Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-163-2023.pdf
PDF · 111.35 KB
Case nature
Subarea
19Ek/163/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: L. U. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. M. D. X., X-XX, X. Z., R. F. Y. L. C. R. Í., zast.: JUDr. Jana Mikušová, advokátka, členka združenia: Advokátska kancelária bratis.law, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 864 740, proti povinnej: F. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. O.F. XXXX/X, XXX XX L.-G., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 9.791,36,- Eur, bežného výživného a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Ing. Mgr. Štefana Majchráka, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Palárikova 13, 811 04 Bratislava, sp. zn. 104EX 42/23, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.01.2023 domáhal od povinnej vymoženia zameškaného výživného vo výške 9.791,36,- Eur, bežného výživného a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 13P/21/2013 zo dňa 04.05.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/21/2013 zo dňa 27.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/198/2021 zo dňa 03.05.2022, právoplatným dňa 04.08.2022 a vykonateľným dňa 03.11.2022 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 25.01.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Ing. Mgr. Štefana Majchráka, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Palárikova 13, 811 04 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 104EX 42/23.
3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 16.03.2023 doručené podanie povinnej označené ako „Žiadosť o zastavenie exekúcie“, v ktorom povinná uviedla, že dňa 27.02.2023 prevzala Upovedomenie o začatí exekúcie. Povinná vo svojom návrhu ďalej uviedla, že na súde Bratislava IV sa ešte stále rozhoduje vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu. Taktiež uviedla, že je podané dovolanie na Najvyššom súde SR vo veci rozsudku č. 11Cop/198/2021-2616 zo dňa 03.05.2022. Ďalej uviedla, že jej súd určil platiť výživné vo výške 4.600,-Eur za obdobie, kedy bol povinný platiť výživné jej exmanžel, ktorý odmietal vrátiť ich syna, mal ho u seba v rozpore s rozhodnutím súdu. Neskôr jej súd určil platiť výživné vo výške 200,-Eur mesačne, syna zveril otcovi, i keď Okresný súd Bratislava IV uviedol, že nemá pochybnosti, že otec synovi škodí a manipuluje ho proti nej, čo malo vyplynúť nielen zo súdnoznaleckého dokazovania, ale i z výpovede maloletého. Súd zverenie syna odôvodnil tým, že situácia už trvá dlhodobo. Ďalej uviedla, že v čase určenia sumy výživného bola nezamestnaná a doteraz nie je jasné, z čoho súd vychádzal. V starostlivosti má dve maloleté dcéry. Kvôli dlhu exmanžela bola
nútená vyhlásiť osobný bankrot. Vzhľadom na prebiehajúce konania, priamo sa týkajúce exekúcie a tiež vzhľadom na jej finančnú situáciu povinná týmto žiada o zastavenie exekúcie.
4. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 30.03.2023 súdu na rozhodnutie.
5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý k predmetnej veci uviedol, že exekúcia je v tomto konaní vedená na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súd Bratislava IV, vydaného v konaní pod sp. zn. 13P/21/2013. Oprávnený nemá vedomosť, že proti tomuto rozhodnutiu bol podaný mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie na Najvyšší súd SR. Napriek tomu, bez ohľadu na to, či bolo dovolanie podané alebo nie, ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, na základe ktorého sa má v tomto konaní plniť. Okrem toho prebiehajúce konanie o podanom mimoriadnom opravnom prostriedku nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k až 61n zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ako „exekučný poriadok“). Oprávnený ďalej uviedol, že povinná ďalej odôvodňuje žiadosť o zastavenie exekúcie tým, že súd jej určil doplatiť dlžné výživné za obdobie pred vydaním rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti a že počas tohto obdobia sa oprávnený nachádzal neoprávnene u otca. V prvom rade oprávnený poukazuje na to, že toto tvrdenie je celkom nepodstatné pre vedenie exekučného konania na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a v žiadnom prípade nemôže zakladať dôvod na zastavenie exekúcie. Len pre vysvetlenie