Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-198-2021.pdf
PDF · 142.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/198/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. P. Y., nar. X.X.XXXX, S. G. Y., nar. XX.X.XXXX a P. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka - X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom A. 4, U., zastúpená advokátskou kanceláriou Nechala & Co., s.r.o., Továrenská 10, Bratislava a otec - S. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXXX G Y. SE B. DC, I., t.č. bytom R. 8, U., zastúpený advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, v konaní návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, o zvýšenie výživného a uloženie výchovného opatrenia, o návrhu na určenie výživného matke na U., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2014 do 17.12.2018, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-2198, zo dňa 04.05.2017, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-2217, zo dňa 27.06.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-2217, zo dňa 27.06.2017, v napadnutej časti vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil matke povinnosť prispievať na výživu U. P. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017 a od 01.05.2017 do 17.12.2018 vo výške 200 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám otca p o t v r d z u j e.
Výrok III. o zročnom výživnom sa m e n í tak, že zročné výživné na U. P. Y., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2014 do 17.12.2018 vo výške 4.621,36 eur je matka povinná zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám U. P. Y..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 13P/21/2013-2198, zo dňa 04.05.2017, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-2217, zo dňa 27.06.2017 I. zveril maloletého U. P. Y., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, II. matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého U. P. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017 a od 01.05.2017 výživným vo výške 200 eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. III. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017 vo výške 868,16 eur na maloletého U. P. zaviazal matku zaplatiť k rukám otca do 30 dní od právoplatnosti výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca. IV. Matku oprávnil stretávať sa s maloletým U. P., nar. X.X.XXXX každý párny kalendárny týždeň od soboty
od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok a v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou mesiacov júl a august a počas Vianočných sviatkov. V. Ďalej matku oprávnil stretávať sa s maloletým U. P. každý rok v čase od 01.07. od 10.00 hod. do 08.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 08.08. do 19.00 hod. a každý rok v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 24.12. do 20.00 hod. s tým, že VI. miestom odovzdania a prevzatia maloletého určil bydlisko otca s výnimkou dňa 24.12., kedy maloletého prevezme otec v bydlisku matky. Otcovi uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť. VII. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej P. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.05.2017. VIII. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou S. G. Y., nar. XX.X.XXXX a maloletou P. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., s výnimkou mesiacov júl a august a počas Vianočných sviatkov. IX. Ďalej otca oprávnil stretávať sa s maloletou S. G. a P. Q. každý rok v čase od 09.07. do 16.07. denne od 10.00 hod. do 19.00 hod. a od 09.08. do 16.08. denne od 10.00 hod. do 19.00 hod., každý rok dňa 25.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý rok v štvrtý štvrtok v mesiaci november v čase od 16.00 hod. do 20.00 hod. s tým, že X. miestom odovzdania a prevzatia detí určil v mieste bydliska matky, ktorej uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť. XI. Vo zvyšku návrh otca zamietol a XII. vo zvyšku návrh matky zamietol. XIII. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/42/2011-96 zo dňa 26.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2011 a to v časti zverenia a v časti výživného na maloletého U. P., v časti výživného na maloletú P. Q. a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. XIV. Matke uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 729,11 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. XV. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 1.429,12 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. XVI. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uznesením, č.k. 13P/21/2013-2217, zo dňa 27.06.2017, súd prvej inštancie opravil výrok XV. napadnutého rozsudku tak, že otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov vo výške 1.079,12 eur. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Mal preukázané, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodnuté (konanie o rozvod manželstva) rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 9C/42/2011-96, zo dňa 26.10.2011, (právoplatným dňa 10.12.2011), od ktorého rozhodnutia uplynula doba viac ako šesť rokov, počas ktorej sa situácia a vzťahy medzi rodičmi a maloletými deťmi výrazne zhoršili a súčasný stav starostlivosti rodičov o maloletých nezodpovedá potrebám detí a ani nezohľadňuje aktuálnu situáciu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o potrebe reflektovať na zmenu pomerov a rozhodol o zverení U. P. do osobnej starostlivosti otca, o úprave styku matky s maloletým U. P., úprave styku otca s maloletými deťmi S. G. a P. Q. a o zvýšení výživného na maloletú P. Q. Y.. Pri určení výživného matke na U. P. prihliadol na vek a potreby maloletého, ako aj príjem oboch rodičov. Výšku výživného 200 eur mesačne od 01.05.2017 (t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom o vyživovacej povinnosti rozhodol), považoval za dostatočnú a zodpovedajúcu kritériám pre jeho určenie. Výživné určil matke na U. P. od 01.09.2014, t.j. spätne od času, odkedy sa reálne nachádzal v starostlivosti otca, ktorý od tohto obdobia hradil všetky jeho výdavky, preto nepovažoval za spravodlivé, aby otcovi aj počas tejto doby plynula vyživovacia povinnosť podľa pôvodného rozhodnutia súdu. Pri určení výživného v minimálnej výške za dané obdobie prihliadal na dobré mravy a na to, že maloletý bol v starostlivosti otca bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu. Zročné výživné na U. P. za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017 ustálil vo výške 868,16 eur pozostávajúcej z výživného v sume 27,13 eur mesačne x 32 mesiacov, majúc za preukázané, že matka v tomto období na výživu maloletého neprispievala vôbec. Splatnosť zročného výživného určil v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP. Vo zvyšku návrh matky (uloženie výchovného opatrenia) zamietol a zároveň vo zvyšku zamietol aj ďalšie návrhy otca dospejúc k záveru o ich nedôvodnosti. Súčasne rozhodol o náhrade trov konania štátu podľa ust. § 58 CMP a o trovách konania v zmysle § 52 CMP. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo výroku I. až VI. a XIV. ( o zverení maloletého U., P., výživnom na maloletého a styku s maloletým). Navrhla napadnuté výroky I. až VI. rozsudku zmeniť a maloletého U. P. zveriť do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu U. P. výživným vo výške 200 eur mesačne a určiť styk otca s maloletým v rozsahu, v akom je určený jeho styk s maloletými S. G. a P. Q.. Zároveň navrhla zrušiť výrok XIV. rozsudku, ktorým ju súd zaviazal k povinnosti nahradiť trovy štátu. V prípade, ak odvolací súd nezmení rozsudok súdu prvej inštancie navrhla rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne, v prípade, ak súd ponechá maloletého v
starostlivosti otca, navrhla určiť jej výživné v minimálnej zákonom stanovenej výške. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/) CSP) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Vo vzťahu k výroku o výživnom na U. P. namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Nesúhlasila s určenou výškou výživného 200 eur mesačne počnúc dňom 1.5.2017. Namietala, že súd neskúmal mesačné potreby a výdavky maloletého, ani jej výdavky, príjmy a životnú úroveň a z rozhodnutia nie je zrejmé ako výšku výživného určil. Poukázala na to, že v deň vyhlásenia rozsudku bola nezamestnaná, jej pracovný pomer skončil na dobu určitú, momentálny príjem dosahuje vo výške minimálnej mzdy, preto nie je schopná platiť výživné vo výške 200 eur mesačne. Dala do pozornosti, že má vykonávané zrážky zo mzdy exekútorom v dôsledku záväzkov, ktoré na seba prevzal otec maloletých detí v čase trvania ich manželstva, o ktorých nevedela a otec ich neplnil. Uviedla, že jej mesačný príjem činí 375 eur a má výdavky na dve maloleté deti. Namietala výšku zročného výživného za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017, v ktorom období bol U. P. na základe rozhodnutia súdu bol zverený do jej starostlivosti, ktorú však nevykonávala nie z vlastného rozhodnutia, ale na základe konania otca, ktorý jej syna odňal a maril a úmyselne nerešpektoval rozhodnutia súdov. Považovala za neprijateľné, aby za toto obdobie, kedy otec konal nezákonne, spätne doplácala výživné na syna. Dala do pozornosti, že aktívne sa snažila o návrat BN. P. k nej, podala aj návrh na výkon rozhodnutia, pričom pôvodný rozsudok o zverení U. P. do jej osobnej starostlivosti nebol do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (o zmene zverenia) zrušený a platil až do 04.05.2017 z čoho vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k U. P. určená sumou 200 eur mesačne nebola zrušená skôr. Považovala za rozporné so zásadou spravodlivosti, aby jej súd určil výživné za obdobie, kedy jej bol U. P. „násilne“ odňatý zo starostlivosti a držaný v rozpore s rozhodnutiami súdov u otca a považovala za neprijateľné, aby znášala negatívne dôsledky za protiprávne konanie otca. V rámci námietok o rozhodnutí o trovách konania poukázala na svoj nízky príjem, skutočnosť, že býva v prenajatom byte, že nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného, či nehnuteľného majetku významnej hodnoty a zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo výroku IV., V. , VIII., IX., XIII., X. a XV. (o úprave styku matky a otca s maloletými deťmi a trovách štátu). Odvolanie sa nevzťahovalo na výrok o výživnom na Bradleyho Elliotta. 