Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/143/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: L. N.R., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. X, Z., o zaplatenie 3.108,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 300,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 300,30 eur od 21.09.2021 do zaplatenia sa zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2021 sa pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155) voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.108,11 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 21.09.2021 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 22.02.2017 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.000,- eur a bol povinný platiť pôvodnému žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 100,- eur. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystavil a odoslal klientovi informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej knihy) o obratoch, ktorá obsahovala okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého mala byť povinná splátka uhradená, a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzoval informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručil správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavovalo klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok bol celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci bol kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne bol v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok bol dňom splatnosti deň, ktorý bol uvedený vo výpise. Pôvodný žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že žalovaný si nesplnil svoje

povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam z jeho strany. Pôvodný žalobca pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie vystavil ku dňu 03.09.2021 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.08.2021, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu (t. j. dlh žalovaného) vo výške 3.108,11 eur. Keďže si žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.08.2021, t. j. v lehote splatnosti do dňa 20.09.2021, pôvodný žalobca si uplatnil tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 21.09.2021 do zaplatenia.

2. Pôvodný žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 22.02.2017, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných kariet, výpis z pôžičkovej karty Quatro ku dňu 03.09.2021, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2021, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, identifikácia postúpenej pohľadávky, žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 19.11.2021, dodatok č. 4 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok.

3. Uznesením zo dňa 22.11.2021 č. k. -43 súd vyzval žalobcu na opravu (doplnenie) žaloby, a to konkrétne na špecifikáciu žalovanej sumy. Žalobca (pôvodný ani nový) na výzvu súdu nereagoval a žalobu nedoplnil (neopravil).

4. Podaním doručeným súdu dňa 09.12.2021 žalobca navrhol zmenu strany sporu na strane žalobcu, a to z pôvodného žalobcu na nového žalobcu, spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Tento návrh odôvodnil tým, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a na základe žiadosti o postúpenie a prevod bola pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanému postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené písomným oznámením o postúpení pohľadávky. K návrhu pripojil rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, identifikáciu postúpenej pohľadávky, žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 19.11.2021, dodatok č. 4 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 11.01.2021 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2021. Súčasťou návrhu bol tiež súhlas nového žalobcu so vstupom do konania.

5. Uznesením zo dňa 13.01.2022 č. k. -89 súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) vstúpil nový žalobca (Intrum Slovakia s.r.o.).

6. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 19.01.2022. Spolu so žalobou bola žalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu nevyjadril.

7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.04.2022 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 300,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 300,30 eur od 21.09.2021 do zaplatenia a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Späťvzatie žaloby v tejto časti žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobca zotrval na podanej žalobe. Súd toto podanie žalobcu bez zbytočného odkladu doručoval žalovanému, avšak súdu sa to do vykonania pojednávania dňa 03.05.2022 nepodarilo, resp. až nasledujúceho dňa bola súdu doručená informácia o tom, že toto podanie bolo doručené žalovanému dňa 03.05.2022. Keďže žalovaný nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie (vo vzťahu k tomuto podaniu žalobcu) v zmysle (ďalej len "") a súd by z tohto dôvodu musel pojednávanie odročiť v zmysle , súd na skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v tomto podaní a na pripojené listinné dôkazy v súlade so sudcovskou koncentráciou konania zakotvenou v neprihliadol. V zmysle sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca mal možnosť uplatniť uvedené prostriedky procesného útoku už skôr v priebehu konania, pričom žalobca vo svojom podaní neuviedol žiadne také dôvody,

ktoré by mu bránili v skoršom predložení týchto prostriedkov procesného útoku. Keďže prihliadnutie na tieto prostriedky procesného útoku by si vyžiadalo odročenie nariadeného pojednávania, a teda by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, súd na tieto prostriedky procesného útoku v súlade s neprihliadol. Súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že na doplnenie žaloby vyzýval žalobcu ešte uznesením zo dňa 22.11.2021 č. k. -43, na ktoré pôvodný ani nový žalobca nereagoval.

