Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/264/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Eleny Ondrišovej v právnej veci žalobcu ITALINOX Slovakia, s.r.o., Ulica svornosti 100, 820 11 Bratislava, IČO: 31 679 994, zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava proti žalovanému EXIMBANKA SR, Grösslingova 1, 813 50 Bratislava, IČO: 35 722 959, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 55.705,79 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/131/2010-130 zo dňa 14.03.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/131/2010-130 zo dňa 14.03.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom sp. zn. 26Cb/131/2010-130 zo dňa 14.03.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava I zamietol návrh žalobcu v plnom rozsahu a vo veci trov súdneho konania rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy vo výške 55.705,79 EUR s príslušenstvom, úrokom z omeškania 9,5 % ročne z istiny od 07.04.2010 do zaplatenia a žiadal priznať voči žalovanému náhradu trov súdneho konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoj nárok dôvodil tým, že medzi ním ako poisteným a žalovaným ako poisťovateľom bola dňa 20.07.2006 uzatvorená rámcová zmluva o poistení č. XX-XXX-XXXXXXX- XXX (ďalej len ako „RZ“, alebo „poistná zmluva“). Predmetom poistenia bolo poistenie krátkodobých pohľadávok žalobcu, súvisiacich s predajom tovaru, proti ich nezaplateniu zo strany odberateľov. Okrem RZ definovali výšku poistného rámca teda maximálnu výšku poistených pohľadávok a poistné obdobie tzv. Úverové limity, ktoré boli podpísané oboma zmluvnými stranami a stali sa neoddeliteľnou súčasťou RZ. Išlo o tri úverové limity: č. XX-XXX-XXXXXXX-XXX účinné od 20.07.2006 do 19.07.2007 (poistná suma 5.000.000,00 Sk - 165.969,59 EUR), č. XX-XXX-XXXXXXX-XXX účinné od 18.04.2007 do 17.04.2008 (poistná suma 10.000.000,00 Sk - 331.939,19 EUR) a č. XX-XXX-XXXXXXX- XXX účinné od 15.06.2008 do 16.06.2009 (poistná suma 10.000.000,00 Sk - 165.969,59 EUR). Ďalej v texte len ako „L001“, „L002“ a „L003“. Počas platnosti L002 a L003 došlo k vystaveniu faktúr pre odberateľa tovaru, spoločnosť FORBEXIÁNA, a.s. (pôvodne ADRIAN, a.s.), so sídlom Partizánska 56, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 042 706, ktoré neboli uhradené, preto oznámil tieto neuhradené faktúry žalovanému ako poistnú udalosť a žiadal zaplatenie poistného ako škody, ktorá pozostávala z nezaplatených faktúr. Faktúry, ktoré neboli uhradené odberateľom tvoria základ pre výpočet žalovanej sumy, ide o čiastky 12.086,41 EUR a 53.449,83 EUR. Pokiaľ ide o sumu 12.086,41 EUR, jednalo sa o faktúry: fa XXXXXXXXX zo dňa 29.04.2008, splatná dňa 28.04.2009 na sumu 5.690,95 EUR a fa XXXXXXXXX zo dňa 30.05.2008, splatná dňa 31.12.2008 na sumu 6.395,46 EUR, spolu teda 12.086,41 EUR. Sumu 12.086,41 EUR skorigoval žalobca o 15 % spoluúčasti, ktorá bola zmluvnými stranami dojednaná v poistnej zmluve a jeho nárok tak predstavoval 10.273,45 EUR. Tento nárok si uplatnil