5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napriek nesúhlasu s odôvodnením rozsudku vo výroku o zverení U. P. do jeho starostlivosti, určení výživného matke a úpravy styku matky s maloletým, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. So závermi súdu prvej inštancie o zverení U. P. do jeho starostlivosti sa stotožnil a poukázal na to, že maloletý dlhodobo tri roky odmietal kontakt s matkou a odkedy je v jeho starostlivosti, jeho zdravotný, spoločenský stav a študijné výsledky sa stabilizovali a prospieva. Vo vzťahu k výške výživného určeného na U. P. spochybnil tvrdenia matky o jej finančnej situácii. Poukázal na to, že matka žije s dcérami u MUDr. X. R., ktorá hradí celý chod bytu a náklady s ním spojené. Zdôraznil, že na výživu svojich dvoch dcér prispieva a zároveň poprel, že by matka platila za neho dlhy. K odvolaniu v časti zročného výživného poukázal na to, že o U. P. zabezpečuje starostlivosť od augusta 2014, čo nemôže zbaviť matku zodpovednosti za jeho výživu. Uviedol, že matka od uvedeného obdobia sa vôbec nepodieľala na nákladoch na syna, na jeho výživu neprispieva, ani napriek vykonateľnému výroku rozsudku o výživnom, práve naopak exekúciou si vymáha výživné voči nemu. Navrhol odvolanie matky proti výrokom rozsudku I. až III. a VI. zamietnuť. 6. Okresný prokurátor vo vyjadreniu k odvolaniu matky a otca sa s ich odvolaniami nestotožnil a napadnutý rozsudok považoval za náležite a presvedčivo odôvodnený a správny. 7. Krajský súd v Bratislave, rozsudkom, č.k. 11CoP/208/2018-2405, zo dňa 11.12.2018, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-2217, zo dňa 27.06.2017, v napadnutej časti vo výroku II., III., IV., V., VI., XII. (v časti o zamietnutí návrhu na uloženie výchovného opatrenia) a XIV. tak, že II. matke uložil povinnosť prispievať na výživu U. P. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200 mesačne k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, III. deklaroval, že zročné výživné na U. P. Y. nevzniklo, IV., V., VI. Styk matky s U. P. Y. neupravil. XII. Uložil výchovné opatrenie U. P. Y., nar. XX.XX.XXXX a matke X. Y. nariadením povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referát poradensko-psychologických služieb, Vazovova 7/A, Bratislava, v rozsahu spolu 30 hodín v trvaní šiestich mesiacov, za účelom odstránenia odmietania matky maloletým a obnovenia vzťahu medzi maloletým a matkou s tým, že termíny stretnutí určí Úrad práce, práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referát poradensko-psychologických služieb. Otcovi uložil povinnosť zabezpečiť účasť U. P. Y. na realizácii výchovného opatrenia. XIV. Matke uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konanie vo výške 729,11 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV formou
splátok vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-2217, zo dňa 27.06.2017, v napadnutej časti potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-2217, zo dňa 27.06.2017, vo výroku VII. zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počínajúc dňom 01.05.2017. Odvolanie otca, ktorým žiadal o zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-2164, zo dňa 20.04.2017 a uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-542, zo dňa 29.01.2014, v časti výroku o poverení súdnej znalkyne MUDr. Georgíny Hrkovej, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vypracovaním znaleckého posudku, odmietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 8. Proti rozsudku odvolacieho súdu len v časti výživného uloženého matke na U. P. Y. za obdobie pred právoplatnosťou rozsudku podali dovolanie maloletý a otec. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesením, č.k. 3Cdo 91/2019, zo dňa 25.02.2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, z 11.12.2018, sp. zn. 11CoP/208/2018, v napadnutej časti výživného matky na maloletého U. P. za obdobie pred právoplatnosťou rozsudku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia dovolací súd vyhodnotil dovolaním nastolenú otázku určenia výživného na maloletého za čas, kedy starostlivosť o neho zabezpečoval otec, napriek existencii a účinnosti rozsudku súdu, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ako dôvodnú. Poukázal na to, že k určeniu výživného spravidla prichádza spolu s rozhodovaním o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, či už v rámci konania o rozvod a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode alebo pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a takáto viazanosť jedného rozhodnutia na druhé nie je bezvýnimočná, keď rozhodná úprava počíta aj so samostatným určením výživného bez rozhodovania o osobnej starostlivosti (kedy sa má buď za pomoci súdneho rozhodnutia napraviť stav nedostatku plnenia vyživovacej