Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov JUDr. Petra Dumana a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, adresa sídla Bratislava, Štúrova 5, proti žalovaným: 1. MASKI GROUP, s.r.o., IČO: 36 817 261, adresa sídla Trnava, Teodora Tekela 22, 2. Ing. Z. D., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu Z., L. I. XXXX/ XX, o 4.685,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. -100 z 18. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalobca má nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.685,65 eur spolu s bežným zmluvným úrokom vo výške 301,72 eur, úrokom z omeškania vo výške 105,96 eur, poplatkami vo výške 5,80 eur a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.685,65 eur od 30.6.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného žalovaného zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného (výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy uvedenej vo výrokovej časti napadnutého rozsudku titulom nesplateného úveru po odstúpení žalobcu od úverovej zmluvy. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 13.9.2019 k žalobe uviedol, že odstúpenie nebolo doručené, preto žalovaný nemal vedomosť o odstúpení, o lehote splatnosti, ani o sume pohľadávky. Žalovaný v 1. rade je pripravený bezodkladne prerokovať so žalobcom podmienky zaplatenia pohľadávky, aby došlo k mimosúdnemu urovnaniu. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal pojednávanie dňa 18.11.2020 v zmysle v neprítomnosti žalovaných, keď predvolanie na pojednávanie im bolo riadne doručené. Svoju neprítomnosť ospravedlnili avšak bez bližšieho zdôvodnenia. Súd upustil od osobného výsluchu zástupcu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorých výpoveď by nezvrátila už súdom dostatočne zistený skutkový stav z listinných dôkazov predložených v konaní žalobcom a bola by tak nadbytočná. Žalovaní mali dostatok času predložiť alebo označiť všetky dôkazy, ktoré pokladajú za nevyhnutné na preukázanie prípadne svojich tvrdení spochybňujúcich nárok žalobcu. Súd má za to, že žalovaní v ospravedlnení zároveň neuviedli žiaden tak dôležitý dôvod, pre ktorý by malo byť pojednávanie odročené.

1.2 Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ, uzatvorili v zmysle a nasl. zmluvu o úvere - Zmluvu o splátkovom otp MIKROúvere so zárukou Európskeho investičného fondu číslo 2013/16/008/MU zo dňa

6.10.2016, na základe ktorej žalobca poskytol úver žalovanému v 1. rade vo výške 9.120 eur, ktorý tento sa zaviazal splácať po 261 eur mesačne. Podľa čl. XI. bol úver zabezpečený ručením žalovaného v 2. rade. V zmysle čl. XV. sú Všeobecné obchodné podmienky neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zmluva je podpísaná žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom.

1.3 Žalobca výzvou zo dňa 2.1.2019 vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu 2.783,33 eur z dôvodu, že si dlhodobo neplnia svoje povinnosti.

1.4 Žalobca dňa 15.5.2019 v zmysle čl. VI. bod 4 VOP odstúpil od zmluvy č. /MU zo dňa 6.10.2016 s tým, že celková výška pohľadávky je k 15.5.2019 5.059,89 eur. Podľa pripojených doručeniek odstúpenie žalobca adresoval žalovanému v 1. rade na adresu sídla Teodora Tekela 22, Trnava a žalovanému v 2. rade na adresu X. X. XXXX/XX, X., t.j. adresy uvedené samotnými žalovanými v zmluve.

1.5 Žalovaní uplatnené pohľadávky žalobcu ku dňu rozhodovania súdu vo veci nezaplatili žalobcovi ani len z časti.

1.6 Vec právne posúdil ako nárok veriteľa voči dlžníkovi na vrátenie mu poskytnutého úveru s príslušenstvom podľa , , ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“), nárok veriteľa na splnenie záväzku dlžníka voči ručiteľovi podľa , , a napokon nárok veriteľa voči dlžníkovi na úrok z omeškania so splnením peňažného záväzku podľa , a nariadenia vlády číslo , ktorým sa vykonávajú ustanovenia a a dospel k záveru, že nároky uplatnené žalobcom voči žalovaným súd plne dôvodné.

