Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Cb-29-2017.pdf
PDF · 101.5 KB
Case nature
Subarea
17Cb/29/2017
Uznesenie
Okresný súd Martin sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: Obec Kláštor pod Znievom, so sídlom M. Čulena 181, Kláštor pod Znievom, PSČ: 038 43, IČO: 00 316 733, právne zastúpený JANŠO Daniel, JUDr. advokát so sídlom Horné Záhrady 2, Banská Bystrica, PSČ: 974 01 proti žalovanému: Mestský urbársky spolok, pozemkové spoločenstvo Kláštor pod Znievom, so sídlom Moyzesova 45, Kláštor pod Znievom, PSČ: 038 43, IČO: 17 066 646, právne zastúpený CHARVÁTHOVÁ Martina, Mgr., advokátka so sídlom A. Kmeťa 28, Martin, PSČ: 036 01, v konaní o zaplatenie 17.500,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.2.2017 domáhal zaplatenia sumy 17.500,- Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú spoločnou nehnuteľnosťou podľa ustanovení Zákona č. 97/2013 Z.z., vedené na N. Č.. XXX k.ú. Kláštor pod Znievom pod č. F. XXX v podiele XXXXX/XXXXXX. Žalobca je tiež členom a podielnikom žalovaného, kde v rámci hlasovacích a členských práv mu prináleží 772 hlasov resp. podielov. Členovia žalovaného na Valnom zhromaždení dňa 22.2.2014 rozhodli, že na jeden podiel bude vyplatených 25,- Eur ako prerozdelenie zisku z roku 2013. Žalovaný však v roku 2014 uhradil žalobcovi len sumu 1.800,- Eur pripadajúcu na 72 podielov, pričom zvyšná časť v sume 17.500,- Eur pripadajúca na 700 podielov uhradená nebola. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na uhradenie zvyšnej sumy, avšak bezvýsledne.
2. Súd vo veci dňa 19.6.2017 rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný zdôraznil, že síce žalobca je podľa N. XXX V..Ú.. V. T. A. U. XXX podielov zo spoločnej nehnuteľnosti ale údaje na LV sú záväzné len pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalovaný, podľa priloženej pozemkovo-knižnej dokumentácie zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom na vyššie uvedenom LV len v podiele XX/XXXX-in a nie v T. XXX/XXXX-in ako je uvedené pod F. C..Č.. XXX uvedeného LV. Žalovanému boli vždy vyplácané aj výnosy iba z podielu 72/4152-in. Žalovaný podal na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor, žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte. Rozhodnutím Okresného úradu Martin, katastrálny odbor zo dňa 23.8.2016, č.k. D. bolo konanie zastavené a v odôvodnení sa konštatuje, že po vykonaní prepočtu všetkých spoluvlastníckych podielov s PKV, v ktorých je evidované vlastnícke právo k spoločnému urbárskemu lesu pri prepočte - určení výšky spoluvlastníckeho podielu evidovaného v PKV 285 bolo zistené, že v T. XXX je na strane A majetková podstata, o.i. evidovaná pod F. C..Č.. X podiel XX/XXXX-in k spoločnému urbárskemu lesu zapísanému na T. XXX. Na strane B je vlastníctvo pod B r.č. XX evidovaný vlastník Obec Kláštor pod Znievom so spoluvlastníckym podielom X/X-ina s titulom nadobudnutia č.d. XXXX/XXXX - kúpnopredajná zmluva. Následne sa toto vlastnícke
právo na základe Nariadenia vlády č.k 1100/1953 Zb. a Vyhlášky MF č. 127/57 Úv vpisuje pod B r.č. 12 v prospech Československého štátu - MNV v Kláštore pod Znievom v celku, teda spoluvlastnícky podiel k spoločnému urbárskemu lesu, zapísanému v T. XXX evidovaný v T. XXX predstavuje podiel vedený v časti B, vlastníctvo z podielu uvedeného na str. A tzn. XX/XXXX-in. Z uvedeného vyplýva, že správny spoluvlastnícky podiel s uvedeným titulom nadobudnutia T. Č.. XXX T. F. C..Č.. XX E. W.. F. C..Č.. XX je vo výške XX/XXXX-K. a nie XXXXX/XXXXXX-in. Žalobca ďalej uvádza, že Okresný úrad, katastrálny odbor vlastne potvrdil nesprávnosť výšky podielu ale nie je v jeho právomoci rozhodnúť o oprave tejto chyby na LV. Žalobca teda nie je oprávnený požadovať podiel na zisku zo 700 častí nakoľko nie je ich vlastníkom. Žalobca nemôže byť ani nerušeným dobromyselným držiteľom sporného podielu. Na základe žaloby podanej na OS Martin sp.zn. 5C/1/2017 sa žalobca domáha určenia, že vlastnícke právo žalovaného k podielu XXX/XXXX-in neexistuje. Žalobca nikdy nebol vlastníkom uvedeného podielu, nijakým spôsobom ho nenadobudol, chýba mu právny titul nadobudnutia. Kúpnou zmluvou nadobudol len podiel XX/XXXX-in. Teda žalobca nemal žiadny dôvod sa dobromyseľne domnievať, že sporným podiel mu patrí. Okrem toho podiel ani neužíval ani nebral z neho úžitky, ani ho doteraz nejakým spôsobom nenamietal, nevyužíval ani hlasovacie práva 700 hlasov.
3. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na všetkých dosiaľ deklarovaných skutočnostiach. Uviedol, že žalobca na Valných zhromaždeniach (ďalej len „VZ“) hlasoval vždy plným podielom, už na zakladajúcom VZ ako aj na posledných troch VZ. Uviedol tiež, že v danom prípade platí fikcia vydržania.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca po celú dobu existencie Mestského urbárskeho spolku si neuplatňoval svoj nárok na uhradenie zisku zo sporného podielu a ani nehlasoval na VZ s počtom hlasov zodpovedajúcich spornému podielu.
5. Dňa 7.2.2019 súd vo veci rozhodol Rozsudkom pre zmeškanie žalobcu tak, že žalobu zamietol. KS v Žiline Uznesením sp.zn. 14Cob/124/2019 rozsudok pre zmeškanie žalobcu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:
7. Žalobca na pojednávaní zotrval na písomnom návrhu a svojich vyjadreniach. Uviedol, že hlasoval vždy na všetkých VZ v podieloch tak ako sú uvedené v LV. Hlasovacie práva mu boli uznané a vždy sa považoval za vlastníka týchto podielov. Skutočnosťou je tiež to, že mu neboli vyplácané peniaze za prislúchajúce podiely. Údaje v KN sa považujú za pravdivé pokiaľ sa nepreukáže opak a súd v tomto konaní nie je oprávnený aby posudzoval vlastnícke právo ako prejudiciálnu otázku.
8. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby súd v tomto konaní prejudiciálne posúdil otázku vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko do konania bola predložená kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca nadobudol podiel oveľa menší ako ten, ktorý je zapísaný v LV. Na LV teda bol zapísaný oveľa väčší podiel ako žalobca skutočne kúpnou zmluvou nadobudol. Žalobca nemohol byť ani v dobrej viere ani dobromyseľný, naviac žalobca nikdy podiely neužíval, nebral z nich úžitky a ani nehlasoval v Mestskom urbárskom spoločenstve podľa prislúchajúcich podielov v LV a až v roku 2016 prvýkrát si uplatnil nárok na vyplatenie podielov tak ako sú žalované. Žalobca nie je vlastníkom sporných pozemkov, podľa žalovaného. Vlastníkmi sporných podielov sú neznámi vlastníci a keď bolo zverejnené kto je zapísaný v PKV tak dedičia po neznámych vlastníkoch si začali uplatňovať svoje práva a žiadajú prededenie. Na súde sa rieši vlastnícke právo p. Q.j, kde už bolo neprávoplatne rozhodnuté.
9. Samotný žalovaný, prostredníctvom svojho podpredsedu Š. J. na pojednávaní uviedol, že síce na LV je zapísaná časť XXX častí ale z PKV je zrejmé, že žalobca nadobudol len XX častí. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť tak uviedol, že je v denno-dennom kontakte s vtedajším starostom obce, ktorý si bol vedomý, že podiely XXX Č.astí obci nepatria, preto ani nepožadoval výplatu podielu za tieto sporné časti. Takisto aj ďalší starosta, Mgr. Q. si bol vedomý a tiež nepožadoval výplatu XXX častí sporných podielov a ani z predmetnými hlasmi nehlasoval na VZ.
10. Na ďalšom pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zopakoval dosiaľ ním uvádzané tvrdenia s tým, že žalobca bol zakladajúcim členom žalovaného a jeho vlastnícke právo až
do roku 2017 nebolo nijakým spôsobom spochybnené. Žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu si prisvojuje podiely na zisku, ktoré mu neprináležia. Zdôraznil, že súd v tomto konaní nie je oprávnený skúmať, či žalobca je oprávnený, neoprávneným, originárnym alebo akýmkoľvek iným vlastníkom ale má akceptovať stav ku dňu podania žaloby.
