Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Sa-20-2017.pdf
PDF · 111.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: F. K. nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX H. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti č. 1692-2/2017-BA zo dňa 07.02.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 30661/2016-BAM-DvN zo dňa 08.12.2016, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobkyňa bola dňa 02.12.2016 zaradená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňa 07.12.2016 podala žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Dňa 08.12.2016 vydala pobočka Sociálnej poisťovne v Bratislave rozhodnutie č. 30661/2016-BAM-DvN, ktorým podľa ust. § 104 ods. 1, 7, § 105 ods. 1, 2, § 107 a § 108 ods. 1, 2, 3, 6, 7, § 116 ods. 1 a 8 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, priznala žalobkyni od 02.12.2016 na obdobie 6 mesiacov nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu, 58,0603 EUR.
2. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolala na údaje nachádzajúce sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a podklady od zamestnávateľov SFZ Marketing, s.r.o. a Slovenský futbalový zväz. Tiež poukázala na preukázané doby poistenia v nezamestnanosti u oboch zamestnávateľov za obdobie od 02.12.2013 do 01.12.2016, z ktorých u zamestnávateľa SFZ Marketing s.r.o. vykázala žalobkyňa celkovo 1061 dní a u zamestnávateľa Slovenský futbalový zväz 1065 dní, čím celkovou dobou poistenia 1065 dní (prekrývajúce doby sa započítavajú iba jedenkrát) splnila podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku jej vznikol dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 02.12.2016. Obdobím rozhodujúcim na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 02.12.2014 do 01.12.2016 a súčet vymeriavacích základov, za ktoré v rozhodujúcom období zaplatila poistné na poistenie v nezamestnanosti je 58.312,27 eur a denný vymeriavací základ je 86,3886 eur, ktorý prekračuje maximálny denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti 58,0603 eur. Výška dávky v nezamestnanosti na deň je preto 50% z maximálneho denného vymeriavacieho základu.
3. V odvolaní, ktoré proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa uviedla, že prvostupňový orgán nepochybil, keď za rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu vzal obdobie od 02.12.2014 do 01.12.2016 a jeho výšku 86,3886 eur, keďže vykonávala pracovnú činnosť u dvoch
zamestnávateľov, ktorí za ňu v súlade so zákonom odvádzali platby poistného. Prvostupňový orgán však po právnej stránke vôbec neobjasnil, aké dôvody ho viedli k záveru, že denný vymeriavací základ prekračuje maximálny denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti 58,0603 eur. Z uvedeného dôvodu označila rozhodnutie za nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov vedúcich k vyslovenému záveru.
4. Žalovaná ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 1692-2/2017-BA zo dňa 07.02.2017 v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 30661/2016-BAM-DvN zo dňa 08.12.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ust. § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 ZSP rozhodla o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 58,0603 na obdobie šiestich mesiacov.
5. Právne svoje rozhodnutie odôvodnila ust. § 104 ods. 1, 7, § 105 ods. 1, § 107, § 108 ods. 1, 2, 6, 7, § 128 ods. 10, § 138 ods. 6, 11, § 140 ods. 2, § 26 ods. 3 a 5 ZSP a skutkovo ho podložila Oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. BA1/OSO/SVBA1-III/ZAM/2016/66787 zo dňa 06.12.2016, ktorým bola žalobkyňa dňom 02.12.2016 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si v pobočke Sociálnej poisťovne uplatnila dňa 07.12.2016. Podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa ust. § 104 ods. 1 ZSP splnila celkovou dobou poistenia v nezamestnanosti v počte 1065 dní, nárok jej vznikol dňom 02.12.2016 a rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 02.12.2014 do 01.12.2016, teda obdobie 2 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol (§ 108 ods. 2 ZSP). Žalobkyňa v tomto období získala u SFZ Marketing, s.r.o., Trnavská cesta 100, Bratislava, v pracovnom pomere na neurčitý čas od 02.12.2014 do 31.10.2016 (700 dní), súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti v sume 23.077,54 eur. V Slovenskom futbalovom zväze, Trnavská cesta 100, Bratislava, v pracovnom pomere na neurčitý čas od 02.12.2014 do 31.10.2016 (700 dní), súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti v sume 39.524,73 eur. Počas trvania pracovného pomeru bola uznaná za dočasne práceneschopnú v období od 06.06.2016 do 10.06.2016 (5 dní) a od 30.06.2016 do 19.07.2016 (20 dní), kedy nebola povinná platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti a tieto dni jej neboli započítané do počtu dní rozhodujúceho obdobia.
