Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_40P-21-2017.pdf
PDF · 146.4 KB
Case nature
Area
Subarea
40P/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú I. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. d. XXX, a otec W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. d. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k takto
rozhodol:
I. Maloletá I. V., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný od 27.09.2017 prispievať na výživu maloletej I. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 110,-Eur mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca na účet matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Zročné výživné za obdobie od 27.09.2017 do 24.01.2018 vo výške 391,-Eur sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 36,-Eur spolu s bežným výživným, na účet matky, počnúc dňom 01.02.2018, pod hrozbou straty výhody splátok.
IV. Súd styk otca s maloletou I. V., nar. XX.XX.XXXX neupravuje.
V. V prevyšujúcej časti uplatneného výživného od apríla 2017 súd návrh matky zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2017 sa matka ako navrhovateľka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. V.. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa žili spoločne od roku 2011. Vo vzťahu začali nedorozumenia po otehotnení s dcérou I. V. M. napriek tomu, že otec býval v jej dome. Otec dieťaťa sa začal odmerane správať k mojim ostatným trom deťom, ktorých nie je otcom - W. S., V. M., I. S., ktorí žijú v traumatizujúcom prostredí a odráža sa to na ich psychickom zdraví. I. S., najstarší z detí musel kvôli napätým vzťahom prerušiť štúdium a odsťahovať sa do zahraničia. Pokusy o uzmierenie či návrh na návštevu poradne otec odmietol. Z tohto dôvodu ich vzťah ukončil. Po presťahovaní sa do nového domu, ktorý sme spolu postavili, ich otec obmedzoval s vyjadreniami, že dom je jeho, pretože matka prispieva len 90timi eurami na hypotéku bez ohľadu na to, že matka bola ( pozn. súdu v čase podania návrhu) na materskej dovolenke s jeho dieťaťom. Po dohodnutí sa o rozchode si otec pozastavil živnosť, ale aj napriek tomu ďalej pracuje. Ráno odchádza z domu, vracia sa neskoro večer, kvôli čomu matka nemôže nastúpiť do práce, pretože sa musí starať o ich dcéru I. V. M.. Od apríla otec neprispieva na domácnosť, celú domácnosť financuje matka len z materskej. Nič doma nepomáha, nestará sa o ich dcéru, ktorú maximálne berie na nákupy alebo k svojim rodičom, kde
jej dáva potraviny, ktoré má dieťa od matky zakázané, len kvôli provokácii alebo ju vozí domov neskoro večer. Pri vození v aute nedodržiava bezpečnostné predpisy, vozí ju na prednom sedadle spolujazdca bez detskej sedačky v stoji, pričom sa drží len prednej palubovej dosky. Vytvára doma napätú atmosféru z dôvodu jeho odmeraného správania voči všetkým, čím nedáva ich dcére vhodný príklad rodinného spolužitia. Pri jeho prítomnosti v dome sú všetci zatvorení na druhom poschodí z dôvodu strachu a utiahnutosti. Otec pije v dome alkohol pred ich dcérou. Nerešpektuje súkromie staršej dcéry a vchádza jej do izby bez zaklopania. Keďže s otcom dieťaťa nežijú spolu, iba bývajú v spoločnej domácnosti, ale o maloletú dcéru sa stará výlučne matka, žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní zveril maloletú I. V. M., nar. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať od septembra 2017 na jej výživu mesačne sumou 500,-€, pretože mám znalosť o jeho príjme pred pozastavením živnosti vo výške 1500,-€ a od pozastavenia živnosti naďalej otec vykonáva rovnakú prácu bez platenia odvodov, teda vykonáva prácu na čierno, vždy do 15.dňa,v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky. Taktiež žiadala priznať výživného spätne pred podaním návrhu a to od apríla 2017 s uložením povinnosti otcovi zaplatiť ho do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky pod stratou výhody splátok. Styk otca s dieťaťom navrhla povoliť každý druhý víkend v mesiaci, v iný deň len so súhlasom matky.
2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.10.2017. Uviedol, že kríza v ich vzťahu začala po narodení ich dcéry. Na spoločnú domácnosť prispieval do 01.06.2017. S vyjadrením matky, že celú domácnosť financuje sama, nesúhlasil. Sám skoro rok a pol platil hypotéku, matka začala prispievať sumou 90,-€ iba v posledné mesiace. Odkedy ho matka začala vyháňať z ich spoločného domu, neprispieva matke na stravu pre jej dve deti, ktoré má z predošlého vzťahu. Ich otec pravidelne neprispieva na výživné, a matka ho odmietla nahlásiť polícií z dôvodu neplatenia výživného. Odo neho však vyžaduje platenie výživného vo výške 500,-€, zrejme aby mohla zaobstarať svoje ďalšie deti. O svoju dcéru sa vzorne stará. Kupuje jej potraviny, ovocie, ale matka jej ich odmieta dať s odôvodnením, že nie sú ich. S dcérou má veľmi dobrý vzťah. Trávi s ňou všetok voľný čas. Chodí s ňou na výlety, návštevy k jeho rodine a do detských centier. Nedáva pred ňou najavo, že medzi ním a jej matkou sú spory. Nesúhlasí s návrhom prispievať na výživné vo výške 500,-€ mesačne. Jeho mesačný príjem je v čistom približne 600,-€, o čom dokladá daňové priznanie. Navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na výživné vo výške 50,-€ a na úhradu nákladov s maloletou spojených. Myslí si, že náklady a výdavky na ich dcéru nie sú v takej výške ako žiada navrhovateľka.