žalobca v rámci platnosti L002 a požadoval jeho uhradenie, čo žalovaný odmietol s argumentáciou, že nakoľko tieto faktúry boli vystavené až po dátume 17.04.2008, kedy skončila platnosť úverového L002 a zároveň ešte nebol platný L003 (až od 12.06.2008), tieto pohľadávky neboli predmetom poistenia a plnenie z nich odmietol, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa 09.11.2009. S týmto postupom žalobca nesúhlasil a odopretie plnenia považoval za neoprávnené. Postup je v rozpore s ust. 9.1 RZ, podľa ktorého sa platnosť poistnej zmluvy, uzatvorenej na dobu určitú 12mesiacov, automaticky predlžuje o ďalších 12 mesiacov, pokiaľ jedna zo zmluvných strán neoznámi úmysel poistnú zmluvu ukončiť v stanovenom termíne. Podľa čl. 2.2 RZ, Rozhodnutie o úverovom limite je neoddeliteľnou súčasťou RZ, a teda prolongáciou RZ sa prolongovalo aj trvanie úverového limitu, až do rozhodnutia o novom úverovom limite. Tento mechanizmus teda zabezpečoval poistné krytie počas celého trvania RZ, a teda pokiaľ bola predlžovaná platnosť RZ, táto prolongácia zahŕňala aj prolongáciu úverového limitu L002, a to až do prijatia L003. Odmietnutie plnenia žalovaným bolo neoprávnené, pretože poistenie trvalo aj v čase medzi skončením L002 a začatím L003. V rámci trvania L003, došlo k vystaveniu faktúr v celkovej výške 53.449,83 EUR, vystavené totožnému odberateľovi tovaru a tieto neboli uhradené, a preto si nárokoval žalobca u žalovaného vyplatenie poistného plnenia, skráteného o 15 % spoluúčasť, a teda sumu 45.432,53 EUR. Išlo o nasledovné faktúry : fa. č.: XXXXXXXXX zo dňa: 17.06.2008, splatná:16.06.2009, suma: 16.803,39 EUR; fa. č.: XXXXXXXXX zo dňa: 14.08.2009, splatná: 13.08.2009, suma: 3.855,87 EUR; fa. č.: XXXXXXXXX zo dňa 16.07.2008, splatná: 14.07.2009 suma: 17.485,25 EUR; fa. č.: XXXXXXXXX zo dňa 06.10.2008 splatná: 05.10.2009, suma: 3.924,80 EUR; fa. č.: XXXXXXXXX zo dňa 31.07.2008 splatná: 29.07.2009, suma: 5.697,82 EUR; fa. č.: XXXXXXXXX zo dňa 30.10.2008, splatná: 28.10.2009 suma: 5.682,70 EUR. Existenciu pohľadávok z týchto faktúr síce žalovaný uznal, ako aj uznal, že by malo patriť žalobcovi ako poistenému v rámci trvania limitu L003 poistné plnenie, ale poistné odoprel vyplatiť. Argumentácia žalovaného spočívala v tom, že na základe ustanovenia čl. XI bod 4 podmienok úverového poistenia "T" (ďalej len ako „T“) ak poistený oznámi poistnú udalosť konkrétneho dlžníka a táto sa týka pohľadávok v rámci dvoch alebo viacerých za sebou nasledujúcich úverových limitov, poistiteľ vyplatí poistenému poistné plnenie maximálne do výšky jedného úverového limitu. Z daného dôvodu nárokovaná suma poistného z faktúr z obdobia L003 vo výške 45.432,53 EUR, bola žalovaným odmietnutá, pretože bolo poskytnuté plnenie z L002, čo oznámil žalovaný žalobcovi listom zo dňa 19.03.2010 označený ako „rozhodnutie o zamietnutí poistného plnenia“. Dôvodom nevyplatenia plnenia bolo, že išlo o totožného dlžníka, ktorý spôsobil žalobcovi škodu nezaplatením pohľadávok z kúpnych zmlúv, ktoré nezaplatenie zasahovalo do dvoch poistných limitov, a preto poskytol žalovaný plnenie len z jedného úverového limitu L002 a faktúry spadajúce do L003 odmietol. Žalobca poukázal na účelovú interpretáciu ustanovenia čl. XI bod 4 T, ktorú využil žalovaný a neoprávnene zamietol poistné plnenie. Citované ustanovenie totiž nie je možné vykladať tak ako si ho vyložil žalovaný, pretože z jazykového výkladu tohto článku je možné konštatovať, že ustanovená horná hranica limitu je suma, na ktorú bol tento limit uzatvorený. Nárokovaná suma nedosiahla hornú hranicu L002 a nebol dôvod poistné plnenie odoprieť. Navyše si žalovaný účelovo vybral, že bude plniť z L002 a nie z L003, pretože v rámci L002 si uplatnil žalobca nižšiu sumu, ako z L003. Poistné nepresiahlo maximálnu výšku finančného limitu a odopretie bolo neoprávnené. Žalobca tak žiadal priznať voči žalovanému sumu 55.705,79 EUR, ktorá pozostáva z 10.273,45 EUR + 45.432,35 EUR. V súlade s čl. XI ods. 7 podmienok úverového poistenia bolo poistné plnenie splatné do 15 dní od vydania rozhodnutia o výške poistného plnenia (19.03.2010), t.j. do 06.04.2010, a teda v zmysle § 369 ods. 1 požadoval priznať tiež úroky z omeškania vo výške 9,5 % p.a z dlžnej sumy, od prvého dňa po uplynutí lehoty na vyplatenie poistného plnenia.

3. Žalobca svoj návrh preukazoval listinnými dôkazmi - ftk. Rámcovej zmluvy o poistení č. XX-XXX- XXXXXXX-XXX zo dňa 20.07.2006, ftk. Podmienok úverového poistenia „T“, ftk. Úverových limitov L001 z 19.07.2007 na sumu 165.969,59 EUR, L002 z 18.04.2007 na sumu 331.939,19 EUR a L003 z 15.06.2008 na sumu 165.969,59 EUR, všetky vystavené vo vzťahu k totožnému odberateľovi ADRIAN, a.s.. K návrhu žalobca pripojil tiež jednotlivé faktúry, ktorými svoj nárok na poistné plnenie preukazoval. K návrhu pripojil žalobca tiež list žalovaného 09.11.2009, ktorým oznamuje poisťovateľ odmietnutie plnenia z fa XXXXXXXXX zo dňa 29.04.2008, splatná dňa 28.04.2009 na sumu 5.690,95 EUR a fa XXXXXXXXX zo dňa 30.05.2008, splatná dňa 31.12.2008 na sumu 6.395,46 EUR, spolu teda 12.086,41 EUR vzhľadom k vystaveniu faktúr v čase kedy L002 bol ukončený a L003 ešte nebol uzatvorený. Žalobca predložil tiež ftk. Rozhodnutia o zamietnutí poistného plnenia zo dňa 19.03.2010.

