Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/60/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX G. M. G. Z., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 21114-2/2021-BA zo dňa 12. mája 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 21114-2/2021- BA zo dňa 12.05.2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 700-0880246121- GC04/21 zo dňa 29.01.2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 20.07.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovanej (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-0880246121-GC04/21 zo dňa 29.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi podľa . v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) penále v sume 1.074,84 eur za obdobie december 2006 až január 2008 vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov/povinných príspevkov na starobné dôchodkové poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovni v Štátnej pokladnici.

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal súd o zrušenie napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a o vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu z dôvodov uvedených v a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti a to tak pre nedostatok dôvodov ako aj pre jeho nezrozumiteľnosť, nakoľko v obsahu prvostupňového rozhodnutia absentuje uvedenie konkrétneho spôsobu výpočtu penále. Hoci príloha prvostupňového rozhodnutia obsahovala tabuľku s údajmi o dlžnej sume,

dni splatnosti dane, dni platby, počtu dní omeškania, neuvádza však konkrétne akýkoľvek predpis (matematický) výpočtu a teda žalobcovi nie je zrejmé, ako prvostupňový správny orgán dospel k predpísanej sume penále. V tomto smere tak absentujú základné náležitosti rozhodnutia tak, ako sú zákonodarcom vyžadované a preto považuje predmetné rozhodnutia za nepreskúmateľné. Predmetnú námietku žalobca uviedol aj v odvolaní, avšak žalovaná sa s ňou riadne nevysporiadala. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí len opísala obsah prílohy, ktorá bola žalobcovi zrejmá aj pri jeho nahliadnutí, avšak aj napriek námietkam žalobcu mu neboli spresnené ním vytýkané skutočnosti. Vzhľadom k absencii týchto dôvodov, žalobca zastával názor, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nesprávne a boli vydané v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, nakoľko odôvodnenie oboch rozhodnutí nezodpovedá požiadavkám v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení, pričom taktiež nie sú zrejmé úvahy a ani dôkazy, na základe ktorých dospeli tieto orgány k rozhodnutiam.

4. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že penále za mesiac december 2006 až január 2008 nie je premlčané. Žalobca uviedol, že žalovaná správne vo svojom rozhodnutí poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.05.2014, v zmysle ktorého mal prvostupňový správny orgán právo uplatniť nárok (t. j. predpísať penále rozhodnutím) v okamihu splatnosti toho ktorého omeškaného mesačného poistného, prípadne v zákonom stanovenej lehote, avšak k uvedenému došlo až dňa 29.01.2021, kedy bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Nakoľko plynutie premlčacej lehoty je viazané k dobe splatnosti poistného, v danom prípade žalobca poukázal na jednotlivé mesačné poistné a ich dátumy splatnosti ako aj dátum do kedy prvostupňový správny orgán bol oprávnený právoplatným rozhodnutím penále predpísať v lehote do 10 rokov.

5. Podľa žalobcu neobstojí ani tvrdenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že konanie vo veci predpísania penále za obdobie december 2006 (splatné dňa 08.01.2007) až január 2008 začalo vydaním rozhodnutia zo dňa 20.10.2015 a teda do dňa vydania tohto rozhodnutia premlčacia lehota na predpísanie penále neuplynula a preto predmetné penále nie je premlčané. Žalobca uviedol, že nakoľko predmetné rozhodnutia, na ktoré žalovaná poukazovala, boli právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -53 zo dňa 11.10.2016 zrušené a vrátené prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, tzn. že tvrdenie žalovanej o tom, že konanie začalo v roku 2015 je právne irelevantné. Žalobca vyslovil názor, že nie je rozhodujúcim okamihom pre splnenie povinnosti predpísať penále do 10 rokov odo dňa splatnosti poistného začiatok takéhoto konania, ani deň vydania rozhodnutia o predpísaní penále, ale rozhodujúcim okamihom je nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní penále, čo v danom prípade nastalo dňa 20.05.2021. K uvedenému žalobca dodal, že konanie vo veci predpísania penále sa začalo vydaním prvostupňového rozhodnutia dňa 29.01.2021 a jediným právoplatným rozhodnutím ohľadne predpísaných penále vo výške 1.074,84 eur je prvostupňové rozhodnutie v spojení s potvrdzujúcim napadnutým rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2021.

6. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade nie je možné hovoriť o spočívaní premlčacej lehoty, nakoľko zákon o sociálnom poistení rovnako ako odpoveď na uvedenú otázku nedávajú, keďže zákonná úprava noriem verejného práva a ani zákon o sociálnom poistení neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty a teda nie je možné konštatovať, že vo veci došlo k spočívaniu premlčacej lehoty počas správneho konania, ktorá sa viaže k právu sociálnej poisťovne prepísať penále. Táto skutočnosť ako aj skutočnosť, že právna úprava noriem verejného práva neobsahuje ustanovenie o tom, že správny orgán prihliada k premlčaniu len na námietku účastníka konania, dotvrdzuje záver, že výraz „premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí, že na premlčanie sa neprihliada priamo zo zákona, ale len v prípade úspešného vznesenia námietky.

7. V súvislosti s plynutím 10-ročnej premlčacej lehoty v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 25.01.2018, z ktorého vyplýva, že „V danej veci ustanovenie § 240 v spojení s ustanovením § 241 ods. 1 a ustanovením § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznáva právo, oprávnenie sociálnej poisťovne predpísať penále dlžníkovi v premlčacej lehote desiatich rokov. Premlčacia lehota je stanovená presnou dobou začiatku plynutia a jej koncom. Z toho dôvodu súdna prax vyvodila, že nie je možné posudzovať premlčanie bez toho, aby bol presne stanovený začiatok premlčacej lehoty vo vzťahu k predmetu premlčania. používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie

v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Povinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej úpravy je vykladať právnu normu na vec sa vzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákona zákonodarcom sledovaného a súčasne vykonať konformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s a medzinárodnými dokumentmi. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z účelu a zmyslu zákonnej úpravy vo vzťahu predpísania penále za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas pri aplikácií čl. 6 Dohovoru, pokiaľ aj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky „preklúzie“, z ktorých dôvodov, lehota stanovená na predpísanie penále v zákone o sociálnom poistení je prekluzívna, a nie premlčacia. Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Uplatnením, respektíve vykonaním práva v danej veci je potrebné podľa odvolacieho súdu rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie správneho rozhodnutia má za následok len to, že správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je mím viazaný účastník správneho konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutia. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným ohľadom predmetu, ktorého sa rozhodnutie týka (objektívne medze) a osôb, ku ktorým sa rozhodnutie vzťahuje (subjektívne medze).“