3. K vyjadreniu otca podala matka vyjadrenie dňa 15.11.2017, ktorým doplnila návrh o tieto skutočnosti: spolu žili od roku 2010, on prišiel do ich kompletne zariadeného domu len so svojimi osobnými vecami a autom, ktoré mal na leasing a stále ho splácal. Ich domácnosť normálne fungovala aj pred tým ako prišiel. Otec pracoval v tom období vo Veľkých Kostoľanoch u B. N. v autodoprave kde mal veľmi nízku mzdu, z ktorej si splácal ešte auto a mzda mu ani nebola vyplácaná. Živiteľom v tom období bola výhradne matka. Po jej dohováraní si našiel lepšiu prácu, pretože jej dom bol pre nich všetkých malý a museli riešiť bývanie. Otec si založil živnosť a odvtedy pracuje u L. W. - RM v N.-Y. ako živnostník a to doteraz aj napriek tvrdeniam, že je nezamestnaný. Matka si tiež našla inú prácu, aby mala vyšší príjem, išla pracovať na tri smeny napriek tomu, že sa musela sama starať o tri deti a chod domácnosti. V roku 2012 si brala prvú pôžičku, aby mohli začať riešiť bývanie. Pôžičku si vzala z Prvej stavebnej sporiteľne na sumu 13.400,- €, ktorú splácala sumou 93,-€ mesačne z jej účtu. Peniaze sa použili na projekt domu, vyplatenie otcových daní a materiálu na začatie stavby domu. V roku 2013 si zobrali hypotéku, ktorú začali čerpať až po nejakom čase. V roku 2014 si zobrala ďalšiu pôžičku z Poštovej banky na vyplatenie medziúveru v PSS, a. s. a to vo výške 15.000 €, ktorú splácala taktiež z jej účtu sumou 93,-€ mesačne. Zostatkovú časť úveru z PSS splácala do decembra 2016, kedy refinancovali hypotekárny úver a vyplatili zostatkovú časť úveru z PSS. Na hypotekárnom účte, na ktorý ona nemá disponibilné právo, zostalo 820,-€, ktoré podľa otca "zmizli". Po vyplatení PSS sumu 90 € presmerovala na účet otca, s tým, že daná suma je na splácanie hypotekárneho úveru. Kríza v ich vzťahu začala po jej otehotnení v apríli 2014. Mala rizikové tehotenstvo, napriek tomu sa otec vôbec nezaujímal o priebeh tehotenstva, ani o zdravotný stav jej či ich dieťaťa. Prestali spolu úplne komunikovať. Nezaujímal sa ani neprispel na výbavu pre dieťa, všetko si zabezpečila sama. Na jeseň predal auto a ona musela chodiť na poradňu autobusom. S jej najstarším synom si od začiatku nerozumeli a je pravda, že to bývalo aj kvôli autu, pretože ho nechcel požičiavať alebo naschvál nechával prázdnu nádrž. Po incidente, keď si dovolil otec sa postaviť proti jej synovi, ich vzťahy úplne ochladli. Syn býval na internáte, ktorý mu hradila matka a vreckové mu posielal týždenne jeho otec a privyrábal si aj brigádovaním. Do apríla 2017, čiže do ich rozchodu, otec prispieval na domácnosť sumou 300,-€. Od začiatku ich vzťahu až do skončenia jej materského príspevku domácnosť fungovala tak, že každý mal svoje peniaze a matka financovala
domácnosť od 10teho v mesiaci ( deň jej výplaty) do 30teho v mesiaci ( deň výplaty otca). Peniaze jej na to nepostačovali, tým pádom som sa stále viac a viac zadlžovala. Od mája 2017 platí hypotéku 90 €; plyn 48 €; televíziu 12 €; internet 11 €; cetelem 84 €; homecredit 28 € ( požičiavala si v období, keď už spolu žili; strava, hygienické potreby, čistiace prostriedky, do augusta 2017 plienky pre dcéru, lieky - to všetko cca 300,-€. Mesačne jej požičiavajú rodičia, syn, dcéra, nebankovky a privyrába si šitím. Po ich rozchode sa dohodli, že odkúpi od otca dom. Pol roka vybavovala formality a keď už bolo všetko vybavené, otec zmenil názor s tým, že dom je jeho, pretože platí hypotéku. Vôbec spolu nekomunikujú, v dome je veľmi napätá atmosféra. Na mladšieho syna dostáva matka náhradné výživné a staršia dcéra si privyrába brigádami, takže na svoje osobné výdavky majú svoje peniaze. Otec maloletej I. V. odchádza ráno o šiestej do práce a vracia sa večer okolo šiestej, od pondelka do soboty. Celé dni a noci (ešte ju kojí) sa o ich dcéru stará sama. Otec jej venuje od pondelka do soboty asi hodinu času denne odkedy príde, kým ide dcéra spať. Aj to iba v prípade, že s ním I. V. chce tráviť čas. Voľno má iba v nedeľu a vtedy ju bráva k svojej rodine a do detských centier. Občas jej niečo kúpi (jogurty, ovocie alebo oblečenie). Začal sa jej venovať až po ich rozchode. S otcom vôbec nekomunikujú, čo ich dcéra samozrejme vníma. O záujme otca svedčí aj to, že sa odvoláva len na sumu navrhovaného výživného a nie o styk s dcérou. Matka má znalosť, že do ich rozchodu mal otec príjem 1.500,-€ a to nepracoval v sobotu a pracuje stále na tom istom mieste. Preto si myslí, že výživné vo výške 500,-€ mesačne je adekvátne.