4. Žalovaný sa vyjadril k návrhu žalobcu dňa 05.09.2011. Pokiaľ ide o plnenie sumy 10.273,45 EUR, žalovaný k veci uviedol, že išlo o faktúry, ktoré boli poskytnuté v čase kedy bol L002 ukončený, pretože platil len do 17.04.2008 a zároveň L003 ešte podpísaný nebol, tento platil až od 15.05.2008. Obe

faktúry boli vystavené v čase, kedy sa na ne nevzťahovalo poistenie. Interpretáciu prolongácie úverových limitov súčasne s RZ žalovaný odmietol. Poukázal na znenie čl. 2.3 RZ a čl. VI ods. 5 T, podľa ktorých „Stanovením úverového limitu poisťovateľ preberá k poisteniu pohľadávky z kúpnej zmluvy realizované v dobe platnosti úverového limitu, ktoré boli nahlásené poisťovateľovi“. Zo znenia tejto úpravy platnosti RZ a obdobia úverových limitov muselo byť žalobcovi zrejmé, že doba platnosti RZ nie je zhodná z dobou platnosti úverových limitov. Úverové limity síce boli dojednané ako neoddeliteľné časti rámcovej zmluvy, ale pokiaľ ide o dobu poistenia, každý limit mal osobitne stanovený čas platnosti a podľa čl. 9.1 RZ, sa automaticky na dobu 12 mesiacov predlžovala platnosť len RZ. Za účelové považoval tvrdenie žalobcu, že až do rozhodnutia o novom úverovom limite sa na nároky žalobcu použije dovtedajší úverový limit a tento názor nemá oporu ani v ustanoveniach RZ, ani v poistných podmienkach „T“. Čo sa týka odopretia plnenia z L003 vo výške 45.432,35 EUR, aj tento nárok považoval žalovaný za neoprávnený. Žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol aj v listinách, ktorými oznámil odopretie plnenia, a síce, že išlo o aplikáciu ustanovenia čl. XI ods. 4 poistných podmienok T a to že, v rámci dvoch po sebe nasledujúcich úverových limitov bolo poisťovateľovi nahlásených viacero poistných udalostí vo vzťahu k jednému odberateľovi, a teda aplikáciou tohto článku dospel žalovaný k záveru, že je možné poskytnúť poistné plnenie len z jedného úverového limitu. Vzhľadom k časovej postupnosti a logickému postupu, kedy nahlásil žalobca najskôr splatné pohľadávky, rozhodol sa žalovaný plniť poistné plnenie z najskôr splatných faktúr, ktoré spadali pod L002. Išlo o zákonne a zmluvne súladný postup podľa § 330 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka. V rámci poistnej udalosti, ktorá bola nahlásená počas plynutia L002 nebolo možné do tohto úverového limitu spätne zahrnúť aj faktúry z nasledujúceho obdobia L003, ako to žiadal žalobca, nakoľko potom by stratil zmysel mechanizmus postupne uzatváraných úverových limitov. Z daného dôvodu plnil len poistné podľa faktúr, ktoré spadali pod L002. Žalovaný tiež namietal nesprávny výpočet zákonného úroku z omeškania, ktoré si žalobca neoprávnene vyčíslil ako 9,5 % p.a. z dlžnej sumy a keďže k dátumu 07.04.2010, bola platná základná úroková sadzba ECB 1 %, potom podľa Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. mal byť správne vyčíslený tento nárok len vo výške 9 % ročne ako o 8 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba. Žalovaný nárok žalobcu žiadal ako celok zamietnuť ako nedôvodný.

5. Súd prvej inštancie okrem listinných dôkazov a vyjadrení sporových strán vykonal výsluch svedkov, p. Z., ktorý je zástupcom riaditeľa u žalobcu, p. U.. I. ako zamestnankyne žalovaného a U.. P. zamestnanej u žalovaného. Svedkovia sa vyjadrovali jednak k skutkovým okolnostiam uzatvorenia poistnej zmluvy sporových strán a tiež vypovedali k tomu, ako bolo chápané plnenie z jednotlivých úverových limitov. Na pojednávaní sa žalovaný vyjadril ohľadne plnenia z úverového limitu L003, v sume 45.432,35 EUR, že toto plnenie bolo odopreté aj z dôvodu, že v čase, kedy bola riadne oznamovaná poistná udalosť, teda dňa 24.03.2009 žalobcom, tieto faktúry doposiaľ ešte neboli splatné, a teda nemohli byť zahrnuté do poistného plnenia a zároveň potom spätne nemohli byť zahrnuté pod limit L002, keďže spadali pod limit L003. Žalobca sa k tomuto predčasnému oznámeniu vyjadril písomne dňa 29.02.1015. Žalobca nahlasoval pohľadávky z doposiaľ nesplatných faktúr, ale následne listami včasne, po splatnosti týchto jednotlivých faktúr oznamoval poisťovateľovi, že nastala ich splatnosť, uhradené neboli, a preto ich žiadal priradiť k riadne nahlásenej poistnej udalosti. Poistnú udalosť mal tak riadne nahlásenú v súlade s čl. 12. 2 písm. k/ poistných podmienok T, do 60 dní od ich splatnosti. V odmietnutí poistného plnenia navyše žalovaný nerozporoval nesplatnosť pohľadávok, ale neoprávnene argumentoval odkazom na čl. XI bod 4 poistných podmienok, keďže žalobca neprekročil finančný limit L002. Pokiaľ ide o odmietnutie plnenia faktúr z L002, pre ich nezaradenie do limitu L002 ani L003 žalobca zotrval na tvrdení ohľadne prolongácie limitov súčasne s prolongáciou rámcovej zmluvy. K tomuto vyjadreniu žalobca priložil ftk. jednotlivých faktúr s následným oznámením k tej ktorej faktúre, že nastala splatnosť a že požaduje ich zaradenie k nahlásenej poistnej udalosti.

