Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-6-2019.pdf
PDF · 138.3 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, vo veci starostlivosti o maloletú I. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. d. XXX, a otec W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. d. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40P/21/2017-209 zo dňa 24. januára 2018, v časti určenia výživného, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. maloletú I. V., nar. XX.XX.XXXX sa zveril do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. súd otca zaviazal od 27.09.2017 prispievať na výživu maloletej I. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 110,-eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na účet matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. rozhodol o zročnom výživnom za obdobie 27.09.2017 do 24.01.2018, výrokom IV. styk otca s maloletou neupravil, výrokom V. v prevyšujúcej časti uplatneného výživného od apríla 2017 návrh matky zamietol a výrokom VI. súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd po citovaní § 62 ods. 1, 2, 3 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 36 ods. 1, 24 ods. 1, 3, 4, 5, § 25 ods. 2, § 26 Zákona o rodine vecne rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletej je čiastočne dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V priebehu konania sa rodičia zhodli na tom, že je v najlepšom záujme maloletej I. V., aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, na ktorú je vzhľadom na svoj nízky vek silne citovo naviazaná, a ktorú závislosť dieťaťa od matky ako osoby vytvárajúcej maloletej základný pocit istoty a bezpečia otec rešpektuje. Záujem o striedavú osobnú starostlivosť otec nemal. Žiadal ale neupravený a teda neobmedzený styk s dcérou. Matka maloletej sa na pojednávaní vyjadrila, že by bola za to, keby súd upravil stretávanie sa maloletej s otcom, avšak len na pár hodín v jeden deň cez víkend, aby si mohla prípadne oddýchnuť resp. robiť aj iné práce. Avšak pri uvedomení si, že trvá na zániku ich spoločného bývania s nutnosťou rodinný dom predať a tak vysporiadať svoje záväzky voči veriteľom, nechcela, aby súd upravil stretávanie sa otca s dcérou tak, aby táto trávila noc mimo nej, keďže si nevie predstaviť stráviť noc bez dcéry, a túto ešte stále prikrmuje dojčením. Otec bol ochotný akceptovať súdom upravený styk, kedy by mal výslovne priznané právo byť s maloletou v neprítomnosti matky, avšak za súčasného umožnenia stretávať sa s dcérou aj mimo vyčlenený čas. Preto rodičia následne úpravu stretávania sa maloletej s otcom rozhodnutím súdu nežiadali. Rovnako sa rodičia zhodli na to, že osobou oprávnenou zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach bude matka. Predmetom dokazovania boli preto skutočnosti za účelom určenia výšky výživného.
3. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom podobne v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
4. V priebehu pojednávania obaja rodičia dokazovali výdavky týkajúce sa spoločnej domácnosti, ktorú napriek bývaniu v jednej nehnuteľnosti, od rozchodu v apríli 2017 nevedú. Matka výdavky s chodom domácnosti riadne zdokladovala, a tieto otcom ani neboli popreté. Ťažiskovým vzhľadom na prebiehajúce zmeny v ich zárobkových pomeroch - u otca pozastavená živnosť od 01.06.2017 a u matky ukončenie rodičovskej dovolenky dňom 07.01.2018 - bolo ustálenie príjmov na oboch stranách. Preto súd v záujme zistenia skutočného stavu upriamil pozornosť tak na zistenie majetkových a zárobkových pomerov otca pred začatím konania, keďže jeho tvrdeniu, že v mesiacoch november, december a január žije z príjmov na dohodu, ktoré sú vo výške 80,- eur mesačne v čistom, neuveril, ako aj na posúdenie majetkových a zárobkových pomerov matky, nakoľko aj od jej životnej úrovne sa odvíja životná úroveň maloletej I. V.. Súd vychádzal z toho, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Životná úroveň rodičov bola a