1.7 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej mu žalobca poskytol peňažné plnenie. Žalovaný v 1. rade si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, poskytnuté peňažné prostriedky vrátane príslušenstva nevrátil v dohodnutej dobe splatnosti. Nedodržaním dohodnutých splátok úveru sa stala splatnou celá zvyšná časť úveru. Keďže po výzve žalobcu žalovaný v 1. rade dlh neuhradil, bol ako ručiteľ požiadaný o plnenie žalovaný v 2. rade. Keďže ani on na základe výzvy žalobcovi dlžné plnenie neposkytol, tak súd rozhodol tak, že uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.685,65 eur spolu s bežným zmluvným úrokom vo výške 301,72 eur, úrokom z omeškania vo výške 105,96 eur, poplatkami vo výške 5,80 eur a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.685,65 eur od 30.6.2019 do zaplatenia, s tým, že v rozsahu plnenia jedného žalovaného zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného.

1.8 Námietku žalovaného, že mu nebolo doručené odstúpenie, vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa listinných dôkazov - pripojených doručeniek, písomné odstúpenie žalobca adresoval žalovanému v 1. rade na adresu sídla Teodora Tekela 22, Trnava a žalovanému v 2. rade na adresu X. X. XXXX/XX, X., t.j. na adresy uvedené samotnými žalovanými v žalobe. Podľa VOP všetky písomnosti zasiela odosielajúca Zmluvná strana prijímajúcej Zmluvnej strane na adresu uvedenú v Zmluve o úvere. Ak písomnosť nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote považuje sa posledný deň odbernej lehoty za deň jej doručenia i keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel. Na základe uvedeného má súd za to, že došlo k účinnému a zmluvne dohodnutému doručeniu odstúpenia žalovaným a nastali právne účinky s tým spojené.

1.9 O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa , a a vecne potrebou priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania voči žalovaným vzhľadom na jeho plný úspech v spore zároveň konštatujúc, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

2. Rozsudok napadli riadnym a včasným odvolaním žalovaní, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a to tým, že vec

prejednal v neprítomnosti žalovaných, kedy žalovaný 2., ktorý je zároveň konateľom žalovaného v 1. rade, nemohol byť prítomný osobne na pojednávaní súdu kvôli jeho dobrovoľnej karanténe po termíne plošného testovania na COVID-19.

3. Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania dôvodiac, že dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní nepovažuje za dostatočné, najmä ak žalovaní počas konania pohľadávku žalobcu žiadnym spôsobom nerozporovali, prejavovali síce záujem o mimosúdne riešenie sporu, k čomu však pre ich obštrukcie do júla 2020 nedošlo.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 4.685,65 eur spolu s bežným zmluvným úrokom vo výške 301,72 eur, úrokom z omeškania vo výške 105,96 eur, poplatkami vo výške 5,80 eur a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4685,65 eur od 30.6.2019 do zaplatenia titulom vrátenia poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnený odvolací dôvod bolo posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k ich porušeniu práva na spravodlivý proces majúci za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

6. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav uvedený v bode 1.1 až 1.5 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z nesporných tvrdení strán a z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s . Súd prvej inštancie v rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a to najmä, že z dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej mu žalobca poskytol peňažné plnenie, že žalovaný v 1. rade si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, poskytnuté peňažné prostriedky vrátane príslušenstva nevrátil v dohodnutej dobe splatnosti, že nedodržaním dohodnutých splátok úveru sa stala splatnou celá zvyšná časť úveru, že nakoľko po výzve žalobcu žalovaný v 1. rade dlh neuhradil, bol ako ručiteľ požiadaný o plnenie žalovaný v 2. rade, ktorý taktiež uplatnené pohľadávky žalobcu neuspokojil, a preto bolo dôvodným žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaných s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacou námietkou a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8. Pokiaľ námietka smeruje k nesprávnemu procesnému postupu znemožňujúcemu žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k ich porušeniu práva na spravodlivý proces, a to prejednaním veci na pojednávaní súdu konanom dňa 18.11.2020 v neprítomnosti žalovaných odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy,

ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prepchatých rozhodnutí, zákazu ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne.

