Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoP-86-2024.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Subarea
4CoP/86/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, U. B..X, XXX XX Košice, dieťa rodičov: matky P. W., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. č.XXX/ XA, XXX XX W. - L., a otca Y. C., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č.XXXX/XXB, XXX XX W. - L., právne zastúpeného LS Legal s.r.o., Krivá č.21, 040 01 Košice, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 12P/84/2024-29 zo dňa 4.6.2024 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca maloletého dieťaťa, doručený dňa 31.5.2024, ktorým sa nariadením neodkladného opatrenia domáha zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti až do právoplatného skončenia konania, vedeného Mestským súdom Košice pod. sp. zn. 12P/120/2023.
2. Súd vo veci rozhodol po vypočutí účastníkov a znalkyne na pojednávaní, aplikujúc ustanovenia § 2 ods.1 a § 367 ods.1 až 8 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) v spojení s § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). V dôvodoch konštatoval, že v danom prípade nie je daný naliehavý záujem na neodkladnej úprave pomerov k maloletej v zmysle podaného návrhu, vyhodnotiac návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenie ako nedôvodný po skutkovej ako aj po právnej stránke. V danom prípade otec - navrhovateľ má maloletú v svojej starostlivosti a zároveň bráni matke, aby matka vykonávala starostlivosť o maloletú v zmysle rodičovskej dohody a zaužívanej praxe rodičov a maloletej. Tvrdený strach maloletej voči matke, resp. jej plnoletému synovi vyhodnotil súd ako nepreukázaný, keď z výsluchu znalkyne považuje za preukázané, že maloletá nepociťuje strach k matke, resp. jej plnoletému synovi a že maloletá má dobrý vzťah k otcovi ako aj matke. Znalkyňa počas znaleckého skúmania nezistila žiadne patologické prvky v osobnostiach oboch rodičov. Dôvodnosť obavy zo zotrvania matky a maloletej v zahraničí otec ničím nepreukázal a matka uviedla, že je pravdou, že bude cestovať do zahraničia, avšak bez maloletej, pričom túto skutočnosť matka oznámila aj UPSVaR. Súd je toho názoru, že na úpravu práv a povinností, ako to požadoval otec v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení, nie sú splnené zákonné podmienky a podľa súdu sa jedná len o pokus otca ako legalizovať stav, ktorým matke zamedzuje vykonávať starostlivosť o maloletú v rozpore s predchádzajúcou dohodou a praxou rodičov.
3. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonnej lehote otec maloletého dieťaťa odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. e/, f/, h/ CSP, navrhujúc zmenu napadnutého rozhodnutia v znení jeho návrhu, alternatívne zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietajúc
nesprávne vyhodnotenie dôkazov a nesprávne skutkové zistenia odvolateľ poukázal na výpoveď znalkyne zo dňa 4.6.2024, kedy maloletá odpovedala jasne a stručne, že áno má strach a na otázku znalkyne prečo, odpovedala, pretože ju mamka zbila po zadku, z čoho otec odvodzuje, že matka uplatňuje voči maloletej fyzické tresty, pričom tieto tvrdenia nemožno brať na ľahkú váhu. Vyhodnotenie súdu vo vzťahu k porušovaniu všeobecného zákazu používania fyzických trestov sankcií vo výchove odvolateľ nepovažuje za súladné so zákonom za sledovania najlepšieho záujmu maloletej. Stratu dôvery maloletej v matku odvodzuje odvolateľ aj z popisu správania maloletej pri vstupe do ambulancie znalkyne, hodnotené znalkyňou ako pociťovanie potreby uistiť sa, že je tam niekto kto dokáže zabezpečiť bezpečie. Súd tiež nepreskúmal okolnosti, týkajúce sa osobnosti syna matky v jej domácnosti, ktorú navštevuje aj maloletá a nevysporiadal sa s lekárskymi správami syna, trpiaceho Aspergerovým syndrómom, pričom otec poukazoval na nevhodnosť prostredia v domácnosti matky, spôsobenú práve agresívnym správaním sa syna, ktoré je pre vývin maloletej nežiadúce. Uvedené podľa odvolateľa predstavuje dostatočné osvedčenie skutočností na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej odvolateľ opakovane popisoval správanie sa syna v domácnosti matky a voči matke na podporu svojich tvrdení o nevyhovujúcom prostredí pre zabezpečenie riadnej výchovy a potrieb maloletej s ohľadom na ohrozenie jej duševnej a fyzickej integrity, kým bude zotrvávať v domácnosti matky a jej syna, čo súdom nesprávne nebolo zohľadnené. Podľa názoru otca súd nevykonal potrebné dôkazy pre zistenie rozhodujúcich skutočností na nariadenie neodkladného opatrenia a obmedzil sa výlučne na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsluchu znalkyne, považujúc to za nesprávny a nedostatočný postup súdu. Ďalej namietal, že súd sa nevysporiadal s tvrdeniami o neprijateľnom správaní matky, zapríčinenom jej zdravotným stavom, pričom iba tvrdenie znalkyne nemožno považovať za základ, nakoľko s ňou strávila len minimum času. V ďalšom odvolateľ už len aplikoval hodnotiace úsudky, prináležiace súdnym autoritám.