je odlišná, nakoľko rodičia aj pred ukončením spoločnej domácnosti mali vlastné osobné účty s vlastnými príjmami, a tento rozdiel riešili tým, že otec okrem iného (stavba domu, nákup stravy) prispieval sumou 300,- eur mesačne matke na chod domácnosti, keďže matka bola posledné tri roky na materskej a rodičovskej dovolenke a preto nepoberala mzdu, ale štátne sociálne dávky - príspevky a prídavky zo starostlivosti o deti. Vzhľadom na daňové priznanie otca za rok 2016, na skutočnosti uvádzané otcom na pojednávaní dňa 23.01.2018 ohľadne plánovaného návratu k živnostenskému podnikaniu s odhadovaným príjmom 1.000- eur mesačne, a otcom doložené výpisy z účtu za obdobie apríl až september 2017, z ktorých vyplýva príjem otca od L. W. - RM aj v čase, keď mal pozastavenú živnosť, súd ustálil mesačný hrubý zisk (rozdiel príjmov a výdavkov z podnikania ako základ dane pred uplatnením odpočítateľnej položky na daňovníka a daňového bonusu na dieťa) otca za rok 2017 ku dňu rozhodovania súdu na sumu 1.000,- eur, z ktorej po zaplatení sociálnych odvodov (cca 150,- eur), minimálnych zdravotných odvodov (cca 70,- eur) a pomernej časti dane z príjmu (cca 33,- eur na mesiac) otec mal dosahovať v roku 2017 čistý zisk cca 747,- eur mesačne. Teda súd ustálil mesačný čistý zisk otca z podnikania v sume vyššej ako vyplýva z podaného daňového priznania otca za rok 2016 (v odseku 12 odôvodnenia rozsudku uvedený čistý mesačný zisk otca vo výške 487,35 eur po zaplatení odvodov a dane z príjmu), keď podľa názoru súdu suma 1.000,- eur ako hrubý mesačný zisk z podnikania zodpovedá platbám L. W., poukazovaným na účet otca vo výške v priemere 1.325,- eur mesačne, zdokladované výpismi z účtu za obdobie od apríla do septembra 2017 (z odseku 13 odôvodnenia rozsudku), čomu zodpovedá príjem otca za rok 2017 (1.325 x 12) vo výške cca 15.900,- eur, teda príjem vyšší ako bol príjem otca za rok 2016 uvedený v daňovom priznaní ( uvádzaný ročný príjem v sume 14.261,- eur, čo predstavuje 1.188,42 eur mesačne).
5. U matky súd ustálil mesačný čistý príjem vo výške 496,95 eur, keď vychádzal z aktuálnej finančnej situácie matky, ktorá je od 08.01.2018 nezamestnaná, zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko dňom skončenia rodičovskej dovolenky ukončila pracovný pomer so zamestnávateľom dohodou. Matka na pojednávaní uviedla, že pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku dosahovala príjem zo zamestnania v čistom cca 600,- eur, a preto očakáva dávku v nezamestnanosti za mesiac január 2018 vo výške 360,- eur. Nakoľko matka nemala v čase pojednávania Sociálnou poisťovňou prepočítanú výšku dávky v nezamestnanosti, súd v záujme ustálenia majetkových pomerov matky vykonal prepočet z výsledkov vykonanej lustrácie príjmu matky za rok 2013 v Sociálnej poisťovni, a zistil, že priemerný hrubý príjem matky v roku 2013 bol vo výške cca 776,- eur, čomu zodpovedá dávka v nezamestnanosti vo výške cca 382,70 eur. Spolu s prídavkom na maloletú I. V. vo výške 23,52 eur je príjem matky za január 2018 cca v rozpätí od 383,52 eur do 406,22 eur. Pri zohľadnení poberaných prídavkov na ostatné deti (V., W. S.) a náhradného výživného pre oprávnenú osobu W. S., vyplácaného ÚPSVaR TT v sume 66,39 eur, sa príjem matky za mesiac január 2018 až jún 2018 pohybuje v rozpätí od 496,95 eur do 519,65 eur; bez započítania otcom zaplateného výživného vo výške 30,- eur za mesiac január 2018 a vyplatenej poslednej dávky rodičovského príspevku vo výške 213,20 eur.
6. Otec z príjmu (súdom ustáleného čistého zisku) vo výške 747,- eur platí elektrinu vo výške 49,- eur, hypotéku vo výške 240,- eur a od mesiaca december výživné na účet matky v sume 30,- eur. Otec na pojednávaní uviedol, že tiež platí telefón a internet v sume 60,- eur, ktorú sumu ako odôvodnenú súd neuznal v plnom rozsahu, ale len v jednej polovici, teda vo výške 30,- eur. Po odčítaní týchto nevyhnutných výdavkov zostáva otcovi na uspokojovanie základných životných potrieb 398,- eur mesačne.