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením návrhu matky, vyjadrením otca a vyjadrením matky, výsluchom matky, výsluchom otca, rodným listom maloletej I. V., nar. XX.XX.XXXX, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ( ďalej len „ÚPSVaR TT“) z prešetrenia pomerov v domácnosti, potvrdením ÚPSVaR TT o poberaní prídavkov na deti za rok 2017, o poberaní rodičovského príspevku za rok 2017, oboznámením daňového priznania otca za rok 2016, výpismi z účtu otca v ČSOB, a. s. za obdobie od 01.04.2017 do 30.09.2017, správami súdneho exekútora JUDr. Zita Leváková vo veci exekúcie v prospech oprávneného V. M. a I. S. M. zo dňa 15.01.2017, výpismi z účtu majiteľa W. M. vo VÚB, a. s. o zrealizovaní transakcií - uhrádzaní platieb od apríla 2017, výpismi z účtu matky v Poštovej banke, a. s. za roky 2014 - 2015 a vybranými výpismi z rokoch 2012-2013, vybranými výpismi z CETELEM SLOVENSKO a. s. o preukazovaní zadlžovania sa matky v čase spolužitia s otcom, ručne spísanými výdavkami matky za chod domácnosti od januára 2017 do januára 2018, lustráciou príjmu matky v Sociálnej poisťovni za rok 2013, potvrdením ÚPSVaR TT zo dňa 23.01.2018 o evidencii matky medzi uchádzačmi o zamestnanie od 08.01.2018, informatívnym výpisom zo živnostenského registra k otcovi W. V. o pozastavení živnosti, výpismi z Poštovej banky, a. s. o kreditných operáciách na účte W. M. od 11.11.2011 do 11.02.2016 ( č. l. 151 - 154) a debetných operáciách za obdobie od 14.02.2011 do 29.02.2016 na účte W. M. ( č. l. 155 - 183) ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi v spisovom materiáli, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Matka na pojednávaní uviedla, že keďže s otcom dieťaťa od apríla bývajú v jednej domácnosti, ale spolu nežijú a ani nehospodária, podala návrh o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. Otec je od pondelka do soboty v práci, o dcéru sa stará len ona. Čas jej otec venuje len večer po práci. Dcéra nie je na neho navyknutá. V lete ju brával na ihrisko, venoval sa jej viac. Teraz už sa nedá ísť von, tak sa jej venuje menej. Aj keď ju volá, aby sa išla s ním hrať, tak na to nereaguje. Bývajú v rodinnom dome, ona s deťmi na poschodí, otec maloletej dolu. Ak sa s ňou hrá, tak v izbe na poschodí, ale len chvíľu. Nechce prerušiť ich vzťah a kontakt. Zatiaľ spolu bývajú, ale toto musia doriešiť, nakoľko spolu nevychádzajú. Je tam napätie v dome, čo zle vplýva na všetky deti. Aj I. to vníma, ak nemá chuť sa sním hrať, tak ho pošle dole, že ona chce byť s mamou. Ak mu povie, že sa s ním nechce hrať, namiesto toho aby jej to vysvetlil, tak začne vykrikovať, že dom je jeho. V januári jej končí materská, a možno tiež bude v práci celý týždeň. Hľadá si prácu, tam kde robila pred materskou dovolenkou, sa vrátiť nemôže. I. prijali do škôlky, ale ešte nenastúpila, lebo matka je stále doma. Má všetky bločky z nákupov, vie ich doložiť. Rodičovský príspevok a prídavky na deti jej postačujú len na vykrytie základných vecí - elektrina, plyn a ostatné. Oblečenie, obuv a takéto veci im nekupuje vôbec. Niekedy jej pomôže syn alebo rodičia. A má tam nejaké nebankovky. Papiere do škôlky podpísali obaja rodičia. Keďže nevie, ako bude ďalej ich bytová otázka, možno sa presťahuje inam, tak si myslí, že bude lepšie, ak oprávnenou osobou na zastupovanie maloletej a na spravovanie majetku maloletej bude výlučne ona. Dôvod, prečo žiadala o uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu malolej I. V. aj pred podaním návrhu a to spätne za obdobie 5 mesiacov je, že už keď sa rozišla s prvým partnerom, zostala s deťmi na ulici. Prvoradé bolo, aby vyriešila bývanie. Preto návrh nepodávala v apríli, keď sa rozišli, ale až teraz, keď vidí, že s bývaním nevie pohnúť a finančne je na tom veľmi zle. K výške výživného chce uviesť, že keď sa rozišli, tak riešili aj
to, koľko bude otec prispievať na malú a povedal, že jej dá 100,-€. Pár dní na to prišiel, že zrušil živnosť a je nezamestnaný a na dcéru jej nedá nič. Keď spolu žili, hradila platby z jeho účtu cez internetbanking, vie, koľko zarábal. Do práce chodí aj teraz tak, ako predtým. Aj dvakrát do týždňa ide na nákupy a nosí si domov značkové veci. Od apríla jej nedal nič, ani cent. On platil elektrinu a TV, matka plyn a internet. Zistila, že TV nie je zaplatená za tri mesiace. Keď sa ho spýtala, prečo jej to nepovedal, tak uviedol, že on sa s ňou nebaví a platiť to nebude. Tak to doplatila, aby ich neodpojili. Týždeň na to si dal otec namontovať nový satelit. Za november to bude platiť ona. Otec platí hypotéku a elektrinu vlastne.
