Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/1/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: Mestský urbársky spolok, pozemkové spoločenstvo, so sídlom 038 41 Kláštor pod Znievom, IČO: 17 066 646, právne zastúpený: Mgr. Martina Chorváthová, advokátka so sídlom Martin, A. Kmeťa 28 , IČO: 42 217 105, proti žalovanému: Obec Kláštor pod Znievom, so sídlom Kláštor pod Znievom, M. Čulena 181, IČO: 00 316 733, právne zastúpený: JUDr. Daniel Janšo, advokát so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie neexistencie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca, žalobou podanou dňa 10.1.2017 žiadal, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom podielu XXX/XXXX-ín k nehnuteľnosti, nachádzajúcich sa v S. H., S. F. J. B., F..Ú.. F. J. B., zapísané na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor LV č.XXX. V písomne podanej žalobe uviedol, že žalovaný je na liste vlastníctva č.XXX vedený ako podielový spoluvlastník v podiele XXXXX/XXXXXX- in. Ako titul nadobudnutia je na liste vlastníctva uvedená pozemno-knižná vložka č.XXX J. L.. Žalobca podľa priloženej pkn dokumentácie zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č.XXX Y. J. XX/XXXX-Í. C. X. XXX/XXXX-ín, ako je uvedená pod L. K..Č..XXX uvedeného listu vlastníctva. Žalovanému boli vždy vyplácané výnosy z podielu XX/XXXX-ín a tento vedomý si uvedenej zrejme nesprávnosti toto ani nikdy nenamietal. Žalobca podal na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte na základe uvedených skutočností. Rozhodnutím zo dňa 23.8.2016 Katastrálny úrad Martin konanie v súlade s § 30 ods.1 písm.e/ Zákona o správnom konaní zastavil. Katastrálny odbor konštatoval, že po vykonaní prepočtu všetkých spoluvlastníckych podielov v pkn vložke, v ktorých je evidované vlastnícke právo k spoločnému urbárskemu lesu, pri prepočte, určení výšky spoluvlastníckeho podielu evidované v pkn vložke č.XXX bolo zistené, že v pkn vložke je na strane A majetková podstata okrem iných evidovaných pod L. K..Č.. J. XX/XXXX-Í. k spoločnému urbárskemu lesu, zapísanému v pkn vložke č.XXX. Na strane B vlastníctvo je pod L. K..Č.. XX evidovaný vlastník Kláštor pod Znievom ako spoluvlastník so spoluvlastníckym podielom 1/1 titulom nadobudnutia kúpnej zmluvy Č..G..XXXX/XXXX. Následne sa toto vlastnícke právo na základe Nariadenia vlády č.1100/1953 Zb. a Vyhlášky ministerstva financií č.127/1957 Úv vpísalo do L. K..Č..XX v prospech Československého štátu - MNV v Kláštore pod Znievom v 1/1-ine. Teda spoluvlastnícky podiel k spoločnému urbárskemu lesu, zapísanému v pkn vložke č.XXX, evidovaný v pkn vložke 285 predstavuje podiel, uvedených častí B vlastníctvo k podielu uvedeného na strane A, to znamená, že podiel 1/1-iny (z časti B) z podielu XX/XXXX-Í. je podiel XX/XXXX-ín. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že správny spoluvlastnícky podiel k uvedeným titulom nadobudnutia je výška XX/XXXX-Í., K.. XXXX/XXXXXX-Í. a nie XXXXX/XXXXXX-ín. Rozdiel, ktorý tu vzniká vo výške XXX/ XXXX-Í., o ktorý je navýšený spoluvlastnícky podiel Obce Kláštor pod Znievom na LV č.XXX je podielom

vlastníkov s neznámym pobytom, ktorý má spravovať Slovenský pozemkov fond. Vlastníci majú stále evidované vlastníctvo v pkn vložke a neboli uvedené v zozname podielnikov Mestského urbárskeho spolku, pozemkového spoločenstva Kláštor pod Znievom. Napriek tomu, že Okresný úrad, katastrálny odbor v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje nesprávnosť výšky podielu žalovaného, nie je jeho právomocou rozhodnúť o oprave tejto skutočnosti na liste vlastníctva. Žalovaný vyzval žalobcu na vyplatenie podielov prislúchajúcich žalovanému ako podielnikovi Mestského urbárskeho spolku, pozemkového spoločenstva Kláštor pod Znievom za roky 2013, 2014 a 2015 listom zo dňa 12.10.2016. Žalobca na výzvu reagoval tak, že spochybnil vlastníctvo žalovaného k podielu XXX/XXXX-ín k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č.XXX Kláštor pod Znievom a preto k týmto podielom nevyplatil finančný výnos. Žalobca sa domáhal určenia, že žalovaný nie je vlastníkom uvedeného podielu na nehnuteľnosti, teda podal negatívnu určovaciu žalobu s poukazom na tú skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond žalobu za neznámych vlastníkov nechcel podať a žalobca nemal inú možnosť ako zosúladiť existujúci vlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam.