7. Matka z príjmu (súdom ustálená dolná hranica nezohľadňujúca občasné privyrábanie si matky šitím) vo výške 496,95 eur platí plyn vo výške 48,- eur, TV vo výške 12,60 eur, telefón 20,21 eur, internet 11,- eur, na splátku hypotéky 90,- eur a na splátky spoločnostiam CETELEM SLOVAKIA a. s. a HOME Credit Slovakia, s. r. o. 112,- eur. Po odčítaní týchto nevyhnutných výdavkov zostáva matke na uspokojovanie základných životných potrieb jej a troch detí 203,14 eur. Nakoľko otec žiadal, aby súd určoval povinnosť prispievať na výživu jeho dcéry a nie detí matky s iným mužom, pri nezohľadnení náhradného výživného v prospech oprávnenej osoby W. S. a prídavkov na dve deti (V. a W.) predstavuje konečná suma na uspokojovanie potrieb matky a maloletej I. V. sumu 89,71 eur. Nepochybne na vzniku výdavkov uhrádzaných matkou s chodom domácnosti sa podieľa tak matka ako aj jej deti z predchádzajúceho vzťahu s H. S. R., preto bolo náročné posúdiť, či všetky výdavky matky a ak áno, v akom pomere, sa vzťahujú na zabezpečovanie sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin trojročné dieťa a majú byť považované za odôvodnené potreby maloletej. Pri čisto matematickom prepočte sumy výdavkov vynakladaných matkou (293,21 eur) počtom osôb, ktoré sa na nich podieľajú (s otcom 5 členov domácnosti), pripadá pomerná časť výdavkov na maloletú vo výške 58,64 eur.
8. Matka iné odôvodnené potreby maloletej ako výdavky spojené s bývaním neuviedla a preto ani nezdokladovala. Za jednotlivé mesiace roku 2017 spísala výdavky zahrňujúce nevyhnutné platby a nákup potravín, drogérie, príležitostných darčekov, a pod. pre ňu a tri deti, ktoré sa v súhrne pohybovali v priemere vo výške 560,- eur mesačne. Po oboznámení sa z rozpisom mesačných výdavkov (na č. l. 139 - 148) súd vyhodnotil viaceré položky ako nie odôvodnené potreby maloletej, a to najmä nechty 15,- eur, semená 8,- eur, postreky 14,- eur, kvety za 6,- eur, torta za 45,- eur. Tieto výdavky matka súdu dokladmi ani nezdokladovala. Nakoľko z dokazovania vyplynulo, že trojročné dieťa okrem dojčenia je prikrmované stravou, podieľa sa na výdavkoch s nákupom potravín, drogérie a tieto súd ustálil na sumu 50,- eur mesačne.
9. Súd zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a na základe vyššie uvedených a ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných rodičov, ako aj vzhľadom na súdom uvážené odôvodnené potreby maloletej I. V. spočívajúce najmä v zabezpečení bývania, dospel súd k záveru, že na pokrytie jej oprávnených potrieb, po zohľadnení možností a schopností otca a podielu vyživovacej povinnosti matky, je dôvodným určiť výživné vo výške 110,- eur mesačne. S takto určenou a súdom odôvodnenou výškou výživného sa otec a kolízny opatrovník maloletej stotožnili, prejavili vôľu uzavrieť rodičovskú dohodu, ktorú matka na pojednávaní odmietla.
10. Pri takto určenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok za obdobie od 27.9.2017 do 24.1.2018 v celkovej výške 391,- eur (september od 27.09.2017 do 30.09.2017 pomerne zo sumy 110,- eur, 11,- eur, október 110,- eur, november 110,- eur, december a január po odčítaní otcom uhradených 30,- eur mesačne 2 x 80,- eur), ktoré súd otcovi povolil splácať v splátkach po 36,- eur spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.02.2018 pod následkom straty výhody splátok.