8.1 Podľa článku 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

8.2 Podľa , súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo, hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

8.3 Podľa , súd nariadi na prejednanie veci pojednávanie.

8.4 Podľa , predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (2).

8.5 Podľa , pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

8.6 Podľa a , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (1). Strana ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (3).

8.7 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že princíp hospodárnosti konania alebo princíp procesnej ekonómie vyjadrený v článku 17 je jeden z kľúčových ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície a tento sa netýka len určitej izolovanej fázy konania, ako napríklad princíp ústnosti, ale má doslova „prevažovať“ celým konaním od jeho začatia do právoplatného skončenia veci. Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo (tu pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 26/95).Vzhľadom na vyššie uvedené rešpektujúc zásadu, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní, možnosť súdu odročiť pojednávanie je potrebné vnímať ako niečo výnimočné. Preto aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Odročenie pojednávania na návrh strany prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie, a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Strana sporu alebo zástupca, ktorí žiadajú o odročenie termínu pojednávania, musia tento dôvod súdu oznámiť tak, aby mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania. V žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať. V snahe zabrániť procesným obštrukciám súd môže sankcionovať stranu sporu tak, že ak vyjde najavo, že návrh strany na odročenie pojednávania bol bezdôvodný (dôležité dôvody neboli súdu následne preukázané) alebo dôvody na odročenie pojednávania nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť tak, že na ďalšie žiadosti (návrhy) o odročenie pojednávania prihliadať nebude. Na takéto návrhy na odročenie pojednávania nemusí prihliadať, hoci by boli aj dôvodné ( ). Vyššie citované ustanovenie ukladá povinnosť strane, respektíve jej zástupcovi žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať. Termín je bezodkladne potrebné vykladať v intenciách „hneď“. Včasnosť oznámenia dôvodu na odročenie termínu pojednávania súd vyhodnotí pri rozhodovaní dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom„ vtedy, ak strana alebo jej zástupca tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom

na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky ). Hoci účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnená procesná obštrukcia s cieľom bezdôvodného predlžovania civilného súdneho konania.