6. Žalovaný sa vyjadril k predloženým listinným dôkazom, ktoré predložil žalobca, odkazom na spôsob nahlasovania poistnej udalosti, ktoré si sporové strany dojednali v čl. XI ods. 1 poistných podmienok T a dojednali si tiež špeciálny formulár k nahláseniu poistnej udalosti v čl. 4. 1 podmienok T. Oznámenia, ktoré prezentoval žalobca, nie je možné akceptovať ako nahlásenie poistnej udalosti, pretože si zmluvné strany dojednali špecifickú formu oznamovania nárokov a z ich obsahu a nedostatku formy, nie je možné akceptovať, že ide o nahlásenie poistnej udalosti. Jednalo by sa o rozpor s dohodnutým spôsobom o forme nahlasovania poistnej udalosti podľa rámcovej zmluvy, podľa poistných podmienok T a aj rozpor s bežnou obchodnou praxou.

7. Žalobca sa vyjadril k nedostatku formy, ktorý namietal žalovaný ohľadne odopretia plnenia vo výške 45.432,35 EUR. Nedostatok formy, ktorý účelovo namietal žalovaný nebolo možné absolútne odoprieť plnenie. Aj keď nebolo použité špeciálne tlačivo na nahlásenie poistnej udalosti, bez súčasného splnenia kumulatívnych podmienok v čl. 11.8 písm. a/ podmienok T, nebolo možné sankcionovať nedostatok formy, absolútnym odmietnutím plnenia. Nanajvýš bolo možné znížiť plnenie. Žalovaný navyše nikdy nenamietal nedostatok formy nahlásenia, ale požadoval len doplnenie údajov, čo žalobca vykonal a žalovaný odmietol plnenie v dôsledku účelovej aplikácie čl. XI bod 4 podmienok T a nie pre nedostatok formy.

8. Na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom vyjadrení sporových strán, svedkov a listinných dôkazov súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobcu dôvodný nie je a ako celok ho zamietol. Súd mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že preplatenie faktúr XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX bolo odmietnuté žalovaným v zmysle čl. XI bod 4 podmienok úverového limitu poistenia "T" a preplatenie faktúr XXXXXXXXX, XXXXXXXXX bolo odmietnuté z dôvodu neexistencie platného úverového limitu. Čo sa týka sumy 45.432,35 EUR, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nahlasované faktúry tvoriace tento nárok neboli v čase nahlásenia poistnej udalosti dňa 24.03.2009, doposiaľ splatné. Skutočnosť odôvodňujúca nárok na poistné plnenie, teda faktúra po splatnosti, doposiaľ v čase nahlásenia poistnej udalosti nenastala, v zmysle čl. VIII poistných podmienok, čiže nevznikla povinnosť poistiteľa plniť v zmysle čl. XI ods. 2 Poistných podmienok. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pre nahlasovanie poistnej udalosti platil špecifický spôsob a forma nahlasovania, ktorú žalobca nedodržal. Oznámenia o následnej splatnosti súd klasifikoval len ako informatívne, ktoré nebolo možné akceptovať v zmysle čl. XI ods. 1 rámcovej zmluvy a čl. IV ods. 1 poistných podmienok, za špecifický postup, prostredníctvom príslušného formulára, ktorý bol v zmysle čl. IV ods. 1 a čl. VIII ods. 2 Poistnej zmluvy aj prílohou 4 Poistnej zmluvy. Pokiaľ ide o sumu 12.086,41 EUR, z ktorej po odpočítaní spoluúčasti vyvodil žalobca žalovaný nárok 10.273,45 EUR, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že išlo o faktúry, ktoré boli vystavené jednak dňa 29.04.2008 - 5.690,- EUR splatná dňa 28.04.2009 a dňa 20.05.2008 splatná dňa 31.12.2008

- 6.995,46 EUR, a teda obe faktúry boli vystavené v čase kedy limit L002 už neplatil (platný od 18.04.2007 do 17.04.2008) a limit L003 ešte nebol podpísaný (až dňa 15.06.2008). Na tieto dve pohľadávky sa teda nevzťahoval ani jeden z limitov, a teda poistené neboli. Predlžovanie doby platnosti úverových limitov súčasne s RZ vždy o 12 mesiacov podľa čl. 9.1 rámcovej zmluvy žalobca nepreukázal, a tento systém nevyplynul z predloženej listinnej dokumentácie. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a teda trovy patrili žalovanému, ktorý vo veci mal plný úspech. Súd konštatoval, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, z tohto dôvodu súd tieto trovy nepriznal.