11. Návrh matky na priznanie výživného pre maloleté dieťa spätne od apríla 2017, teda za obdobie piatich mesiacov pred začatím konania, súd zamietol, nakoľko počas konania nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre toto priznanie. Matka návrh v tejto časti odôvodnila tým, že návrh nepodala hneď ako sa rozišla s otcom maloletej, nakoľko si najprv chcela riešiť bytovú otázku, keďže v minulosti už raz skončila s deťmi na ulici, Keď si uvedomila, že bytovú otázku nevie vyriešiť a uvedomila si, v akej ťažkej situácii je, návrh podala. Tieto dôvody nepovažoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal vykonať dokazovanie ohľadne zisťovania pomerov otca a odôvodnených potrieb maloletej pred podaním návrhu. Oprávnené a odôvodnené potreby maloletej boli od počiatku matkou ustálené len na zabezpečenie úhrad spojených s bývaním. Matka na pojednávaní uviedla, že pri rozchode s otcom riešili aj otázku výživného, dohodli sa na 100,- eur mesačne, a otec následne po pár dňoch povedal, že jej výživné na I. V. platiť nebude. Teda už v apríli vedela, že otec odmieta dobrovoľne si plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu platením peňazí k rukám matky, no návrh podala až v septembri. Zároveň nebolo spochybnené, že otec má záujem podieľať sa na starostlivosti o maloletú, na pojednávaní záujem na uspokojovaní potrieb maloletej opakovane zdôrazňoval, avšak matka od neho žiadala výlučne plnenie si vyživovacej povinnosti platením výživného a záujem otca podieľať sa na starostlivosti o dcéru napr. odnášaním ju do a vyzdvihovaním zo škôlky znevažovala. Súd taktiež nezistil, aké odôvodnené potreby maloletej pred podaním návrhu by mali prípadne priznaným výživným byť hradené. Preto v tejto časti vyhodnotil súd návrh matky ako snahu o mstenie sa za to, že otec si po ich rozchode pozastavil podnikateľskú činnosť v snahe dosiahnuť čo najnižšie určené výživné; na čo však súd ako uviedol vyššie, neprihliadol a vychádzal z potenciálneho príjmu otca aj za obdobie, kedy nevykazoval príjem zo živnosti.
12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu; účastníci konania ani o náhradu trov nepožiadali.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletej. Odvolanie odôvodnila tým, že - neboli splnené procesné podmienky,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že na výzvu súdu predložila požadované dôkazy, ale otec iba informoval súd ústne bez predloženia písomných dokladov, napr. potvrdenia o zárobku za rok 2017, ktorý mal predložiť potvrdenie odoberateľa jeho prác L. W. - RM v Kočíne-Lančár. Vyššie uvedené nesplnené procesné podmienky majú za následok vadu, ktorá mala za významný vplyv na nesprávne rozhodnutie vo veci, konkrétne určenej výšky výživného. Otec klamal keď uvádzal, že jeho príjem je iba 600,00 eur, matka zdôrazňuje, že jeho príjem sa pohyboval do apríla 2017 vo výške až 1.500,00 eur, ktoré mu boli zasielané na jeho účet vedený v J., čo súd nebral na vedomie, nevykonal dokaz, aby otec predložil dokaz výpisu z účtu.
14. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nezaoberal sa tým, že otec do apríla 2017 prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou 300,00 eur a potom, čo mu matka oznámila, že už nechce žiť spoločnej domácnosti jeho príjmy ako oznámil matke z neznámy dôvodov klesli údajne zrušil živnosť a zostal naďalej pracovať v pôvodnej firme, kde však nedoložil reálny príjem. Sám súd v ods. 32 iba konštatuje "Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká. ktoré povinný na seba berie" ale nezhodnotí túto situáciu najme na to, že otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Preto matka požaduje aby odvolací súd, určil výšku výživného sumou 200,00 eur, a to od apríla 2017.