8. Na základe vyššie uvedených skutočností ako aj právneho názoru Najvyššieho súdu SR, žalobca v tomto správnom súdnom konaní vznáša námietku premlčania voči nároku prvostupňového správneho orgánu predpísať penále vo výške 1.074,84 eur na podklade prvostupňového rozhodnutia potvrdeného v celom rozsahu napadnutým rozhodnutím, nakoľko rozhodnutie žalovanej sa stalo právoplatným dňa 20.05.2021 a teda v čase, kedy už uplynula lehota 10 rokov na uplatnenie práva predpísať penále za obdobie nezaplateného poistného za jednotlivé mesiace v období december 2006 až január 2008. Žalobca má za to, že penále ako pohľadávka prvostupňového správneho orgánu vo výške 1.074,84 eur predpísaná formou rozhodnutia voči žalobcovi zanikla, keďže v čase nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím bol nárok na predpísanie penále premlčaný, pričom už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, t. j. 29.01.2021 bolo právo na predpísanie penále premlčané, na čo mal prvostupňový správny orgán prihliadať z úradnej povinnosti.

9. Žalovaná sa k správnej žalobe písomne vyjadrila a navrhla, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom uviedla, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení je každá povinne nemocensky poistená a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť poistné včas a v správnej sume. Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Lehotu, v ktorej je samostatne zárobkovo činná osoba povinná odviesť poistné ustanovuje § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné a príspevky v súlade so zákonom o sociálnom poistení, t. j. včas a v správnej sume, žalovaná je povinná predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet žalovanej v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, pričom predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolovaného obdobie. Penále je základným zákonom ustanoveným právny následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného). Za plnenie odvodových povinností v súlade so zákonom o sociálnom poistení zodpovedá vždy samotný odvádzateľ poistného. Ak by žalobca plnil svoje odvodové povinnosti voči žalovanej v súlade so zákonom, teda v čase kedy mu odvodová povinnosť vznikla, nevznikli by právne skutočnosti, ktoré podmieňujú predpísanie penále. Iba žalobca je výlučne zodpovedný za správnosť a včasnosť odvádzania poistného v súlade s platnou právnou úpravou. Keďže žalobca, ktorý bol v spornom období považovaný za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, preukázateľne nezaplatí poistné za sporné obdobie, prvostupňový správny orgán bol povinný predpísať penále. Pri predpísaní penále vychádzali zo sumy poistného za uvedené obdobie, ktoré v deň splatnosti poistného žalobca neuhradil, pričom penále bolo predpísané odo dňa splatnosti

poistného do dňa keď bola dlžná suma poukázaná na účet žalovanej v Štátnej pokladnici (dátumy úhrad poistného za jednotlivé mesiace sporného obdobia vyplývajú z prílohy prvostupňového rozhodnutia, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť). Ustanovenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom neukladá Sociálnej poisťovni možnosť predpísať penále, ale povinnosť predpísať penále, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce predpísanie penále.

10. V tejto súvislosti žalovaná považovala za nevyhnutné uviesť, že pri predpísaní penále prvostupňový správny orgán vychádzal z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne vyjadreného v rozsudku č. k. -53 zo dňa 11.10.2016. Skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 700-0812382615-GC04/15 zo dňa 20.10.2015 bolo spolu s rozhodnutím žalovanej č. 61718-2/2015- Ba zo dňa 14.10.2015 uvedeným rozsudkom v rámci súdneho konania zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie neznamená, že právo na predpísanie penále za obdobie december 2006 až január 2008 nebolo uplatnené včas, a teda ešte pred uplynutím zákonnej premlčacej lehoty. Opačný výklad by znamenal, že prvostupňovým správnym orgánom včas predpísané penále by sa v dôsledku zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie považovalo za premlčané, čo by bolo v rozpore s § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Keďže prvostupňový správny orgán penále za obdobie december 2006 až január 2008 uplatnil včas, t. j. predpísal penále rozhodnutím zo dňa 20.10.2015, počas plynutia zákonnej 10-ročnej premlčacej lehoty, nie je podľa právneho názoru žalovanej námietka premlčania penále dôvodná. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.06.2020. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva aj skutočnosť, že „pokiaľ krajský súd založil svoj záver o tom, že preskúmavané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia práve z dôvodu, že správny orgán neprihliadol ex offo na prípadné premlčanie predpisovaného penále, kasačný súd dal za pravdu sťažovateľke, že takúto povinnosť nemala, pretože právo predpísať penále nie je postihované preklúziou práva, ale jeho premlčaním, ktoré musí namietať povinný subjekt“

11. Žalovaná ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.02.2020, v ktorom je uvedené, že „správne orgány nemali možnosť v rámci administratívneho konania zaoberať sa námietkou premlčania, ktorá im nebola žalobcom vznesená do právoplatného skončenia veci žalovanou.“ Z uvedeného právneho záveru jednoznačne vyplýva, že námietkou premlčania sa žalovaná môže zaoberať výlučne vtedy, ak bola účastníkom konania vznesená v rámci konania vo veciach sociálneho poistenia. Rovnako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.01.2020 výslovne vyplýva, že námietku premlčania musí účastník konania v konaní vo veciach sociálneho poistenia uplatniť, z čoho je zrejmé, že na námietku premlčania Sociálna poisťovňa neprihliada „ex offo.“ Aj z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne vysloveného v rozsudku sp. zn. zo dňa 03.08.2018 vyplýva, že „správne orgány nemajú povinnosť na premlčanie prihliadať z úradnej povinnosti.“