povinnosti jedným z rodičov a nie aj nedostatku jeho osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, alebo ide o prípad neskoršej zmenou pomerov vynútenej samostatnej úpravy len rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine - bez potreby novej úpravy aj niektorého iného či viacerých iných rodičovských práv alebo povinností). Z rozhodnutia vyplýva, že vo vzťahu ku kritériu zmeny pomerov platí, že práve ono je tým, čo umožňuje vo väčšine konaní nepredstaviteľný zásah do právoplatného súdneho rozhodnutia (mimo režim mimoriadnych opravných prostriedkov). Jedným zo základných parametrov zmeny pomerov pritom je, že v čase rozhodovania o zmene skoršieho rozhodnutia tu už táto musí byť (existovať) a neprípustný je stav vyhýbania sa súdom zisteniu takejto zmeny (a aj odôvodneniu, v čom spočíva a kedy nastala). Dovolací súd ustálil, že pri rozhodovaní o výživnom v súvislosti s rozhodnutím o zmene skoršieho rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno rodičovi, ktorý podľa novej úpravy dieťa v osobnej starostlivosti mať nebude, uložiť povinnosť zaplatiť výživné aj spätne za čas pred vydaním (a teda aj pred právoplatnosťou) rozhodnutia meniaceho výchovné pomery, pokiaľ to odôvodňujú okolnosti zakladajúce zmenu pomerov, ku ktorým prišlo po vydaní skoršieho rozhodnutia. Zmenou pomerov je tu aj faktický stav osobnej starostlivosti druhého rodiča o dieťa nezodpovedajúci rozhodnutiu majúcemu sa zmeniť, ktorý rodič s právom osobnej starostlivosti nezvrátil. Dôvodom nepriznania výživného spätne nemôže byť ani rozpor s dobrými mravmi (pretože to na rozdiel od výživného v iných prípadoch zákon výslovne vylučuje), pričom výživné plní funkciu príjmu dieťaťa a nie rodiča, ktorý ho má v osobnej starostlivosti a ktorý je len obvyklým platobným miestom výživného (takže relevantnými nemôžu byť ani úvahy o prípadnej príčine nerešpektovania stavu predpokladaného skorším rozhodnutím skvejúcej v samotnom maloletom alebo v rodičovi usilujúcom sa o zmenu, ktorých dôsledok v podobe nepriznania výživného by bol len sankciou dieťaťa za môžbyť aj zavrhnutiahodné správanie jeho rodiča). 10. Predmetom odvolacieho konania, po rozhodnutí odvolacieho súdu rozsudkom č.k. 11CoP/208/2018-2405 a jeho zrušení uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej repbliky č.k. 3Cdo 91/2019 zo dňa 25.02.2021, zostalo rozhodovanie o odvolaní matky proti výroku o výživnom na U. P. Y. za obdobie pred právoplatnosťou rozsudku, t.j. rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-2198, zo dňa 04.05.2017, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-2217, zo dňa 27.06.2017, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/208/2018-2405, zo dňa 11.12.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2018. 11. Odvolací súd podľa § 384 a § 385 CSP vo veci nariadil pojednávanie a doplnil dokazovanie. Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 03.05.2022 uviedla, že nepovažuje za súladné s dobrými mravmi, aby platila výživné na U. P. v období, kedy jej bol zverený do starostlivosti a otec jej
syna odmietol odovzdať. Nesúhlasila s určenou výškou výživného 200 eur mesačne od 01.05.2017. Poukázala na predložené doklady o jej príjme, z ktorých vyplýva, že v období od roku 2016 do marca 2017 zarábala okolo 600 eur mesačne, od apríla 2017 do mája 2017 bola nezamestnaná a od mája 2018 do októbra 2018 si hľadala prácu, pritom sa starala o dve maloleté deti a pokiaľ mala uzavretú dohodu o vykonaní práce, táto bola uzavretá na dobu určitú. Uviedla, že má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, jej pomery sa nezmenili, nevlastní žiaden majetok, býva v byte svojej matky, ktorá jej finančne pomáha. Poukázala na to, že zo mzdy jej boli zrealizované zrážky predstavujúce dlh vo výške 16.000 eur, ktorý vznikol za trvania manželstva. Právny zástupca matky zotrval na odvolacom návrhu a na svojich vyjadreniach. Zdôraznil, že vzťahy v rodine sú naďalej vyhrotené, otec neplatil výživné riadne. Zároveň spochybnil pôžičky prezentované otcom a vyslovil názor, že príjem otca je vyšší ako udáva s poukazom na nepomer jeho príjmov a výdavkov, ktoré vynakladal na potreby maloletého. K platbe výživného na U. P. vo výške 130 eur dňa 27.12.2018 uviedol, že toto predstavuje doplatok výživného do 17.12.2018. Otec vo výpovedi pred odvolacím súdom zdôraznil, že od septembra 2014 zabezpečoval starostlivosť o syna a platil všetky jeho náklady súvisiace s nákupom stravy, ošatenia, poplatkami za cestovné, bývanie, školné a lekársku starostlivosť. Dal do pozornosti, že syn dostával aj na strednej škole štipendium. Právny zástupca otca sa pridržiaval svojich vyjadrení a súčasne sa stotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR k otázke o potrebe určenia výživného za obdobie od 01.09.2014, keďže od toho času bol U. P. v starostlivosti otca, ktorý mu hradil všetky náklady. Výživné zaplatené matkou vo výške 130 eur dňa 27.12.2018 navrhol nezahrnúť do zročného výživného, pretože v čase, kedy matka túto sumu zaplatila bol právoplatný rozsudok odvolacieho