6. Na pojednávaní zo dňa 24.01.2018 matka uviedla, že ukončila rodičovskú dovolenku. Vznikol jej nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko od 07.01.2018 je nezamestnaná. Momentálne sa nahlásila na ÚPSVaR a výšku podpory v nezamestnanosti vypočíta Sociálna poisťovňa. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zatiaľ nemá. Krátkou cestou predložila súdu k nahliadnutiu dohodu o skončení pracovného pomeru medzi ňou a zamestnávateľom IKEA Industry Slovakia s. r. o., Trnava, a to dňom 07.01.2018 a žiadosť o dávku v nezamestnanosti na tlačive Sociálnej poisťovne. V r. 2013 svoj čistý príjem odhadla na cca 600,-€ mesačne s daňovým bonusom na tri deti. Do tejto práce sa vrátiť nemohla, a to kvôli maloletej. Hľadá si prácu na jednu smenu tak, aby najneskôr o 16:30 hod. mohla I. vyzdvihnúť z materskej školy. Maloletá nastúpila do materskej školy, adaptačný proces učiteľka hodnotí už ako zvládnutý, aj keď ešte plače. V škôlke je pred 8:30, vyzdvihuje ju okolo 15:00. Je zaujímavé, že k pozastaveniu živnosti otec pristúpil po tom, čo sa rozišli. Otec stále pracuje pre toho istého človeka, má ten istý príjem. Používa jeho auto. Aj dnes sa dá nájsť aspoň 5 inzerátov, kde hľadajú šoféra a s vyšším príjmom ako 1000,-€. K jeho predstavám o starostlivosti k I. uviedla, že dom sa musí predať, takto to ostať nemôže. Už si našla realitku, otec tiež podpísal papiere, vie, že sa predáva dom. Už mali aj záujemcu, ale problém je v tom, že dom nie je skolaudovaný, a skolaudovaný nebude, kým nie je urobené zábradlie na balkóne. Na hypotekárnom účte bolo 800,-€. Myslela si, že z toho sa urobí to zábradlie. Prístup k tomuto účtu má len otec a povedal, že peniaze tam nie sú. Taktiež je na liste vlastníctva zapísané predkupné právo Slovenského pozemkového fondu, nakoľko šlo o pozemok, ktorý odkupovali od fondu a to až do kolaudácie domu. Podľa čl. 8 bod 2 zmluvy, ktorú predložila súdu k nahliadnutiu, v prípade, že budú chcieť tieto pozemky previesť tretej osobe, sú povinní uhradiť SPF rozdiel medzi kúpnou cenou dohodnutou v tejto zmluve a cenou dohodnutou v kúpnej zmluve s treťou osobou a kupujúcim. Podľa čl. 8 bod 5 o výmaz predkupného práva požiada SPF do 60 dní od predloženia žiadosti kupujúcimi ( pozn. súdu rodičmi maloletej), po doložení právoplatného kolaudačného rozhodnutia. V rámci zhrnutia svojho návrhu matka uviedla, že otec prerušil živnosť presne vtedy, keď sa rozišli, sľúbil, že sa zamestná, nesplnil to, živnosť si neobnovil. Je si istá, že stále robí to, čo robil. Stále chodí do práce tak ako kedysi. Používa auto zamestnávateľa. Určite zarobí viac ako 500,-€. Jednoducho klame. Je si vedomá toho, že to nemá ako dokázať. A to, že keď vzniknú navyše výdavky, povedala mu, nech jej dá polovicu toho, čo treba - plyn, voda, elektrina, nedá jej, ona to musí uhradiť a preto sa jej navyšujú dlhy. Musela odniekiaľ zobrať peniaze, aby to mohla uhradiť. Aj teraz dane zaplatila len polovicu. Musí sa zadlžiť, aby ich neodpojili. Je to aj jeho dom, býva tam ako oni. Ona mu upratuje. Jesť dcére tiež nedáva, lebo nie je od rána do večera doma. Chladnička je síce jedna, ale majú rozdelené poličky a každý si sám kupuje zásoby.