15. Súd prvej inštancie konštatuje, že k svojím výrokom rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov. Má za to, že ak aj súd k výrokom dospel nesprávnym skutkovým zisteniam, k týmto zisteniam dospel preto, lebo dôkazy hodnotil povrchne, keď rešpektoval podania otca, ale na matkine dôvody uvedené v ods. 6 odôvodnenia rozsudku a predložené doklady o potrebe maloletého dieťaťa na jej navrhovanú výšku výživného sa nezaoberal. Ak by súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a určil vyššiu sumu výživného, tak by vo výroku III. stanovil zročne výživne za obdobie od apríla 2017, a to vo výške 11 mesiacov krát 110 eur dlžne výživne a za január 200,00 eur spolu 1.190,00 eur a mesačné splátky určiť vo výške tak, aby boli splatené v priebehu jedného kalendárneho roka spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Žiada odvolací súd, aby zrušil rozsudok prvostupňového súdu a zmenil výroky II., a III., ktorých znenia navrhuje nasledovne: II. Otec je povinný od 27.04.2017 prispievať na výživu maloletej I. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne. vždy do l5. dňa toho ktorého mesiaca na účet matky odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Zročné výživné za obdobie od 27.04.20 l 7 do 24.01.2018 vo výške 1.190 eur sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 99,16 eur spolu s bežným výživným, na účet matky. Počnúc dňom 01.02.2018 pod hrozbou straty výhody splátok. Ak odvolací súd k svojmu rozhodnutiu nebude mať dostatok dôkazov, alternatívne žiada, aby rozsudok napadaný rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na nove rozhodnutie.
16. Svoje odvolanie doplnila tak, že uviedla, po vynesení rozsudku W. V. prestal prispievať na energie a poplatky súvisiace s chodom domu, napriek tvrdenia na súde, že bude platiť 2/3 hypotéky. Platí iba 1/2. Živnosť má stále prerušenú, tým pádom neplatí odvody ako tvrdil na súde. Za jeho nebezpečné správanie (vyhrážky, vulgárne vyjadrovanie) boli nútení už dvakrát privolať políciu (PZ Zavar). Zámerne zdržiava predaj domu. I. V. M. odmieta kontakt s otcom kvôli nevhodnému správaniu voči nej ako matke.
17. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že odporúča odvolaciemu súdu, aby odvolaniu matky vyhovel a rozsudok prvej inštancie zmenil podľa uvedeného návrhu matky, nakoľko zvýšenie výživného je v prospech maloletého dieťaťa.
18. K odvolaniu matky sa vyjadril aj otec maloletej. Uviedol, že s podaným odvolaním nesúhlasí. Nie je schopný prispievať matke na výživné 200 eur mesačne pretože jeho mesačný príjem nedosahuje viac ako 1.000 eur brutto. Jeho finančná situácia mu dovoľuje prispievať na výživné sumou 80 eur mesačne. Je si istý, že náklady jeho neplnoletej dcéry nepresahujú viac ako 80 eur. Nie je pravda, že na domácnosť prispieval 300 eur mesačne, ale do 01.06.2017 riadne prispieval na celú domácnosť. To, že matka dieťaťa má z predchádzajúceho partnerstva tri deti a z toho na dve by jej exmanžel mal prispievať na výživné, ale nie je tak. Z tohto dôvodu si matka nárokuje vyššie výživné, aby vedela pokryť ich všetky náklady a výdavky. Dcére sa snaží zabezpečiť všetko čo potrebuje, a taktiež jej kupuje aj iné potrebné veci (oblečenie, hračky). Akceptuje rozhodnutie súdu splácať zročné výživné za obdobie od 27.09.2017 do 24.01.2018 vo výške 391 eur v mesačných splátkach 36 eur spolu z bežným výživným na účet matky pod hrozbou straty výhody splátok.
19. Svoje vyjadrenie doplnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že jeho snahou je predovšetkým najlepší záujem maloletej, aby mala zabezpečené všetky primárne potreby pre bežný život, pričom do úvahy je potrebné vziať oprávnené a odôvodnené potreby maloletej, ktoré boli už zohľadnené v Rozsudku Okresného súdu Trnava. Zastáva názor, že Okresný súd Trnava náležite vykonal dokazovanie, čo ho viedlo k správnemu skutkovému zisteniu a určeniu výšky výživného v hore uvedenej výške, s ktorou sa stotožňuje, prihliadnuc na vek a potreby maloletej. Poukazuje na skutočnosť, že sa vyživovacej povinnosti žiadnym spôsobom nevyhýba a súdom ustanovenej výške výživné pravidelne poukazuje na účet Matky spolu s ročným, ktoré mu bolo súdom určené. Maloletú I. V. má nadovšetko na svete rád a spravil by pre ňu prvé aj posledné len, aby z jeho strany pociťovala všetku náklonnosť a lásku, ktorú jej dennodenne preukazuje.
