Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/84/2024

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti o maloletú: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Staničné námestie 9, 040 01 Košice, dieťa rodičov: matka C. D., E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/ XX, XXX XX D. – G., a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XXX, XXX XX D. – G., zastúpený: LS Legal s.r.o., so sídlom Krivá 21, 040 01 Košice v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. H. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej navrhovateľ/otec) návrhom doručeným konajúcemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 31.05.2024 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle 367 , ktorým by zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len maloletá) do osobnej starostlivosti otca a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde pod. sp. zn.: . Otec taktiež žiadal, aby súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je bývalým druhom matky maloletej, s ktorou žil v jednej domácnosti približne 10 rokov. Počas spolužitia sa starali spoločne o ich maloletú. Matka však dňa 28.08.2023 zo spoločnej domácnosti odišla, pričom maloletú nechala u otca a od tohto čase žila maloletá v spoločnej domácnosti len s otcom, a to do určitého času. V tomto období matka komunikovala s maloletou prostredníctvom SMS správ s otcom a občas ju navštívila. Po mesiaci odlúčenia, dňa 19.09.2023 však matka podala na tunajší súd návrh na určenie úpravy rodičovských práv a povinností a určenia výživného k maloletej. Návrh matky je vedený na Mestskom súde Košice pod sp. zn. , pričom toto konanie priamo súvisí s týmto návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. V predmetnej právnej veci nebolo doposiaľ rozhodnuté, nakoľko súd nariadil znalecké dokazovanie. Na základe poskytnutia sociálneho poradenstva na tunajšom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sa otec s matkou dohodli, že do konečného rozhodnutia súdu budú fungovať tzv. dohodou SOS (2-3-2), ktorá spočíva v striedavej starostlivosti maloletej. Počas realizácie dohody SOS v čase, keď mala byť maloletá s matkou, zdržiavala sa v jej domácnosti v prenajatom byte na ulici G. XX C. D., v ktorom matka žila spolu s jej synom z predchádzajúceho manželstva, I.. Táto dohoda o zavedení dočasne striedavej starostlivosť o maloletú funguje medzi rodičmi, avšak nie medzi maloletou a jej matkou. Maloletá matku odmieta čoraz ráznejším spôsobom, ako to bolo v čase, keď matka odišla so spoločnej domácnosti, pretože už v tomto čase sa maloletá vyjadrovala, že mamku nechce. Faktická stav je toho času ešte v horší. V tomto čase maloletá prejavuje apatiu navštevovať domácnosť matky až excentrickým spôsobom, a to je pre budovanie ďalšieho zdravého psychického stavu maloletej neprijateľné. Návštevy matky v domácnosti otca, keď si matka príde vyzdvihnúť maloletú sú sprevádzané plačom a strachom zo strany maloletej. Nevedno, či tento strach maloletá prechováva k osobe matky, či k prostrediu, v ktorom s matkou žije alebo k