súdu, podľa ktorého nemala povinnosť platiť výživné spätne. Navrhol určiť matke výživné na U. P. za čas maloletosti od 01.09.2014 do 17.12.2018 vo výške ako určil súd prvej inštancie. Žiadal, aby súd uložil matke povinnosť zaplatiť zročné výživné jednorazovo, keďže matka mala dostatok času, aby výživné vyplatila. Zdôraznil, že počas celého sporného obdobia náklady maloletého platil otec, ktorý zároveň prispieval na výživu ďalších dvoch maloletých detí. U. P. Y., ktorý v priebehu odvolacieho konania dňa 0X.XX.XXXX nadobudol plnoletosť, sa pripojil k návrhu otca a vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom poukázal na vyjadrenie otca vo vzťahu k jeho nákladom na zabezpečenie potrieb v čase maloletosti a zdôraznil, že v tom čase mal zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť vrátane návštev stomatológa. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o výživnom považuje za vecne správny aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. 12. Z predložených dokladov doplnených v odvolacom konaní vyplýva, že BN. P. v období od roku 2014 do roku 2018 navštevoval Súkromnú školu QSI International School of Bratislava - Medzinárodná škola kvality. V školskom roku 2014/2015 poplatok činil 109 eur mesačne, roku 2014/2015 (za máj a jún) 213 eur, v roku 2017 poplatok za školné otec zaplatil v mesiaci júl 2017 vo výške 600 a 800 eur, v auguste 250 eur, v októbri, novembri a decembri 2017 a od januára 2018 do mája 2018 po 550 eur. Okrem toho platil synovi poplatok za stravu v škole, účasť na turnajoch: Budapešť 225 eur, Viedeň 150 a 250 eur, školské výlety Škótsko 850 eur, Amsterdam 600 eur + 200 eur strava, Londýn 300 eur, súťaže v zahraničí 200 eur za jedno podujatie a poplatky za športové turnaje. Otec vyčíslil náklady U. P. v spornom období za stravu (špeciálna z dôvodu intolerancie na laktózu) v rozpätí od 280 do 325 eur, lieky 20 eur, rehabilitácie 160 eur mesačne s tým, že ďalšie náklady mal na oblečenie, hygienu, kultúru a voľný čas, za lieky proti akné hradil 20 eur mesačne, za rehabilitáciu 160 eur mesačne. U. P. sa venoval basketbalu, poplatok činil 15 eur mesačne, hudobné krúžky mal bezplatné. Z lekárskych správ vyplýva, že U. P. bol vedený v odbornej ambulancii imunologickej u MUDr. Zuzany Abbafyovej, u klinickej psychologičky MUDr. Šimekovej Miroslavy a u psychiatričky MUDr. Petríkovej, navštevoval zdravotnícke zariadenie PRO SANUS a PRO CARE (v roku 2015) za poplatok 199 eur ročne, v roku 2015 navštevoval dermatologičku MUDr. Alfoldy z dôvodu aknóznej pleti a bol sledovaný u oftalmológa, keďže nosil okuliare. Z potvrdenia mBank o uskutočnení prevodu finančných prostriedkov vyplýva, že matka zaplatila výživné na U. P. od septembra 2014 do 17.12.2018 vo výške 90 eur za mesiace september, október a november 2017, v decembri 2017 vo výške 30 eur, v apríli 2018 vo výške 30 eur a dňa 27.12.2018 130 eur. Z dokladov predložených otcom odvolací súd zistil, že jeho priemerný mesačný príjem v QSI International School of Bratislava (zamestnaný na čiastočný úväzok) od júna do decembra 2016 činil 253 eur netto, od januára do júna 2017 360 eur, od januára do júna 2018 410 eur a v spol. K. od apríla do decembra 2017 595 eur, od januára do októbra 2018 604 eur. Dňa 10.7.2018 uzavrel pracovnú zmluvu s H. s.r.o. s nástupom od 11.7.2018 a dohodnutou odmenou 480 eur mesačne brutto (lektor metodik). Podľa predloženej nájomnej zmluvy a jej dodatkov jeho náklady súvisiace s prenájmom 3-izbového bytu predstavovali mesačne 460 eur + 100 eur energie. Matka v konaní preukázala, že od 8.4.2017 do 4.5.2017, od 18.05.2018 do 31.10.2018 bola nezamestnaná (potvrdenie ÚP). Jej priemerný mesačný netto príjem v roku 2015 (október až december) činil 746 eur netto, v roku 2016 900,40
eur, od januára do apríla 2017 688 eur s tým, že zo mzdy jej boli vykonávané zrážky v priemere cca 200 eur. Od mája 2017 do septembra 2017 zarábala v priemere mesačne 312 eur, od septembra 2017 do februára 2018 287 eur a od marca do mája 2018 vykazovala čiastkový základ dane vo výške 561 eur , t.j.187 eur mesačne. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 6OdK/109/2017-17, zo dňa 20.11.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka X. Y.. Matka býva s dvomi maloletými deťmi v byte, ktorého vlastníčkou je jej matka MUDr. X. R. (LV č. XXXX.). 13. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti o výživnom na Bradleyho Elliotta za obdobie pred právoplatnosťou rozsudku, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie matky v napadnutej časti nie je dôvodné, avšak vo výroku o zročnom výživnom je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. 14. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie (ktoré odvolací súd doplnil), v časti určenia výšky výživného na U. za obdobie do právoplatnosti rozsudku vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti a jeho odôvodnením a poukazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolanie matky proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného na U. P. za obdobie od 01.09.2014 do 17.12.2018 odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď neobstoja tvrdenia matky uvedené v odvolaní, ktoré neobsahuje žiadne skutočnosti majúce za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného. 15. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na určenie výživného na maloleté dieťa z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností a možností a majetkových pomerov (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Pokiaľ ide o náklady na odôvodnené potreby v tom čase maloletého U. P., tieto otec riadne vyčíslil a preukázal. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Treba uviesť, že súd pri ustálení bežných nákladov na stravu, ošatenie a hygienické potreby vychádza zo všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa, pričom otec nie je povinný predkladať pokladničné bločky z nákupov týchto bežných vecí pre dieťa. Odvolací súd ustálil mesačné náklady na potreby U. P. v danom spornom období, kedy bol vo veku 11 až 15 rokov ako náklady pozostávajúce za stravu 200 eur, bývanie 200 eur, oblečenie 50 eur, hygiena 20 eur, lieky a zdravotná starostlivosť 25 eur (sledovaný u dermatológa / aknózna pleť/, imunológa, oftalmológa, návštevy psychológa), kultúra a voľný čas 20 eur. Ďalšie platby predstavujú poplatky za školné v roku 2014 a 2015 po 109 eur mesačne a v rokoch 2016 až 2018 550 eur, platby za školské výlety, turnaje, súťaže v zahraničí a športová činnosť- basketbal za poplatok 15 eur mesačne. Je potrebné dať do pozornosti, že náklady dieťaťa tvoria aj platby za bývanie, resp. pomerná časť týchto platieb, ktorá v danom prípade predstavuje sumu 280 eur mesačne, keďže otec platil mesačný poplatok za prenájom bytu vo výške 560 eur. Odvolací súd tento náklad maloletého uznal vo výške 200 eur, pretože otec mal možnosť zvoliť si prenájom menšieho bytu, čím by sa daný náklad zredukoval. Pokiaľ ide o otcom preukázané platby za školné v International School of Bratislava, ktorú školu U. P. navštevoval a ktorú mu zvolil otec, odvolací súd na tieto platby neprihliadal z dôvodu, že matka nebola otcom informovaná o zmene školy, teda o prehlásení do súkromnej školy, ktorá je finančne zaťažujúca pre rodičov, a súhlas na zmenu školy neudelila. V súvislosti s návštevou školy a školskými poplatkami odvolací súd vychádzal z bežných mesačných nákladov v školskom zariadení štátnom, t.j. 25 eur v priemere mesačne (iné poplatky vrátane školských pomôcok). Vo vzťahu k poplatkom za stravu, odvolací súd ustálil výšku platieb 200 eur mesačne, ktorá zohľadňuje aj nutnosť zabezpečenia špeciálnej stravy a doplnkovej výživy pre U. P. (diagnostikovaná intoleranciu na laktózu). Vzhľadom na takto ustálené náklady na zabezpečenie potrieb U. P. odvolací súd konštatuje, že ich celková výška predstavuje mesačne v priemere sumu 555 eur. Je potrebné uviesť, že matka za celé dané obdobie neprispievala na výživu maloletého s výnimkou platieb, ktoré v celkovej výške predstavovali sumu 150 eur a ani žiadnym iným spôsobom nezabezpečovala jeho potreby. Je nesporné, že okrem týchto výdavkov vznikali otcovi aj ďalšie náklady týkajúce sa aktivít a programu dieťaťa počas voľných dní, víkendov a prázdnin. Správne súd prvej inštancie určil výživné na U. P. za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017 vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a od 01.05.2017 vo výške 200 eur mesačne. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky, ktorá nesúhlasila s určením výživného za obdobie od 01.09.2014 dôvodiac tým, že maloletý, napriek rozhodnutiu súdu o zverení do jej osobnej starostlivosti sa nachádzal v domácnosti otca, ktorý jej ho odmietal odovzdať. Odvolací súd rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení č.k. 3Cdo 91/2019 zo dňa
25.02.2021, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k potrebe určenia výživného na U. P. aj za obdobie od 01.09.2014, t.j. od nasledujúceho mesiaca, odkedy maloletý (od konca augusta 2014) zostal v domácnosti otca, ktorý zabezpečoval a hradil všetky jeho potreby. V tomto smere je potrebné dať do súladu fakticky stav so stavom právnym, pretože starostlivosť o U. P. zabezpečoval otec od konca augusta 2014 až do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý jeho návrhu na zmenu zverenia vyhovel. Na námietky matky o tom, že otec nerešpektoval pôvodné rozhodnutie súdu o zverení U. P. do jej starostlivosti a konal v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd neprihliadal, keďže nepriznanie výživného, ktoré tvorí v podstate príjem dieťaťa a je určené na zabezpečenie jeho potrieb, nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť (pozn. citované uznesenie NS SR). Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (Toto ustanovenie nemožno použiť, ak súd rozhoduje o práve maloletého dieťaťa na výživné bez ohľadu na osobu povinného, a to ani v prípade, ak na strane maloletého dieťaťa objektívne existujú okolnosti, ktoré by aplikáciu tohto ustanovenia odôvodňovali. Komentár Zákona o rodine, 2. vydanie, autor B. Pavelková). Napriek výške ustálených nákladov na maloletého, odvolací súd akceptoval stanovisko otca, ktorý nenamietal rozsudkom súdu prvej inštancie určenú výšku výživného za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017 vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a voči tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie ani nepodal odvolanie. Výživné vo výške 30% zo sumy životného minima predstavuje sumu 27,13 eur v zmysle zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime účinného k 1.7.2014, podľa ktorého výška životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa bola určená sumou 90,42% (30% z nej predstavuje sumu 27,13 eur). 16. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie pri určení výživného na U. P. za obdobie od 01.05.2017 do 17.12.2018, t.j, od vyhlásenia napadnutého rozsudku do nadobudnutia jeho právoplatnosti v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 11CoP/208/2018-2405 zo dňa 11.12.2018, ktorých súčasťou je výrok o zmene zverenia U. P.. Pokiaľ matka namietala nesprávnosť rozhodnutia z dôvodu, že súd nezohľadnil, že otec jej neumožnil vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého na základe právoplatného rozsudku súdu, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody (bod 16 tohto rozsudku) týkajúce sa určenia výživného za obdobie od 01.09.2014 a dáva do pozornosti odôvodnenie uznesenia NS SR č.k. 3Cdo 91/2019 zo dňa 25.02.2021. Vo vzťahu k námietkam matky o neprimeranosti výšky výživného určeného na U. P. za obdobie od 01.05.2017 do 17.12.2018 odvolací súd na základe vykonaného dokazovania v priebehu celého súdneho konania dospel k záveru a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že výživné vo výške 200 eur mesačne zodpovedá veku a potrebám dieťaťa a kritériám rozhodným pre určovanie výšky výživného na maloleté dieťa upraveným ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine (príjem, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča). Pri určovaní miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa podieľa každý z rodičov treba zohľadniť aj osobnú starostlivosť otca o U. P., ktorou čiastočne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, pričom práve v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené ustálené náklady na dieťa je výkon starostlivosti o neho zo strany otca zohľadnený len v minimálnom rozsahu. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vzal v úvahu aj výšku príjmov rodičov. Odvolací súd udáva že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec v spornom období dosahoval priemerne mesačne netto príjem v spol. P. S. O. v období od septembra 2013 do decembra 2013 vo výške 335 eur, od januára do decembra 2014 327 eur netto, od januára do júna 2015 271 eur, od augusta 2015 do augusta 2016 184 eur, v Spojenej škole sv. A. z G. zarábal od septembra 2013 do decembra 2013 100 eur, od januára do decembra 2014 107 eur, od januára do júna 2015 159 eur, od septembra 2015 do júna 2016 44 eur, v International School of Bratislava-Medzinárodná škola kvality jeho príjem činil v období mesiacov jún, september až december 2016 v priemere 253 eur, január až jún 2017 360 eur, január až jún 2018 410 eur a v spol. Omega dosahoval príjem od januára do marca 2017 815 eur, od apríla 2017 do decembra 2017 595 eur a od januára 2018 do októbra 2018 604 eur. Od 1.7.2018 sa otec zamestnal na základe uzavretej pracovnej zmluvy v spol. H.. s.r.o. s dohodnutou mzdou vo výške 480 eur mesačne brutto. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty a má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k súrodencom U. P. (výživné určené na S. G. a P. Q.). Na strane matky bolo preukázané, že jej príjem činil v roku 2012 v priemere 750 eur mesačne netto, v roku 2014 105 eur mesačne, pričom od 26.9.2014 do 11.10.2015 bola nezamestnaná a do marca 2015 poberala dávky v nezamestnanosti po 220 eur mesačne, od októbra 2015 do apríla 2017 zarábala v priemere mesačne 832 eur netto, od 8.4.2017 do 4.5.2017 bola nezamestnaná, od mája 2017 do septembra 2017 zarábala 312 eur, od septembra 2017 do februára 2018 činil 344 eur (za september mala vykázaný príjem nula), od marca do mája 2018 280 eur, od 18.05.2018 do 31.10.2018 bola opäť nezamestnaná a od novembra 2018 sa zamestnala a dosahovala príjem vo výške 500 eur mesačne (uvedené potvrdila