7. Otec na pojednávaní uviedol, že hypotéku platia 339,-€. 90,-Eur mu začala posielať až vtedy, keď povedala, že podá návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Platiť začala už pred septembrom 2017, ale od septembra je to pravidelné. Nevie, ako došla na sumu 500,-€ pre 3-ročné dieťa, keďže malej kupuje väčšinou veci on, a dostáva veci od susedy, ktorá má 5-ročnú dcéru. Dcére kupuje všetky potraviny, ale matka jej povedala, že to nie sú ich potraviny a ona ich dcére nedáva. V dome žijú normálne, on nikomu nič nezakazuje, len s nimi nekomunikuje. Ani nebude. Postavil im dom a oni ho odtiaľ vyháňajú. Hore ide len vtedy, keď chce byť s dcérou, alebo si potrebuje oprať. Ak sú doma matkiní syn a dcéra, on ich nevyrušuje, neotravuje. A nevie, prečo by mal platiť na deti, ktoré má matka z predchádzajúceho vzťahu. Majú na to svojho otca. Svojej dcére, ak bude môcť a vládať, kúpi všetko, zabezpečí bývanie. Staral sa o všetky deti, a dostal len to, že je chrapúň a nesiaha im po členky. Ak išli predtým všetci na nákup, naplnil sa kôš, on to zaplatil. Nikomu nepovedal, že si nič nemôže kúpiť. Čo sa týka I., je pravda, že dcéra je naviazaná na matku, lebo je s ňou doma na materskej dovolenke. Snaží sa jej venovať, koľko sa len dá, ale to je údel otcov, že je v práci a ona je doma. Momentálne pracuje na dohodu. Mal predtým živnosť, ale v bývalej firme bola nejaká kontrola, a majiteľ musí teraz zmeniť firmu. Nemôže si dovoliť platiť odvody, tak ak ho on nezamestná, musí si hľadať novú prácu. Pracuje ako vodič, mám oprávnenie typu „C“. Firma, pre ktorú robí, robia väčšinou výkopové práce. Teraz dochádza do Bratislavy. Koľkokrát je to tak, že odpracuje dve hodiny, a potom musím čakať, lebo
sa nemá ako dostať domov. Ako živnostník nemá žiadne výhody, preto si musí nájsť novú prácu. Prácu by chcel získať v Trnave. Má jeden typ, a chce sa ísť spýtať, či by ho zamestnali. Ak sa nedohodne s terajším zamestnávateľom, možno že to bude už aj v priebehu týždňa, dvoch. V predchádzajúcom období to u terajšieho majiteľa nebolo zlé, aj mu auto požičal. Pred tou kontrolou dostával na účet cca 1200-1300,-€, ale to je všetko hrubý príjem. Doložil aj daňové priznanie. Vedel si predtým zarobiť peniaze aj bokom. Ale to už teraz nejde. Terajší jeho príjem je 80,-€ a ostatné si požičiava. To bude musieť splatiť. Navrhovateľka je teraz síce doma, ale bude musieť ísť do práce. Preto nevie, prečo by mala byť zverená maloletá do jej osobnej starostlivosti. Striedavú starostlivosť nechce, to radšej nech je zverená do starostlivosti matky, ale iba vtedy, ak nebudú bývať v jednej domácnosti. K úprave styku uviedol, že s týmto sa nestotožňuje, s dcérou sa chce stretávať každý deň, kým žijú v spoločnej domácnosti. Toto by ale chcel, aby bolo aj vtedy, keď nebudú spolu bývať, lebo on potom o dcéru príde úplne. Čo sa týka domu, u neho je jediná možnosť, že sa dom predá. Matkinej staršej dcére dom nenechá. Keď sa dom predá, budú musieť vyplatiť úver, a potom si on bude musieť kúpiť nejaký byt. K zastupovaniu a spravovaniu majetku maloletej súhlasil s návrhom matky. Následne na pojednávaní dňa 24.01.2018 otec uviedol, že od posledného pojednávania sa zmenilo to, že pozíciu zamestnanca nezískal, včera však mal rozhovor p. L. W., a dohodli sa, že si obnoví živnosť a bude s ním spolupracovať na základe zákazok ako vodič. Bude roznášať tovar, takže nebude mať časové prestupy ako v minulosti. Vystaví mu za poskytnuté služby faktúru. Po jej uhradení si musí zaplatiť odvody. Očakáva, že si mesačne zarobí na seba okolo 1000,-€, keďže ide o služby, ktoré nebudú poskytované cez sviatky a víkendy. Preto bude vedieť maloletú vyzdvihnúť v prípade potreby zo škôlky a byť nápomocný matke pri starostlivosti.
8. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, úpravu styku otca s dieťaťom upraviť podľa vzájomnej dohody rodičov, otca zaviazať na výživné podľa možností a schopností otca a podľa veku a odôvodnených potrieb maloletej.
9. Z rodného listu maloletej I. V. M., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že je dieťaťom matky W. M., nar. XX.XX.XXXX a otca W. V., nar. XX.XX.XXXX.
10. Z potvrdení ÚPSVaR TT vyplýva, že matka je poberateľkou prídavkov na deti za rok 2017 v súhrnnej sume 70,56 €/mesiac za tri deti (23,52 €/1 dieťa), poberateľkou rodičovského príspevku na maloletú I. V. do januára 2018 vrátane v sume 213,20 €/mesiac a poberateľkou náhradného výživného za neplatené výživné za rok 2017 pre oprávnenú osobu S. W. v sume 66,39 €/mesiac. Od 08.01.2018 je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
11. Z lustrácie príjmu matky v Sociálnej poisťovni za rok 2013 vyplýva, že pred nástupom na materskú dovolenku s pokračovaním na rodičovskú dovolenku bol priemerný mesačný vymeriavací základ matky cca 766,-€, čo predstavuje pri zohľadnení troch detí (bez I. V.) čistý príjem cca 662,-€/mesačne.
12. Z informatívneho výpisu zo živnostenského registra Slovenskej republiky vyplýva, že otec W. V., s totožným obchodným menom podnikajúci pod IČO XX XXX XXX má vedenú živnosť s predmetom podnikania poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla od 01.08.2011, s pozastavením činnosti od 01.06.2017 do 01.06.2018. Z daňového priznania a účtovnej závierky otca za rok 2016 vyplýva úhrn príjmov vo výške 14.261,-€ a výdavkov vo výške 8.250,-€, v dôsledku čoho predstavoval základ dane u otca sumu 6.010,66 € (v súdnom spise na č. l. 25 rub a 29) s vypočítanou daňou vo výške 419,39 € po odčítaní daňového bonusu na maloletú I. V. v sume 162,47 €. Po odčítaní zaplatenej danej tak otcovi za rok 2016 vychádzal príjem v čistom (6.010,66 - 162,47) 5.848,19 €/rok, čo predstavuje v čistom 487,35 €/mesiac.
