Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-211-2021.pdf
PDF · 81.67 KB
No categories available
8CoE/211/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej, v exekučnej veci oprávneného: Union poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, proti povinnému: Geotechnika spo. s.r.o., so sídlom Moldavská 8, Košice, IČO: 36 589 951, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, Exekútorsky úrad so sídlom Štefaničova 20, Bratislava, pod sp.zn: EX 26736/2009, v konaní o vymoženie 362,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 48Er/664/2010-42 zo dňa 2.2.2011 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi, trovy exekúcie vo výške 42,30 Eur , do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení súd uviedol, že na základe návrhu oprávneného a následne vydaného poverenia súdnemu exekútorovi bolo začaté exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 362,10 Eur istiny s príslušenstvom. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 31.5.2010 oznámil, že na majetok úpadcu (povinného) bol vyhlásený konkurz a bol ustanovený správca konkurznej podstaty uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn: 26K/2/2010 zo dňa 22.3.2010, právoplatným dňa 13.4.2010. Súd na základe právneho posúdenia veci v zmysle § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) skonštatoval, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a v zmysle ustanovenia §48 ZKR ex lege došlo k zastaveniu exekučného konania. Súd preto o jeho zastavení nerozhodoval. Vzhľadom na zastavenie exekučného konania zo zákona súd rozhodol o náhrade trov exekúcie, a to na základe analógie v zmysle §200 ods.2 Exekučného poriadku (viď Rozsudok NS SR sp.zn.: 3Cdo 104/2008). Súd prvej inštancie z obsahu správy správcu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch zo dňa 8.4.2010 zistil, že stav majetku a záväzkov povinného je: 419.179,98 Eur peňažné pohľadávky, peňažné záväzky v celkovej hodnote 515.237,38 Eur , účtovný softvér v hodnote 441,09 Eur, nevlastní nehnuteľný majetok, má účet v Slovenskej sporiteľni a.s. so zostatkom 27,02 Eur, na ktorom sú zákazy, účet vo VÚB a.s. so zostatkom 0,68 Eur a je držiteľom osobného motorového vozidla, ktorého vlastníkom je leasingová spoločnosť VB leasing spol.s r.o. Z uvedeného mal súd za to, že povinný nemá dostatok voľných aktív, nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Preto súd postupoval podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. V zmysle ustanovení vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 2,80 Eur. Podľa § 196 Exekučného poriadku zvýšil odmenu exekútora o daň z pridanej hodnoty vo výške 6,31 Eur. Vzhľadom na uvedené uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 42,30 Eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil, tak, že na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd zaviaže povinného.
4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. V tomto prípade súd nerozhodoval podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy by sám rozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale k zastaveniu exekúcie došlo ex lege vyhlásením konkurzu. Oprávnený má za to, že o trovách nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor si prihlási pohľadávku na úhradu trov exekúcie do konkurzu. Oprávnený poukázal na riziko, ktoré nesie exekútor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky jeho nároky pri výkone exekúcie. Uvedené riziko je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Povinný s názorom oprávneného nesúhlasí a poukázal na Rozsudok NS SR sp.zn:3Cdo-104/2008 podľa ktorého aj v prípade exekúcie zastavenej ex lege (§48 ZKR) je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
10. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 8.12.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 19.3.2010 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice, zo dňa 18.8.2009 číslo konania: PV 801/09584/2008. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.5.2010 súdny exekútor vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a následného zastavenia exekúcie. Zároveň uplatnil aj náhradu trov exekúcie vo výške 46,78 Eur. Následne súd prvej inštancie vydal uznesenie č.k. 48 Er /664/2010-15 zo dňa 1.6.2010, ktoré bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoE/460/2010-32 zo dňa 31.8.2010 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie následne dňa 2.2.20211 rozhodol uznesením, ktoré bolo napadnuté odvolaním oprávneného. Odvolací súd preskúmaním veci mal tiež za preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn.: 26K/2/2010 zo dňa 22.3.2010, právoplatným dňa 13.4.2010, bol na majetok úpadcu (povinného) vyhlásený konkurz a bol ustanovený správca konkurznej podstaty.
12. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté
konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
13. Odvolací súd teda rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že nakoľko bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, ex lege došlo k zastaveniu exekučného konania. Súd prvej inštancie teda o zastavení exekúcie nevydáva rozhodnutie, ale rozhoduje o trovách exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 1,2 Exekučného poriadku, (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
15. Podľa § 203 ods. 3, Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený, a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
16. Odvolací súd dodáva, že predpokladom postupu súdu, aby bol k náhrade trov konania zaviazaný oprávnený, je existencia zákonného dôvodu zastavenia exekúcie. V preskúmavanej veci bol splnený dôvod podľa §203 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j., majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ktorá nemajetnosť bola v konaní jednoznačne preukázaná, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď v zmysle platnej právnej úpravy k náhrade trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, pretože iný postup, zákon v tomto smere nepripúšťal. Pokiaľ oprávnený ďalej namietal, že súdny exekútor si mohol svoju pohľadávku titulom trov uplatniť v konkurznom konaní, táto nie je dôvodná, pretože pohľadávka vzniká exekútorovi až rozhodnutím súdu o trovách exekúcie.
17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).