11. Do spisu bolo predložené uznesenie z Riadneho VZ Mestského urbárskeho spolku v Kláštore pod Znievom zo dňa 22.2.2014, z ktorého o.i. vyplýva, že bolo schválené prerozdelenie zisku za rok 2013 pre členov MUS Kláštor pod Znievom v čiastke 25,- Eur na jednu časť hory. Do spisu bol predložený výpis z účtu OÚ Kláštor pod Znievom, z ktorého vyplýva, že 28.2.2014 bola vyplatená suma 1.800,- Eur za podiely z roku 2013. Z čiastočného výpisu N. Č.. XXX, vedeného Okresným úradom Martin, odbor katastrálny, pre k.ú. V. T. A. vyplýva z časti F., že Obec Kláštor pod Znievom je vlastníkom XXXXX/ XXXXXX spoluvlastníckeho podielu, titul nadobudnutia sa uvádza T. XXX T. F. XX.
12. Do spisu bola tiež predložená Zmluva o založení MUS, pozemkové spoločenstvo v Kláštore pod Znievom zo dňa 13.3.2010.
13. Z pozemkovoknižnej vložky 285 na str. A majetková podstata, pod F. C..Č.. X, evidovaný podiel XX/ XXXX. Z B r.č. 5 tiež vyplýva, že spoločný urbársky les je zapísaný v T. XXX (viď č.l. 33).
14. Do spisu bola predložená žaloba kde Mestský urbársky spolok, pozemkové spoločenstvo Kláštor pod Znievom žaloval Obec Kláštor pod Znievom a domáhal sa žalobou určenia, že žalovaný nie je vlastníkom podielu XXX/XXXX-in v nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v okrese Martin, Obec Kláštor pod Znievom, k.ú. Kláštor pod Znievom zapísané na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor N. Č.. XXX pod A ako parc. reg. Z., Č.. XXXX/X a tam uvedené parcely reg. E. O tejto žalobe rozhodol Okresný súd Martin Rozsudkom sp.zn. 5C/1/2017 zo dňa 24.1.2018 tak, že žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Krajský súd v Žiline Rozsudkom sp.zn. 7Co/113/2018 rozsudok prvostupňového súdu sp.zn. 5C/1/2017 potvrdil. Voči rozsudku krajskéhop súdu bolo podané dovolanie, NS SR uznesením sp.zn. 8Cdo/189/2018 dovolanie odmietol.
15. Z listu Slovenského pozemkového fondu, adresovaného žalovanému vyplýva, že Slovenský pozemkový fond sa stotožňuje s nesprávnou výškou spoluvlastníckeho podielu Obce Kláštor pod Znievom zapísanom na N. XXX, pričom aktuálny zápis opomína vlastnícke práva nezistených vlastníkov z T. U. XXX, ktorých práva a oprávnené záujmy zastupuje Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond ďalej konštatuje, že uvedené bude riešiť žiadosťou o opravu chyby v katastrálnom operáte podľa ust. § 59 Zákona č. 162/1995 Z.z.
16. Z oznámenia Okresnej prokuratúry Martin o vybavení podnetu vyplýva, že pokiaľ dochádza k sporu o vlastnícke právo, tak toto nie je oprávnený riešiť Okresný úrad, katastrálny odbor ale príslušnosť patrí súdom SR.
17. Z listu Slovenského pozemkového fondu, adresného Obecnému úradu Kláštor pod Znievom vyplýva, že Slovenský pozemkový fond šetrením v pozemkovo-knižnej dokumentácií zistil, že Obec Kláštor pod Znievom je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na N. XXX, k.ú. Kláštor pod Znievom len v podiele XX/XXXX-in a teda nie v podiele XXX/XXXX-in ako je uvedené pod F. C..Č.. XXX uvedeného LV. Tiež sa tam uvádza, že Obci Kláštor pod Znievom vždy vyplácané iba výnosy z podielu XX/XXXX-in pričom túto skutočnosť nikdy ani nenamietala.
18. Z rozhodnutia D. Okresného úradu Martin o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktoré konanie bolo zastavené, z odôvodnenia vyplýva, že správny spoluvlastnícky podiel s uvedeným titulom nadobudnutia T. Č.. XXX T. F. C..Č.. XX a následne r.č. 12 je vo výške XX/XXXX-in resp. XXXX/XXXXXX-in a nie XXXX/ XXXXXX-in. Z rozhodnutia ďalej však vyplýva, že podľa § 55 Katastrálneho zákona v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte nie je možné rozhodovať o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovať či právo alebo právny vzťah je alebo nie je, táto právomoc patrí súdom SR.