4. S odvolaním otca vyjadrila nesúhlas matka maloletého dieťaťa, ktorá považuje tvrdenia otca za vykonštruované skutočnosti, aby jej bolo bránené v styku s maloletou dcérou. V spise kolízneho opatrovníka je dokázané a zaznamenané, že otec maloletej opakovane bráni v styku a obmedzuje rodičovské práva matky. V rámci relevantných skutočností matka uviedla, že dieťa do 30.6.2024 fungovalo v dohodnutej striedavej starostlivosti 2-3-2 (dní), riadne chodilo do materskej školy, navštevovala s ňou lekára, krúžky, dodržiavala tento styk. V materskej škôlke, vedomí si súčasnej situácie, videli, že dieťa je spokojné ak ju doprevádza, aj po ňu chodí do škôlky, s úsmevom, teší sa na ňu (matku). Otec neustále na základe svojej domnienky vykonštruuje scenáre, ako sa jej dcéra bojí a že jej fyzicky ubližuje, že nie je schopná matka kvôli zdravotného stavu, čo je tiež len domnienka navrhovateľa. Ako matka neuplatňuje žiadne fyzické tresty voči maloletej a toho času navštevuje terapie u psychologičky v inštitúcii pre týrané ženy. Všetky tvrdenia, ktoré uvádza navrhovateľ, sú vymyslené. Dňa 11.6.2024 bola uzatvorená dohoda medzi rodičmi o týždennej úprave styku na styk na letné prázdniny, kde vypovedala aj maloletá dcéra, že s takouto úpravou súhlasí a teší sa na to, ako bude s mamkou, o čom priložila fotografiu. Svoje správanie hodnotí ako normálne, spolupracuje od začiatku s úradmi, kuratelou, znalkyňou a škôlkou. Maloletá má záujem, aby sa s ňou stretávala, stále sa ňu teší, o čom svedčia videonahrávky, fotografie, výpovede svedkov. Stále majú spoločné programy, kde sa cíti výborne. K tvrdeniam otca o jej synovi, ktoré považuje za vymyslené, uviedla, že syn trpí Aspergerovým syndrómom, ale je veľmi inteligentný, ukončil základnú školu a je prijatý na súkromnú strednú odbornú školu ekonomicko-technickú. Syn sa nespráva tak, ako uvádza navrhovateľ. Toho času neužíva žiadne lieky a môže doložiť pedopsychologické správy. Navrhovateľ od jej odchodu zo spoločnej domácnosti neustále útočí na jej osobu, osobu jej syna, ktorý s ním teraz nemá žiaden kontakt, syn s ním nechce hovoriť, lebo sa mu stále vybavujú spomienky na to, ako mu ubližoval v spoločnej domácnosti. Súd môže kontaktovať základnú školu syna, hovoriť s triednou učiteľkou, školskou psychologičkou, syn reprezentoval školu, chodil na rôzne súťaže a olympiády. Matka ďalej uviedla, že otec manipuluje maloletou, hovorí jej čo má povedať, bojí sa ozvať (maloletá) a vyjadriť svoj názor. Údaje otca sú ničím nepodložené, sú to jeho domnienky, názory. Jej domácnosť je vhodná na to, aby tam bola aj maloletá. Syn nemá stavy výbuchu, nehovorí vulgárne a so sestrou majú pekný vzťah.