8.8 Zo spisu odvolací súd zistil, že žaloba žalobcu bola doručená žalovanému v 1. rade dňa 29.8.2019 a žalovanému v 2. rade dňa 9.9.2019, pričom žalovaný v 1. rade už vo svojom vyjadrení sa k žalobe prezentoval svoju vôľu a aj údajnú snahu o mimosúdnom urovnaní sporu, a preto žiadal súd, aby vo veci nerozhodol platobným rozkazom, ale aby na prejednanie veci nariadil pojednávanie (nakoľko je pripraveným nároky uplatnené žalobcom v tomto konaní uznať v plnom rozsahu). Súd následne poskytol stranám lehotu do 31.10.2019 na mimosúdne doriešenie sporu s tým, že po jej uplynutím sú tieto povinné oznámiť súdu, či došlo k mimosúdnej dohode, alebo nie a či žalobca na žalobe trvá aj naďalej, alebo ju z dôvodu mimosúdneho urovnania berie späť. Žalobca listom doručeným súdu dňa 31.10.2019 požiadal súd o predĺženie lehoty na podanie správy požadovanej súdom do 31.12.2019 s tým, že stále prebiehajú rozhovory s cieľom mimosúdneho urovnania sporu. Obdobne žalovaný v 1. rade svojim listom doručeným súdu prvej inštancie dňa 6.11.2019 požiadal súd prvej inštancie o poskytnutie ďalšieho dodatočného časového priestoru na dosiahnutie dohody na urovnanie sporu, a to v lehote do konca januára 2020. Súd sporové strany následne výzvou z 22.11.2019 vyzval, aby mu oznámili, či došlo k mimosúdnej dohode, alebo nie a v prípade, že k dohode nedošlo, aby oznámili súdu dôvod, pre ktorý dohoda uzatvorená nebola. Žalovaný v 1. rade svojím listom doručeným súdu prvej inštancie 7.2.2020 oznámil, že k mimosúdnej dohode pre pasivitu žalovaného v 1. rade (ktorý na výzvu žalobcu na stretnutie nereagoval) nedošlo, a preto žiada súd, aby pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Následne súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 1.4.2020 o 8:00 hod., na ktoré predvolal sporové strany riadne a včas. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.3.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu pandémie COVID-19. Súd termín pojednávania zrušil a na prejednanie veci nariadil nový termín pojednávania na deň 10.6.2020 o 8:00 hod., na ktorý boli opätovne sporové strany riadne a včas predvolané. Žalobca opäť svojím podaním zo 4.6.2020 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň prehlásil, že k dohode so žalovaným v 1. rade nedošlo a súhlasí s rozhodnutím veci bez jeho účasti na pojednávaní. Žalovaný v 1. rade po oboznámení mu neúčasti žalobcu na pojednávaní, svojím listom z 9.6.2020 doručeným súdu prvej inštancie 10.6.2020 oznámil súdu, že ním poverený zástupca potrebuje čas na detailnejšie oboznámenie sa s predmetom sporu, s návrhom na mimosúdne urovnanie a na realizáciu konečnej dohody so žalobcom, a preto ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní a žiada o jeho odročenie. Predmetné oznámenie však neobsahuje označenie prípadného zástupcu ani splnomocnenie udelené mu žalovaným v 1. rade. K tomuto oznámeniu opätovne doložil aj svoje vyjadrenie sa k žalobe. Súd pojednávanie nariadené na 10.6.2020 v neprítomnosti sporových strán odročil na termín 2.10.2020 o 8:00 hod. s tým, že sporové strany vyzval, aby v lehote do najbližšieho pojednávania súdu oznámili, či došlo k mimosúdnej dohode a v prípade, že k dohode nedošlo, aby uviedli dôvody neúspechu ich rokovaní. Zároveň nariadil nový termín pojednávania na deň 2.10.2020 o 8:00 hod., na ktoré riadne a včas strany predvolal. Žalobca podaním doručeným súdu 10.7.2020 opätovne oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo, nakoľko žalovaný v 1. rade na výzvu žalobcu na stretnutia nereagoval, a preto na žalobe trvá a navrhuje pokračovať v konaní. Žalovaný v 1. rade emailovým podaním doručeným súdu 1.10.2020 oznámil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu podozrenia infekcie vírusom COVID-19 cez kontaktné prostredie osoby žijúcej v spoločnej domácnosti a z dôvodu prípravy mimosúdnej dohody so žalobcom, pričom k tomuto oznámeniu nepripojil žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosti ním tvrdené. Súd pojednávanie nariadené na 2.10.2020 v neprítomnosti strán odročil na termín 18.11.2020 o 13:00 hod., na ktoré riadne a včas predvolal sporové strany. Žalovaný v 1. rade predvolanie prevzal 21.10.2020 a žalovaný v 2. rade dňa 26.10.2020. Následne žalovaný v 1. rade emailom doručeným súdu dňa 18. novembra 2020 o 12:27 hod. žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní konanom v tento deň o 13:00 hod. a zároveň požiadal o jeho odročenie, a to vzhľadom na svoje vyjadrenie priložené k predmetnému emailu v prílohe. Z predmetnej prílohy je zrejmé, že žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení sa k žalobe oznamuje zástupcom žalobcu, že bude súhlasiť s mimosúdnym urovnaním, so splátkami 100 eur mesačne a verí, že do konca novembra túto dohodu aj podpíšu, nakoľko je ešte potrebné zo strany žalobcu definovať podmienky splátkového kalendára a tak nie je možné pristúpiť k podpisu samotného dokumentu. Dňa 18.11.2020 súd na nariadenom pojednávaní za účasti zástupcu žalobcu v neprítomnosti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade vec prejednal a meritórne vo veci rozhodol.