19. Do spisu bola predložená Kúpno-predajná zmluva medzi predávajúcim K. T. E. Y. T. a kupujúcim Obec Kláštor pod Znievom, z ktorej vyplýva, že odpredávatelia odpredávajú nehnuteľnosti v pozemkovej
knihe Obce Kláštor pod Znievom, parc. č. 285 s právom úžitku a vlastníctva tak ako ich odpredávatelia užívali. Zmluva je datovaná 3.9.1929.
20. Ďalej sa v spise nachádza žiadosť Finančného odboru Rady ONV Turčianske Teplice, adresovaná Ľudovému súdu, pozemkovoknižné oddelenie Turčianske Teplice, pričom fin. odbor žiada ľudový súd, aby vyznačil ako vlastníka Československý štát - MNV Kláštor pod Znievom, a to u nemoviého majetku zapísaného v pozemkovo-knižnom protokole č. XXX, XXX E. XXX, pričom u tohto protokolu pod B 10 ako vlastník je uvedená tiež Obec Kláštor pod Znievom. V súvislosti s týmto Ľudový súd v Turčianskych Tepliciach vydal uznesenie, ktorým povolil o.i. v pozemkovej knihe zápis pre k.ú. Kláštor pod Znievom v pozemkovo-knižnom protokole XXX T. F. XX na meno Obec Kláštor pod Znievom, vedené vlastnícke právo v prospech Československý štát - MNV Kláštor pod Znievom v celosti.
21. Z Rozsudku OS Martin sp.zn. 10C/9/2019 žalobcov v rade 1/ Y. Q., v rade 2/ U. T., v rade 3/ E. Q., v rade 4/ Y. T. proti žalovanému Obec Kláštor pod Znievom, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam súd určil, že žalobkyňa v rade 1/ Y. Q. je v podiele X/XXXX-K. spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Martin, Obec Kláštor pod Znievom, k.ú V.Š. T. A., ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Martin - katastrálnom odbore na N. Č.. XXX ako parc. reg. Z. Č.. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2. O nárokoch žalobcov v rade 2/, 3/ a 4/ súd konanie zastavil. Rozsudok dosiaľ nie je právoplatný.
22. Z čestného prehlásenia Y.. Y. Q. vyplýva, že v rokoch 2007-2015 vykonával funkciu starostu Obce Kláštor pod Znievom a z výkonu jeho funkcie mu je známe, že Obec Kláštor pod Znievom si nikdy neuplatňovala voči MUS, pozemkové spoločenstvo Kláštor pod Znievom nárok na vyplatenie zisku z podielov XXX/XXXX-K., N. XXX, k.ú. Kláštor pod Znievom. Počas celého obdobia jeho pôsobenia vo funkcií starostu bol vyplývaný zisk zo spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-in, čo obec nikdy nespochybňovala a bola si vedomá, že nie je vlastníkom XXX/XXXX-K. N. XXX, k.ú. V. T. A.. Tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že rovnako to bolo aj počas pôsobenia jeho predchodcu starostu K.. U. Š..
23. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
24. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
25. Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
26. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
27. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
28. Vyplývajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca uplatňoval v tomto konaní žalobou na plnenie nárok na zaplatenie sumy 7.500,- Eur voči žalovanému pričom svoj nárok odvodzoval od skutočnosti, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na N. Č.. XXX k.ú. Kláštor pod Znievom pod F. Č.. XXX v podiele XXXXX/XXXXXX, pričom na VZ žalovaného 22.2.2014 bolo rozhodnuté, že na jeden podiel bude vyplatených 25,- Eur ako prerozdelenie zisku za rok 2013, jemu však bola vyplatená len
suma pripadajúca na 72 podielov a suma pripadajúca na 700 podielov mu uhradená nebola. Žalobca namietal, že súd nie je oprávnený v tomto konaní riešiť ako otázku prejudiciálnu, otázku jeho vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v podiele ním tvrdenom. Súd rozdielne od žalobcu konštatuje, že je nevyhnutné, aby súd v tomto konaní riešil práve otázku vlastníctva žalobcu k nehnuteľnostiam v podieloch ako on tvrdí, pretože suma, ktorej zaplatenia sa dožaduje sa odvíja práve od veľkosti jeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach zapísaných na N. XXX k.