12. Žalovaná je toho názoru, že „premlčanie“ a „preklúzia“ sú dva rozdielne právne inštitúty ochraňujúce právnu istotu účastníkov právnych vzťahov, ktoré nemožno zamieňať. Ustanovenie § 147 zákona o sociálnom poistení výslovne upravuje právny inštitút „premlčanie poistného“ a nie „zánik práva na predpísanie poistného“, čo by zodpovedalo právnemu inštitútu preklúzie. Ak by právo predpísať poistné zaniklo za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, potom je na mieste namietať, že žalovaná je povinná prihliadať na zánik tohto práva z úradnej povinnosti („ex offo“). Žalovaná podotkla, že k zániku práva dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. V zákone o sociálnom poistení je však uvedené, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Ide o jasne sformulovaný inštitút premlčania práva, ktorý v žiadnom prípade nemožno zamieňať s právnym inštitútom preklúzie. Ak by zákonodarca mal v úmysle, aby žalovaná z úradnej povinnosti prihliadala na 10-ročnú lehotu, v ktorej má právo predpísať poistné, potom by zrejme túto skutočnosť uviedol do zákona. Tvrdenie, že „premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva, je ničím nepodložené subjektívne tvrdenie nad rámec zákona o sociálnom poistení s cieľom vyhnúť sa plateniu penále napriek tomu, že zo strany žalobcu bola jednoznačne porušená povinnosť zaplatiť poistné včas a v správnej sume. Podľa žalovanej je povinnosťou správnych orgánov ako aj súdu v rozsahu ich pôsobnosti aplikovať platné právo a vykonať jeho výklad vychádzajúc zo znenia právnej normy s prihliadnutím na jej účel a vôľu zákonodarcu, čo mienil touto právnou úpravou ustanoviť. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 11.10.2007, z ktorého vyplýva, že správne súdy sú oprávnené odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve.

Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorné nerozporné ustanovenia zákona. Navyše právny inštitút premlčania práva predpísať poistné upravený v § 147 zákona o sociálnom poistení sa rovnako aplikuje od 01.01.2004, kedy zákon o sociálnom poistení nadobudol účinnosť bez toho, aby bolo toto ustanovenie zmenené, resp. inak novelizované.

13. Žalovaná ohľadne premlčania penále poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018, z ktorého vyplýva, že „námietka premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky. Opačný výklad by znamenal, že pobočkou Sociálnej poisťovne včas predpísané penále by sa v dôsledku podania odvolania a následného prieskumu prvostupňového rozhodnutia, vrátane vykonania navrhovaných dôkazov, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu. Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí, aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty ( ). Iný výklad, podľa ktorého by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako orgánu odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie, z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného, ...). V druhostupňovom správnom konaní správny orgán (tu žalovaná) preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho vydania ( ).“ Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná nebola oprávnená prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.

14. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje uvedenie konkrétneho spôsobu výpočtu penále žalovaná uviedla, že z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý je citovaný v prvostupňovom a rovnako aj v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že žalovaná predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na jej účet v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly. Uvedené ustanovenie presne upravuje spôsob výpočtu penále, pričom podrobná špecifikácia predpísaného penále je uvedená v prílohe prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané a ktorá ako to vyplýva z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je jeho neoddeliteľnou časťou, pričom príloha je označená číslom rozhodnutia (v danom prípade č. 700-0812382615-GC04/15) tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene. Zároveň je špecifikovaná aj variabilným symbolom, ktorým žalovaná identifikuje platbu poistného a priradí ju k fyzickej osobe, ktorá túto platbu odviedla, ako aj názvom odvádzateľa. Z prílohy je tiež zrejmé, kedy bola vytvorená a kto ju spracoval. V prílohe k prvostupňovému rozhodnutiu je prehľadne uvedená suma poistného zaplatená po dni splatnosti, dátumy zaplatenia poistného, ako aj dátum splatnosti poistného za jednotlivé mesiace sporného obdobia, t. j. deň od ktorého bolo penále predpísané, úroková sadzba, počet dní omeškania, za ktoré bolo penále predpísané, pričom tam nechýba ani výsledná suma predpísaného penále, ktorá korešponduje so sumou penále uvedenou vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Predmetná príloha, ktorá je označená tak, aby nedošlo k jej zámene, je podľa žalovanej dostatočne jasná, zrozumiteľná a logicky a vecne nadväzuje na výrok prvostupňového rozhodnutia, pričom z nej spôsob výpočtu penále jednoznačne vyplýva.

15. Žalovaná je toho názoru, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia spolu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré tvoria jeden celok, obsahujú všetky náležitosti v § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pričom žalovaná ako odvolací orgán sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadala so všetkými právne dôležitými odvolacími námietkami žalobcu a po preskúmaní skutkového stavu veci zdôvodnila v napadnutom rozhodnutí aj zákonnosť prvostupňového rozhodnutia aj z hľadiska hmotnoprávneho. Taktiež sa žalovaná ako odvolací orgán v rámci odvolacieho konania výslovne zaoberala aj vznesenou námietkou premlčania. Z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú znesené námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci a aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Nitre, ktorý v rozsudkoch sp. zn. zo dňa 19.10.2016 a sp. zn. zo dňa 07.12.2016 konštatoval, že „nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.“ V zmysle uvedeného žalovaná zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodňuje

výrok predmetného rozhodnutia s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých žalovaná ako odvolací orgán rozhodla.

16. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovanej, pričom zotrval na dôvodoch podanej žaloby. K tvrdeniu žalovanej ohľadne povinnosti a nie možnosti predpísať penále žalobca uviedol, že § 240 v spojení s § 241 ods. 1 a § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznáva právo, resp. oprávnenie žalovanej predpísať penále dlžníkovi v premlčacej lehote 10 rokov, avšak nie povinnosť, čo vyplýva aj so samotného § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom táto povinnosť nevyplýva ani z iných ustanovení zákona o sociálnom poistení, či platných právnych predpisov. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu k ostatným tvrdeniam žalovanej, tak žalobca k nim v rámci repliky zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe.