20. Matka v domácnosti neustále vyvoláva konflikty, čím vznikajú hádky, čo nepriaznivo pôsobí na rast a vývoj maloletej I. V.. V domácnosti, v ktorej žijú okrem neho a matky a maloletej I. V. ešte ďalšie tri deti matky, ktoré rovnako ako matka znevažujú jeho osobu. Z tohto dôvodu sa s nimi snaží obmedzovať kontakt na minimum, aby v domácnosti nebola zbytočne nepríjemná atmosféra, a preto aj z tohto dôvodu väčšinu času trávi mimo spoločného domu. Čo sa týka jeho pracovných možnosti, pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, na pozícii vodič / kuriér. Matka v odvolaní naráža na jeho živnosť, ktorú má však do dnešného dňa pozastavenú a nemá z nej žiadne príjmy a z tohto dôvodu ani nepodával daňové priznanie. Avšak i naďalej si platí zdravotné poistenie vo výške cca 89 eur mesačne. Z tohto pohľadu sa Matkine vyjadrovanie zdá absolútne urážajúce a ešte k tomu uvádza difamujúce údaje, ktoré nie sú reálne podložené žiadnymi dôkazmi, ktoré by dokazovali opak.
21. Nesúhlasí s tvrdením, že neprispieva na domácnosť, pričom pravidelne poukazuje na účet Matky finančné prostriedky vo výške cca 16 eur na energie v domácnosti (plyn a elektrina), čo dokladuje výpisom z bankového účtu. Ako už bolo vyššie uvedené v jednej domácnosti žije šesť osôb, pričom z toho on ako Otec maloletej I. V., Matka, maloletá I. V. a ďalšie tri deti zo strany Matky. Nepovažuje za spravodlivé, aby znášal zvýšené náklady aj na tieto tri deti, ktoré nie sú jeho a nevidí dôvod, prečo by im mal platiť vyššie náklady na domácnosť, keď neminie ani zďaleka toľko energií, čo ostatní členovia domácnosti.
22. Považuje za nevyhnutné sa vyjadriť aj k tvrdeniu matky, že zdržiava predaj domu, čo sa vôbec nezakladá na pravde. Všetky potrebné dokumenty na skolaudovanie domu má samotná matka a záleží len na nej kedy prebehne požadovaná kolaudácia, aby sa dom mohol čím skôr predať. Matka neustále vyvoláva hádky a uráža jeho rodičov, čím nielen znevažuje ich, ale aj jeho a jeho postavenie v živote maloletej I. V.. Pred maloletou I. V. hovorí o ňom klamlivé informácie, vymýšľa si veci a nahovára maloletú, aby sa k nemu nesprávala pekne. Obáva sa, že takéto správanie však môže mať veľmi negatívny vplyv na psychický vývoj maloletej I. V.. Z doterajších vyjadrení Matky nevidí žiadnu dobrú vôľu, slušnosť alebo vzájomnú akceptáciu jeho osoby podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletú I. V.. Jej správanie je často krát účelové s cieľom očierniť jeho postavenie v živote maloletej I. V.. S tvrdením matky o tom, že maloletá I. V. odmieta kontakt či styk s Otcom jednoznačne nesúhlasí. Vzhľadom na uvedené, si dovoľuje upriamiť pozornosť práve na to, že s maloletou I. V. trávi všetok jeho voľný čas. Maloletú berie na výlety do okolitých miest, ako napr. Piešťany, kam s maloletou chodia pozorovať labute, pri akejkoľvek príležitosti ju rád obdaruje darčekom. Kupuje jej potrebné hračky na jej rozvoj, často krát ju bráva do detského centra, kde nadväzuje kontakt aj s inými deťmi, keďže podporuje, aby sa do spoločnosti adaptovala a socializovala. Vrátane toho jej nakupuje základné potraviny (napr. jogurty, ovocie a iné), ktoré jej však Matka odmieta dávať so