na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 20.11.2018). Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že matka má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti, s ktorým býva v byte, ktorý jej poskytla k dispozícii jej matka. Je nesporné, že každý z rodičov má aj náklady na zabezpečenie vlastných potrieb. Pokiaľ matka poukazuje na jej pomery, výšku jej príjmu, dočasnú nezamestnanosť v určitých vyššie uvedených obdobiach a na uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 60dk/109/2017, zo dňa 20.11.2017, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka X., odvolací súd na jej námietky neprihliadal s poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní nebolo preukázané, že by matka nemala schopnosti a možnosti pracovať a zabezpečiť si príjem, z ktorého dokáže uspokojiť potreby svoje a svojich maloletých detí, teda aj potreby U. Matka je stredoškolsky vzdelaná a nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by ju obmedzovali vo výkone práce. Skutočnosť, že v spornom období zabezpečovala starostlivosť o dve maloleté dcéry ju tiež nediskvalifikuje vo vzťahu k zabezpečeniu si príjmu z práce, keďže obe deti boli školopovinné a nevyžadovali si celodennú starostlivosť. Ani vyhlásený konkurz na majetok matky nie je dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku, pretože prvoradou a zákonnou povinnosťou rodiča je prispievať na výživu svojho 15 ročného syna (v tom čase) v primeranom rozsahu a svoje pomery si upraviť tak, aby príspevky na dieťa zodpovedali jeho veku a potrebám. Na argumenty matky o zrážkach pôžičiek čerpaných rodičmi, resp. otcom v čase trvania manželstva, odvolací súd neprihliadal, keďže ide o vzájomné vysporiadanie spoločných záväzkov rodičov, ktoré sa nevzťahujú k otázke výživného na U., pričom matka mala možnosť túto situáciu riešiť iným spôsobom. Odvolací súd dáva tiež do pozornosti matky, že výživné na maloleté dieťa je prvoradou pohľadávkou a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Výšku výživného na Bradleyho Elliotta za obdobie od 1.9.2014 do 17.12.2018 považoval odvolací súd za zodpovedajúcu veku a potrebám dieťaťa. 17. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb U. v čase jeho maloletosti s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopnosti a možnosti matky, po zohľadnení príjmu otca a pomerov oboch rodičov, považoval výšku výživného 200 eur v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa, a z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného do právoplatnosti rozsudku (do 17.12.2018), podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako správny. 18. Vzhľadom na plynutie doby od rozhodnutia súdu prvej inštancie a uznesenia NS SR, č.k. 3Cdo 91/2019, zo dňa 25.02.2021, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho súdu č.k. 11CoP/208/2018-2405, zo dňa 11.12.2018, vo výroku o výživnom, t.j. v časti výživného na U. do právoplatnosti rozsudku (do 17.12.2018) a nakoľko výrok o zročnom výživnom je závislý od výroku o výživnom, vznikla potreba prehodnotenia výšky zročného výživného. Odvolací súd ustálil zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 17.12.2018 nasledovne: Povinnosťou matky bolo zaplatiť výživné na U. za obdobie od 01.09.2014 do 30.4.2017 vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.j. 27,13 eur x 32 mesiacov, čo predstavuje sumu 868,16 eur. Za obdobie od 01.05.2017 do 17.12.2018 bola matka povinná platiť výživné mesačne sumou 200 eur, tzn. 8 mesiacov v roku 2017, 11 mesiacov v roku 2018, t.j. spolu 19 mesiacov x 200 eur + alikvótna časť za mesiac december 2018 (do 17.12.2018) vo výške 103,20 eur (pri sume 6,45 za deň), spolu činí 3.903,20 eur. Celková výška zročného výživného predstavuje sumu 4.771,36 eur. Keďže matka podľa predložených a rodičmi odsúhlasených dokladov za celé sporné obdobie zaplatila titulom výživného na U. sumu 150 eur, ktorá pozostáva z platby vo výške spolu 90 eur za mesiace september, október a november 2017 a sumu 30 eur za december 2017, uvedené platby odvolací súd v zročnom výživnom zohľadnil a po ich odpočítaní predstavuje výška zročného výživného sumu 6.621,36 eur. Pokiaľ ide o matkou preukázanú platbu výživného zaplatenú dňa 27.12.2018 vo výške 130 eur, túto odvolací súd neodpočítal zo zročného výživného, ktoré vzniklo za obdobie do 17.12.2018, pretože uvedená platba bola realizovaná až po právoplatnosti rozsudku vo výroku o zverení U. do osobnej starostlivosti otca, pričom za obdobie prechádzajúce na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/208/2018-2405, zo dňa 11.12.2018, nebolo výživné určené pred právoplatnosťou rozsudku, t.j pred 17.12.2018. Daná platba môže byť započítaná za obdobie od 17.12.2018. Odvolací súd v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP uložil matke povinnosť uhradiť zročné výživné do 90 dní od právoplatnosti rozsudku prihliadajúc na finančné a majetkové pomery matky, skutočnosť, že zabezpečuje starostlivosť o ďalšie dve maloleté deti a berúc do úvahy aj samotnú výšku zročného výživného. Vzhľadom k tomu, že Bradley Elliott nadobudol plnoletosť, odvolací súd uložil matke povinnosť zaplatiť zročné výživné k rukám plnoletého. 19. S poukazom na uvedené, odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zročnom výživnom na U. za obdobie od 1.9.2014 do 17.12.2018 zmenil podľa ust. § 388 CSP.
20. Zaoberajúc sa i ďalšími námietkami matky vo vzťahu k nedostatočne odôvodnenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že z výroku rozsudku i jeho odôvodnenia vyplýva logická úvaha súdu, ktorou zdôvodnil svoje rozhodnutie. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd zároveň poukazuje na dôvody uvedené v tomto rozsudku. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).