17. Žalovaná sa písomne (duplikou) už ďalej k replike žalobcu nevyjadrila.

18. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní ( ). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovanej a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovanou dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.

19. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

21. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

23. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č. 21114-2/2021-BA zo dňa 12.05.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 700-0880246121-GC04/21 zo dňa 29.01.2021, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9. v spojení s § 240 zákona o sociálnom poistení v sume 1.074,84 eur za obdobie december 2006 až január 2008 vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet žalovanej v Štátnej pokladnici.

24. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 700-0812382615-GC04/15 zo dňa 20.10.2015 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 20.10.2015“) predpísal žalobcovi podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9. v spojení s § 240 zákona o sociálnom poistení penále v sume 1.155,76 eur za obdobie od augusta 2006 - január 2008 vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet žalovanej v Štátnej pokladnici. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím

č. 61718-2/2015-Ba zo dňa 14.12.2015 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 14.12.2015“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení potvrdila uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobcu zamietla.

25. Na základe žalobcom podanej správnej žaloby Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -53 zo dňa 11.10.2016 zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 14.12.2015 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.10.2015 a vec vrátil prvostupňového správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že uvedené rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa právneho názoru súdu prvostupňový správny orgán pri predpisovaní penále konal v rozpore s ustanovením § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z textu uvedeného ustanovenia prioritne vyplýva zámer zákonodarcu, že záväzok zaplatiť poistné na starobné dôchodkové sporenie, ktoré fyzická alebo právnická osoba dlhuje za obdobie do 01.01.2010, je možné splniť aj v dodatočnej lehote do 30.04.2010. Predmetné zákonné ustanovenie však neviaže povinnosť žalovanej nepredpísať alebo odpustiť povinnosť zaplatiť predpísané penále na uhradenie celého dlhu na už splatnom a neuhradenom (dlžnom) poistnom. Práve naopak súd má za to, že poistné predstavuje vo svojej podstate povinnú mesačnú platbu, a preto treba k nemu aj takto jednotlivo (mesačne) pristupovať a každé mesačné poistné posudzovať samostatne. Z tohto dôvodu orgány verejnej správy nemôžu podmieňovať nepredpísanie alebo odpustenie penále zaplatením celého dlžného poistného. V súlade s uvedeným výkladom preto vyrubenie penále aj za mesiace august 2006 až december 2006 a mesiac január 2008, za ktoré bolo poistné zaplatené do 30.04.2010, nie je v súlade so zákonnou úpravou v § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

26. Na základe uvedeného rozsudku prvostupňový správny orgán novým rozhodnutím č. 700-0880246121-GC04/21 zo dňa 29.01.2021 predpísal žalobcovi podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9. v spojení s § 240 zákona o sociálnom poistení penále v sume 1.074,84 eur za obdobie december 2006 až január 2008 vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet žalovanej v Štátnej pokladnici s odôvodnením, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná ich aj odvádzať, pričom tieto sa platia na účet žalovanej v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Poistné a príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a príspevky. Fyzickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky, ktoré tieto neodviedli za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, prvostupňový správny orgán predpíše penále do výšky 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet žalovanej v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly. Predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov za kontrolované obdobie. Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenia o predpísaní penále nepoužijú. Prvostupňový správny orgán penále nepredpíše, ak penále za kontrolovaného obdobie nepresahuje výšku 5,00 eur. Vzhľadom na to, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať poistné a príspevky, tieto neodviedla včas za obdobie december 2006 až január 2008 bolo rozhodnuté o predpísaní penále v sume 1.074,84 eur.

27. Na základe žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaná ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že je vecne správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom č. 320-9281 vyplýva, že žalobca bol oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského listu č. ŽP-2004/01477-00002 s dňom vzniku oprávnenie 05.05.2004 a na základe živnostenského listu č. OŽP-L/2006/00254-00002 s dňom vzniku oprávnenia 23.01.2006. Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 30.01.2008. Žalobca nie je sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že prvostupňový správny orgán vykonal na základe údajov vedených v jeho systéme porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistil, že žalobca poistné za obdobie august 2006 až január 2008 zaplatil po lehote splatnosti. Na základe zistenia

skutočného stavu veci bolo žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím v súlade so zákonom o sociálnom poistení predpísané penále v sume 1.074,84 eur. Lehota splatnosti poistného je ustanovená zákonom o sociálnom poistení. V prípade jej nedodržania má Sociálna poisťovňa povinnosť (nie možnosť) predpísať odvádzateľovi poistného penále. Penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenie odvodovej povinnosti v lehote splatnosti alebo v správnej výške. Spôsob výpočtu penále je ustanovený zákonom o sociálnom poistení.

29. Podľa žalovanej námietky žalobcu uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Na premlčanie sa neprihliada priamo zo zákona, ale len v prípade úspešného vznesenia námietky premlčania. Prvostupňový správny orgán prijal dňa 25.01.2007 Registračný list fyzickej osoby - prihlášku na sociálne poistenie, v ktorom žalobca uviedol ako dátum vzniku povinného poistenia deň 01.07.2006. Prvostupňový správny orgán prijal dňa 28.07.2009 Registračný list - odhlášku na sociálne poistenie, v ktorom žalobca uviedol ako dátum zániku povinného poistenia deň 30.01.2008. Konanie vo veci predpísania penále za obdobie december 2006 (splatné dňa 08.01.2007) až január 2008 začalo vydaním rozhodnutia zo dňa 20.10.2015, tzn. do dňa vydania rozhodnutia zo dňa 20.10.2015 desaťročná premlčacia lehota na predpísanie penále za mesiac december 2006 neuplynula. Z tohto dôvodu penále za mesiac december 2006 nie je premlčané. Rovnako nie je premlčané ani penále za obdobie január 2007 až január 2008.

30. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala na to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu je potrebné považovať za jeden celok. V súlade s uvedeným žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.11.2014, z ktorého vyplýva, že „sociálne nedávkové konanie sa prísne nerozdeľuje do dvoch navzájom oddeleným konaní, ale tak konanie pred prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní.“ Prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení. Výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, čo sa týka uloženej povinnosti. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočne presné. Prvostupňový správny orgán uviedol všetky príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, na základe ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie vydané. Prvostupňové rozhodnutie taktiež obsahuje prílohu, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou, resp. neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia. V jednotlivých riadkoch tabuľkovej prílohy prvostupňového rozhodnutia je uvedená oneskorene zaplatená suma poistného za jednotlivé mesiace kontrolovaného obdobia, ako aj dátum splatnosti poistného, dátum zaplatenia poistného, percentuálna výška penále, počet dní omeškania s platbami za jednotlivé mesiace, vypočítané penále a predpísane penále, súčet počtu dní omeškania a celková výška vypočítaného a predpísaného penále.

31. Žalovaná ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedla, že každé rozhodnutie je individuálny právny aktom vydaným na základe zákona o sociálnom poistené, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší konkrétne právo alebo povinnosť, individuálne určených subjektov, na ktorých sa vzťahuje, tzn. je vydané v konkrétnej veci a týka sa konkrétneho účastníka. Ak poistné nebolo zaplatené v lehote splatnosti alebo v správnej výške, stáva sa pohľadávkou Sociálnej poisťovne priamo zo zákona, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty jeho splatnosti. Penále ako pohľadávka Sociálnej poisťovne však vzniká až jeho predpísaním formou rozhodnutia príslušnej pobočky. Výpočet penále je presne daný zákonom o sociálnom poistení a od jeho ustanovení nie je možné sa odchýliť. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.05.2014 vyplýva, že „už okamihom omeškania s lehotou splatnosti poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za príslušný mesiac, vznikajú obom účastníkom povinnosti súvisiace s týmto omeškaním. Žalovanej (Sociálnej poisťovni) vzniká povinnosť predpísať penále (s výnimkou uvedenou v ods. 2) a žalobcovi (odvádzateľovi poistného) vzniká povinnosť predpísané penále zaplatiť.“

32. Žalovaná záverom napadnutého rozhodnutia konštatovala, že v zmysle zákona o sociálnom poistení je pri rozhodovaní o penále oprávnená skúmať iba to, či poistné bolo zaplatené v lehote splatnosti a v správnej výške. Na výšku penále má rozhodujúci vplyv dátum splatnosti poistného, suma poistného zaplateného po dni splatnosti, dátum zaplatenia poistného a následne zistený počet dní omeškania. Akékoľvek iné skutočnosti nie je možné zohľadniť. Spôsob výpočtu penále je presne daný zákonom o sociálnom poistení. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení a preto ho žalovaná napadnutým rozhodnutím potvrdila. Žalobca má možnosť dohodnúť sa

s prvostupňovým správnym orgánom na zaplatení dlžnej sumy penále po častiach. Žalovaná v rámci odvolacieho konania zistila, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

33. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20220301> sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.

35. Podľa § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

36. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

38. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.

40. Podľa § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20220301> a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20220301>, § 143 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/461/20220301> a § 145 až 147 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >o poistnom primerane.

41. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrenia žalovanej ako aj administratívneho spisu senát správneho súdu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z článku 1 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga>, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia týmito subjektmi, ktorým boli priznané (nález Ústavného súdu ). Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, preto súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Právna istota ako jeden z princípov materiálneho právneho štátu je konkretizovaná v čiastkových princípoch, ktoré spočívajú v predvídateľnosti konania štátnych orgánov, jasnom a určitom formulovaní zákonov, ako i zákaze retroaktivity. V prípade nejasného, prípadne neurčitého formulovania právnych noriem je z pohľadu účelu a zmyslu ochrany garantovaných základných práv a slobôd nevyhnutné, aby všeobecné súdy interpretovali a aplikovali právnu normu ústavne konformným výkladom. Táto

požiadavka je vyjadrená v článku 46 ods. 1 <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga>, preto k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformný spôsob interpretácie platnej a účinnej právnej normy (m. m. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgaydexzrga4f66tcovzq>). Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( <https:// www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga>). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad „e ratione legis“ pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga> nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.

42. Správny súd konštatuje, že podstatnou otázkou, ktorú je potrebné posúdiť, je otázka, či došlo k premlčaniu práva žalovanej na predpísanie penále, ak prvé rozhodnutie žalovanej o predpísaní penále (rozhodnutie zo dňa 20.10.2015), ktoré bolo následne v rámci konania pred správnym súdom zrušené, bolo vydané pred uplynutím premlčacej lehoty a nové rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty. Zákonodarca v zákone o sociálnom poistení ustanovuje fyzickým a právnickým osobám povinnosť platiť poistné a ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti súčasne v ustanovení § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení určuje oprávnenie Sociálnej poisťovne predpísať penále, ako sankciu za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas. V právnej norme ustanovenej v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zákonodarca stanovil, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa správneho súdu právna teória premlčania (praescriptio) ako komplexný právny inštitút, ktorý sa uplatňuje vo viacerých právnych odvetviach súkromného i verejného práva, sa spája s uplynutím času ako právne významnej skutočnosti. Premlčanie potom vníma ako jeden z právnych následkov márneho uplynutia lehoty. V súkromnoprávnych vzťahoch premlčanie podľa kontinentálnej právnej teórie nemá za následok zánik práva (preklúziu), ale len jeho oslabenie. Vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý má verejnoprávny charakter, je správny súd toho názoru, že inštitút premlčania sa vo verejnoprávnej sfére uplatňuje modifikovane.

44. Správny súd konštatuje, že v judikatúre Najvyššieho súdu SR existujú rozdielne názory na účinky uplynutia premlčacej doby v súvislosti s právom na predpísanie poistného, resp. penále v zmysle zákona o sociálnom poistení.