9. Žalobca podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v celom rozsahu. Ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam - dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením, kde súd konštatoval, že nárok pozostával z faktúr, u ktorých v čase nahlásenia poistnej udalosti doposiaľ nenastala splatnosť, ako aj za nesprávny považoval názor súdu, že na nárok žalobcu sa nevzťahoval žiaden úverový limit. Žalobca argumentoval znením čl. 11.8 písm. a/ podmienok poistenia T, podľa ktorého „Poistiteľ je oprávnený znížiť, alebo odmietnuť poistné plnenie ak poistený preukázateľným spôsobom porušil poistnú zmluvu a tieto podmienky úverového poistenia a toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, jej rozsah, na zníženie možnosti vymáhať predmetné pohľadávky, alebo viedlo k vzniku majetkovej ujmy poistiteľa“. Len za kumulatívneho splnenia všetkých podmienok čl. 11.8 písm. a/ bolo možné uvažovať o znížení plnenia z dôvodu, že na dodatočné nahlasovanie faktúr po splatnosti, na každé toto nahlásenie nevyužil žalobca predpísaný formulár. Žalobca vykonal dňa 24.03.2009 nahlásenie poistnej udalosti a následne už len listami, písomne oznamoval, že nastala splatnosť ďalších faktúr, teda nastala podmienka pre nárok na poistné a žiadal k nahlásenej poistnej udalosti aj tieto pohľadávky priradiť. V jednotlivých oznámeniach žalobca definoval nároky a žiadal ich priradenie k formálne nahlásenej poistnej udalosti. Súd prílišne formalistickým spôsobom posudzovania spôsobu nahlásenia týchto faktúr dospel k názoru, že mali len informatívny charakter, čo z hľadiska ich obsahu nebolo správne konštatovanie. Len za súčasného splnenia všetkých podmienok čl. 11.8 písm. a/ poistných podmienok bolo možné uvažovať o znížení plnenia, avšak nedošlo k žiadnemu porušeniu z tohto ustanovenia, okrem skutočnosti, že poistná udalosť bola formálne na tlačive oznámená len raz a následne bola táto udalosť doplnená postupne po splatnosti faktúr o ďalšie

nároky, čo sa nedá považovať za porušenie zmluvy s následkom absolútneho nepriznania poistného plnenia. Vo vzťahu k žalovaným uvedenému dôvodu podľa čl. XI bod 4 poistných podmienok, pre odopretie plnenia, keďže presahovalo z limitu L002 do L003, žalobca zotrval na argumentácii, ktorá bola prezentovaná počas konania. Žalobca tiež nesúhlasil s právnym názorom súdu na predlžovanie platnosti úverových limitov, ktoré súd posúdil ako oddelené od automatického predlžovania rámcovej zmluvy. Žalobca poukázal na znenie čl. 2.2 RZ a to, že „rozhodnutie o úverovom limite je účinné dňom podpísania obidvoma zmluvnými stranami a je neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy“, ako aj na znenie čl. 9.1 RZ, podľa ktorého „platnosť poistnej zmluvy sa automaticky predlžuje na ďalšie 12 mesačné obdobie..“. Úverové limity tvoria súčasť rámcovej zmluvy a prolongácia RZ sa musela nutne vzťahovať na úverové limity. Namietol, že dňa 09.05.2008 žalovaný zaslal žalobcovi vyúčtovanie poistného, ktoré uhradil a ktoré bolo vypočítané z limitu L002, ktorý už bol pri striktnom chápaní jeho trvania, zhruba mesiac po uplynutí doby jeho platnosti, čo je v rozpore so žalovaným prezentovaným chápaním doby limitov. Napriek tomu, že aj po dátume limitu L002, žalobca poistné riadne uhradil, faktúry do tohto limitu zaradené boli odmietnuté ako nepoistené. Žalobca okrem nesprávneho právneho posúdenia nesúhlasil s hodnotením dôkazov a skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo. Súd nevzal do úvahy pri rozhodovaní, že neuplatnenie odmietnutých faktúr na predpísanom tlačive nebolo žalovaným vôbec vytýkané a túto výhradu využil až v konaní. Súd nevzal do úvahy vyjadrenie žalovaného v liste o stave šetrenia poistnej udalosti, kde sa vyjadril, že aktuálny stav pohľadávok po splatnosti je v sume 98.464,33 EUR, tieto pohľadávky sú poistené a zahŕňajú aj tie, ktoré boli následne odopreté. Súd nevzal do úvahy, že odopretie poistného plnenia bolo vykonané s odkazom na ust. čl. XI bod 4 poistných podmienok a nie pre ich údajné predčasné nahlasovanie. Žalobca napokon namietol aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie, ktorú definoval ako nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu. Súd sa nevysporiadal s uvedenými námietkami žalobcu, ktoré prezentoval v konaní, najmä pokiaľ ide o uplatnenie plnenia z faktúr, ktoré súd posúdil ako predčasné, napriek tomu, že boli uplatňované po ich splatnosti. Žalobca požadoval zmeniť rozsudok súdu tak, aby bolo jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovené.

10. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu. Nesúhlasil s namietaným striktne formalistickým interpretovaním dojednania o spôsobe nahlasovania poistnej udalosti. Postup pri nahlasovaní bol explicitne dojednaný v čl. 4 ods. 1 poistných podmienok a v čl. XI ods. 1. Žalobca tento postup rešpektoval keď nahlásil poistnú udalosť dňa 24.03.2009. Ako poistnú udalosť definuje rámcová zmluva stav, kedy bola poistená pohľadávka po splatnosti a nebola uhradená, čo je zmluvnou podmienkou pre nárokovateľnosť poistného plnenia. Preto potom faktúry ktorých splatnosť nastala až po nahlásení poistnej udalosti nemohli byť predmetom nároku, keďže v čase nahlásenia, ešte splatné neboli. Následne žiadal žalobca zaradiť po splatnosti aj tieto faktúry, k už prv nahlásenej poistnej udalosti, ale nerešpektoval stanovený postup pri riadnom nahlásení poistnej udalosti, ktorý si s poisťovateľom dojednal. V čase riadneho nahlásenia poistnej udalosti, ktoré bolo pre žalovaného akceptovateľné, faktúry v sume 53.449,83 EUR ešte splatné neboli, nenastala poistná udalosť, a teda ani nárok na poistné plnenie 45.432,35 EUR. Súd správne vykladal ustanovenie o oddelenom systému doby platnosti rámcovej zmluvy a jednotlivých úverových limitov. Úverové limity boli súčasťou rámcovej zmluvy, pretože ju konkretizovali. Doba platnosti rámcovej zmluvy ale nie je totožná s dobou platnosti úverového limitu, ktorý má platnosť upravenú špeciálne, a to na presne stanovené obdobie, exaktne vymedzené v tom-ktorom limite. Tento názor potvrdzuje aj znenie čl. 2.3 rámcovej zmluvy a čl. VI ods. 5 poistných podmienok. Faktúry v sume 12.086,41 EUR boli vystavené v čase kedy nebol platný ani L002 ani L003. Nebolo jeho povinnosťou vytýkať, alebo upozorňovať posteného na nedostatky v hlásení poistnej udalosti, keďže postup mali dojednaný v zmluve. V oznámení o šetrení poistnej udalosti boli už faktúry splatné a žalovaný len konštatoval, že ich splatnosť nastala, zároveň však nárok na poistné z nich neuznal vzhľadom na to, že v čase akceptovateľného hlásenia poistnej udalosti splatné neboli a nejednalo sa uznanie tohto nároku. Žalovaný v oznámení o odopretí poistného plnenia uviedol len jeden z dôvodov pre odopretie, skutočnosť že nespomenul ako dôvod, že v čase hlásenia poistnej udalosti, faktúry splatné neboli, nemá za následok povinnosť plniť. Žalovaný žiadal preskúmať tiež včasnosť podania odvolania, keďže z podacej pečiatky vyplýva, že bolo listinne súdu doručené až na 16-ty deň po doručení, i keď mohlo byť podané elektronicky. Žalovaný opäť namietol nesprávne vyčíslený úrok z omeškania. Žalovaný žiadal ako vecne správny napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

11. Žalobca sa prípisom dňa 26.09.2016 vyjadril k obsahu a výkladu dodatočne nahlasovaných faktúr k poistnej udalosti po ich splatnosti, z ktorých je podľa ich obsahu jasne dedukovateľné, že ide o nahlásenie vzniku poistnej udalosti a nedostatok ich formálneho vzhľadu, nemôže mať za následok zánik nároku. Doplňujúcim vyjadrením poukázal na znenie zákonného ustanovenia, ktoré upravuje povinnosti

pri nahlasovaní poistnej udalosti, a to § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Citujúc § 799 ods. 2 uviedol, že „Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.“ A tiež že podľa § 799ods. 3 OZ, „Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.“ Žalobca si nielenže splnil zmluvné povinnosti, ale aj v súlade s § 799 ods. 2 OZ, bezodkladne po nadobudnutí splatnosti faktúr, teda po vzniku poistnej udalosti, túto nahlásil v zmysle zákona. Pokiaľ nesplnil nahlásenie poistnej udalosti, po formálnej stránke, toto pochybenie nemalo vplyv na zásadné skutočnosti, ako napríklad výšku škody, a teda mohlo byť podnetom len na zníženie plnenia, ako to upravuje § 799 ods. 3 a nie na absolútne odopretie plnenia. Odvolanie bolo včasné, keďže bolo podané na poštovú prepravuj dňa 18.05.2016 v súlade s § 204 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v danom čase. K podanému vyjadreniu pripojil žalobca výňatok z komentára Občianskeho zákonníka, 1. Vydanie, r. 2008, autorský kolektív: Vojčík a kol. , ktorý pojednáva o výklade cit. ustanovenia § 799 OZ.

12. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu vyjadril s tým, že aplikáciu § 799 považuje za irelevantnú. Chápanie súbežnej prolongácie úverových limitov s rámcovou zmluvou ako ju interpretuje žalobca je účelové a prieči sa zmyslu úverových limitov. Ak by sa úverové limity predlžovali automaticky s rámcovou zmluvou, nemalo by potom logický význam uzatvárať ich opakovanie na určité obdobie, ak by platili kontinuálne spolu s rámcovou zmluvou.

13. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. č. 99/1963 Zb.. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 25.01.2018, za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 a § 380 , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov ako tých, ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu do akého dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Po preštudovaní spisového materiálu, odvolania žalobcu a následných vyjadrení oboch sporových strán odvolací súd dospel k záveru, ktorý sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, čo do právneho posúdenia, ako ani čo do skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Za daných okolností bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písmeno c/ zrušiť.

14. Odvolací súd sa nestotožnil v plnej miere s právnym posúdením a vyhodnotením skutkových okolností súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil správne mechanizmus predlžovania platnosti rámcovej zmluvy a súvisiacich úverových limitov oddelene. Z hľadiska výkladu zmluvnej dokumentácie, ako aj z logického náhľadu na systém fungovania poistenia vyplýva, že bolo uzatvárané na základe poistného základu v rámcovej zmluve, ale konkretizácia, vrátane obdobia a vrátane finančného krytia, bola predmetom úverových limitov. Z daného dôvodu odvolací súd po preštudovaní spisového materiálu má za to, že nárok 10.273,45 EUR, ktorý pozostával z faktúr v sume 12.086,41 EUR bol odopretý dôvodne. Tieto faktúry boli vystavené v čase kedy sa skončila platnosť limitu L002 a zároveň ešte nebol uzatvorený limit L003. Odvolací súd si preštudoval znenie rámcovej zmluvy a jednotlivých úverových limitov. Podľa čl. 2.2 RZ, „Rozhodnutie o úverovom limite je účinné dňom podpísania obidvoma zmluvnými stranami a je neoddeliteľnou súčasťou rámcovej poistnej zmluvy“. Podľa čl. 2.3 RZ, „Stanovením úverového limitu poistiteľ preberá k poisteniu pohľadávky z kúpnej zmluvy realizované v dobe platnosti úverového limitu, ktoré boli nahlásené poistiteľovi.“ Podľa čl. 9.1 RZ „Rámcová zmluva sa uzatvára na dobu 12 mesiacov. Platnosť poistnej zmluvy sa automaticky predlžuje na ďalšie 12 mesačné obdobia...“. Odvolací súd porovnal znenie tejto úpravy s obsahom jednotlivých úverových limitov. Zo znenia limitu L002 vyplýva jednoznačne, že účinnosť je od 18.04.2007