slovami, že to nie je jej a patrí to otcovi, čím zbytočne u maloletej vyvoláva stresové situácie. Obáva sa len, aby zlý vplyv matky na maloletú nemal neželané následky, vzhľadom na to, že Matka zastáva voči jeho osobe negatívne myšlienky a arogantné správanie, ktoré sa môže neskôr odzrkadliť na samotnom správaní maloletej, a to tým že sa bude snažiť odopierať jeho prítomnosť. Maloletá I. V. od septembra nastúpila do škôlky. Ak večer maloletá nechce zaspať, často krát matka pod hrozbou povie, že ak nepôjde spať zavolá na maloletú políciu. Takéto správanie vôbec nepodporuje a netoleruje, a ak aj zasiahne, aby jej takéto veci nerozprávala tak začne útočiť na jeho osobu. Matka vôbec nevie komunikovať, čím vznikajú zbytočné nezrovnalosti medzi nimi. Vzhľadom na to, že maloletá nastúpila do škôlky, matka v rovnakom čase si našla a nastúpila do novej práce, má vedomosť o tom, že začala pracovať v spoločnosti B. M.. Z tohto dôvodu žiada o preukázanie a zdokladovanie príjmu matky. Reflektujúc na vyššie uvedené okolnosti, opätovne zdôrazňuje, že dbá na najlepší záujem maloletej I. V.. Jeho snahou je podporovať maloletú a poskytovať jej bezpečné a stabilné domáce prostredie, ktoré vo svojom veku potrebuje maloletá pociťovať.
23. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že od apríla 2017 kedy došlo k rozchodu s otcom s ním nekomunikuje a iba sa bráni keď ju slovne i fyzicky napáda, takže nevyvoláva konflikty. Podotýka, že otec obýva sám prízemie ich domu a v súčasnosti iba na poschodí ona spolu s I. V. a cez víkend so synom W., ktorý býva na internáte. Správanie sa otca donútilo ďalšie jej deti k odsťahovaniu sa z domu. Keď otec príde z práce musí sa spolu s I. V. zamykať do izby, lebo sa ho bojí, alebo sa zdržuje aj I. V. u rodičov bývajúcich v susedstve. Otec nemá záujem o pomoc pri výchove I. V. a aj ona odmieta byť s ním sama. Nemám čas sa mstiť, žiadnym spôsobom sa nesnaží očierňovať otca a zlepšovať si tak jej vzťah s I. V., keď otec absolútne neprejavuje snahu uľahčiť jej výchovu. Naopak tým, že jej neustále ubližuje (vulgárne nadávky) sa kazí jej aj I. V. vzťah k otcovi. Podotýka, že vzhľadom na súčasné ponuky na trhu práce otec by si mohol nájsť lepšie platenú prácu a tak zlepšiť materiálne podmienky výchovy I. V.. Aj Matka si v súčasnosti našla prácu a s pomocou rodičov (teda nie otca) pracuje i na zmeny, aby mala vyššie príjmy. Jej staršie deti sú odsťahované a výdavky uvádza rozpísané v prílohe podľa jednotlivých mesiacov august až november 2018. Podotýka, že sama znášala výdavky na kolaudáciu spoločného domu a na výmaz vecného bremena. Predaj domu viazne na vybavení týchto záležitostí. Otec, namiesto toho aby strávil čas s I. V. ide na ihrisko, kde hrá futbal a odtiaľ často chodí v opilom stave a tento stav dospáva ešte i na druhý deň. Keď si niekedy zoberie, ide s ňou do nákupných centier (už pozná všetky na okolí) rozmaznáva ju nákupom nepotrebných vecí a I. V. nikdy nespomenula, že by sa tam hrala s deťmi. Začala pracovať ako tlmočníčka v B. G.. Jej príjem je brutto 749.00 eur mesačne. Momentálne je na PN. Okrem toho poberá 66 eur ako náhradné výživne na syna W. a rodinné prídavky vo výške 71 eur na tri deti.