45. Správny súd uvádza, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgaytmxzxon5hg327gi4a> zo dňa 25.01.2018 senát konštatoval: „V súkromnoprávnych vzťahoch premlčanie podľa kontinentálnej právnej teórie nemá za následok zánik práva (preklúziu), ale len jeho oslabenie. Vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý ma verejnoprávny charakter, však toto pravidlo bude zväčša prelomené ( <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga>). Aj z toho možno vyvodiť, že inštitút premlčania sa vo verejnoprávnej sfére uplatňuje modifikovane. Premlčanie prebieha v dvoch fázach. Prvou je márne uplynutie premlčacej lehoty a druhou uplatnenie námietky premlčania. Márne uplynutie premlčacej lehoty je objektívna právna skutočnosť a má za následok premlčanie práva. V danej veci ustanovenie v spojení s ustanovením a ustanovením zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznáva právo, oprávnenie sociálnej poisťovne predpísať penále dlžníkovi v premlčacej lehote desiatich

rokov. Premlčacia lehota je stanovená presnou dobou začiatku plynutia a jej koncom. Z toho dôvodu súdna prax vyvodila, že nie je možné posudzovať premlčanie bez toho, aby bol presne stanovený začiatok premlčacej lehoty vo vzťahu k predmetu premlčania. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqgazv6nbwge> používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Povinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej úpravy je vykladať právnu normu na vec sa vzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákona zákonodarcom sledovaného a súčasne vykonať konformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s a medzinárodnými dokumentmi. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z účelu a zmyslu zákonnej úpravy vo vzťahu predpísania penále za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas pri aplikácií čl. 6 Dohovoru, pokiaľ aj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky „preklúzie“, z ktorých dôvodov, lehota stanovená na predpísanie penále v zákone o sociálnom poistení je prekluzívna, a nie premlčacia. Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“ Predmetom prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie, ktorým žalovaná predpísala penále.

46. Správny súd konštatuje, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 07.12.2010 najvyšší súd uviedol, že: „Poistné ako peňažná pohľadávka poisťovne sa nepremlčuje. Keďže poistné sa nepremlčuje, môže ho platiteľ dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného a právny dôvod na jeho platenie trvá. Dobrovoľným zaplatením poistného i po premlčaní práva na jeho predpísanie preto nemôže dôjsť k neoprávnenému obohateniu na strane poisťovne (štátu). To, čo podlieha premlčaniu v tomto prípade nie je poistné, ale procesné právo poisťovne na predpísanie poistného. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobného výmeru. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. Z .z. <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzhe2f6mrxgm> totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné, a teda stanovil i požiadavku vznesenia námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Premlčaniu práva na predpísanie poistenia podľa <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzhe2f6mrxgm> svojimi dôsledkami zodpovedá pojmu preklúzie v súkromnom práve.“ Z právneho názoru vyjadreného v rozsudku vychádza napríklad aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=geyhg6ttn42dglzsgaytg> zo dňa 17.09.2014.

47. Podľa správneho súdu v uznesení sp. zn. <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=g5zxu43phextembrga> zo dňa 09.06.2011 bol vyjadrený opačný právny názor: „na premlčanie práva sa prihliadne len vtedy, ak povinná osoba vznesie námietka premlčania, teda nie je daná zákonná povinnosť správneho (ani súdneho) orgánu skúmať premlčanie práva. Pretože súdnom konaní sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu na základe návrhu, krajský súd mohol len preskúmať, či správny orgán reagoval na prípadnú námietku premlčania. Ak v správnom konaní táto námietka nebola žalobcom vznesená, potom súd prvého stupňa s námietkou premlčania vznesenou v súdnom konaní sa nemohol zaoberať a ani na ňu nemohol prihliadnuť. V tejto časti je rozsudok krajského súdu vecne správny.“ V danom prípade bolo predmetom prieskumu rozhodnutie o predpísaní poistného na nemocenské poistenie.

48. Správny súd konštatuje, že v rozsudku sp. zn. <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=njzwwxzsgaytmxzzon5hg327gq2q> zo dňa 30.05.2018 najvyšší súd k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať penále uviedol: „Na tom základe aj odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky. Opačný výklad by znamenal, že pobočkou Sociálnej poisťovne včas predpísané penále by sa v dôsledku podania odvolania a následného prieskumu prvostupňového rozhodnutia, vrátane vykonania navrhovaných dôkazov, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo

úmyslom zákonodarcu. Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí, aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty ( <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqgazv6nbwge>). Iný výklad, podľa ktorého by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako orgánu odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie, z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného,...). V druhostupňovom správnom konaní správny orgán (tu žalovaná) preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho vydania ( <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgazv6nbwge>).“

49. Podľa názoru správneho súdu zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu subjektívnych práv, v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt („bdelým patrí právo“). Následky spojené s plynutím času sa rôznia podľa toho, či ide o premlčanie alebo preklúziu. Kým pre preklúziu je charakteristickým následkom zánik práva, premlčanie práva v zmysle <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq> v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) má za následok jeho oslabenie v podobe možnosti dlžníka vzniesť námietku premlčania, na základe ktorej súd premlčané právo nemôže priznať. Na právne následky preklúzie prihliada orgán, ktorý o nároku rozhoduje, z úradnej povinnosti, na následky premlčania len v dôsledku aktivity subjektu práva. V právnej vede možno nájsť názory, podľa ktorých inštitút premlčania je typický pre súkromnoprávne vzťahy, kým preklúzia je typický konštrukt práva verejného.

50. Podľa správneho súdu vo verejnom práve nemožno považovať automaticky premlčanie práva za preklúziu, pretože aj vo verejnom práve existujú oba inštitúty - preklúzia aj premlčanie s rovnakými právnymi následkami, ako tomu je v občianskom práve. Problém s rozlišovaním medzi preklúziou a premlčaním vo verejnom práve nastáva vtedy, keď zákonodarca vyslovene používa pojem premlčanie aj v takých prípadoch, kedy je zrejmé, že nejde o typický prípad premlčania, ako je to napr. aj v zákone o sociálnom poistení. V ustanovení § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je uvedené, že nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Ide teda o nárok žiadateľa, ktorému plynie premlčacia doba (obdobne aj nároky vyplývajúce z ustanovenia § 145 ods. 3 a § 208 zákona o sociálnom poistení). Ak pripustíme, že typickým následkom premlčania je oslabenie práva v dôsledku vznesenej námietky premlčania, takýto následok nie je na danú situáciu aplikovateľný. V danom prípade po uplynutí premlčacej doby (tri roky) správny orgán automaticky rozhodne o nevyplatení dávky, pričom vznesenie námietky premlčania ani rozhodovanie o nej sa neuskutočňuje, keďže vznášať námietku aj rozhodovať o nej by musel ten istý subjekt - správny orgán. Žiadateľ a správny orgán v rámci správneho konania nie sú v rovnocennom postavení, na rozdiel od súkromnoprávneho vzťahu. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa v zákone o sociálnom poistení používa pojem premlčanie, nemožno tento pojem automaticky považovať za obsahovo identický s pojmom premlčanie tak, ako ho chápe .