ú. Kláštor pod Znievom. Žaloba na plnenie má vždy prednosť pred určovacou žalobou, v rámci ktorej žaloby na plnenie súd je oprávnený riešiť ako otázku prejudiciálnu otázku vlastníctva. Žalobca svoje právo na sporných 700 podielov na nehnuteľnosti odvíja od skutočnosti, že je riadnym, nerušeným a dobromyseľným držiteľom a vlastníkom tohto podielu už viac ako 10 rokov, tj. dlhšiu dobu než je zákonom stanovená doba na vydržanie v prípade nehnuteľností. Ak teda odvodzuje žalobca svoje vlastnícke práve od vydržania tak musel tvrdiť a súčasne preukázať, že splnil všetky podmienky vydržania, a to existenciu spôsobilého subjektu a spôsobilého predmetu držby, dobromyseľnosť jeho ako vydržateľa, oprávnená držba v danom prípade 10 rokov, pretože ide o nehnuteľnosť a uplynutie tejto vydržacej doby. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť a oprávnenosť držby, pri dobromyseľnej držbe sa predpokladá dobrá viera držiteľa, v danom prípade žalobcu, o tom, že so zreteľom na všetky okolnosti je oprávneným držiteľom veci. O tom či je držiteľ dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami. Pri hodnotení dobrej viery je vždy nevyhnutné brať do úvahy či držiteľ nemal resp. nemohol mať pri bežnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, po celú dobu držby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na samotnom N. Č.. XXX, k.ú. Kláštor pod Znievom vyplýva titul nadobudnutia vlastníka Obce Kláštor pod Znievom v podiele XXXXX/XXXXXX A. T.-U. XXX T. F. XX. V pozemkovoknižnej vložke 285 je na strane A - majetková podstata, o.i. evidovaný pod F. C..Č.. X T. XX/XXXX-in k spoločnému urbárskemu lesu zapísanému v T. XXX. Na strane B - vlastníctvo je pod F. C..Č.. XX evidovaný vlastník Obec Kláštor pod Znievom so spoluvlastníckym podielom 1/1-ina, titulom nadobudnutia Č.-H. XXX/XXXX kúpnopredajná zmluva zo dňa 25.9.1930 a následne toto vlastnícke právo ako vyplýva z F. C..Č.. XX na základe Nariadenia vlády č. 1100/1953 Zb. a Vyhlášky MF č. 127/57 Úv bolo vlastnícke právo vpísané v prospech Československého štátu - MNV v Kláštore pod Znievom v celku 1/1. Teda spoluvlastnícky podiel k spoločnému urbárskemu lesu zapísanému v T. XXX evidovaný v T. XXX predstavuje podiel v časti B - vlastníctvo z podielu uvedeného na str. A, tzn. že podiel 1/1 z podielu XX/XXXX-K. R. XX/XXXX- in. Z uvedeného N. Č.. XXX vzhľadom na titul nadobudnutia v tomto LV uvádzaný, a to T. XXX je zrejmé, že Obec Kláštor pod Znievom nemohla byť v dobrej viere, že jej patrí podiel v takom rozsahu aký je v skutočnosti zapísaný na N. Č.. XXX. Obci Kláštor pod Znievom, ktorej právne povedomie musí byť vyššie než právne povedomie bežného občana muselo byť zrejmé, že pri zápise podielu do N. Č.. XXX došlo k pisárskej chybe. Obec teda nemohla byť dobromyseľným držiteľom spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu aký je zapísaný na LV. Naviac, žalovaný tvrdil, že žalobca od založenie Urbárskeho spoločenstva nikdy neuplatňoval podiely na zisku, ktoré by zodpovedali zapísanej výške podielu na LV. Žalobca toto tvrdenie nepoprel. Táto skutočnosť, že podiel na zisku v podiele zapísanom W. N. Č.. XXX žalobca nikdy neuplatňoval vyplýva aj z čestného prehlásenia Mgr. Maroša Halahiu, bývalého starostu Obce Kláštor pod Znievom v období rokov 2007-2015. Ak žalobca argumentoval tým, že z podielu ktorý je zapísaný na N. Č.. XXX mu prislúchali hlasovacie práva na VZ, ktoré aj reálne využíval tak žalobca túto skutočnosť nijako nepreukázal. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo k spornému podielu vydržaním. Preukázané v konaní bolo, bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Kláštor pod Znievom zapísaných na N. Č.. XXX len v podiele XX/XXXX-in a ako sám žalobca v žalobe tvrdí, suma 1.800,- Eur pripadajúca na 72 podielov mu vyplatená bola. Zvyšná časť prislúchajúca na 700 podielov mu vyplatená nebola a keďže žalobca nepreukázal, že je vlastníkom týchto podielov tak z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.