6. Z informačného systému platiteľov poistného Sociálnej poisťovne bolo zistené, že počas trvania pracovného pomeru v SFZ Marketing s.r.o., mala žalobkyňa od 17.05.2016 do 20.05.2016 (4 dni) prerušené poistenie v nezamestnanosti z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci (§ 26 ods. 3 ZSP). Keďže v týchto dňoch bola povinne poistená v nezamestnanosti v súbežnom pracovnom pomere u zamestnávateľa Slovenský futbalový zväz, má tieto dni započítané ako dni poistenia v nezamestnanosti. Súčet vymeriavacích základov, z ktorých v rozhodujúcom období zaplatila poistné za 675 dní poistenia v nezamestnanosti je 62.602,27 eur. Všeobecný vymeriavací základ, ktorý 2 roky predchádza dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyne je 10.296 eur, jedna dvanástina je 858 eur a 5 násobok jednej dvanástiny je 4.290 eur (§ 138 ods. 6 písm. b/ ZSP).
7. Za mesiac október 2016, odviedli za žalobkyňu poistné na poistenie v nezamestnanosti obaja zamestnávatelia, pričom Slovenský futbalový zväz odviedol toto poistné bez právneho dôvodu a teda odvedené poistné nemá vplyv na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti. Poistné zaplatené bez právneho dôvodu bolo žalobkyni poukázané v celkovej sume 403,26 eur so splatnosťou 06.02.2017.
8. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti bol určený ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na poistenie v nezamestnanosti, dosiahnutých v rozhodujúcom období v sume 58.312,27 eur a počtu dní rozhodujúceho obdobia 675 a po zaokrúhlení predstavuje sumu 86,3886 eur. Vzhľadom k určeniu maximálneho denného vymeriavacieho základu na určenie výšky dávky v nezamestnanosti (02.12.2016) predstavuje tento sumu 58,0603 eur (§ 108 ods. 6 ZSP). Podľa § 108 ods. 1 ZSP je výška dávky v nezamestnanosti za deň 50 % denného vymeriavacieho základu teda 29,0301 eur. II. Žaloba
9. Žalobou zo dňa 02.03.2017 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého a aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia vecí prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie z dôvodu toho, že oba správne
orgány, bez opory v zákone, spojili zistené vymeriavacie základy do sumy 62.602,27 eur (resp. 58.312,27 eur) nerešpektujúc skutočnosť, že išlo o 2 samostatné vymeriavacie základy, vychádzajúce z dvoch povinných poistení v nezamestnanosti, čím spôsobili nárast celkovej sumy denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti v sume prevyšujúcej zákonom maximálne stanovenú čiastku 58.312,27 eur. Zdôraznila, že prostredníctvom ust. § 104 ods. 1 ZSP sa stanovujú dve podmienky na vznik nároku, a to zaradenie do evidencie nezamestnaných občanov a súčasne poistenie v nezamestnanosti najmenej dva roky v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie, poukázala na ust. § 20 ods. 1, na nespornosť súbežného zamestnania u dvoch zamestnávateľov, čím jej vznikli aj dve povinné poistenia v nezamestnanosti, z ktorých odvádzala poistné. Odmietla záver žalovanej, že pre účely určenia výšky dávky v nezamestnanosti je nutné osobitne zistené vymeriavacie základy zrátavať do výslednej sumy, nakoľko pre takýto postup chýba právny základ. Za nezákonnú označila argumentáciu žalovanej, že dni poistenia v nezamestnanosti navzájom sa prekrývajúce sa započítajú iba raz a pre takúto argumentáciu nevytvárajú právny základ ani ustanovenia § 104 ods. 7 a § 108 ods. 2 ZSP. Zákonodarca navyše z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu výslovne vylučuje iba tie obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 ZSP, alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, čo nie je predmetom sporu. Potom z každého povinného poistenia vzniká osobitný nárok po splnení zákonných podmienok na dávku v nezamestnanosti a ust. § 108 ods. 6 ZSP je preto nutné aplikovať na každé vzniknuté povinné poistenie v nezamestnanosti osobitne a iba v prípade presiahnutia stropu podľa tohto ustanovenia, sa výška dávky musí prispôsobiť maximálnej hodnote. Žalobkyňa konštatovala, že takýto postup mohol nastať iba v prípade pracovného pomeru u zamestnávateľa Slovenský futbalový zväz, kde ide o sumu 58,5551 eur, nakoľko vymeriavací základ 23.077,54 eur u zamestnávateľa SFZ Marketing s.r.o. pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nezamestnanosti je nižší ako uvedený strop.
