Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14S-16-2017.pdf
PDF · 78.18 KB
Case nature
Subarea
14S/16/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., toho času ÚVTOS Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, právne zastúpený JUDr. Michalom Antalom, advokátom, so sídlom Hlavná 13, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-29-6/11-2015 zo dňa 25.9.2015, takto
rozhodol:
Správny súd konanie z a s t a v u j e.
Po právoplatnosti uznesenia bude vec p o s t ú p e n á Krajskej prokuratúre Trnava.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.10.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-29-6/11-2015 zo dňa 25.9.2015, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť zo dňa 26.8.2015 o povolenie notebooku s príslušenstvom v súvislosti s právom na obhajobu, alternatívne sa domáhal ochrany proti nezákonnému zásahu žalovaného spočívajúceho v zamietnutí žiadosti žalobcu zo dňa 26.8.2015 o povolenie notebooku s príslušenstvom v súvislosti s právom na obhajobu. V žalobe uviedol, že podaním zo dňa 26.8.2015 žiadal riaditeľa väznice o povolenie notebooku s príslušenstvom v súvislosti s právom na obhajobu, v ktorej zdôraznil, že už objektívne nie je schopný zvládať prípravu obhajoby bez notebooku (v žalobe tiež poukázal na to, že sa obhajuje výlučne sám a zo zákona nutné zastúpenie obhajcami využíva len na určité konzultácie, resp. úkony, kde je zastúpenie obhajcom resp. advokátom podmienkou podania), v žiadosti poukázal tiež na nekompatibilitu s obhajcami, ktorí pracujú s potrebnými materiálmi v elektronickej podobe, a na to, že neexistuje žiaden legitímny záujem väznice prevažujúci nad jeho základným právom na obhajobu resp. nad možnosťou slobodného výkonu tohto práva. Napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené dňa 30.9.2015. V žalobe poukazoval na konkrétne články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ustanovenia zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 475/2005 Z. z.“).
2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S 247/2015-37 zo dňa 8.11.2016 vec postúpil podľa § 18 ods. 2 SSP miestne príslušnému súdu - Krajskému súdu v Trnave a to z dôvodu, že žalovaným v danom konaní je Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, so sídlom Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov (žalobca nesprávne žalovaného v žalobe označil ako Zbor väzenskej a justičnej stráže). Zmena miestnej príslušnosti preto nebola spôsobená nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku. Inak povedané Krajský súd v Trnave by bol miestne príslušný tak za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ako aj Správneho súdneho poriadku.
3. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4. Podľa § 6 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
5. Podľa § 407 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.
6. Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z. z., tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.
7. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z., dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.
8. Podľa § 97 ods. 1 a 2 zákona č. 475/2005 Z. z., kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú: a) Národná rada Slovenskej republiky, b) minister a osoby ním poverené, c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené, d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná (1). Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať vlastnú kontrolnú činnosť (2).
9. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
10. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z., prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
11. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z., prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované (3).
12. Podľa § 18 ods. 6 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z., pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom.
13. Podľa § 47 ods. 1 a 2 zákona č. 153/2001 Z. z., na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je
obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori (1). Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1 (2).
14. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.
15. Na základe dopytu správneho súdu doručil žalovaný vybavenie žiadosti o povolenie notebooku s príslušenstvom č. ÚVTOS a ÚVV-29-6/11-2015 zo dňa 25.09.2015, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný s odkazom na § 15 ods. 3, §15 ods. 6, § 55 ods. 4 písm. a) a § 55 ods. 5 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z.“) nepovolil žalobcovi použiť prostriedok audiovizuálnej techniky, medzi ktorý patrí aj prenosný počítač.
16. S poukazom na vyššie citované ustanovenia a obsah žaloby zastáva správny súd názor, že proces, ktorého výsledkom bolo vydanie žalobcom označeného rozhodnutia (nevyhovenie žiadosti o poskytnutie notebooku), nie je možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. V danom prípade ide totiž výlučne o režim a spôsob výkonu trestu, ktorý je upravený zákonom č. 475/2005 Z. z. v spojení so zákonom č. 4/2001 Z. z. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku.
17. Ďalej je potrebné uviesť, že príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody postupoval podľa zákona č. 4/2001 Z. z. v spojení so zákonom č. 475/2005 Z. z., ktoré sú jedným z prameňov trestného práva procesného, keďže vykonávacie konanie je posledným štádiom trestného konania, ktoré je rámcovo upravené v štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z. z. je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému poriadku. Navyše dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z.). Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona č. 153/2001 Z. z., konkrétne § 18 ods. 3 písm. c) citovaného zákona. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody zbor nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní, a preto nemožno pri tejto jeho činnosti vidieť zásah orgánu verejnej správy, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve. Navyše aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR vydaný pod sp. zn. III. ÚS 247/2007 tunajší správny súd dospel k záveru, že rozhodovacia činnosť jednotlivých ústavov na výkon trestu odňatia slobody (v tomto konkrétnom prípade Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov), týkajúca sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z. z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy.
18. Správny súd preto zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie (opatrenie) žalovaného bolo prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku, a preto jeho preskúmanie nespadá do právomoci správneho súdu. Súčasne správny súd vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia (opatrenia) ustálil, že v danom prípade je daná právomoc Krajskej prokuratúry Trnava, do ktorej pôsobnosti z dôvodu miestnej príslušnosti (§ 47 ods. 1 zákona o prokuratúre) patrí vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody [§ 4 ods. 1 písm. b) a § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre], v danom prípade v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov.
19. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konanie podľa § 99 písm. h) SSP v spojení s § 18 ods. 1 SSP zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre Trnava.
20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.
21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. d) SPP].