51. Správny súd konštatuje, že zákonodarca používa pojem premlčanie aj v iných predpisoch verejného práva. Napríklad podľa ustanovenia <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfu4dk> o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa , začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Ustanovenie tohto zákona vyslovene obsahuje aj to, že správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Z uvedeného je zrejmé, že aj vo verejnom práve existuje inštitút premlčania, ktorého účinky sa viažu na vznesenie námietky, tak ako to predpokladá inštitút premlčania v rámci práva súkromného. Obdobne s pojmom premlčanie pracuje aj <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga2f6mjzhe> Colný zákon, ktorý v ustanovuje, že právo vyberať a vymáhať nedoplatok colného dlhu, nedoplatok pokút a iných platieb vymeraných a uložených podľa colných predpisov sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný. Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku podľa odseku 1, začína plynúť

nová premlčacia lehota uplynutím roka, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Právo vymáhať nedoplatok sa premlčí najneskôr uplynutím 20 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný. Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta, a len v rozsahu uplatňovaných námietok.

52. Správny súd uvádza, že z uvedenej úpravy je zrejmé, že tam kde mal zákonodarca za cieľ, aby správny orgán prihliadal na premlčanie iba na námietku vznesenú účastníkom, takúto skutočnosť vyslovene v zákone upravil. Rovnako sa takáto právna úprava nachádza aj v (). Zákon o sociálnom poistení však úpravu, ktorá by správnemu orgánu dávala možnosť prihliadať na námietku premlčania iba pokiaľ to dlžník namietne, neobsahuje. Preto je možné prijať záver, že v prípade práva na predpísanie poistného, resp. penále, Sociálna poisťovňa musí prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby účastník administratívneho konania námietku premlčania vzniesol. Táto skutočnosť má za následok, že po uplynutí premlčacej doby na predpísanie poistného resp. penále nemôže takéto právo vykonať (predpísať poistné, resp. penále) a to aj vtedy, ak účastník správneho konania námietku premlčania nevzniesol. Je potrebné zdôrazniť, že premlčuje sa iba právo na predpísanie poistného, nie poistné samotné ako peňažná pohľadávka poisťovne. Platiteľ teda môže poistné dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného. Dobrovoľným zaplatením poistného po premlčaní práva na jeho predpísanie nemôže dôjsť k neoprávnenému obohateniu na strane poisťovne (štátu).

53. Podľa správneho súdu v prípade žalobcu ide o čiastočne odlišnú situáciu vzhľadom na to, že skôr vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o predpísaní poistného vydané pred uplynutím premlčacej lehoty (rozhodnutie zo dňa 20.10.2015) bolo spolu s rozhodnutím žalovanej ako odvolacieho orgánu (rozhodnutie zo dňa 14.12.2015) zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -53 zo dňa 11.10.2016, a teda s ním nemožno spájať žiadne účinky. V danej veci nie je sporné, že nové prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 29.01.2021, teda až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 08.01.2017 pri penále za mesiac december 2006 a následne jednotlivo pri ďalších mesiacoch v období január 2007 až január 2008 tak ako bolo žalobcom vymedzené v žalobe (teda dňa 08.02.2017 - január 2007, 08.03.2017 - február 2007, 08.04.2017 - marec 2007, 08.05.2017 - apríl 2007, 08.06.2017 - máj 2007, 08.07.2017 - jún 2007, 08.08.2017 - júl 2007, 08.09.2017

- august 2007, 08.10.2017 - september 2007, 08.11.2017 - október 2007, 08.12.2017 - november 2007, 08.01.2018 - december 2017, 08.02.2018 - január 2008). Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že je irelevantné posudzovať, či počas plynutia premlčacej lehoty rozhodnutie o predpísaní penále bolo len „vydané“ a nenadobudlo právoplatnosť alebo či už nadobudlo právoplatnosť, nakoľko obe tieto skutočnosti nastali jednoznačne až po uplynutí 10-ročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula v rokoch 2017 a 2018. Zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu subjektívnych práv, v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt („bdelým patrí právo“).

54. Pokiaľ žalovaná argumentuje tým, že si nárok uplatnila už skôr, a to dňa 20.10.2015 vydaním rozhodnutia zo dňa 20.10.2015, táto jej argumentácia nie je opodstatnená, pretože uvedené rozhodnutie bolo zrušené na základe rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. -53 zo dňa 11.10.2016. Správny súd sa nestotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgaytmxzzon5hg327gq2q> zo dňa 30.05.2018, na ktoré poukazovala žalovaná, a to aj vzhľadom na záver Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgaytmxzxon5hg327gi3q> zo dňa 25.01.2018 týkajúci sa nespočívania premlčacej (prekluzívnej) lehoty na predpísanie penále v priebehu správneho konania, ktoré sa viaže k právu predpísať penále. Právny poriadok v súvislosti s plynutím premlčacej (prekluzívnej) lehoty umožňuje zastavenie jej plynutia, hovoríme o spočívaní premlčacej lehoty (praescriptio dormit). Ide spravidla o situácie, keď v dôsledku právne relevantnej prekážky sa plynutie premlčacej lehoty zastavuje a premlčacia lehota neplynie. Po odpadnutí prekážky plynie premlčacia lehota ďalej alebo dochádza k jej pretrhnutiu a začína plynúť odznova. Spočívanie premlčacej lehoty zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas lehoty, v ktorej sa účastník právneho vzťahu domáha svojho práva, oprávnenia v konaní u príslušného orgánu. Zákon o sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone (porovnaj napr. ust. § 16 odst. 1 zákona České národní rady ze dne 20. listopadu 1992 o pojistném na veřejné zdravotní pojištění č. 592/1992 Sb.). Zákon o sociálnom poistení

obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca vyslovene uviedol, kedy premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája. Keďže zákonná úprava v zákone o sociálnom poistení neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty pre predpísanie penále, nie je možné konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k spočívaniu premlčacej lehoty počas správneho konania, ktorá sa viaže k právu Sociálnej poisťovne predpísať penále.