obom. Syn matky, I., totižto trpí poruchou autistického spektra. Jeho správanie je častokrát agresívne a sprevádzané výbuchmi hnevu, vulgárnymi slovami voči matke, pričom v minulosti nastala aj situácia, kedy maloletý I. na svoju matku zaútočil (dôkaz - Lekárske správy). Dňa 13.05.2024 sa otec ako aj matka maloletej zúčastnili psychologického vyšetrenia u súdom ustanovenej znalkyne G. C. J. G. z odboru Psychológia, odvetvia Klinická psychológia detí a dospelých, a ad hoc Poradenská psychológia. Psychologické vyšetrenie a predbežné vyjadrenie znalkyne naznačujú, že najlepším záujmom maloletej je zotrvanie v starostlivosti otca. Znalkyňa počas návštevy domácnosti otca pozorovala, že maloletá sa cíti bezpečne a dobre v prostredí, kde žije so svojím otcom. Naopak, prejavy strachu a odmietania voči matke a jej prostrediu naznačujú, že ďalší pobyt u matky by mohol byť pre maloletú traumatizujúci a v rozpore s jej najlepším záujmom. Znalkyňa spolu so svojím kolegom navštívila aj domácnosť otca, a to na základe pozvania maloletej, z čoho je zrejmé, že maloletá domácnosť otca vníma ako preferenčný domov a cíti sa tam dobre a bezpečne. Pri tejto návšteve bola prítomná rovnako aj matka maloletej. Počas návštevy sa maloletá v priebehu bežnej komunikácie dokonca vyjadrila, že matka jej občas dá na zadok. Tento fyzický trest je neprijateľný a môže byť považovaný za formu fyzického ubližovania. Okrem toho, znaky psychického stresu sú zjavné z jej odmietania byť v matkinom prostredí a strachu, ktorý prejavuje pri každom pokuse matky vziať ju k sebe. Otec má oprávnené obavy, že pokračovanie takejto situácie môže vážne ohroziť psychický a fyzický vývoj jeho dcéry. Tieto obavy otca vychádzajú z toho, že pozná matku, nakoľko s ňou dlho býval a sám bol svedkom toho ako matka bila svojho syna I., čo naznačuje, že má sklony využívať fyzické tresty pri výchove, čo je však z jeho pohľadu neprijateľné. Navyše k tomuto neprijateľnému správaniu matky neprispieva ani jej zdravotný stav, nakoľko sa v zdravotnej správe K. K. D., neurologická ambulancia zo dňa 30.10.2023, ktorá bola matkou doložená do súdneho spisu vedeného Mestským súdom Košice pod sp. zn. , okrem iného uvádza, že matka má „...dvojité videnie pretrv. ... aj zamieňanie slov už lepšie, už len občas...“. Zistenia lekára a diagnózy matky uvedené v predmetnej zdravotnej správe, najmä aneuryzmy majú jednoznačný vplyv aj na psychický stav matky a môžu jej vyvolávať aj psychické problémy. Tento zdravotný stav matky teda nielenže neprispieva k neprijateľnému správaniu matky voči maloletej, ale otec má za to, že ju dokonca robí nebezpečnou pre maloletú a jej zdravý vývoj. Dvojité videnie môže aj pri bežných situáciách spôsobovať problémy, ktorú môžu priamo ohrozovať zdravie a bezpečnosť osôb nachádzajúcich sa v blízkosti matky a rovnako tak aj bolesti rôzne druhu opísané v zdravotnej správe môžu robiť matku nervóznou, čoho výsledkom pri slabšej sebakontrole môžu byť aj neprimerané reakcie zo strany matky, či skratové správanie vo forme fyzického násilia voči svojím deťom (dôkaz - Zdravotná správa K. K. D., neurologická ambulancia zo dňa 30.10.2023). Pri štandardných situáciách, kedy rodič svojmu dieťaťu prejavuje emócie, napríklad prostredníctvom dotykov, maloletá neprejavovala záujem o túto náklonnosť zo strany matky, iba zo strany otca. Strata dôvery a strach voči matke zo strany maloletej je badateľná po každej stránke. Deň po tejto návšteve, teda dňa 28.05.2024 mala maloletá podľa dohody rodičov byť s matkou. Táto si pre maloletú riadne prišla, avšak maloletá opäť matku s plačom odmietla, nechcela s ňou so strachu odísť a chcela ostať s otcom. Vzhľadom na situáciu, ktorá nastala, matka odišla bez toho, aby si dcéru vzala so sebou. Otec po tomto incidente pre obavy o svoju dcéru aj ako aj vzhľadom na správanie matky navštívil taktiež aj Obvodné oddelenie policajného zboru, Košice - KVP v snahe situáciu vyriešiť a zabezpečiť, aby sa podobné situácie neopakovali, kde mu však samozrejme pomôcť nemohli. Je zrejmé, že maloletá je naviazaná na otca a s matkou odmieta tráviť čas, nemá voči osobe matke vybudovanú patričnú dôveru a má z nej strach (alebo z prostredia, v ktorom u matky zotrváva v čase, kedy je s ňou). Otec má za to, že ďalšie dodržiavanie SOS dohody, ktorá nie je síce záväzná, by bolo pre maloletú traumatizujúca a bolo by zjavne v rozpore s jej najlepším záujmom. Zverenie maloletej do starostlivosti otca, a to aj s ohľadom na citové väzby maloletej k otcovi, ktorý sa o ňu stará a ku ktorému prechováva dôveru, a v ktorom má istotu, ako aj vzhľadom na apatiu a strach voči matke, je podľa otca jediným možných prostriedkom na zamedzenie vzniku negatívnych emócii, ktoré maloletú následne ovplyvňujú nie len po psychickej stránke, ale aj tej fyzickej. Navyše matka maloletej plánuje dňa 07.06.2023 opustiť dočasne územie Slovenskej republiky a navštíviť Anglicko. Otec má dôvodné podozrenie, že v prípade, ak by sa tak stalo a matka by so sebou vzala aj maloletú, už by sa nevrátili. Odlúčenie maloletej od otca by mohlo závažne narušiť psychiku maloletej, a aj tomuto chce otec predísť. Východiskom tohto dôvodného podozrenia otca je najmä skutočnosť, že matka nemá záujem o striedavú starostlivosť a v konaní, ktoré je už vedené trvá výlučne na osobne starostlivosti o maloletú. Podľa : ,,Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa : ,,Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej starostlivosti.“ ,,Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych

pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.“ (Uznesenie Okresného súdu Pezinok, sp. zn. zo dňa 04.04.2024) Súd pri rozhodovaní o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti, prípadne do starostlivosti tretej osoby na základe nariadeného neodkladného opatrenia prihliada taktiež na relevantné ustanovenia Zákona o rodine (naplnenie hmotnoprávnych predpokladov). V zmysle Zákona o rodine: ,,Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.“ Na rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov má vplyv nie len osobnosť rodiča, ktorá má významný vplyv na zdravý vývoj osobnosti dieťaťa, ale aj vzťah dieťaťa k rodičovi ako aj prostredie, v ktorom maloleté dieťa žije u toho, ktorého rodiča. Zo správanie maloletej A. je zrejmé, že toho času nie je schopná akceptovať striedavú starostlivosť v podobe SOS dohody a jej odmietavý postoj voči matke len podporuje intenzívne citové naviazanie na otca. Ďalším faktorom, ktorý podľa otca, môže narúšať citové väzby k matke je syn I.. Ďalšie zotrvanie maloletej v domácnosti matky, aj keď je v obmedzenom časovom intervale podľa dohody SOS, ktorú rodičia praktizujú by mohlo mať každým dňom devastačnejšie následky na emocionálny stav maloletej, ktorý následne môže ovplyvniť jej psychiku. Maloletá je toho času 6- ročné dievčatko, ktoré je stále vo vývoji a ešte stále je emočne vysoko zraniteľná. Vystavovanie maloletej každý druhý alebo tretí deň takémuto emočnému a psychickému vypätiu, ako aj fyzickému násiliu (či už voči nej samej alebo voči matkinmu synovi I.), čo prežíva, keď je s matkou, by mohlo viesť k trvalým následkom na psychike dieťaťa. Podľa Rozsudku Krajského súdu Bratislava, sp. zn. : ,,Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých ( ) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.“ Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Najlepší záujem dieťaťa je teda základným princípom pri rozhodovaní o rodičovských právach a povinnostiach. Maloletá je v období, kedy je jej psychický a fyzický vývoj mimoriadne citlivý na okolité podmienky. Strach, stres a fyzické tresty, ktorým môže byť vystavená v starostlivosti matky, sú v priamom rozpore s jej najlepším záujmom. Otec preto žiada o dočasné zverenie maloletej do jeho výlučnej starostlivosti, aby mohol zabezpečiť jej bezpečné a stabilné prostredie, ktoré je nevyhnutné pre jej zdravý vývoj. K návrhu boli pripojené početného prílohy.

