Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoCsp/7/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Y. XX/XX, B., t. č. Q. Q. XXXX/ XX, B., o zaplatenie 3.286,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -85 zo dňa 03.06.2021, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.286,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.06.2018 až do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom II. priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne až 4, , , , a , a a až 9 a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa (Všeobecná úverová banka a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2021 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.286,30 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný žalobu s prílohami prevzal dňa 29.04.2021, pričom k žalobe sa nevyjadril. Súd prvej inštancie prejednal vec v neprítomnosti žalobkyne, ktorá mala doručenie riadne vykázané, svoju neúčasť riadne ospravedlnila a žiadala vec prejednať v jej neprítomnosti. Žalovaný predvolanie v úložnej dobe neprevzal, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, súd preto prejednal vec v jeho neprítomnosti.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci došlo dňa 16.09.2015 k uzavretiu zmluvného vzťahu, obsahom ktorého bol záväzok veriteľa, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, poskytnúť žalovanému finančné prostriedky 5434,28 eur. Žalovaný mal uhradiť celkovo 120 mesačných splátok po 108,31 eur, vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca počnúc od 20.10.2015. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje . Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016 (vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Klára Bíróová). Súdny dvor v uvedenom rozsudku konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožnili spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva Únie, napríklad aj tým, že vydal súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora (rozsudok vo veci Kobler C-224/01). vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie priznal nárok žalobkyne, i keď splátky úveru neboli rozčlenené na čiastky, ktoré z každej splátky pripadajú na istinu, úroky a iné poplatky, ako to vymedzuje ustanovenie , keď žalovaný mal možnosť si kedykoľvek vypýtať amortizačnú tabuľku od veriteľa v zmysle Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje zákonom stanovené náležitosti, keď žalovaný výšku uplatnenej pohľadávky nerozporoval. Žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku vo výške 5.434,28 eur, z ktorej sumy uhradil len časť pohľadávky, keď ku dňu zosplatenia úveru výška pohľadávky predstavovala čo do istiny 8.383,50 eur a čo do úroku z úveru 195,48 eur. Žalovaný zaplatil 5.292,68 eur, pričom rozdiel predstavuje sumu 3.286,30 eur. V zmysle a vznikol žalobkyni tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania stanovených v zmysle nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“). Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ustanovenie , , , , . Uviedol, že žaloba v prejednávanej veci mu nikdy nebola doručená, pričom vyslovil podozrenie, či sa v spise nachádza doručenka ohľadom prevzatia žaloby. V prípade, ak sa v spise aj nachádza doručenka ohľadom prevzatia žaloby, namietal, že zásielku prevzal on a vyslovil podozrenie, že súdnu zásielku prevzala jemu neznáma osoba. V prípade, ak by zásielku prevzal, vedel by sa vyjadriť ku skutkovým okolnostiam ohľadom poskytnutia pôžičky a možnosti jej vrátenia. Uviedol, že týmto mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Má za to, že súd prvej inštancie neskúmal jeho majetkové a sociálne pomery, pričom dlh nie je schopný jednorazovo vrátiť v lehote 3 dní odo dňa jeho právoplatnosti. Momentálne má 3 vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom U. B., nar. XX.XX.XXXX, P. W. B., nar. XX.XX.XXXX a P. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré súd zveril do jeho osobnej starostlivosti a o ktoré sa riadne stará. Zároveň má priznaný invalidný dôchodok s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. Napriek tejto skutočnosti sa snaží zarábať ako čašník v zmysle Dohody o pracovnej činnosti s hodinovou mzdou 3,60 eur/hod.. Jeho sociálne a majetkové pomery mu nedovoľujú splniť povinnosti v zmysle prvoinštančného rozsudku. Žalovaný žiadal, aby mu súd dovolil uhradiť dlh v mesačných splátkach, resp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -144 zo dňa 13.09.2021, na základe návrhu v zmysle na zmenu strany sporu na strane žalobkyne podaného v priebehu odvolacieho konania, pripustil, aby do konania namiesto pôvodnej žalobkyne: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154 so sídlom Mýtna 48, Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2021.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 05.10.2021. Uviedla, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvej inštancie je podľa jej názoru vecne správny.

7. Žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa, podaniami doručenými súdu dňa 10.09.2021 a 05.10.2021 vzala žalobu čiastočne späť a žiadala konanie v príslušných častiach zastaviť vzhľadom na čiastočné úhrady zo strany žalovaného (240 eur dňa 30.11.2020, 80 eur dňa 29.01.2021, 60 eur dňa 23.08.2021, 60 eur dňa 27.09.2021).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu (predtým ) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a ). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Pre súdne konanie je tiež dôležitá zásada predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (uznesenie NS SR č. k. z 24.05.2011, č. k. zo 17.10.2011).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa označila v žalobe adresu žalovaného „Q. Q. XXXX/XX, B.“. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že žalovaný má od 25.06.2019 evidovaný trvalý pobyt na adrese „F. Y. XX/XX, B.“. Žalovanému bola žaloba s prílohami, výzva na vyjadrenie sa k žalobe a poučenia doručované na adresu „Q. Q. XXXX/XX, B.“, pričom zásielka nebola nedoručená z dôvodu, že „adresát zásielky je neznámy“. Súd prvej inštancie pristúpil tiež k doručovaniu uvedených písomností postupom v zmysle , pričom z úradného záznamu spísaného dňa 26.04.2021 (č. l. 65 spisu) vyplýva, že oznámenie o vyvesení na úradnej tabuli súdu bolo zverejnené od 21.04.2021 do 29.04.2021. Následne súd pristúpil k doručovaniu predvolania na pojednávanie nariadené na 03.06.2021, predvolanie žalovanému doručoval na adresu „Q. Q. XXXX/XX, B.“, pričom zásielka nebola nedoručená z dôvodu, že „adresát zásielky je neznámy“. Podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 03.06.2021 súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného s tým, že skonštatoval, že „žalovaná v úložnej dobe zásielku neprevzala, súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami v zmysle “. Na uvedenom pojednávaní súd vyhlásil rozsudok.

11. Podľa , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

12. Podľa , ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

13. Podľa až 3 , ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa .

14. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že ak sa nepodarí žalobu doručiť žalovanému na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, je súd povinný uskutočniť vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Zákonodarca pritom nestanovil taxatívny výpočet úkonov, ktoré je súd povinný v konaní vykonať. Vymedzil však, že musí ísť o všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade sa súd prvej inštancie obmedzil na zistenie pobytu žalovaného v Registri obyvateľov SR. Súd pritom nevyužil ďalšie dostupné možnosti zisťovania pobytu dopytom na obec, na príslušné OO PZ, prípadne dopytom na plnoletých rodinných príslušníkov žalovaného, ktorí boli identifikovaní v lustrácii z registra obyvateľov. V zmysle je pritom súd povinný prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd prvej inštancie dôsledné šetrenie pobytu žalovaného nevykonal, čím postupoval v rozpore s ust. . Súd prvej inštancie bez toho, aby po neúspešnom pokuse o doručenie na adresu žalovaného uvedenú v žalobe doručoval písomnosti na adresu trvalého pobytu žalovaného, bez vykonania dôsledného šetrenia jeho pobytu, pristúpil (predčasne) k doručovaniu postupom podľa a následne v konaní predvolanie na pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, doručoval na adresu žalovaného uvedenú v žalobe (hoci nešlo o adresu jeho trvalého pobytu v zmysle ), odkiaľ sa zásielky vrátili ako nedoručené z dôvodu, že adresát bol „neznámy“. Z úradného záznamu nachádzajúceho sa v spise navyše vyplýva, že oznámenie o vyvesení na úradnej tabuli súdu bolo zverejnené od 21.04.2021 do 29.04.2021, t. j. bez zachovania lehoty stanovenej . Neboli preto naplnené podmienky nastúpenia fikcie v zmysle a žalobu tým nie je možné považovať za doručenú žalovanému, čím došlo k odňatiu mu možnosti konať pred súdom. Až ďalšie písomnosti mohol potom súd doručovať oprávnenému na adresu podľa s následkom fikcie doručenia v zmysle .

16. V zmysle odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

17. V zmysle vyššie citovaného, zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia okrem iných je i existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Medzi čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces patrí okrem iných aj právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci. V danom prípade tým, že súd nedodržal zákonný postup pre zisťovanie skutočnej adresy pobytu žalovaného a zákonný postup pre doručovanie žaloby, došlo k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces v podobe porušenia práva na prístup k súdu a spravodlivé prejednanie veci za účasti strany. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, a to vykonávať procesné úkony v rámci dokazovania a realizovať tak svoje právo na súdnu ochranu, garantované článkom 46 (ústavný v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. ). Takéto závažné pochybenie, keď súd konal bez prítomnosti strany sporu, nemôže účinne napraviť až súd v druhom stupni. Takýto intenzívny zásah do práva na spravodlivý proces, vzhľadom na jeho povahu a intenzitu, nie je možné v odvolacom konaní napraviť.

18. Odvolací súd z uvedeného dôvodu musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne uskutočniť prvoinštančné konanie, predovšetkým žalobu s prílohami, s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, poučenia doručiť žalovanému zákonom predpokladaným postupom, umožniť mu vyjadriť sa k žalobe, navrhnúť alebo predložiť dôkazy, aj zúčastniť sa súdneho pojednávania. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako i prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany ( a nasl.). Až následne súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite v súlade s riadne odôvodní. Taktiež bude potrebné rozhodnúť o procesných návrhoch žalobkyne podaných v priebehu odvolacieho konania pri zachovaní postupu v zmysle a 146 . V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

20. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).