13. Z otcom doložených výpisov z účtu vedenom na jeho meno v ČSOB, a. s. za obdobie 01.04.2017 až 30.09.2017 vyplýva, že otcovi bola na účet v každom mesiaci poukazovaná platba od L. W. - RM v priemernej sume 1.325,-€/mesiac.
14. Z lustrácie príjmu otca v Sociálnej poisťovni od 01.06.2017 vyplýva príjem otca z dohody o pracovnej činnosti s vymeriavacím základom 100,-€, s určenou výškou sociálnych odvodov 9,40 €. Z oznámení ÚPSVaR TT a Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec nepoberá ani nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani inú sociálnu dávku. Naposledy bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch od 08.11.2004 do 30.01.2005, kedy poberal dávku v nezamestnanosti.
15. Zo správy ÚPSVaR TT, doručenej súdu dňa 09.11.2017, vyplýva, že maloletá I. V. spáva spolu s matkou v jednej izbe, kde má svoju postieľku. Maloletá má k dispozícii ešte jednu samostatnú izbu na hranie, je vybavená množstvom hračiek. Matka pri pohovore uviedla, že s dcérou má iba bežné výdavky primerané jej veku. Matka s octom nemajú dobrý vzťah, je medzi nimi zlá komunikácia. Otec momentálne na maloletú finančne neprispieva.
16. Z matkou a otcom doložených výpisov vyplýva, že ku dňu rozhodovania súdu uhrádza otec hypotéku vo výške 339,81 € mesačne, na ktorú úhradu matka poukazuje na účet otca sumu 90,-€ od januára 2017 (neuhradené mesiac marec, máj, jún 2017). Otec uhrádza, podľa zhodných tvrdení s matkou, elektrinu vo výške 49,-€/mesiac. Matka mesačne platí preddavkové platby za plyn vo výške 48,-€, za TV 12,60 €, za telefóny 20,21 €, za internet 11,-€, a spláca úvery vedené na jej meno v CETELEM SLOVENSKO, a. s. a v Home Credit Slovakia s. r. o. v súhrne sume 112,-€.
17. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 s § 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
20. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
22. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
23. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
24. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
27. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „C.m.p.“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
31. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletej je čiastočne dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V priebehu konania sa rodičia zhodli na tom, že je v najlepšom záujme maloletej I. V., aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, na ktorú je vzhľadom na svoj nízky vek silne citovo naviazaná a ktorú závislosť dieťaťa od matky ako osoby vytvárajúcej maloletej základný pocit istoty a bezpečia otec rešpektuje. Záujem o striedavú osobnú starostlivosť otec nemal. Žiadal ale neupravený a teda neobmedzený styk s dcérou. Matka maloletej sa na pojednávaní vyjadrila, že by bola za to, keby súd upravil stretávanie sa maloletej s otcom, avšak len na pár hodín v jeden deň cez víkend, aby si mohla prípadne oddýchnuť resp. robiť aj iné práce. Avšak pri uvedomení si, že trvá na zániku ich spoločného bývania s nutnosťou rodinný dom predať a tak vysporiadať svoje záväzky voči veriteľom, nechcela, aby súd upravil stretávanie sa otca s dcérou tak, aby táto trávila noc mimo nej, keďže si nevie predstaviť stráviť noc bez dcéry, a túto ešte stále prikrmuje dojčením. Otec bol ochotný akceptovať súdom upravený styk, kedy by mal výslovne priznané právo byť s maloletou v neprítomnosti matky, avšak za súčasného umožnenia stretávať sa s dcérou aj mimo vyčlenený čas. Preto rodičia následne úpravu stretávania sa maloletej s otcom rozhodnutím súdu nežiadali. Rovnako sa rodičia zhodli na to, že osobou oprávnenou zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach bude matka. Predmetom dokazovania boli preto skutočnosti za účelom určenia výšky výživného.
32. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom podobne v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
33. V priebehu pojednávania obaja rodičia dokazovali výdavky týkajúce sa spoločnej domácnosti, ktorú napriek bývaniu v jednej nehnuteľnosti, od rozchodu v apríli 2017 nevedú. Matka výdavky s chodom domácnosti riadne zdokladovala, a tieto otcom ani neboli popreté. Ťažiskovým vzhľadom na prebiehajúce zmeny v ich zárobkových pomeroch - u otca pozastavená živnosť od 01.06.2017 a u matky ukončenie rodičovskej dovolenky dňom 07.01.2018 - bolo ustálenie príjmov na oboch stranách. Preto súd v záujme zistenia skutočného stavu upriamil pozornosť tak na zistenie majetkových a zárobkových pomerov otca pred začatím konania, keďže jeho tvrdeniu, že v mesiacoch november, december a január žije z príjmov na dohodu, ktoré sú vo výške 80,-€ mesačne v čistom, neuveril, ako aj na posúdenie majetkových a zárobkových pomerov matky, nakoľko aj od jej životnej úrovne sa odvíja životná úroveň maloletej I. V.. Súd vychádzal z toho, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Životná úroveň rodičov bola a je odlišná, nakoľko rodičia aj pred ukončením spoločnej domácnosti mali vlastné osobné účty s vlastnými príjmami, a tento rozdiel riešili tým, že otec okrem iného (stavba domu, nákup stravy) prispieval sumou 300,-€ mesačne matke na chod domácnosti, keďže matka bola posledné tri roky na materskej a rodičovskej dovolenke a preto nepoberala mzdu, ale štátne sociálne dávky - príspevky a prídavky zo starostlivosti o deti. Vzhľadom na daňové priznanie otca za rok 2016, na skutočnosti uvádzané otcom na pojednávaní dňa 23.01.2018 ohľadne plánovaného návratu k živnostenskému podnikaniu s odhadovaným príjmom 1.000-€ mesačne, a otcom doložené výpisy z účtu za obdobie apríl až september 2017, z ktorých vyplýva príjem otca od L. W. - RM aj v čase, keď mal pozastavenú živnosť, súd ustálil mesačný hrubý zisk (rozdiel príjmov a výdavkov z podnikania ako základ dane pred uplatnením odpočítateľnej položky na daňovníka a daňového bonusu na dieťa) otca za rok 2017 ku dňu rozhodovania súdu na sumu 1.000,-€, z ktorej po zaplatení sociálnych odvodov (cca 150,- €), minimálnych zdravotných odvodov (cca 70,-€) a pomernej časti dane z príjmu (cca 33,-€ na mesiac) otec mal dosahovať v roku 2017 čistý zisk cca 747,-€ mesačne. Teda súd ustálil mesačný čistý zisk otca z podnikania v sume vyššej ako vyplýva z podaného daňového priznania otca za rok 2016 (v odseku 12 odôvodnenia rozsudku uvedený čistý mesačný zisk otca vo výške 487,35 € po zaplatení odvodov a dane z príjmu), keď podľa názoru súdu suma 1.000,-€ ako hrubý mesačný zisk z podnikania zodpovedá platbám L. W., poukazovaným na účet otca vo výške v priemere 1.325,-€ mesačne, zdokladované výpismi z účtu za obdobie od apríla do septembra 2017 (z odseku 13 odôvodnenia rozsudku), čomu zodpovedá príjem otca za rok 2017 (1.325 x 12) vo výške cca 15.900,-€, teda príjem vyšší ako bol príjem otca za rok 2016 uvedený v daňovom priznaní ( uvádzaný ročný príjem v sume 14.261,-€, čo predstavuje 1.188,42 € mesačne).
34. U matky súd ustálil mesačný čistý príjem vo výške 496,95 €, keď vychádzal z aktuálnej finančnej situácie matky, ktorá je od 08.01.2018 nezamestnaná, zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko dňom skončenia rodičovskej dovolenky ukončila pracovný pomer so zamestnávateľom dohodou. Matka na pojednávaní uviedla, že pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku dosahovala príjem zo zamestnania v čistom cca 600,-€, a preto očakáva dávku v nezamestnanosti za mesiac január 2018 vo výške 360,-€. Nakoľko matka nemala v čase pojednávania Sociálnou poisťovňou prepočítanú výšku dávky v nezamestnanosti, súd v záujme ustálenia majetkových pomerov matky vykonal prepočet z výsledkov vykonanej lustrácie príjmu matky za rok 2013 v Sociálnej poisťovni, a zistil, že priemerný hrubý príjem matky v roku 2013 bol vo výške cca 776,-€, čomu zodpovedá dávka v nezamestnanosti vo výške cca 382,70€. Spolu s prídavkom na maloletú I. V. vo výške 23,52 € je príjem matky za január 2018 cca v rozpätí od 383,52 € do 406,22 €. Pri zohľadnení poberaných prídavkov na ostatné deti ( V., W. S.) a náhradného výživného pre oprávnenú osobu W. S., vyplácaného ÚPSVaR TT v sume 66,39 €, sa príjem matky za mesiac január 2018 až jún 2018 pohybuje v rozpätí od 496,95 € do 519,65 €; bez započítania otcom zaplateného výživného vo výške 30,-€ za mesiac január 2018 a vyplatenej poslednej dávky rodičovského príspevku vo výške 213,20 €.
35. Otec z príjmu (súdom ustáleného čistého zisku) vo výške 747,-€ platí elektrinu vo výške 49,-€, hypotéku vo výške 240,-€ a od mesiaca december výživné na účet matky v sume 30,-€. Otec na pojednávaní uviedol, že tiež platí telefón a internet v sume 60,-€, ktorú sumu ako odôvodnenú súd neuznal v plnom rozsahu, ale len v jednej polovici, teda vo výške 30,-€. Po odčítaní týchto nevyhnutných výdavkov zostáva otcovi na uspokojovanie základných životných potrieb 398,-€ mesačne.