do 17.04.2008 a zo znenia limitu L003, účinnosť od 15.06.2008 do 14.06.2009. Poistný vzťah sporových strán bol založený rámcovou poistnou zmluvou dňa 20.07.2006. Ide o zmluvu na dobu určitú, uzatvorenú na obdobie 12 mesiacov, s automatickým predlžovaním na ďalších 12 mesiacov. Táto zmluva určuje rámec práv a povinností, definuje druh poistenia. Konkretizácia čo do výšky maximálneho finančného krytia poistným plnením, konkretizácia odberateľa a trvanie poistenia vo vzťahu k tomuto odberateľovi je predmetom špeciálnej úpravy v úverových limitoch. Výkladom úpravy doby poistenia v RZ a úverových limitoch odvolací súd dospel k záveru, že konkrétne obdobie, na ktoré sa vzťahovalo poistenie ku konkrétnemu dlžníkovi, bolo explicitne a zrozumiteľne upravené dobou určitou v úverových limitoch. Exaktne stanovený čas krytia v jednotlivých limitoch nie je v rozpore s trvaním rámcovej zmluvy, ale ju dopĺňa a je špeciálnou úpravou, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou rámcovej zmluvy. Navyše z jazykového výkladu citovaných ustanovení RZ a limitov nie je možné vyvodiť ani iný záver ako ten, že predlžovanie upravené v RZ sa týka len rámcovej zmluvy a doba účinnosti ohraničená exaktne dátumovo v úverových limitoch platí len pre tieto limity. Žalobca počas konania poukazoval tiež na znenie čl. VI bod 7 podmienok T, podľa ktorého „Poistenie pohľadávok uskutočnených pred doručením zmeny rozhodnutia o úverovom limite sa riadi pôvodným rozhodnutím o úverovom limite“. Podľa žalobcu šlo o potvrdenie kontinuity v automatickom predlžovaní limitov. Odvolací súd konštatuje, že z tohto článku kontinuálne predlžovanie nevyplýva, ale ide skôr o úpravu situácie kedy v rámci trvania jedného limitu dôjde k jeho úprave, teda až do schválenia novej úpravy v rámci trvania limitu platí pôvodná úprava. Pokiaľ ide o žalobcom namietané zaplatenie poistného, ako uvádza v podanom odvolaní, po účinnosti limitu L002 podľa odvolacieho súdu úhrada poistného, ktoré sa bežne uhrádza spätne, nemá vplyv na skutočnosť, že poistné obdobie za ktoré sa poistné hradí, je už uzatvorené a neposkytuje sa z neho krytie. Vzhľadom k tomu, že sa touto námietkou žalobca bránil až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepochybil v hodnotení dôkazov, nakoľko táto námietka prezentovaná nebola. Po vrátení veci na súd prvej inštancie, v rámci zabezpečenia preskúmateľnosti rozhodnutia je však žiaduce, aby súd svoj názor k časovému ohraničeniu limitov podporil tiež zhodnotením platenia poistného za uplynulý úverový limit a vyjadril tak názor, či táto skutková okolnosť mala vplyv na dobu platnosti limitu. Druhou časťou, ktorá bola žalobcom uplatnená, vyplývala z faktúr vo výške 53.449,83 EUR, teda plnenie 45.432,35 EUR. Odvolací súd má za to, že nárok v tejto časti je dôvodný a súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol neoprávnene, v dôsledku nesprávneho hodnotenia predložených dôkazov a právneho posúdenia formy, akou si tieto nároky žalobca uplatnil. Odvolací súd tento názor argumentuje tým, že žalobca si právom uplatnil poistné plnenie, ktoré nepresiahlo finančný objem krytia, stanovený v úverovom limite L002, v rámci ktorého požadoval plnenie. Súd prvej inštancie nesprávne a príliš formalisticky posudzoval listinné dôkazy, ktorými boli dodatočné hlásenia nárokov z faktúr v sume 53.449,83 EUR. Žalobca síce nedodržal stanovený postup oznámenia týchto nárokov formou predpísaného formuláru, avšak z obsahu oznámení o uplynutí splatnosti dotknutých faktúr je nepochybný výklad vôle konajúcej osoby, že sa týmito oznámeniami uplatňovalo poistné plnenie. Za súčasného splnenia všetkých ostatných povinností poisteného nebolo spravodlivé odopretie plnenia len pre nedostatok formy oznámenia. V súlade s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.“ V súlade s týmto interpretačným pravidlom bolo nutné vykladať podľa obsahu aj oznámenia. Odvolací súd hodnotí príliš reštriktívny a formalistický výklad právnych úkonov žalobcu ako nesprávny. Odvolací súd tiež skúmal, či nesplnenie formy nahlásenia poistnej udalosti vo formulári má za následok odopretie plnenia, teda či toto právo poisťovateľa má oporu v zmluvnej dokumentácii a konštatuje, že ani rámcová zmluva, ani poistné podmienky, ako ani úverové limity neobsahujú dojednanie takejto sankcie, a preto odopretie poistného plnenia nebolo oprávnené. Odvolací súd tiež prišiel k záveru, ktorý je totožný s názorom žalobcu, prezentovaný s odkazom na zákonnú úpravu poistnej zmluvy v Občianskom zákonníku. Žalobca správne argumentoval § 799 ods. 2 OZ, ktorý uvádza: „Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.“ Následok nesplnenia povinnosti upravuje nasledujúci § 799 ods. 3 takto: „Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.“ Vzhľadom k absencii zmluvnej úpravy následku nedodržania formy nahlásenia poistnej udalosti, súd sa priklonil k možnosti potenciálnej aplikácie zníženia poistného plnenia podľa cit ustanovení § 799 ods. 2 a 3 OZ. Nebolo však možné odoprieť poistné plnenie absolútne. Žalobca si splnil povinnosť bez zbytočného odkladu potom, ako nastala splatnosť faktúr túto skutočnosť nahlásiť, a z obsahu

hlásení je zrejmý úmysel konajúcej osoby. Pre tento dôvod odvolací súd vníma zamietnutie žaloby v rozsahu 45.432,35 EUR ako nedôvodné. Z hľadiska dôvodu podľa čl. XI. Bod 4 poistných podmienok „T“, ktorý žalovaný argumentoval v oznámeniach o odopretí plnenia, súd má za to, že nakoľko nebol dosiahnutý maximálny limit, pre ktoré bolo poistné plnenie dojednané, nebolo oprávnené odmietnutie poistného plnenia. Zo znenia tohto dotknutého článku je zjavné, že plnenie sa poskytuje do maximálnej výšky dojednaného limitu a pokiaľ požadované plnenie dosiahnuté nie je, nebol dôvod plnenie odoprieť. Odvolací súd má za to, že žalobcovi patrí nárok v sume 45.432,35 EUR a v týchto intenciách je potrebné, aby súd prvej inštancie nárok opätovne prejednal a rozhodol vo veci.

15. Odvolací súd rozhodol o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 26Cb/131/2010-130 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .