Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11S-225-2015.pdf
PDF · 122.57 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/225/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: A. Y., N. XXX, zastúpeného Advokátska spoločnosť s.r.o., JUDr. Ing. Petra Štofková, advokát, Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. augusta 2015 č. 42756-2/2015-BA, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
1. Z administratívneho spisu žalovanej súd zistil a mal preukázané, že prvostupňový správny orgán - pobočka Nové Zámky vykonala na základe údajov uvedených v systéme sociálnej poisťovne u žalobcu porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov za obdobie od 01. 01. 2011 do 30. 06. 2010.
2. Pobočka Nové Zámky zistila, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1410149414-GC04/14 zo dňa 21. 01. 2014 bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané za obdobie január 2004, február 2004, apríl 2004 až december 2004, január 2005, marec 2005 až december 2005, január 2006 až december 2006, január 2007 až december 2007, január 2008 až december 2008 predpísané penále v sume 3.619,66 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ako odvolací orgán a rozhodnutím č. 26564-2/2014-BA zo dňa 07. 11. 2014 zrušila prvostupňové rozhodnutie a vec vrátila pobočke v Nových Zámkoch na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Dôvodom zrušenia prvého rozhodnutia žalovanou bola tá skutočnosť, že pobočka pri predpísaní penále nezohľadnila skutočnosť, že pohľadávky Sociálnej poisťovne voči žalobcovi ako účastníkovi konania na poistnom a príspevkoch boli dňa 11. 10. 2010 zmluvou č. BA-71090/2010 postúpené Slovenskej konsolidačnej, a.s. Odvolací orgán upresnil pobočku tak, že v novom konaní má predpísať žalobcovi ako účastníkovi konania penále odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa postúpenia pohľadávok voči účastníkovi konania na poistnom a príspevkoch spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s. V rozhodnutí vyslovila právny názor, že poistné sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne ex lege,
t. j. zo zákona. Penále sa stáva pohľadávkou až jeho predpísaním, t. j. vydaním rozhodnutia o predpísaní penále. Penále za obdobie január 2004, február 2004 , apríl 2004 až január 2005, marec 2005 až december 2008 bolo predpísané až rozhodnutím pobočky č. 700-1410149414-GC04/14 zo dňa 21. 01. 2014. Sociálna poisťovňa preto penále nemohla prihlásiť do konkurzu, ktorý bol vyhlásený v októbri 2009 a zrušený v októbri 2011. Pohľadávka vzniknutá po zrušení konkurzu nepodlieha právnej úprave zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
4. Zo spisu žalovanej tiež vyplýva, že žalobca ako účastník konania poistné a príspevky (§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. a § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 27 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z. v znení zák. č. 721/2004 Z. z. a § 28 ods. 1 citovaného zákona) za obdobie január 2004, február 2004, apríl 2004 až január 2005, máj 2007 a jún 2007 zaplatil po lehote splatnosti a poistné a príspevky za obdobie marec 2005 až apríl 2007 a júl 2007 až december 2008 nezaplatil vôbec.
5. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31K/28/2009 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30. 10. 2009.
6. Pobočka žalovanej prihlásila v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu do konkurzného konania pohľadávky voči účastníkovi konania, ktorých súčasťou boli aj pohľadávky samostatne zárobkovo činnej osoby, a to
- poistné a príspevky s sume 1.997,64 eur za mesiac marec 2005 až apríl 2007, predpísané rozhodnutím č. 700-1410211607-GC04/07 zo dňa 21. 05. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 06. 2007 a vykonateľnosť dňa 16. 07. 2007,
- poistné a príspevky s sume 1.053,37 eur za mesiace júl 2007 až jún 2008 predpísané rozhodnutím č. 700-1410602808-GC04/08 zo dňa 02. 10. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 11. 2008,
- poistné a príspevky v sume 534,95 eur za obdobie mesiacov júl 2008 až december 2008 predpísané rozhodnutím č. 700-1410101909-GC04/09 zo dňa 19. 03. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 04. 2009.
7. V zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok č. BA-71090/2010 zo dňa 11. 10. 2010, podľa § 149 ods. 1, 2 a 8 zákona v znení zák. č. 555/2007 Z. z., postúpila Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava 1 ako postupca spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava pohľadávky voči účastníkovi konania (žalobca). Okresný súd Nitra dňa 07. 03. 2011 povolil vstup spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s. do konkurzného konania. Okresný súd Nitra dňa 08. 11. 2011 zrušil konkurz vyhlásený na majetok účastníka konania (žalobca).
8. Prvostupňový správny orgán - pobočka Nové Zámky v zmysle zrušujúceho rozhodnutia žalovanej v novom konaní penále za obdobie mesiacov marec 2005 až apríl 2007 a júl 2007 až december 2008 predpísala odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa postúpenia pohľadávok na poistnom a príspevkoch spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s., teda do 11. 10. 2010 vzhľadom k tomu, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný odvádzať poistné a príspevky v zmysle zákona, ktoré neodviedol včas.
II.
9. Žalovaná ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 09. 01. 2015, č. k. 700-1410012915-GC04/15, ktorým prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi penále vo výške 2.387,32 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, za obdobie mesiacov od január 2004, február 2004, apríl 2004 až december 2004, január 2005, marec 2005 až december 2005, január 2006 až december 2006, január 2007 až december 2007, január 2008 až december 2008 vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na individuálne poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Slovenskej poisťovne v Štátnej pokladnici zaplatená
v hotovosti, alebo do dňa postúpenia pohľadávok na poistnom a príspevkoch spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je príloha.
10. Žalovaná po právnej stránke poukázala na ust. § 241, ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. (účinnosť od 01. 01. 2005) a uviedla, že Sociálna poisťovňa pobočka Nové Zámky vykonala na základe údajov uvedených v systéme sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov a zistila, že účastník konania poistné za obdobie január 2004, február 2004, apríl 2004 až január 2005 a máj 2007 a jún 2007 zaplatil po lehote splatnosti, a poistné a príspevky za obdobie marec 2005 až apríl 2007 a júl 2007 až december 2008 ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. k 11. 10. 2010 neodviedol vôbec. Preto na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi penále v zmysle zákona, nakoľko penále je základným zákonom o sociálnom poistení ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nezaplatenia poistného a príspevkov v lehote splatnosti alebo v správnej výške. Spôsob výpočtu penále je ustanovený zákonom o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa postupovala. Rozhodnutím 700-1410149414-GC04/14 zo dňa 21. 01. 2014 Sociálna poisťovňa Nové Zámky predpísala žalobcovi penále, ktoré sa viaže na poistné a príspevky za obdobie január 2004, február 2004, apríl 2004 až január 2005, marec 2005 až december 2008 v sume 3.619,66 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, v Štátnej pokladnici zaplatená v hotovosti alebo odo dňa začatia kontroly. Toto rozhodnutie bolo zrušené, a preto prvostupňový správny orgán vec opätovne prejednal, riadiac sa právnym názorom odvolacieho orgánu a novým rozhodnutím, pobočka Nové Zámky predpísala žalobcovi penále, ktoré sa viaže na poistné a príspevky za vyššie uvedené obdobie do dňa postúpenia pohľadávok na poistnom a príspevkov spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s., t. j. do 11. 10. 2010.
11. Žalovaná nesúhlasila s námietkou žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí nebolo zohľadnené, že dňa 07. 09. 2011 bola rozvrhom výťažku zo všeobecnej podstaty úpadcu zaplatený prospech Slovenskej konsolidačnej a.s. suma 163,78 eur, ktorá predstavovala pôvodne prihlásené pohľadávky Sociálnej poisťovne. Tvrdenie žalobcu, že Sociálna poisťovňa mala v časti pohľadávok, ktoré boli uspokojené rozvrhom výťažku, ako koniec lehoty pre výpočet penále určiť deň 07. 09. 2011 a navrhol, aby bol vyžiadaný zoznam pohľadávok z konkurzného spisu Okresného súdu Nitra č. k. 31K/28/2009, z ktorého bude zrejmé, ktoré pohľadávky pôvodného veriteľa Sociálna poisťovňa a v akom rozsahu boli v rámci konkurzu uhradené.
12. V rozhodnutí uviedla, že penále sa stáva pohľadávkou až jeho predpísaním, t. j. vydaním rozhodnutia o predpísaní penále, nakoľko predpísané penále nie je príslušenstvom poistného a príspevkov, ale samostatnou pohľadávkou. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/36/2012 z 25. 09. 2013, ktorý rieši obdobnú vec a v ktorom vyslovil právny názor, že „penále vyúčtované podľa zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky. Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona o sociálnom poistení. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia“. Ďalej poukázala na rovnaký právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/58/2013 z 28. 05. 2014.
13. Námietku žalobcu, že právny základ na predpísanie penále sa vzťahuje k obdobiu pred vyhlásením konkurzu, a preto musí podliehať režimu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nemohol vyhovieť, keďže pohľadávka o predpísaní penále v čase konkurzu ešte neexistovala. Pohľadávka Sociálnej poisťovni vznikla až po zrušení konkurzu žalobcu a nepodlieha právnej úprave zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
III.
14. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 20. 10. 2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej uvedeného v záhlaví tohto rozsudku a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie pre jeho nezákonnosť.
15. V žalobe namietal, že napadnutým rozhodnutím mu bola uložená povinnosť zaplatiť penále za omeškané platenie poistného na sociálne poistenie za obdobie rokov 2004 -2008, teda sa jedná o sankcie z omeškania za obdobie pred vyhlásením konkurzu, účelom ktorého bolo oddlženie a zbavenie dlžníka všetkých dlhov, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu. Ďalej uviedol, že penále boli vyrubené až po vyhlásení konkurzu, avšak je toho názoru, že ich právny základ sa vzťahuje k obdobiu pred vyhlásením konkurzu, a preto by mali podliehať režimu konkurzného zákona. Poukázal na § 169 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorého vyplýva, že v čase prebiehajúceho oddlženia nie je možné pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené uspokojovať inak, ako v režime zákona č. 7/2005 Z. z. V opačnom prípade by bol porušený základný princíp oddlženia, keď v postate už od roku 2009 žalobca podlieha režimu konkurzného zákona, a to v snahe uspokojiť svojich veriteľov v čo najväčšom rozsahu a zároveň sa zbaviť dlhov z obdobia pred vyhlásením konkurzu.
16. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o nároky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia v konkurze v zmysle § 100 ods. 2 písm. c/ zák. č. 7/2005 Z. z., z ktorého vyplýva, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Teda penále, ktoré boli vyrubené, mali vzniknúť za omeškané platenie poistného na sociálne poistenie v období pred vyhlásením konkurzu. Vyslovil názor, že sociálna poisťovňa mala možnosť penále vyrubiť už aj v čase pred vyhlásením konkurzu alebo počas konkurzného konania a pokiaľ tak neurobila a domáha sa týchto úhrad teraz, ide o účelové obchádzanie režimu konkurzu a snahu dosiahnuť pre seba vyššie uspokojenie ako iní veritelia, ktorí si svoje nároky riadne a včas uplatnili v konkurze.
17. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že má povinnosť vyrubiť penále, nemožno sa stotožniť s tým, že jeho pohľadávka vznikne až faktickým úkonom sociálnej poisťovne. Podľa názoru žalobcu pohľadávka musí vzniknúť momentom, keď nastúpili okolnosti zakladajúce jej právny základ, nie momentom, keď ju veriteľ uplatnil. Žalobca je toho názoru, že pohľadávka žalovanej vznikla už momentom, keď sa dostal do omeškania s platením poistného, teda v období január 2004 - december 2008, t. j. existovala už v čase vyhlásenia konkurzu. Žalobca vstúpil do konkurzu 31. 10. 2009 a v konkurznom konaní bol speňažený celý jeho majetok, ktorý bol použitý na úhradu splátok jeho dlhov, následne mu bolo povolené oddlženie, ktorému stále podlieha. Bolo by porušením jeho práv, keby následne mohli byť od neho uplatnené pohľadávky, ktoré už v čase pred vyhlásením konkurzu existovali a mohli byť predpísané.
IV.
18. Žalovaná sa písomne k podanej žalobe vyjadrila a žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko rozhodnutie pobočky Nové Zámky a žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne.
19. K námietkam v žalobe o preskúmanie zákonnosti jej rozhodnutia uviedla, že im nie je možné vyhovieť s poukazom na § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého poistné je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúco po mesiaci, na ktorý sa toto poistné platí. Ďalej podľa § 28 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z. príspevky sú splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúce po mesiaci, za ktorý sa platia príspevky, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť za obdobie od január 2004 až jún 2007 (rozpísané v rozhodnutí) a predpísané poistné a príspevky nezaplatil včas, a za obdobie marec 2005 až apríl 2007 a júl 2007 až december 2008 poistné a príspevky nezaplatil vôbec.
20. Sociálna poisťovňa predpísala penále žalobcovi po ukončení konkurzu dňa 09. 01. 2010 a penále ako pohľadávka vznikla až jeho predpísaním, t. j. vydaním rozhodnutia dňa 21. 01. 2014. Pred uvedeným dátumom penále neexistovalo a neexistovala ani žiadna povinnosť, ktorú by bol žalobca povinný plniť. Sociálna poisťovňa nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči žalobcovi uplatňovať pred týmto dátumom. Z uvedeného dôvodu penále ako sankcia za nesplnenie zákonom stanovenej povinnosti vznikla samostatne a stala sa pohľadávkou až jeho predpísaním rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Opätovne poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uvedené v rozhodnutí a námietku žalobcu s poukazom na § 100 zák. č. 7/2005 Z. z. považuje za bezpredmetnú.
21. K ďalšej námietke, že žalovaná mala možnosť penále predpísať už pred vyhlásením konkurzu, žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá sociálnej
poisťovni povinnosť predpísať penále do určitej lehoty. Sociálna poisťovňa preto predpisuje penále priebežne, ak pri vykonaní kontroly odvodu poistného a príspevkov zistí, že boli zaplatené oneskorene, v nesprávnej sume resp. vôbec. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobcovi nebránila žiadna prekážka v tom, aby pred vyhlásením konkurzu požiadal sociálnu poisťovňu o vypočítanie penále, aby už v čase pred vyhlásením konkurzu bolo penále predpísané rozhodnutím a sociálna poisťovňa by si ho potom mohla prihlásiť do konkurzu ale žalobca tak neurobil. Takéto konanie žalobcu možno považovať za účelové s cieľom privodiť stav, aby pohľadávka na penále za obdobie január 2004 až december 2008 nemohla byť sociálnou poisťovňou prihlásená do konkurzného konania. Keďže penále nebolo predpísané rozhodnutím pred vyhlásením konkurzu a po vyhlásení konkurzu sa podľa § 47 ods. 1 prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho úpadcovi, s výnimkou konaní uvedených v § 47 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z., mohla sociálna poisťovňa pristúpiť k predpísaniu penále najskôr po zrušení konkurzu, pričom tak tomu bolo aj v prípade žalobcu.
22. Pohľadávka sociálnej poisťovne na penále vznikla až 21. 01. 2014 (rozhodnutie o predpísaní penále), t. j. po ukončení konkurzu. Nemohla si ju preto prihlásiť do konkurzného konania týkajúceho sa žalobcu. V tejto súvislosti námietky žalobcu s odkazom na § 169 ods. 1 a § 171 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. považuje za právne bezvýznamné, pretože pohľadávka na penále nie je pohľadávkou, ktorá zostala po zrušení konkurzu neuspokojená. Pohľadávka na penále nebola a ani nemohla byť prihlásená do konkurzu, a preto nie je možné na ňu aplikovať vyššie citované ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
V.
23. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, v spojení s § 491 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 249 ods. 2 OSP a § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., ďalej len „SSP“), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného na pojednávaní, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol.
Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom v kontrolovanom období), fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 142 ods. 1 cit. zákona, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 143 ods. 1 veta prvá, cit. zákona, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Podľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Predpísané penále podľa § 240 odseku 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura (ods. 2).
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinné príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia povinné príspevky, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 120 ods.1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Podľa § 120 ods. 2 ZKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
24. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
25. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
26. V danej veci súd zistil, že medzi účastníkmi konania nie je sporný skutkový stav, ktorý vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, ale medzi účastníkmi konania zostala sporná otázka výkladu § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a vzťah tohto ustanovenia k zákonu č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
27. Krajský súd v intenciách citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. a zákona č. 7/2005 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného (vrátane rozhodnutia jeho pobočky, lebo obe rozhodnutia tvoria jeden celok) a dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom. Zo zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 142 ods. 1 zákona), a to do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. V preskúmavanej veci nie je sporné a súd zistil, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný v lehote určenej zákonom a v predpísanej výške platiť poistné a príspevky stanovené zákonom.
28. Žalobca však povinné poistné a príspevky (§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. a § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 27 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z. v znení zák. č. 721/2004 Z. z. a § 28 ods. 1 citovaného zákona) za obdobie január 2004, február 2004, apríl 2004 až január 2005, máj 2007 a jún 2007 zaplatil po lehote splatnosti a poistné a príspevky za obdobie marec 2005 až apríl 2007 a júl 2007 až december 2008 nezaplatil vôbec.
29. Žalobca túto skutočnosť v podstate nepopiera, nesúhlasí iba s právnym názorom sociálnej poisťovne, pokiaľ ide o výklad § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii tvrdiac, že sa jedná o sankcie z omeškania za obdobie pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu (žalobca), účelom ktorého bolo oddlženie a zbavenie dlžníka všetkých dlhov, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu, t. j. do 30. 10. 2009 (zverejnenie v Obchodnom vestníku), a preto sociálna poisťovňa nemala právo vyčísliť penále podľa § 240 ods. 1 citovaného zákona.
30. Zo spisového materiálu vyplýva a nie je sporné, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. BA-71090/2010 zo dňa 11. 10. 2010 postúpila Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava 1 ako postupca spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava pohľadávky voči účastníkovi konania (žalobca). Okresný súd Nitra dňa 07. 03. 2011 povolil vstup spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s. do konkurzného konania, na ktorú prešli pohľadávky poisťovne z titulu neodvedeného (nesprávne odvedeného) poistného žalobcom. Konkurz vyhlásený na majetok žalobcu bol súd zrušený dňa 08. 11. 2011. V období od vyhlásenia konkurzu až do jeho zrušenia neexistovala pohľadávka žalovanej, ktorú by si mala (mohla ) prihlásiť do konkurzného konania, ako to tvrdí žalobca.
31. V bode I. tohto rozsudku sú uvedené rozhodnutia žalovanej o vyrubení poistného a príspevkov žalobcovi, v ktorých správny orgán skúmal, za ktorý mesiac a v ktorom období žalobca nezaplatil predpísané poistné včas a riadne a následne, či poistné bolo zaplatené v predpísanej výške alebo čiastočne a kedy bola výška nesplateného poistného pripísaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Z pripojeného prehľadu (súčasť rozhodnutia) nie je potom sporné, že za obdobie jednotlivých mesiacov tak, ako sú uvedené v rozhodnutí, úhrady poistného neboli zaplatené riadne a včas v zmysle zákona, preto sociálna poisťovňa bola oprávnená rozhodnúť o povinnosti žalobcu zaplatiť penále podľa § 240 ods. 1 citovaného zákona za oneskorenú úhradu poistného a príspevkov v sume 2387,32 eur ku dňu postúpenia pohľadávky spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava, t. j. 11. 10. 2010 (poistné a príspevky).
32. Podľa § 147 v spojení s § 241 ods. 1 a 3 ZSP právo predpísať penále sa premlčí za desať rokov odo dňa splatnosti poistného a právo vymáhať penále sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
33. Penále je inštitútom sankčného charakteru voči osobám, povinným odvádzať poistné na sociálne poistenie, ktoré poistné neodviedli riadne a včas, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o poistenie povinné alebo dobrovoľné. Predpísané penále (za nezaplatené poistného a príspevky) nie je príslušenstvom pohľadávky a táto pohľadávka vzniká až vydaním rozhodnutia správneho orgánu o výške penále voči povinnej osobe podľa zákona o sociálnom poistení.
34. Predpokladom prihlásenia pohľadávky do konkurzného (reštrukturalizačného) konania podľa § 120 ods.1 ZKR je predovšetkým existencia pohľadávky. Žalobca skutočnosť, že poistné uhradil za dané kalendárne mesiace oneskorene alebo vôbec, ani nespochybnil. Žalobca spochybňuje iba vznik pohľadávky z titulu penále podľa § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá podľa jeho názoru vznikla pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok.
35. V preskúmavanej veci súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutia uvádzané žalovanou a rozhodnutie NS SR č. 1Sžso/29/2013, č. 9 Sžso/10/2013) a dospel k záveru, že námietkam žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky (vedomosť o nesplnení si povinnosti uloženej zákonom), ale vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále, ako to urobila pobočka žalovanej Sociálnej poisťovne a potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaná (obe rozhodnutia tvoria jeden celok) za obdobia uvedené v prílohe rozhodnutia do postúpenia pohľadávky spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava.
36. Rozhodovanie o penále je nedávkové konanie v zmysle zákona o sociálnom poistení, ktoré možno začať aj z vlastného podnetu prvostupňového správneho orgánu a takéto konanie je začaté dňom, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobí voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Zákon o sociálnom poistení ukladá samostatne zárobkovo činnej osobe vypočítať si výšku povinného poistenia a povinných príspevkov a riadne a včas ich odviesť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak si túto povinnosť nesplní fyzická osoba, je evidovaná na príslušnej organizačnej zložke, sociálna poisťovňa, príslušná pobočka rozhodne o tejto povinnosti vydaním rozhodnutia.
37. Krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ Sociálna poisťovňa nevydá individuálny správny akt (rozhodnutie), t. j. penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v konkurznom (reštrukturalizačnom) konaní. Žalovaná preto uvedenú pohľadávku vzhľadom na jej neexistenciu nemohla prihlásiť do konkurzného konania a z toho
dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky. Rozhodnutie o predpísaní penále nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 08. 2015, konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený dňa 30. 10. 2009 a zrušený dňa 08. 11. 2011.
38. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok predpísania penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení po skočení konkurzu.
39. Z vyššie uvedených dôvodov je krajský súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa § 491 v spojení s § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť.
40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
41. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.