8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 03.05.2022 v súlade s v spojení s , na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu dňa 26.04.2022, v ktorom navrhli, aby súd o veci rozhodol bez ich osobnej účasti. Súd preto v súlade s vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobou uplatnenú sumu nemohol zaplatiť, pretože mal exekúciu pre neplatenie výživného. Žalovaný s nimi komunikoval, chcel sa s nimi dohodnúť, boli však agresívni, takže s nimi prestal komunikovať. Uviedol tiež, že svoj dlh uznáva, nevedel však, či jeho dlh bol až v takej výške, v akej si ho uplatnil žalobca, pretože on to roky platil. Najprv komunikoval s firmou Inkaso Protourion Slovakia, dohodol sa s nimi na platení splátok vo výške 100,- eur mesačne. Tieto aj platil od marca 2018 až do augusta 2020 na účet vo VÚB, a.s. Potom však mal exekúciu kvôli neplateniu výživného a ďalšie splátky už nezaplatil. Žalovaný od nich nemal žiadne informácie, v akej výške svoj dlh zaplatil a koľko mu ešte zostáva zaplatiť. Žalobca ho o tom neinformoval, neposielal mu žiadne výpisy. Predpokladal, že žalovaná suma predstavuje úroky. Uviedol tiež, že je ochotný to zaplatiť.

9. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

12. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 300,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 300,30 eur od 21.09.2021 do zaplatenia, pričom späťvzatie žaloby v tejto časti žiadnym spôsobom neodôvodnil. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte predtým, než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol v zmysle potrebný (na jeho prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby by sa neprihliadalo). Z uvedených dôvodov súd konanie v tejto časti v súlade s zastavil.

13. Súd tak vo veci samej rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.807,81 eur s príslušným zákonným úrokom z omeškania.

14. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 22.02.2017 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým ročným úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.000,- eur a bol povinný platiť pôvodnému žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 100,- eur. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu ďalej vyplýva, že pôvodný žalobca vystavil ku dňu 03.09.2021 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.08.2021, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.108,11 eur. Dlžný zostatok je pritom celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 19.11.2021 bola žalobou uplatnená pohľadávka Všeobecnej úverovej banky,

a.s. postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené písomným oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2021.

15. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

16. Podľa prvej vety o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len " o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa , , , , , , , a , povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

20. Podľa 17 ods. 1 práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. Podľa a v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Podľa , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa vety prvej od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

28. Podľa dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

29. Podľa prvej a druhej vety o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

30. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je v celom rozsahu nedôvodný. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. Medzi stranami bolo nesporné, že VÚB, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 22.02.2017 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej VÚB, a.s. poskytla žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým ročným úrokom vo výške 22,80 %, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.000,- eur a bol povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu štandardnú mesačnú splátku vo výške 100,- eur. Súčasťou tejto zmluvy boli tiež obchodné podmienky VÚB, a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Predmetnú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle a nasl. a súčasne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania v zmysle v spojení s o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu totiž poskytol žalovanému tzv. revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa (do výšky úverového rámca) a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu nie je možné v priebehu trvania zmluvného vzťahu určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne sa veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre

výpočet RPMN. Dohodnutý spotrebiteľský úver teda spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania s tým, že pôvodný veriteľ bol v zmysle čl. X. bodu 62. obchodných podmienok oprávnený kedykoľvek zmluvu vypovedať. Dlžník bol v takom prípade povinný vyrovnať všetky záväzky vo výpovednej dobe, ktorá bola dva mesiace odo dňa doručenia výpovede. V nadväznosti na uvedené konajúci súd konštatuje, že predmetná zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty bola vyhotovená v písomnej forme a obsahuje všetky povinné obsahové náležitosti zmluvy o úvere v zmysle a nasl. a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Súd preto vyhodnotil túto zmluvu ako platný právny úkon.

32. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 3.108,11 eur (po čiastočnom späťvzatí sumy 2.807,81 eur) v zmysle výpisu z bankovej knihy zo dňa 03.09.2021, pozostávajúcej z istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku. Takáto identifikácia žalobou uplatneného nároku je však podľa názoru nedostatočná na to, aby súd mohol žalobe vyhovieť. Žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní žalobou uplatnených nárokov, vyplývajúcu mu z a z a Žalobca totiž neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie istiny úveru, (zmluvných) poplatkov, sankčného úroku (úroku z omeškania) a štandardného (zmluvného) úroku v uplatnenej výške. Žalobca v prvom rade neuviedol, aká časť zo žalobou uplatnenej sumy pripadá na istinu a aká na poplatky, sankčné úroky a štandardné úroky. Žalobca neuviedol ani to, v akej výške bol žalovanému poskytnutý úver a koľko žalovaný z tohto úveru splatil a koľko mu ostáva splatiť. Žalobca takisto neuviedol, aké konkrétne poplatky a za aké obdobie si podanou žalobou uplatnil. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že sa jeho právny predchodca so žalovaným na platení týchto poplatkov dohodol, a nepreukázal takisto ani to, že tieto spoplatnené úkony boli aj v skutočnosti vykonané. Žalobca pritom nemôže od žalovaného požadovať poplatky, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( o spotrebiteľských úveroch). Žalobca rovnako neuviedol, v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie si vyčíslil sankčné úroky a štandardné úroky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konajúci súd si na základe žalobcom prednesených skutkových tvrdení nemohol ustáliť, či si žalobca uplatnil svoje nároky v súlade so zákonom (najmä s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa) a v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (porovnaj ). Následkom neunesenia bremena tvrdenia, t. j. neuvedenia skutočností rozhodujúcich pre priznanie žalobou uplatneného nároku je potom zamietnutie žaloby.

33. Súd si takisto nemohol ustáliť (keďže žalobca to v podanej žalobe ani len netvrdil), či a kedy došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a či táto okamžitá splatnosť bola vyhlásená v súlade s v spojení s . Žalobca napr. netvrdil a ani nepreukázal, či jeho právny predchodca (VÚB, a.s.) upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva a či bol žalovaný v tom čase viac ako tri mesiace s omeškaním mesačnej splátky úveru. Žalobca takisto neuviedol rozhodujúce skutočnosti potrebné na posúdenie toho, či postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa (VÚB, a.s.) na žalobcu bolo vykonané v súlade s o bankách a s v spojení s o spotrebiteľských úveroch. Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia ani len ohľadom svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní.

34. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. ). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je

povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj ). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.

35. Nebol preto daný dôvod na postup podľa , teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod odmietnuť žalobu podľa , keďže predmetný nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností ohľadom presnej špecifikácie žalobou uplatnenej sumy nebol takou vadou žaloby, ktorá by bránila pokračovať v konaní, a jeho následkom nebolo odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle , súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej (nezastavenej) časti zamietol.

37. Len na okraj konajúci súd uvádza, že v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku v zmysle a nasl. Žalovaný síce na pojednávaní uviedol, že žalobou uplatnený nárok uznáva, avšak súčasne uviedol, že si nie je vedomý toho, že by jeho dlh bol až v takej výške, pretože on dvoj dlh roky platil. Domnieval sa, že ide o dlžné úroky. Uviedol tiež, že žalovaný mu neposkytol žiadne informácie o výške dlhu, neposielal mu žiadne výpisy. Z uvedeného je zrejmé, že obsahovo nešlo o bezpodmienečný a dostatočne určitý procesný úkon uznania dlhu, ktorého procesným následkom by mohlo byť vydanie rozsudku pre uznanie nároku. Navyše, podľa názoru súdu je pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku nevyhnutné, aby po tomto uznávacom prejave žalovaného nasledoval konkrétny návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku. Na základe všeobecného predchádzajúceho "návrhu" žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, obsiahnutého napr. v žalobe, nie je možné vydať rozsudok pre uznanie nároku.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.