8.9 Podľa názoru odvolacieho súdu nakoľko žalovaní boli na pojednávanie nariadené na termín 18.11.2020 predvolaní riadne a včas a o odročenie pojednávania nežiadali z dôvodov, pre ktoré sa na pojednávanie nemôžu dostaviť, ale z dôvodov, ktoré nebolo možné vyhodnotiť ako za dôležité (žalovaný v 2. rade, ktorý je zároveň konateľom žalovaného v 1. rade netvrdil, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie, ale tvrdil, že by to nemalo význam, lebo nemohol predložiť dohodu o mimosúdnom urovnaní sporu, lebo táto nebola uzatvorená) a zároveň neuviedli žiadne dôvody, pre ktoré by nebolo možné od nich spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť, súd prvej inštancie konal správne, keď na nariadenom pojednávaní vec prejednal a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Prebiehajúce rokovania sporových strán o prípadnom mimosúdnom urovnaní sporu nemožno totiž v žiadnom prípade považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania súdu na návrh strany sporu, nehovoriac o tom, že takéto dôvody stranám sporu nebránia v ich účasti na pojednávaní súdu, ktorú podmienku je v prípade odročovania pojednávania na návrh strany sporu potrebné považovať za ťažiskovú. Inak povedané, pokiaľ strana sporu chce byť úspešná vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania, musí v prvom rade včas tvrdiť a následne aj preukazovať, že dôvody pre odročenie pojednávania sú nielen dôležité, ale najmä, že jej znemožňujú dostaviť sa na nariadené pojednávanie súdu. Žalovaní vo svojom návrhu na odročenie pojednávania nielenže netvrdili, že existujú dôvody brániace im dostaviť sa na pojednávanie, ale nimi oznamované dôvody nebolo možné vyhodnotiť ako dôležité dôvody pre odročenie pojednávania. Strany sporu totiž môžu spor ukončiť zmierom aj na pojednávaní súdu. Pre poriadok je potrebné dodať, že v zmysle vyššie detailne popísaného konania strán v spore, ako aj konania súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že súd vytvoril stranám sporu dostatočný priestor pre realizáciu ich procesných práv, ako aj pre prípadné mimosúdne urovnanie sporu (od doručenia žaloby žalovaným do rozhodnutia súdu tento opakovane, viac ako jeden rok, nariaďoval pojednávania, na ktorých mohli strany realizovať svoje procesné práva). Okrem toho žiadosti žalovaného v 1. rade na opakované odročovanie nariadených pojednávaní z dôvodov vytvárania priestoru pre prípadné mimosúdne usporiadanie veci a následnú pasivitu žalovaných odvolací súd hodnotí ako obštrukčné konanie, s cieľom bezdôvodného odďaľovania meritórneho rozhodnutia vo veci, ktoré nemá oporu v .

9. Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní namietajú, že nariadeného pojednávania sa nemohli zúčastniť z dôvodu dobrovoľnej karantény po termíne plošného testovania na COVID- 19, ktoré dôvody doposiaľ neboli uplatnené, odvolací súd uvádza: Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z takzvaného neúplného apelačného systému čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedok procesného útoku alebo prostriedok procesnej obrany, ktorý strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzený. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je tak prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to taxatívnym vymedzením účelu použitia týchto novôt alebo neporušením procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o taxatívne vymedzenie novôt, pripúšťa nové prostriedky procesnej obrany v prípade, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu prípadne, ak nimi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo nebol prípad prejednávanej veci. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa , až h) , právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti. V prejednávanej veci žalovaní ani netvrdili, ani nepreukázali, že pojednávania súdu konaného dňa 18.11.2020 sa nemohli zúčastniť z dôvodu uvedeného v odvolaní a že toto tvrdiť a preukazovať nemohli v doterajšom priebehu konania bez svojej viny, a tak na takéto tvrdenia uvádzané až v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť.

10. Odvolací súd preto podľa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

12. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).