III.
Vyjadrenie žalovanej
10. Vo vyjadrení zo dňa 08.08.2018 žalovaná poukázala na vydané rozhodnutia správneho orgánu, na ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré v napadnutom rozhodnutí aplikovala, na oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bola žalobkyňa dňom 02.12.2016 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zopakovala argumentáciu z napadnutého rozhodnutia a na podľa nej najzásadnejšiu námietku žalobkyne, že nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká z každého povinného poistenia v nezamestnanosti osobitne, uviedla, že takýto postup zákon nestanovuje. Takýto postup stanovuje zákon v prípade posudzovania nároku na nemocenskú dávku a nie pri určení výšky dávky v nezamestnanosti. Odkázala na ust. § 58 ods. 1, § 58 ods. 3 ZSP a skonštatovala, že pre určenie výšky dávky v nezamestnanosti nie je možné posudzovať vznik nároku na dávku z každého povinného poistenia v nezamestnanosti samostatne a následne samostatne aj výšku denného vymeriavacieho základu z každého povinného poistenia v nezamestnanosti a výšku dávky určiť z úhrnného denného vymeriavacieho základu. Žalobu navrhla zamietnuť.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
11. Krajský súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu, či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia žalovanej sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).
13. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Z ustanovenia § 2 zák. NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov.
16. Podľa § 104 ods. 1, 7 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej aj „ZSP") v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
17. Podľa § 104a ZSP v znení zákona č. 572/2009 Z. z., do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 105 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov, poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 súd štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.
19. Podľa § 107 ZSP, dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.
20. Podľa § 108 ods. 1, 2, 6, 7 ZSP, výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je a/ v období od 01. januára do 30. júna kalendárneho roka, všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, b/ v období od 01. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
21. Podľa § 138 ods. 6 písm. b/ ZSP, vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
22. Podľa § 138 ods. 11 ZSP, ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.
23. Podľa § 116 ods. 8 ZSP, sa sumy dávok zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.
24. Podľa § 140 ods. 2 ZSP, zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistne na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.
25. Základnou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava: C.H.Beck, 2015.s.131, 133). Právne normy odvetvia sociálneho práva upravené (aj) v zákone č. 461/2013 Z.z. sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje zmierniť ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade. Princíp spravodlivosti je potrebné vykladať aj v kontexte ďalšieho znaku napĺňajúceho podstatu materiálneho chápania právneho štátu - princípu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).
26. Sporným v preskúmavanej veci je, či žalobkyni vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti osobitne z každého povinného poistenia, v nezamestnanosti a tiež výška dávky v nezamestnanosti.
27. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
28. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu č. 1692-2/2017-BA zo dňa 07.02.2017 v spojení s rozhodnutím č. 30661/2016-BAM-DvN zo dňa 08.12.2017 vo veci priznania nároku žalobkyne pri splnení zákonom ustanovených podmienok na dávku v nezamestnanosti od 02.12.2016, vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 58,0603 eur, na obdobie šiestich mesiacov, z hľadiska náležitého právneho posúdenia veci. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovanej, vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, z ktorého zistil, že žalobkyňa bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č. BA1/OSO/SVBAI-III/ZAM/2016/66787 zo dňa 06.12.2016 zaradená dňom 02.12.2016 do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňa 07.12.2016 podala žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Zo žiadosti vyplýva, že od 01.01.2012 do 31.10.2016 bola zamestnankyňou spoločnosti SFZ Marketing, s.r.o. a od 01.03.2013 do 31.10.2016 bola súbežne zamestnankyňou zamestnávateľa Slovenský futbalový zväz a v období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie preukázala dobu v nezamestnanosti v počte 1.065 dní, čím splnila podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti (§ 104 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31.12.2017), vzniknutého dňa 02.12.2016.
29. Žalobkyňa u oboch zamestnávateľov v období od 02.12.2014 do 01.12.2016, t.j. za 700 dní, z toho za 675 dní poistenia v nezamestnanosti, keďže v rozsahu 25 dní bola práceneschopná a nebola povinná odvádzať poistné na poistenie v nezamestnanosti, a tieto dni jej do rozhodujúceho obdobia neboli ani započítané, získala celkový vymeriavací základ 62.602,27 eur (23.077,54 eur + 39.524,73 eur) a po odpočítaní sumy 4.290 dní za uvedené obdobie, získala súčet vymeriavacích základov v sume 58.312,27 eur, z čoho denný vymeriavací základ je suma 86,3886 eur, získaný ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých bolo odvedené poistné na poistenie v nezamestnanosti a počtu dní rozhodujúceho obdobia (58.312,27/675=86,3886). Maximálny denný vymeriavací základ bol ku dňu 02.12.2016 (t.j. ku dňu zaradenia žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie) 58,0603, ako podiel dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2015 a čísla 365 (t.j. 2x 10596=21192/365=58,0603). Podľa ust. § 108 ods. 1 ZSP je výška dávky v nezamestnanosti 50 % vymeriavacieho základu, čo je 29,0301 eur a mesačná dávka zodpovedá počtu kalendárnych dní v mesiaci, za ktoré má nárok na dávku v nezamestnanosti.
30. Podľa § 55 ods. 2 ZSP v znení účinnom od 01.01.2013 do 31.12.2016, denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
31. Podľa § 58 ods. 2 ZSP, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
32. Podľa § 58 ods. 3 ZSP, úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 nesmie byť vyšší ako suma denného vymeriavacieho základu určená z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
33. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že postup, ktorého sa žalobkyňa v žalobe domáhala, teda že nárok na dávku v nezamestnanosti jej vznikol z každého povinného poistenia v nezamestnanosti osobitne, zákon nepripúšťa. Maximálny denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je limitovaný zákonom, nemôže byť prekročený ani pri súbehu pracovných pomerov a teda posudzovanie vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti z každého povinného poistenia v nezamestnanosti osobitne a aj určenie výšky denného vymeriavacieho základu osobitne z každého povinného poistenia a určenia výšky dávky v nezamestnanosti z úhrnu denného vymeriavacieho základu by založilo postup v rozpore s uvedenými kogentnými zákonnými ustanoveniami.
34. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe neposkytli dostatočnú argumentáciu na zmenu právneho posúdenia veci, správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery žalovanej spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bolo v súlade so zákonom, zákonné, vecne správne, podrobne a zrozumiteľne odôvodnené bolo i napadnuté rozhodnutie, a preto postupom podľa ust. § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
35. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).