Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-22-2024.pdf
PDF · 106.1 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/22/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej vo veci žalobcu: BDD TRADE, spol s r.o., so sídlom Záhradnícka 93, 821 08 Bratislava, IČO: 54 207 576, zastúpeného Advokátska kancelária LEGALION s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 309/1, 905 01 Senica, IČO: 55 070 396, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., 2/ G. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., obaja zastúpení Mgr. Ladislavom Polomom, advokátom so sídlom Turecká 24, 940 01 Nové Zámky, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/16/2024-52 zo dňa 29.02.2024 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese E. F., obec E. F., kat. úz. E. F., vedeným na LV č. XXXX, evidovaným Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, ako pozemky, parcely registra „I.“, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1300 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 49 m2, stavba - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/X, stavba - garáž súp. č. XXXX postavená na parc. č. XXXX/X, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalovaných, a to až do právoplatného skončenia konania o zaplatenie sumy 635.000 eur. Výrokom II. súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom III. žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1, 3, § 328 ods. 2, 3, § 329 ods. 1, 2, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že návrh žalobca odôvodnil tým, že v upomínacom konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/1894/2023 bol dňa 21.12.2023 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 635.000 eur s úrokom z omeškania 13,50% ročne od 22.11.2023 do zaplatenia. Tento nárok vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2021, ktorou žalovaný 1/ postúpil na žalobcu pohľadávku vo výške 661.375 eur. Touto zmluvou boli ďalej riešené vzťahy medzi nimi, ktoré boli uplatnené v konaní Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5C/109/2017. V článku III. si zmluvné strany dojednali, že postupník uhradí postupcovi odplatu vo výške 661.375 eur za postúpenie pohľadávky po vymožení postupovanej pohľadávky. Hoci žalovanému 1/ právo na odplatu nevzniklo, žalobca mu vyplatil sumu 635.000 eur, a to z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca po doručení platobného rozkazu z výpisu z LV č. XXXX zistil, že na predmetnom LV je vyznačená plomba, na základe V629/2024. Z toho vyplýva, že žalovaní sa po
vydaní platobného rozkazu začali zbavovať svojho majetku, a to pravdepodobne za tým účelom, aby pohľadávka žalobcu nebola uspokojená. Mal za to, že konanie žalovaných je účelové, so zámerom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky. Žalobca okrem návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tými istými skutočnosťami, akými odôvodnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
3. Súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj písomností a dôkazov a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobca osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáhal zabezpečenia pohľadávky vzniknutej žalovanému 1/ z uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom konania pred Okresným súdom Banská Bystrica a vedie sa pod sp. zn. 9Up/1894/2023, pričom predmetom konania je zaplatenie sumy 635.000 eur s príslušenstvom. V súvislosti so zriadením záložného práva mal súd za to, že žalobca hodnoverným spôsobom preukázal, že žalovaní sa zbavujú, resp. majú úmysel sa zbaviť predmetu svojho vlastníckeho práva, čo dokladoval aktuálnym výpisom z LV č. XXXX, teda tieto nehnuteľnosti previedli na tretiu osobu počas konania o zaplatenie sumy 635.000 eur. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti konštatoval, že žalobca preukázal existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že žalovaní sa zbavujú majetku a že žalovaní nedisponujú dostatočným majetkom na to, aby mohli v budúcnosti uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, že tak bude súdom rozhodnuté v konaní o žalobe vo veci samej. S poukazom na tú skutočnosť, že neodkladné opatrenie nariadi súd len v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bolo vyhovené návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Súd preto považoval žalobcu za úspešného a neúspešného v rovnakom rozsahu, teda 50 %.
5. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ navrhujúc napadnuté rozhodnutie zrušiť. Namietali porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. b), f) CSP). Uviedli, že pri vydaní rozhodnutia sa súd prvej inštancie spoliehal výlučne na tvrdenia žalobcu bez toho, aby si ich pravdivosť overil, hoci na to mal možnosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané bez zachovania princípu kontradiktórnosti konania a bez dodržania zákonom ustanovenej povinnosti umožniť protistrane vyjadriť sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte pred rozhodnutím súdu. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje nepresnosti, ktoré ho robia nepreskúmateľným. V samotnom výroku I. súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie až „do zaplatenia sumy 635.000 eur“. Takto všeobecne špecifikovaná doba, na ktorú sa zabezpečovacie opatrenie nariaďuje, spôsobuje možnosť jeho eventuálneho nekonečného trvania. Žalobca proti nemu (žalovanému 1/) podal v upomínacom konaní sp. zn. 9Up/1894/2023 žalobu na zaplatenie 635.000 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pričom dňa 21.12.2023 bol vo veci vydaný platobný rozkaz. Súd však neprihliadol na skutočnosť, že ešte dňa 19.01.2024 podal proti platobnému rozkazu odôvodnený odpor, ktorý bol Okresným súdom Banská Bystrica akceptovaný, čím došlo k zrušeniu predmetného platobného rozkazu. Súd prvej inštancie v bode 5. napádaného uznesenia konštatoval, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2021 súd zistil, že „... suma 635.000 bola žalovanému 1/ zo strany žalobcu vyplatená, aj keď neboli dodržané podmienky zmluvy o postúpení pohľadávky.“ Súd prvej inštancie však žiadnym spôsobom neodôvodnil, akým spôsobom dospel k takémuto názoru. Nie je zrejmé, ako sa súdu prvej inštancie mohla existencia pohľadávky žalobcu javiť ako pravdepodobná. Ak by súd prvej inštancie vykonal aspoň elementárne zhodnotenie tvrdení a dôkazov v predmetnej veci, nikdy nemohol dospieť k záveru o pravdepodobnosti pohľadávky žalobcu. Práve naopak, dospel by k záveru, že ide o zjavne účelné bezúspešné uplatňovanie práv súdnou cestou a o šikanózny výkon práv. Súd tiež žiadnym spôsobom neodôvodnil záver, že nedisponujú dostatočným majetkom, aby v budúcnosti mohli uspokojiť pohľadávku žalobcu. O predaji nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese E. F., vedených na LV č. XXXX uvažovali už dlhšiu dobu, pričom o ich predaji vstúpili do rokovaní už v priebehu roka 2023. Naviac zistili, že dňa 29.02.2024 (v rovnaký deň ako bol podaný návrh), bol na kataster nehnuteľností podaný návrh na vklad (V-999/24). Predmetom tohto návrhu je údajný predaj pozemku, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 49 m2, vedenom na LV č. XXXX v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve, a to bulharskému občanovi, ktorého vôbec nepoznajú. Podpis žalovaného 1/ na kúpnej zmluve je sfalšovaný, pričom nie je úradne overený.
6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca uvádzajúc, že zrušenie platobného rozkazu je síce pravdivá informácia, avšak to nemení nič na tom, že existencia peňažnej pohľadávky medzi stranami sporu bola predloženými dôkazmi preukázaná. Na vydanie platobného preukazu poukazovali práve z dôvodu, že dôkazy, ktoré k žalobe pripojili jednoznačne preukazujú existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/, inak by v upomínacom konaní nebol vydaný platobný rozkaz. Napokon zrušenie platobného rozkazu bolo len na základe podaného odporu, ktorý obsahoval klamlivé a zavádzajúce tvrdenia. Pravdivosť tvrdení bude napokon preukázaná aj v konaní o zaplatenie pohľadávky. Tvrdenia, že o predaji nehnuteľností rozmýšľali už dlhšiu dobu, pričom dokonca vstúpili aj do predzmluvných rokovaní, žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali. Je pritom jednoznačné, že pokiaľ by už v roku 2023 zvažovali predaj nehnuteľností a viedli by predzmluvné rokovania, mali by o tom aj relevantné dôkazy. Nesúhlasil, že by z jeho strany išlo o šikanózny výkon práv. On totiž nemá žiadny dôvod, prečo by sa uchýlil k šikanovaniu žalovaných. Vyjadril prekvapenie, pokiaľ žalovaní a ich právny zástupca považujú podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za šikanózny, a to aj napriek tomu, že bolo jednoznačné, že prichádza k prevodu majetku. Stručne sa vyjadril i k ďalším argumentom žalovaných uvádzaných v podanom odvolaní. Záverom navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. Výrok II. o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.
8. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovanom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
10. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladané opatrenie.
13. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal zabezpečenia jeho pohľadávky v sume 635.000 eur s príslušenstvom formou zriadenia záložného práva k navrhovaným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných. Návrh odôvodnil tým, že v upomínacom konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Up/1894/2023 bol dňa 21.12.2023 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 635.000 eur s úrokom z omeškania 13,50% ročne od 22.11.2023 do zaplatenia. Tento nárok vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2021, ktorou postúpil žalovaný 1/ na žalobcu pohľadávku vo výške 661.375 eur. V zmluve boli riešené v článku III. podmienky postúpenia pohľadávky, kde bolo dojednané vyplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 661.375 eur, pričom žalovaný 1/ ako postupca mal nárok na zaplatenie odplaty iba v prípade, ak žalobca vymôže pohľadávku alebo aspoň jej časť. Hoci žalovanému 1/ právo na odplatu nevzniklo, žalobca mu vyplatil sumu 635.000 eur. Žalobca po doručení platobného rozkazu zistil z výpisu z LV č. XXXX, že na predmetnom LV je vyznačená plomba na základe V629/2024. Mal za to, že žalovaní sa po vydaní platobného rozkazu začali zbavovať svojho majetku, a to pravdepodobne za tým účelom, aby jeho pohľadávka nebola uspokojená. Okrem návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal spolu s týmto návrhom aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tými istými skutočnosťami. O návrhoch žalobcu rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým výrokom I. návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných špecifikovaných vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, výrokom II. súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie.
18. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi zabezpečovacie opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom súd nie je povinný vykonávať osobitné dokazovanie a vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme, na podklade najmä listinných dôkazov. Žalobca musí k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 v spojení s § 344 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda len povahu osvedčovania, keď žalobca musí osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemôže vzniknúť zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá sa má zabezpečiť a hodnotou veci, ktorá bude predmetom záložného práva.
19. Odvolací súd konštatuje, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predložených listinných dôkazov a napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že právny názor súdu prvej inštancie o dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu osvedčenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie je správny. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca doložením vydaného platobného rozkazu v konaní sp. zn. 9Up/1894/2023, listom vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E. F. a dostatočne konkrétnou skutkovou a právnou argumentáciou v podanom návrhu primerane osvedčil obavu z ohrozenia výkonu exekúcie pre prípad, že by bol v spore o zaplatenie sumy 635.000 eur s príslušenstvom úspešný. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem návrhu na jeho nariadenie, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie.