uviedol, že oprávnený sa v danom čase nachádzal u otca z vlastnej vôle, pretože v tom čase už bol v takom veku, v ktorom má byť zohľadnený jeho názor a vôľa vo vzťahu k miestu a rodičovi, s ktorým chce žiť. Samotná povinnosť doplatiť dlžné výživné vyplýva z toho, že počas tohto obdobia žil oprávnený s otcom, ktorý zabezpečoval všetky jeho potreby, povinná na jeho výživu neprispievala a preto jej súd uložil povinnosť toto výživné doplatiť. Poukázal na to, že v tom čase oprávnený aj študoval v zahraničí, čo bolo taktiež veľmi nákladné a povinná sa na tom nepodieľala vôbec. Okrem toho povinná tvrdí, že súd pri zverení oprávneného do starostlivosti otca uviedol, že nemá pochybnosti o tom, že otec synovi škodí a manipuluje ho proti povinnej, čo malo vyplynúť nielen zo súdnoznaleckého dokazovania, ale aj z výpovedí oprávneného na súde. Povinná tiež tvrdí, že súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, pretože to „už trvá dlhodobo“. Toto je opäť jednak absurdné a jednak absolútne irelevantné tvrdenie vo vzťahu k vedenému exekučnému konaniu. V prvom nikde v predmetom rozhodnutí o zverení oprávneného do osobnej starostlivosti otca nie je uvedené, že by mu otec škodil a manipuloval ho. Ak by tomu tak bolo, nikdy by súd dieťa - oprávneného nezveril do starostlivosti rodiča, ktorý by mu podľa názoru súdu alebo odborníkov škodil. Opätovne aj toto tvrdenie považuje za celkom absurdné, nepravdivé, absolútne nesúvisiace s vedeným exekučným konaním a v žiadnom prípade nejde o dôvod na jeho zastavenie v zmysle exekučného poriadku. V ďalšej časti svojej žiadosti povinná poukazuje na to, že v čase určenia sumy výživného (200,-Eur), bola povinná nezamestnaná a nie je jej jasné, z čoho súd vychádzal pri určovaní výšky výživného. Podľa vyjadrení zákonného sudcu v konaní o znížení výživného, ale aj vychádzajúc z advokátskej praxe, je to veľmi nízka suma výživného. Akékoľvek zníženie tejto sumy by aj podľa vyjadrení zákonného sudcu bolo absolútne neetické. Súd ďalej poukazoval na to, že matka - povinná je zdravá, relatívne mladá, ovláda cudzí jazyk na výbornej úrovni, žije v hlavnom meste Slovenska, a teda by mala byť absolútne schopná zarábať dostatočne vysokú mzdu, aby mohla prispievať na výživu syna. Okrem toho oprávnený poukázal na to, že v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o rodine“) vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že povinnosť povinnej platiť na oprávneného nie je obmedzená dosiahnuť plnoletosti, ale trvá aj ďalej, a to až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V tomto prípade oprávnený stále študuje, teda nie je schopný sám sa živiť, vyživovacia povinnosť matky - povinnej tak stále trvá a dosiahnutie plnoletosti na tom nič nemení. Tento argument je teda taktiež absolútne nepodstatný. Napokon povinná uvádza, že kvôli dlhom a svojej finančnej situácii musela vyhlásiť osobný bankrot. V prvom rade oprávnený poukázal na to, že mu nebol doručený žiadny dokument, ktorý by osvedčoval vyhlásenie osobného bankrotu a s tým spojené účinky. Okrem toho samotná finančná situácia povinnej už bola zohľadnená v samotnom rozhodnutí, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť len vo výške 200,-Eur. Finančná situácia povinnej rovnako nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie a ďalšie neplatenie splatného výživného určeného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. V tejto súvislosti poukázali aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. II.ÚS 7/2022, v ktorom Ústavný súd konštatuje, že „Bežné výživné priznané súdnym rozhodnutím patrí do právnej kategórie nároku na opakujúce sa plnenie. To znamená, že nárok na jeho výplatu vzniká
každý mesiac. Z povahy tohto nároku na výživné vyplýva, že vyhlásenie konkurzu na majetok povinného môže mať vplyv len na pohľadávky, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom (vyhlásením konkurzu). Preto vyhlásenie konkurzu nemôže mať za následok ani zánik vyživovacej povinnosti do budúcna, rovnako ako ani neúčinnosť exekučného titulu priznávajúceho nárok na výživné. S ohľadom na vyššie uvedené sú toho názoru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle exekučného poriadku a preto žiadajú, aby žiadosť o zastavenie exekúcie povinnej bola zamietnutá a aby sa v exekučnom konaní riadne pokračovalo.
