne. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu v dostatočnej miere objasnila dôvod, pre ktorý doteraz nezložila kúpnu cenu do notárskej úschovy, prípadne ju nevyplatila priamo na účet žalovaného ako dediča predávajúcej z kúpnej zmluvy. Žalobkyňa prezentuje stále vážny záujem nadobudnúť do vlastníctva predmetnú parcelu a vyplatiť kúpnu cenu žalovanému s tým, že peniaze na to jej má požičať jej známy. Nebol v konaní preukázaný úmysel žalobkyne žalobou poškodiť žalovaného tým, že mu nemieni vyplatiť kúpnu cenu vo výške dohodnutej v kúpnej zmluve. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa nemôže nadobudnúť pozemok bezodplatne, pretože jej záväzok uhradiť kúpnu cenu právnemu nástupcovi predávajúcej, t.j. žalovanému vyplýva z kúpnej zmluvy, je uplatniteľný na súde. Súd teda zohľadnil všetky uvedené relevantné individuálne okolnosti daného prípadu a dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobkyne na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

22. Žalovaný, na ktorého ako dediča po predávajúcej prešli práva a povinnosti z kúpnej zmluvy, vrátane práva odstúpiť od kúpnej zmluvy zaslal žalobkyni odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 3.12.2019 datované dňom 10.8.2020. Od kúpnej zmluvy odstúpil z dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila kúpnu cenu v súlade s ustanoveniami kúpnej zmluvy zo dňa 3.12.2019 s poukazom na článok III. kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého sa žalobkyňa ako kupujúca zaviazala uhradiť kúpnu cenu celkom vo výške 180.000,- Eur s tým, že uvedená kúpna cena musela byť uložená v celej výške do notárskej úschovy na Notárskom úrade Mgr. Zuzane Karasovej, so sídlom Piaristická 44, Trenčín, pred podpisom kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že žalobkyňa kúpnu cenu nezložila podľa zmluvnej úpravy do notárskej úschovy nebola medzi stranami sporná a vyplýva to aj z odpovede Notárskeho úradu Zuzany Karasovej zo dňa 29.6.2020. Notárska úschova predstavovala platobné miesto, kam mala žalobkyňa uhradiť kúpnu cenu, ktorá mala byť do 10 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vyplatená na účet predávajúcej. Predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo žalobkyni doručené , čo potvrdila v rámci jej výsluchu na pojednávaní. Jednostranný právny úkon - odstúpenie od kúpnej zmluvy sa tak dostal do dispozičnej sféry žalobkyne. V zmysle platí, že od zmluvy

možno odstúpiť v prípadoch, keď si to zmluvné strany výslovne dohodnú v zmluve alebo keď to umožňuje zákon. Žalovaný uvádzal, že od kúpnej zmluvy odstúpil platne v súlade s ustanovením z dôvodu, že žalobkyňa neuhradila kúpnu cenu v lehote stanovenej v kúpnej zmluve. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia ak dlžník nesplní veriteľovi svoj dlh riadne a včas ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, aj keď to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cp 29/97 zo dňa 20.10.1997). Pre vznik práva na odstúpenie od zmluvy uvedená právna norma vyžaduje splnenie podmienky, konkrétne, že dlžník nesplní dlh veriteľovi ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu poskytne veriteľ. Podľa ustálenej judikatúry súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2020) ak veriteľ uplatní sankciu pre omeškanie dlžníka s plnením podľa , nevyhnutným predpokladom pre takéto platné odstúpenie od zmluvy je, aby veriteľ poskytol dlžníkovi dodatočnú primeranú lehotu na plnenie a až v prípade, že ani v tejto lehote by dlžník veriteľovi svoj dlh neuhradil, vzniklo by mu právo od zmluvy odstúpiť. Účelom výzvy s dodatočnou lehotou na plnenie je upozorniť dlžníka na to, že jeho omeškanie s úhradou kúpnej ceny môže mať za následok odstúpenie od zmluvy. Vyžaduje sa aktívne konanie zo strany veriteľa voči dlžníkovi pred tým ako veriteľ odstúpi od zmluvy. Veriteľ musí určiť dlžníkovi dodatočnú lehotu, ktorá je zároveň primeraná druhu a rozsahu zmluvnej povinnosti, ktorú má dlžník splniť. Z tvrdení strán vyplynulo, že pred odstúpením od kúpnej zmluvy žalovaný žalobkyni neposkytol ďalšiu lehotu na zloženie kúpnej ceny do notárskej úschovy za účelom úhrady kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti neobstojí argument žalovaného, že žalobkyňa mala dostatok času od uzavretia kúpnej zmluvy doteraz na uhradenie kúpnej ceny v dohodnutej výške.

23. Žalovaný nepostupoval v súlade s ust. . Odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatné, pretože žalovaný odstúpil od zmluvy bez toho, aby predtým poskytol žalobkyni primeranú dodatočnú lehotu na splnenie zmluvnej povinnosti uhradiť kúpnu cenu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc).

24. Žalovaný poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 30.8.2018. Menovaný súd prejudiciálne riešil platnosť odstúpenia od zmluvy v zmysle , , , , , ktoré upravujú podmienky pre vznik práva na odstúpenie od zmluvy v prípade podstatného porušenia zmluvy a v prípade nepodstatného porušenia zmluvy, pričom išlo o zmluvu uzatvorenú medzi dvoma podnikateľmi, ktorá sa spravuje režimom . Na kúpnu zmluvu od ktorej odstúpil žalovaný sa však nevzťahuje , ale , a preto na odstúpenie od kúpnej zmluvy nemožno použiť uvedenú právnu úpravu v ani právne závery Krajského súdu v Bratislave v citovanom rozhodnutí.

25. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odstúpenie od kúpnej zmluvy nie je platné a trvajú práva a povinnosti z kúpnej zmluvy. Súd preto výrokom I. určil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné.

26. Súd nevykonal výsluch svedka K. ktorý pôvodne navrhovala žalobkyňa, pretože v podaní zo dňa 10.3.2020 na jeho výsluchu už žalobkyňa netrvala.

27. Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa ods. 1 Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

30. Podľa O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Súd na pojednávaní dňa 7.5.2021 podľa , zastavil konanie o vzájomnej žalobe žalovaného, ktorej predmetom boli dva určovacie výroky. Žalovaný netvrdil, žeby vzájomnú žalobu vzal späť pre správanie sa žalobkyne, a súd vzhľadom na zásadu zodpovednosti za zastavenie konania potom uzavrel, že procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti (dva zo štyroch určovacích výrokoch) nesie žalovaný a v zmysle by mal nahradiť žalobkyni trovy konania. Žaloba žalobkyne čo do výroku o určení vlastníckeho práva bola zamietnutá a preto za použitia zásady úspechu žalovanému vzniklo podľa ust. právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v tejto časti. Žalobe súd vyhovel čo do nároku na určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, a v tejto časti vzniklo žalobkyni právo na náhradu trov konania. Žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu trov konania v troch zo štyroch určovacích výrokoch, t.j. v rozsahu 75% a žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v jednom zo štyroch určovacích výrokoch, t.j. v rozsahu 25%. Po odpočítaní nároku žalovaného na náhradu trov konania od nároku žalobkyne na náhradu trov konania, vzniklo žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 50% (75% - 25%). Preto súd podľa výrokom II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.