55. Vychádzajúc zo záverov uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgaytmxzxon5hg327gi3q> zo dňa 25.01.2018 správny súd prijal záver, že penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Uplatnením, resp. vykonaním práva v danej veci je potrebné rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie správneho rozhodnutia má za následok len to, že správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je ním viazaný účastník správneho konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutia. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným ohľadom predmetu, ktorého sa rozhodnutie týka (objektívne medze) a osôb, ku ktorým sa rozhodnutie vzťahuje (subjektívne medze).

56. V tomto smere správny súd považuje za potrebné dodať, že nemožno posudzovať podanie odvolania žalobcom voči prvostupňovým rozhodnutiam, resp. podanie správnej žaloby za obštrukčné konanie, keď prvé prvostupňové rozhodnutie o predpísaní penále zo dňa 20.10.2015 spolu s rozhodnutím o odvolaní zo dňa 14.12.2015 boli zrušené pre pochybenie správnych orgánov, nakoľko podaním žaloby bolo realizované právo žalobcu na súdnu ochranu v zmysle SR. Iný výklad, podľa ktorého by postačovalo pobočke Sociálnej poisťovne v desaťročnej premlčacej lehote vydať akékoľvek (napr. aj neúplné alebo nesprávne) rozhodnutie, ktorým by si správny orgán uplatňoval penále voči fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky, by umožňoval správnemu orgánu vydávať aj nezákonné rozhodnutia bez sankcie v podobe uplynutia premlčacej (prekluzívnej) lehoty. Zákonom stanovená lehota na predpísanie penále je 10 rokov. Uvedená doba poskytuje Sociálnej poisťovni dostatočný časový priestor na to, aby si riadne a včas uplatnila svoje právo predpísať penále aj so zohľadnením času potrebného pre prípadné odvolacie alebo súdne konanie.

57. V súvislosti s námietkou premlčania nároku na penále, uplatnenou žalobcom v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná. Žalobca bol oprávnený vzniesť námietku týkajúcu sa premlčania uplatneného nároku aj v súdnom preskúmavacom konaní, a to aj za situácie, že takáto námietka v konaní pred správnymi orgánmi tak prvého stupňa ako aj žalovanou vznesená nebola. Uvedené naznačuje aj Komentár k (C.H. Beck, 2018), k , str. 910, podľa ktorého : „Podľa súčasnej rozhodovacej praxe je zásadne prípustné uplatniť v správnej žalobe aj to, čo žalobca nenamietal (teda neurobil predmetom administratívneho prieskumu) v odvolacom konaní pred orgánom verejnej správy. V administratívnom odvolacom konaní platí, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni ( <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy3v6nzrfzygc4tbm5zgczrngu4q> ods. 1 SpP); obdobne to platí aj v odvolacom konaní daňovom ( DP <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqga4v6njwgmxhaylsmftxeylgfu3ti>) či v odvolacom konaní podľa zákona o sociálnom poistení ( ZSocP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgazv6nbwgexhaylsmftxeylgfuzdcoa>). Okrem toho správne súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania, a preto určité skutočnosti je možné posudzovať novo až v správnom súdnictve. Žalobca je teda oprávnený uviesť v správnej žalobe všetky dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, s tým že tomu nebráni ani skutočnosť, že niektoré z nich neuplatnil už v odvolacom konaní, aj keď tak urobiť mohol [pozri k tomu napr. uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. (1742/2009 Sb. NSS)]. Nie je však prípustné, aby si žalobca úmyselne „schovával“ všetky relevantné skutočnosti až pre správny súd a nevznášal ich pred odvolacím správnym orgánom. Tým by bol relativizovaný zmysel podmienky vyčerpania riadnych opravných prostriedkov pre uplatnenie súdnej žaloby, pokiaľ by v rámci správneho konania nebolo možné posúdiť všetky s prípadom súvisiace skutočnosti. Obmedzenie skutkových novôt v správnom súdnom konaní korešponduje aj s ustanovením , podľa ktorého na rozhodnutie

je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (s výnimkou konaní uvedených v § 135 ods. 2). Prípustné sú však nesporne námietky právne, ktoré žalobca neuplatnil v konaní pred orgánom verejnej správy, čomu svedčí aj obligatórne zastúpenie advokátom (§ 49 ods. 1)“. Bolo preto povinnosťou správneho súdu sa s touto námietkou žalobcu vysporiadať. Navyše žalobca namietal premlčanie nároku na penále aj v rámci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaná sa v rámci odvolacieho konania v napadnutom rozhodnutí s predmetnou námietkou aj vysporiadavala, a preto jej argumentácia ohľadne povinnosti uplatniť námietku premlčania už v administratívnom konaní a nie len, resp. až v konaní pred súdom je neopodstatnená.

58. Správny súd záverom konštatuje, že opačný názor vyjadrený v dvoch vyššie spomínaných rozhodnutiach možno považovať za ojedinelý odklon v rozhodovacej činnosti tak ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2021 ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2021. Na základe uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu postupom podľa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia v zmysle .

59. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ) a v správnom konaní opätovne posúdiť žalobcom vznesenú námietku premlčania v súvislosti s oprávnením prvostupňového správneho orgánu predpísať žalobcovi penále v zmysle <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqgazv6nbwgexhaylsmftxeylgfuytiny> ods. 1 o sociálnom poistení.

60. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( ).

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.