3. Súd dňa 04.06.2024 vykonal pojednávanie so súhlasom a za prítomnosti otca, jeho právneho zástupcu, matky, kolízneho opatrovníka a matky. Na pojednávaní súd umožnil účastníkom, aby sa vyjadrili k predmetu konania a zároveň súd vykonal výsluch znalkyňa ustanovenej v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn.12P/120/2023. Znalkyňa súdu poskytla aj úradný záznam zo dňa 27.05.2024.:

Súd okrem skutočností už uvedených v návrhu zistil nasledovné:

4. Maloletá pochádza z nemanželského zväzku navrhovateľa a matky.

5. Na Mestskom súde Košice sa vedie konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej pod sp. zn.: v ktorom bola ustanovená znalkyňa G. C. J. G..

6. Podľa ( ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

15. Podľa až 8 neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Ak súd neodkladným opatrením nariadi odovzdanie maloletého do starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, určí zároveň čas trvania neodkladného opatrenia, a to najdlhšie na šesť mesiacov. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. Ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia nebol podaný návrh na začatie konania vo veci samej a súd zistí, že existujú dôvody pre ďalšie zotrvanie maloletého v náhradnej starostlivosti, začne konanie vo veci samej aj bez návrhu. Súd zruší neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do desiatich dní od jeho doručenia.

16. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, resp. rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá a dôvod na takú to úpravu musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje.

17. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých, pri rozhodovaní o nariadení neodkladných opatrení musí súd rešpektovať základné princípy, na ktorých je založený Zákon o rodine. Medzi tieto princípy patrí aj skutočnosť, že predovšetkým rodičia majú hrať rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa musí byť preto vydané veľmi uvážlivo a

po starostlivom preskúmaní dôsledkov, ktoré môžu nastať, ako vo vzťahu k samotnému dieťaťu tak i medzi rodičmi a dieťaťom. Súd preto môže nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu.

18. Pri nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, kedy nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené (preukázané) okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. 19. Súd preskúmal návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami a po vykonanom pojednávaní došiel k záveru, že nie je daný naliehavý záujem na neodkladnej úprave pomerov k maloletej v zmysle podaného návrhu. Súd je toho názoru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenie v zmysle a nasl. je absolútne nedôvodný a to ako po skutkovej ako aj po právnej stránke.

20. Podľa ods. 1 neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade však otec - navrhovateľ ma maloletú v svojej starostlivosti a zároveň bráni matke, aby matka vykonávala starostlivosť o maloletú v zmysle rodičovskej dohody a zaužívanej praxe rodičov a maloletej. Pokiaľ otec poukazoval na dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia na základe strachu maloletej voči matke resp. jej plnoletému synovi, tak tieto dôvody neboli preukázané. Zároveň z výsluchu znalkyne má súd za preukázané, že maloletá nepociťuje strach k matke resp. jej plnoletému synovi a že maloletá má dobrý vzťah k otcovi ako aj matke. Znalkyňa taktiež uviedla, že počas znaleckého skúmania nezistila žiadne patologické prvky v osobnostiach oboch rodičov. V zmysle návrhu otca ďalším dôvodom na nariadenia neodkladného opatrenia bola cesta matky do zahraničia a jeho obava o zotrvaní matky a maloletej v zahraničí. Túto skutočnosť však otec ničím nepreukázal a matka uviedla, že je pravdou, že bude cestovať do zahraničia, avšak bez maloletej, pričom túto skutočnosť matka oznámila aj UPSVaR.

21. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci. Avšak záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Súd je toho názoru, že na takúto úpravu práv a povinností ako to požadoval otec v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení nie sú splnené zákonné podmienky a podľa súdu sa jedná len o pokus otca ako legalizovať stav, ktorým matke zamedzuje vykonávať starostlivosť o maloletú v rozpore s predchádzajúcou dohodou a praxou rodičov. Na základe uvedených skutočností súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). V zmysle , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.