5. Podľa predloženej správy kolízneho opatrovníka došlo dňa 11.6.2024 k dohode rodičov vo veci úpravy stretávania sa s maloletou dcérou v týždňových intervaloch aktuálne počas letných prázdnin za súčasného súhlasu maloletého dieťaťa, resp. do skončenia súdneho pojednávania. Rodine bolo poskytnuté sociálne poradenstvo.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods.5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
7. V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, vedenej súdom prvej inštancie pod sp.zn. 12P/120/2023 na základe návrhu matky nebolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Z predloženého spisu vyplýva, že maloleté dieťa je na základe dohody rodičov, za akceptovania názoru maloletej, aktuálne striedavo v starostlivosti matky a otca, ktorá má prebiehať v týždňových intervaloch, nateraz bez preukázaného narušovania kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi, resp. bez konkretizovaných problémov v styku. K nastaveniu stretávania došlo za súčasne otcom tvrdenej okolnosti o nevhodnom vplyve, či správaní sa syna matky, resp. brata maloletého dieťaťa.
8. Ako už uviedol súd prvej inštancie, potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. Pre účely zabezpečenia takejto ochrany v prípade naliehavej potreby pri hroziacej ujme formou nariadenia neodkladného opatrenia je postačujúca existencia okolností, z ktorých sa dá vyvodiť opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň v rovine osvedčenia.
9. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné za daných okolností vyhovieť. Z vyjadrení otca, matky aj kolízneho opatrovníka nevyplývajú skutočnosti, ktoré by osvedčovali nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v celom navrhovanom rozsahu a takéto neboli zistené ani v priebehu odvolacieho konania. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého nedošlo k splneniu zákonných podmienok pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia v danom prípade. Okolnosti narušenia zdravého výchovného prostredia maloletého dieťaťa v dôsledku správania sa a konania osoby blízkej - brata maloletej, ako aj priebeh výkonu rodičovských práv matky v jej domácnosti vo vzťahu k jej dcére, rovnako tak otca, bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom konaní, ktorého výsledkom bude úprava rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa. Aktuálne ani odvolací súd nekonštatuje také skutočnosti na strane matky maloletého dieťaťa, ktoré by ju vylučovali zo starostlivosti o výchovu a výživu jej maloletého dieťaťa. Tvrdenia otca
- odvolateľa tak v celom rozsahu ostávajú len v rovine tvrdení.
10. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam len opätovne poznamenáva, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Môže byť nariadené len vtedy, resp. dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Zároveň stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd rozhodne o poskytnutí ohrozenému alebo porušenému právu definitívnej ochrany. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
11. Súčasne však odvolací súd zdôrazňuje, že výchova maloletého dieťaťa vyžaduje od rodičov primárne sledovať záujem dieťaťa na zabezpečení potrieb, tiež pocitu bezpečnosti a stability výchovného prostredia, za súčasného akceptovania nastaveného režimu maloletého dieťaťa a je dôležité predchádzať stresovým zážitkom maloletej, ktoré sa javia byť vyvolávané konfliktom rodičov. Nutné je predchádzať možným nepriaznivým dopadom na psychiku maloletého spoločného dieťaťa, rešpektujúc jeho právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom (§ 30 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). Odpútanie sa od osobného partnerského konfliktu pri primárnom zabezpečovaní záujmu spoločného maloletého dieťaťa je predpokladom pre dosiahnutie rodičovskej dohody pri jeho výchove, ktorú zákon vždy uprednostňuje.
12. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na výsledky ďalšieho riadneho dokazovania, vykonávaného v konaní vo veci samej o úpravu práv a povinností rodičov k spoločnému maloletému dieťaťu, nebude vylúčený postup súdu podľa § 360 a nasl. CMP, pričom terajšie rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pri zmene skutkových okolností, resp. na základe riadne vykonaného dokazovania, nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 CSP).
13. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako v celom rozsahu vecne správne potvrdil (§ 387 CSP).
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).