2. Na výzvu súdu sa žalovaný k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Mal za to, že žaloba je podaná osobou, ktorá nie je nositeľom aktívnej legitimácie, čo vyplýva aj z ustanovenia § 9 ods.9 Zák.č.97/2013 Z.z., podľa ktorého prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo je zakázaný, teda je vylúčené, aby samotné spoločenstvo spochybňovalo a napádalo dokonca žalovalo vlastníka podielu k danej právnej veci. Žalovaný bol presvedčený, že jedine osoba, ktorá sa považuje za oprávneného vlastníka sa môže domáhať súdnej ochrany, pozemkové spoločenstvo takou osobou ex lege nemôže byť, pretože nie je nositeľom aktívnej legitimácie. Žalobca, ktorý v podanej žalobe deklaruje, že on sám nie je vlastníkom a nikdy ani v minulosti nebol spoluvlastníkom podielu vo výške XXX/XXXX-ín k spoločnej nehnuteľnosti, a keďže sa jedná o určovaciu žalobu, nemôže nijako preukázať naliehavý právny záujem, ktorý je základným procesným predpokladom pre určovaciu žalobu. Z podanej žaloby jasne vyplýva, že právne postavenie žalobcu by sa dokonca aj v prípade úspechu v tomto smere nijako nezmenilo, preto takáto žaloba podľa žalovaného je neprípustná. Jediným motívom, ktorý aj žalobca pripúšťa je skutočnosť, že nie je ochotný vyplácať podiely zo zisku, prislúchajúce žalovanému podľa spoluvlastníckeho podielu vo výške XXX/XXXX-ín, čo však nemôže byť považované za naliehavý právny záujem, nakoľko žalovaný by ich aj tak musel vyplácať tomu, kto by prípadne sa stal vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu. Podaná žaloba je neprípustná aj v tom ohľade, že nevykonateľnosť navrhnutého petitu v prípade vyhovenia žalobe by znamenala, že rozsudkom by došlo derelikcii spoluvlastníckeho podielu vo výške XXX/XXXX-ín k spoločnej nehnuteľnosti, čo právny poriadok nepripúšťa. Podiel by ostal bez vlastníka a preto takáto žaloba je neprípustná. Žalovaný žiadal, aby sa súd v zmysle zásady hospodárnosti a rýchleho súdneho konania najskôr vysporiadal s procesnými prekážkami a až následne s vecou samou.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dokladmi - čiastočným výpisom z listu vlastníctva č.XXX F..Ú.. F. J. B., Y. B. J. Y. Č..XXX F..Ú.. F. J. B., rozhodnutím Okresného úradu Martin , katastrálny odbor zo dňa 23.8.2016, predžalobnou výzvou zo dňa 12.10.2016, odpoveďou na výzvu zo dňa 4.11.2016, vyjadrením Slovenského pozemkového fondu zo dňa 15.5.2017 a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom podielu XXX/XXXX- Í. k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v F. J. B., zapísaných na LV č.XXX. Svoju žalobu odôvodnil tvrdeniami, preukazujúcimi nadobúdací titul žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam ako aj tou skutočnosťou, že Mestský urbársky spolok, pozemkové spoločenstvo má vyplácať podiely zo zisku k týmto nehnuteľnostiam, ale je presvedčené, že žalovaný je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností len v podiele XX/XXXX-ín. Z listinných dokladov, ako aj z výsluchu žalovaného a žalobcu vyplynulo, že v prípade takéhoto určenia vlastníctva by sa žalobca nestal vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že Okresný úrad, katastrálny odbor by následne postupoval tak, že odpíše podiely obce, list vlastníctva bude otvorený a podiely sa rozpíšu na neznámych vlastníkov.

5. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu spolu so zástupcom žalobcu zotrvali na podanej žalobe tak, ako bola súdu podaná s pripojenými listinnými dokladmi.

6. Starostka obce, t.j. zástupca žalovaného na pojednávaní uviedla, že urbár nechce vyplácať obci všetky podiely. Po nástupe do funkcie sa riadila Zákonom o obecnom zriadení a Zákonom o nakladaním s majetkom obce a keďže mala preukázanú výšku spoluvlastníckeho podielu obce, za obec si uplatnila takýto nárok vo vzťahu k žalobcovi. Na súde sú vedené dve konania, kde obec žaluje urbársky spolok o výšku plnenia zodpovedajúceho spoluvlastníckemu podielu. Tieto konania dosiaľ skončené nie sú.

7. Podľa ustanovenia § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.

8. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe, súd dospel k záveru, že žalobca sa domáha negatívneho určenia vlastníckeho práva, teda určenia, že žalovaný nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu označeného v žalobe. Pri rozhodnutí, ktorým by bolo vyhovené tejto žalobe by sa žalobca nestal vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu. Právne postavenie žalobcu v situácií, kedy žalovaný je podielovým spoluvlastníkom podielu zapísaného v katastri nehnuteľností, nie je neisté, ani ohrozené, a teda už vôbec by pozitívnym rozhodnutím nejaká neistota alebo ohrozenie na strane žalobcu odstránené neboli. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Listinné doklady, ktoré pripojil žalobca do spisu podľa názoru súdu nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na rozhodnutí vo veci tak, aby bolo negatívne určené o vlastníckom práve žalovaného, teda právne postavenie žalobcu by sa nezmenilo, neodstraňovali by sa žiadnym spôsobom neistota, alebo ohrozenie na strane žalobcu. Súd bol toho názoru, že určenia vlastníckeho práva v prípade, že by podiel žalovaného nebol skutočne v takej výške, ako je podiel zapísaný v katastri nehnuteľností, by sa mohli domáhať vlastníci, ktorých práva sú dotknuté. Vzhľadom na uvedené súd pri absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na rozhodnutí vo veci, jeho žalobu zamietol.

9. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku. Žalovanému voči žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.