36. Matka z príjmu (súdom ustálená dolná hranica nezohľadňujúca občasné privyrábanie si matky šitím) vo výške 496,95 € platí plyn vo výške 48,-€, TV vo výške 12,60 €, telefón 20,21 €, internet 11,- €, na splátku hypotéky 90,-€ a na splátky spoločnostiam CETELEM SLOVAKIA a. s. a HOME Credit Slovakia, s. r. o. 112,-€. Po odčítaní týchto nevyhnutných výdavkov zostáva matke na uspokojovanie základných životných potrieb jej a troch detí 203,14 €. Nakoľko otec žiadal, aby súd určoval povinnosť prispievať na výživu jeho dcéry a nie detí matky s iným mužom, pri nezohľadnení náhradného výživného v prospech oprávnenej osoby W. S. a prídavkov na dve deti ( V. a W.) predstavuje konečná suma na uspokojovanie potrieb matky a maloletej I. V. sumu 89,71 €. Nepochybne na vzniku výdavkov uhrádzaných matkou s chodom domácnosti sa podieľa tak matka ako aj jej deti z predchádzajúceho vzťahu s H. S. R., preto bolo náročné posúdiť, či všetky výdavky matky a ak áno, v akom pomere, sa vzťahujú na zabezpečovanie sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin trojročné dieťa a majú byť považované za odôvodnené potreby maloletej. Pri čisto matematickom prepočte sumy výdavkov vynakladaných matkou (293,21 €) počtom osôb, ktoré sa na nich podieľajú ( s otcom 5 členov domácnosti), pripadá pomerná časť výdavkov na maloletú vo výške 58,64 €.
37. Matka iné odôvodnené potreby maloletej ako výdavky spojené s bývaním neuviedla a preto ani nezdokladovala. Za jednotlivé mesiace roku 2017 spísala výdavky zahrňujúce nevyhnutné platby a nákup potravín, drogérie, príležitostných darčekov, a pod. pre ňu a tri deti, ktoré sa v súhrne pohybovali v priemere vo výške 560,-€ mesačne. Po oboznámení sa z rozpisom mesačných výdavkov ( na č. l. 139 - 148) súd vyhodnotil viaceré položky ako nie odôvodnené potreby maloletej a to najmä nechty 15,-€, semená 8,-€, postreky 14,-€, kvety za 6,-€, stavmat, torta za 45,-€. Tieto výdavky matka súdu dokladmi ani nezdokladovala. Nakoľko z dokazovania vyplynulo, že trojročné dieťa okrem dojčenia je prikrmované stravou, podieľa sa na výdavkoch s nákupom potravín, drogérie a tieto súd ustálil na sumu 50,-€ mesačne.
38. Súd zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a na základe vyššie uvedených a ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných rodičov, ako aj vzhľadom na súdom uvážené odôvodnené potreby maloletej I. V. spočívajúce najmä v zabezpečení bývania, dospel súd k záveru, že na pokrytie jej oprávnených potrieb, po zohľadnení možností a schopností otca a podielu vyživovacej povinnosti matky, je dôvodným určiť výživné vo výške 110,-€ mesačne. S takto určenou a súdom odôvodnenou výškou výživného sa otec a kolízny opatrovník maloletej stotožnili, prejavili vôľu uzavrieť rodičovskú dohodu, ktorú matka na pojednávaní odmietla.
39. Pri takto určenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok za obdobie od 27.9.2017 do 24.1.2018 v celkovej výške 391,-€ ( september od 27.09.2017 do 30.09.2017 pomerne zo sumy 110,-€ 11,-€, október 110,-€, november 110,-€, december a január po odčítaní otcom uhradených 30,-€ mesačne 2 x 80,-€), ktoré súd otcovi povolil splácať v splátkach po 36,- € spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.02.2018 pod následkom straty výhody splátok.
40. Návrh matky na priznanie výživného pre maloleté dieťa spätne od apríla 2017, teda za obdobie piatich mesiacov pred začatím konania, súd zamietol, nakoľko počas konania nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre toto priznanie. Matka návrh v tejto časti odôvodnila tým, že návrh nepodala hneď ako sa rozišla s otcom maloletej, nakoľko si najprv chcela riešiť bytovú otázku, keďže v minulosti už raz skončila s deťmi na ulici, Keď si uvedomila, že bytovú otázku nevie vyriešiť a uvedomila si, v akej ťažkej situácii je, návrh podala. Tieto dôvody nepovažoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal vykonať dokazovanie ohľadne zisťovania pomerov otca a odôvodnených potrieb maloletej pred podaním návrhu. Oprávnené a odôvodnené potreby maloletej boli od počiatku matkou ustálené len na zabezpečenie úhrad spojených s bývaním. Matka na pojednávaní uviedla, že pri rozchode s otcom riešili aj otázku výživného, dohodli sa na 100,-€ mesačne, a otec následne po pár dňoch povedal, že jej výživné na I. V. platiť nebude. Teda už v apríli vedela, že otec odmieta dobrovoľne si plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu platením peňazí k rukám matky, no návrh podala až v septembri. Zároveň nebolo spochybnené, že otec má záujem podieľať sa na starostlivosti o maloletú, na pojednávaní záujem na uspokojovaní potrieb maloletej opakovane zdôrazňoval, avšak matka od neho žiadala výlučne plnenie si vyživovacej povinnosti platením výživného a záujem otca podieľať sa na starostlivosti o dcéru napr. odnášaním ju do a vyzdvihovaním zo škôlky znevažovala. Súd taktiež nezistil, aké odôvodnené potreby maloletej pred podaním návrhu by mali prípadne priznaným výživným byť hradené. Preto v tejto časti vyhodnotil súd návrh matky ako snahu o mstenie sa za to, že otec si po ich rozchode pozastavil podnikateľskú
činnosť v snahe dosiahnuť čo najnižšie určené výživné; na čo však súd ako uviedol vyššie, neprihliadol a vychádzal z potenciálneho príjmu otca aj za obdobie, kedy nevykazoval príjem zo živnosti.
41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu; účastníci konania ani o náhradu trov nepožiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie tých účastníkov, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva na odvolanie do zápisnice súdu.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.