20. V posudzovanom spore žalobca skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi osvedčil existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami spočívajúcom v peňažnej pohľadávke žalobcu voči žalovanému 1/, pričom o tomto nároku žalobcu, ktorého uspokojenie má byť predmetom
ohrozenej exekúcie, bude rozhodovať súd prvej inštancie v konaní o zaplatenie sumy 635.000 eur s príslušenstvom. Toto konanie sa vedie na upomínacom súde - Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9Up/1894/2023, ktorý vo veci vydal platobný rozkaz predložený žalobcom. Hoci bol vydaný platobný rozkaz v dôsledku podaného odporu zrušený, v súlade so zákonom č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní sa vec na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní postúpi súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, ktorý bude v tomto konaní pokračovať. Žalobca tiež osvedčil existenciu spôsobilého predmetu záložného práva - nehnuteľností vedených Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. E. F. ako pozemky, parcely registra „I.“, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1300 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 49 m2, stavba
- rodinný dom súp. č. XXXX postavená na parc. č. XXXX/X, stavba - garáž súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, ktoré boli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
- žalovaných. Obava, že exekúcia bude ohrozená bola dostatočne spoľahlivo preukázaná vyznačenou plombou V 629/2024 na LV č. XXXX, ktorú katastrálny úrad vyznačil v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti. Aj keď žalovaní uvádzali, že o predaji nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. E. F. uvažovali už dlhšiu dobu, pričom do rokovaní o ich predaji vstúpili už v priebehu roka 2023, uvedené tvrdenie nebolo zo strany žalovaných preukázané, pričom ak by k rokovaniam pristúpili už skôr, toto tvrdenie by vedeli pred súdom preukázať. Čo sa týka vkladu V 999/24 zo dňa 29.02.2024, odvolací súd túto skutočnosť vyhodnotil ako irelevantnú pre posúdenie nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom nebola preukázaná žiadna súvislosť medzi žalobcom a údajným bulharským občanom. Žalobca takúto spojitosť výslovne poprel.
21. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súd neprihliadol na skutočnosť, že žalovaný 1/ ešte dňa 19.01.2024 podal proti platobnému rozkazu odôvodnený odpor, ktorý bol Okresným súdom Banská Bystrica akceptovaný, čím došlo k zrušeniu predmetného platobného rozkazu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia prihliadol na skutočnosť, že proti platobnému rozkazu bol podaný odpor, ktorý spôsobil jeho zrušenie, avšak ani zrušenie platobného rozkazu nie je dôvodom pre neposkytnutie právnej ochrany žalobcovi, pretože konanie o zaplatenie sumy 635.000 eur s prísl. nie je zrušením platobného rozkazu právoplatne skončené. O peňažnej pohľadávke žalobcu sa bude rozhodovať v súdnom konaní, ktoré prebehne po zrušení platobného rozkazu na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že podaním odporu a následným zrušením platobného rozkazu nedošlo k ukončeniu konania o zaplatenie sumy 635.000 eur s prísl., ale to bude i naďalej prebiehať vykonávaním dokazovania a rozhodnutím vo veci samej. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súdu prvej inštancie sa existencia pohľadávky žalobcu javila ako pravdepodobná. S posúdením pravdepodobnosti pohľadávky žalobcu sa odvolací súd stotožňuje, pretože podmienkou pre vydanie platobného rozkazu upomínacím súdom je, že uplatnený nárok žalobcu je možné odôvodnene predpokladať. Pokiaľ mal upomínací súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 635.000 eur s prísl. za odôvodnene predpokladaný, aj pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení je dôvodné pohľadávku žalobcu považovať za pravdepodobnú a nejde o zjavne účelné bezúspešné uplatňovanie práva súdnou cestou, ani o šikanózny výkon práva. Ak sa pohľadávka žalobcu a jeho obava z ohrozenia exekúcie javí z obsahu doložených listinných dôkazov a skutkových tvrdení ako dôvodná, ako tomu bolo v tomto prípade, možno návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
22. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 635.000 eur, a teda či suma 635.000 eur bola žalovanému 1/ zo strany žalobcu vyplatená, aj keď neboli dodržané podmienky zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedené bude predmetom posudzovania a preukazovania v konaní o zaplatenie sumy 635.000 eur s prísl. V tomto konaní je podstatnou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tá skutočnosť, že sa vedie konanie o zaplatenie sumy 635.000 eur s prísl., v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia tejto peňažnej čiastky, pričom ak bude v tomto konaní procesne úspešným a súd jeho žalobe vyhovie, na základe právoplatného rozhodnutia súdu sa bude môcť domáhať vymoženia tejto pohľadávky od žalovaného 1/. Prípadná exekúcia sumy 635.000 eur s prísl. by mohla byť ohrozená, a to práve v prípade, ak by žalovaný 1/ nedisponoval dostatočným majetkom, ktorý by bolo možné zexekvovať za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu. V prípade keď žalovaný 1/ nevlastní žiadny iný majetok väčšej hodnoty, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou na vymoženie žalobcovej pohľadávky, žalobca môže svoj nárok uspokojiť len prostredníctvom predmetnej nehnuteľnosti, pričom ak by došlo k prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, podstatne by to sťažilo, resp. zmarilo vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky. Odvolaciu námietku, že súd nezdôvodnil ako dospel k záveru, že žalovaní
nedisponujú dostatočným majetkom na uspokojenie pohľadávky, považoval odvolací súd za nedôvodnú, pretože v danom prípade ide o pohľadávku vo výške 635.000 eur s prísl., čo je vysoká finančná čiastka, preto zbavenie sa akéhokoľvek nehnuteľného majetku môže mať za následok ohrozenie exekúcie v takto vysokej sume. Navyše žalovaní pokiaľ pred odvolacím súdom tvrdili, že majú dostatočný majetok na uhradenie pohľadávky žalobcu, resp. majetok, ktorý môže byť zexekvovaný za účelom uspokojenia žalobcu, mohli tvrdené skutočnosti preukázať dôkazmi. Bez preukázania, že disponujú majetkom na uhradenie pohľadávky žalobcu v prípade, ak bude v spore o zaplatenie sumy 635.000 eur s prísl. úspešný, zostali tvrdenia žalovaných len v rovine ničím nepodložených tvrdení.
23. Z uvedeného vyplýva, že žalobca svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil všetky zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovaných, že súd sa pri vydaní rozhodnutia spoliehal výlučne na tvrdenia žalobcu bez toho, aby si ich pravdivosť overil. Čo sa týka odvolacej námietky, že rozhodnutie bolo vydané bez zachovania princípu kontradiktórnosti konania a bez dodržania zákonom ustanovenej povinnosti umožniť protistrane vyjadriť sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého môže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre konanie o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení platí osobitný procesný postup, kedy súd nemusí striktne dodržať všetky ustanovenia CSP inak platné pre kontradiktórny civilný proces a nemusí protistrane umožniť sa vyjadriť k podanému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nejde o žiadne procesné zvýhodňovanie jednej strany, ale zákonný procesný postup, pretože vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom alebo zabezpečovacom opatrení by vo väčšine prípadov znemožnilo poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany a súčasne zmarilo účel, ktorý je návrhom sledovaný.
24. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že súd nariadil zabezpečovacie opatrenie „do zaplatenia sumy 635.000 eur“, pričom takto všeobecne špecifikovaná doba môže spôsobiť nekonečnosť trvania zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd považoval túto námietku za účelovú a nedôvodnú. Z výrokovej časti napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd nariadil zabezpečovacie opatrenie do právoplatného skončenia konania o zaplatenie sumy 635.000 eur s prísl., čím je presne špecifikovaná doba trvania nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Nekonečné trvanie zabezpečovacieho opatrenia je preto vylúčené.
25. Odvolací súd teda konštatuje, že odvolanie žalovaných voči vyhovujúcemu výroku I. a súvisiacemu výroku III. o trovách konania bolo podané nedôvodne, preto v súlade s § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.
26. Pred potvrdením nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd tiež zvážil, či v jeho dôsledku zásah do práv dotknutej strany je primeraný osvedčenému porušeniu práv žalobcu a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a skúmal aj to, či je návrh prípustný z hľadiska ústavno- procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť dotknuté výrokom zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že nariadené zabezpečovacie opatrenie nie je v rozpore so zásadou primeranosti zásahu a ústavno-procesnými princípmi civilného procesu.
27. Záverom odvolací súd uvádza, že podľa § 329 ods. 2 CSP je pre nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako aj zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP) rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd bez ohľadu na oznámenie Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho odboru zo dňa 21.05.2024 o zmene vlastníctva k dotknutým pozemkom na základe povolenia vkladu evidovaného pod V 629/2004, odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil, pričom vychádzal zo stavu, ktorý platil v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).