Žiada odvolací súd, aby zrušil rozsudok prvostupňového súdu a zmenil výroky II., a III., ktorých znenia navrhuje nasledovne: II. Otec je povinný od 27.04.2017 prispievať na výživu maloletej I. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na účet matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Zročné výživné za obdobie od 27.04.2017 do 24.01.2018 vo výške 1.190 eur sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 99.16 eur spolu s bežným výživným, na účet matky, počnúc dňom 01.02.20 18 pod hrozbou straty výhody splátok. Ak odvolací súd k svojmu rozhodnutiu nebude mať dostatok dôkazov, alternatívne žiada, aby rozsudok napadaný rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na nove dokazovanie a rozhodnutie.
24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné.
25. Predmetom konania bol návrh matky na zverenie a určenie výživného k maloletej I. V., pričom matka žiadala, aby maloletá bola zverená jej do výchovy a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej po 500 eur mesačne spätne od apríla 2017. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletou.
26. Súd prvej inštancie návrhu matky pokiaľ ide o zverenie maloletej vyhovel, avšak výživné určil vo výške 110 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Styk otca s maloletou neupravil.
27. Predmetom odvolacieho konania bola iba časť rozsudku, ktorou súd určil výživné na maloletú a s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na stanovenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie na maloletú I. V. v sume 110 eur mesačne, keď namietala, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
29. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach odôvodnil, zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje, k namietanej výške, resp. rozsahu výživného na maloletú I. V. považuje za potrebné dodať nasledovné:
30. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, jednak na strane povinného v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, s trávením voľného času, a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Na strane povinného rodiča sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t. j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
32. Z obsahu spisu vyplýva, že súd zisťoval jednak potreby maloletej a jednak príjem otca (ako aj matky). Argumentácia matky o nedostatočne zistenom skutkovom stave neobstojí, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že otec doložil výpisy z účtu aj od apríla 2017 a súd prvej inštancie správne zhodnotil príjem otca za rok 2017, keď podľa výpisov z účtu G. W. poukazoval na účet otca v priemer 1.325 eur mesačne. Je síce pravdou, že otec maloletej má pozastavenú živnosť od 01.06.2017 do 01.06.2020, avšak vzhľadom k tomu, že z príjmu otca mal otec aj odvodové povinnosti, ustálil výšku o jeho príjme správne. Súd prvej inštancie uviedol, a otec ani nepoprel, že prispieval matke maloletej na domácnosť sumou po 300 eur, avšak nešlo výhradne iba o výživné na maloletú, prispieval aj na ďalšie výdavky domácnosti. Ak súd otca zaviazal na platenie výživného na maloletú sumou 110 eur mesačne, ide o primeranú výšku výživného v súlade s vyššie uvedenými zásadami, podľa ktorých sa súd riadi pri určovaní výšky výživného. Maloletá má toho času 4 roky, navštevuje materskú škôlku a vzhľadom na jej vek a na to, že má iba bežné potreby, výška výživného s ohľadom i na príjem otca a matky, ktorá navyše uviedla, že toho času pracuje a má vyšší príjem je primeraná. Pokiaľ matka namieta, že otec neprispieva na domácnosť, splácanie úveru v 3 resp. bráni v predaji domu, uvedené otec poprel (resp. uviedol svoju argumentáciu) a tvrdenie matky je v tomto smere nepodložené. Navyše treba podotknúť, že uvedené nespadá pod skutkové okolnosti, ktoré má súd riešiť v rámci tohto konania. Ďalšia argumentácia oboch strán s ohľadom na jej obsah a na odvolacie dôvody a odvolací návrh sa dotýka vzťahov medzi rodičmi, ich vzájomnej komunikácie a na výšku výživného vplyv nemá.
33. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej I. V., odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že je dôvodné zaviazať otca na platenie výživného na maloletú vo výške 110 eur mesačne. Takto určená výška výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov dieťaťa, ako i odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Rovnako ani odvolací súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 Zák. o rodine), ktoré by odôvodňovali priznať výživné od apríla 2017. V podrobnostiach odkazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie.
34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti (to i v časti dlžného výživného), s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
36. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).