6. Podľa § 243p ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023.
7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 27.02.2023. Návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 16.03.2023, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. 11. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým súd rozhodol, že:
I. Maloletý L. U. R., X.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca.
II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého L. U. R., X.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017 a od 01.05.2017 výživným vo výške 200,-€ mesačne,
II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého L. U. R., X.. X.X.XXXX výživným vo výške 30% 20 sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa za obdobie od 1.9.2014 do 30.4.2017 a od 1.5.2017 výživným vo výške 200,-€ mesačne, ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.
III. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017 vo výške 868,16 € na maloletého L. U. R.. X.. XX.XX.XXXX je matka povinná zaplatiť k rukám otca maloletého, do 30 dni od právoplatnosti výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca.
IV. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým L. U. R.,
X.. XX.XX.XXXX nasledovne; každý párny kalendárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok a v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., S tým, že táto úprava neplatí v mesiacoch júl a august a počas Vianočných sviatkov.
V. Ďalej je matka oprávnená stretávať sa s maloletým L. U. nasledovne:
- každý rok v čase od 01.07. od 10.00 hod. do 08.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 08.08. do 19.00 hod..
- každý rok v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 24.12. do 20.00 hod..
VI. Matka maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska otca s výnimkou dňa 24.12., kedy maloletého prevezme otec v bydlisku matky. Otec je p o v í n n ý maloletého k styku riadne pripraviť.
VII. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. X. R., X.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.05.2017.
VIII. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. C. R., X.. XX.XX.XXXX a maloletou U. X. R., X.. XX.XX.XXXX nasledovne:
- každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., s tým, že táto úprava neplatí v mesiacoch júl a august a počas Vianočných sviatkov.
IX. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou Z. C. a U. X. nasledovne:
- každý rok v čase od 09.07. do 16.07. denne od 10.00 hod. do 19.00 hod. a od 09.08. do 16.08. denne od 10.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý rok dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý rok v štvrtý štvrtok v mesiaci november v čase od 16.00 hod. do 20.00 hod..
X. Otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky a matka je povinná maloleté deti k styku riadne pripraviť.
XI. Sud vo zvyšku návrh otca zamieta.
XII. Súd vo zvyšku návrh matky zamieta.
XIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV Č.k. 9C/42/20I1-96 zo dňa 26.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2011 a to v časti zverenia a v Časti výživného na maloletého L. U., v časti výživného na maloletú U. X. a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi.
XIV. Matka je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 729,11 € na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
XV. Otec je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 1.429,12 € na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
XVI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
12. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2017 vo výrokoch VII a XVI v spojení s opravným uznesením sp. zn. 13P/21/2013 zo dňa 27.06.2017 a vo zvyšku nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2018 a vykonateľnosť dňa 16.01.2019 vo výroku II a XIV
a dňa 17.12.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/198/2021 zo dňa 11.12.2018, vykonateľným dňa 16.07.2017 vo výrokoch II a VII, vykonateľným dňa 17.12.2018 vo výrokoch I, VIII, IX, X a dňa 17.01.2019 vo výroku XV v spojení s opravným uznesením sp. zn. 13P/21/2013 zo dňa 27.06.2017, právoplatným dňa 04.08.2022 vo výroku II v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/198/2021 zo dňa 03.05.2022, vo výroku III zmenený rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/198/2021 zo dňa 03.05.2022.
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Súd v danej veci zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.01.2023 domáhal od povinného zameškaného výživného v sume 9.791,36,- Eur a bežného výživného vo výške 200,- Eur.
18. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený.
19. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekučného konania a exekúcie v ňom prebiehajúcej. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 20. Súd k námietkam povinnej uvádza nasledovné: exekúcia je v predmetnom konaní vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Pokiaľ ide o podaný mimoriadny opravný prostriedok
- dovolanie na Najvyššom súde SR súd uvádza, že bez ohľadu na to, či bolo dovolanie podané alebo nie, ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, na základe ktorého sa má v tomto konaní plniť. Okrem toho prebiehajúce konanie o podanom mimoriadnom opravnom prostriedku nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení § 61k až 61n Exekučného poriadku. Povinná ďalej svoju žiadosť o zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že súd jej určil doplatiť dlžné výživné za obdobie pred vydaním rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti a že počas tohto obdobia sa oprávnený nachádzal neoprávnene u otca. K danému argumentu povinnej súd uvádza, že toto tvrdenie je celkom nepodstatné pre vedenie exekučného konania na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a teda nezakladá
dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie. Samotná povinnosť doplatiť dlžné výživné vyplýva z toho, že počas tohto obdobia žil oprávnený s otcom, ktorý zabezpečoval všetky jeho potreby, povinná na jeho výživu neprispievala, a preto jej súd uložil povinnosť toto výživné doplatiť. Okrem toho povinná tvrdí, že súd pri zverení oprávneného do starostlivosti otca uviedol, že nemá pochybnosti o tom, že otec synovi škodí a manipuluje ho proti povinnej, čo malo vyplynúť nielen zo súdnoznaleckého dokazovania, ale aj z výpovedí oprávneného na súde. Povinná tiež tvrdí, že súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, pretože to „už trvá dlhodobo“. Daný argument povinnej je irelevantný vzťahu k vedenému exekučnému konaniu a nejde o dôvod na zastavenie exekučného konania v zmysle exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v zmysle ktorého vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že povinnosť povinnej platiť na oprávneného nie je obmedzená dosiahnutím plnoletosti, ale trvá aj ďalej, a to až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V tomto prípade oprávnený stále študuje, teda nie je schopný sám sa živiť, vyživovacia povinnosť matky - povinnej tak stále trvá a dosiahnutie plnoletosti na tom nič nemení.
21. Povinná taktiež v návrhu na zastavenie exekúcie namietala, že kvôli dlhom a svojej finančnej situácii musela vyhlásiť osobný bankrot. Súd k danému uvádza, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zdravotný stav, nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d). Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.
22. Výživné je opakujúce sa mesačné peňažné plnenie, ktoré má spotrebný charakter, a ktoré je povinný platiť rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Spotrebný charakter výživného znamená, že výživné musí byť nielen pravidelné, ale musí byť uhradené aj v presnej výške. Povinná nepreukázala dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, nakoľko povinná nevykonávala platby na výživnom riadne a včas v zmysle exekučného titulu.
23. Súd taktiež k námietkam povinnej uvádza, že Exekučný súd je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal jeho nevykonateľnosť, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Exekučný súd počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným. Návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti povinnému, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a rovnako nie je príslušný ani skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní. Exekučný súd je viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. 24. Samotné podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, nie je dôvodom, ktorý by bránil pokračovaniu v exekúcii. Povinná svoj dlh dobrovoľne nesplnila, k jeho zániku nedošlo žiadnym zo zákonom predpokladaných dôvodov (§ 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), exekučný titul nebol zrušený (§ 61 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku) ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Zákonodarca výslovne v texte zákona (Exekučného poriadku) neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, no z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. S určitosťou však medzi ne nemožno zaradiť podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, a to najmä s ohľadom na nemožnosť vopred určiť výsledok takého konania pred všeobecným súdom (Okresným súdom Bratislava IV). Právomoc rozhodovať o zrušení vyživovacej povinnosti, v rámci ktorej sa posudzujú podmienky na ktoré poukazovala povinná, má len všeobecný súd (Okresný súd Bratislava IV), ktorý po vykonanom dokazovaní posúdi, či vôbec zruší vyživovaciu povinnosť povinnej stanovenú exekučným titulom. Táto úloha neprináleží exekučnému súdu, ktorý vykonáva rozhodnutie, ktorým mu už bola právoplatne uložená povinnosť platiť výživné. Až v prípade, že by výsledkom konania všeobecného súdu o návrhu na zrušenie výživného bolo rozhodnutie, ktorým by súd zrušil vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému, nastal by dôvod zastavenia exekúcie. 25. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia). 26. Podľa § 195 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 27. Podľa § 200 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 28. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 30. Podľa § 199a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 32. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie voči povinnej neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.