Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/53/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Resumo, s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 458 272, právne zast.: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15362/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-BB-OOP3-2021/007708-002 zo dňa 06. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Na základe žiadosti a predloženého zámeru o zmene navrhovanej činnosti „Zvýšenie kapacity zariadenia na spracovanie odpadových pneumatík“ predloženého ďalším účastníkom konania Resumo, s.r.o. začal Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie (orgán verejnej správy 1. stupňa) zisťovacie konanie v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“ alebo „Zákon o EIA“). Rozhodnutím č. OU- BR-OSZP-2020/000665-020 zo dňa 19.06.2020 orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a a zákona o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov tak, že zmena navrhovanej činnosti „Zvýšenie kapacity zariadenia na spracovanie odpadových pneumatík“ navrhovateľa Resumo, s.r.o., Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 458 272, spracovateľom ktorej je spoločnosť Umwelt, s.r.o., Topoľova 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 656 639, predmetom ktorej je zvýšenie kapacity zariadenia na spracovanie odpadových pneumatík zo súčasných 4 972 ton/rok na 13 000 ton/rok a doplnenie skladovacej plochy pre príslušné zariadenie sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Uvedenú zmenu navrhovanej činnosti je preto možné predložiť povoľujúcemu orgánu na schválenie. Vzhľadom na charakter činnosti, informácie uvedené v

predloženom zámere o zmene navrhovanej činnosti a doručené stanoviská boli uložené nasledovné opatrenia:

- po ukončení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie požiadať Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie o zmenu súhlasu č. OU-BR-OSZP-2018/005611-005 zo dňa 17.07.2018, právoplatné dňa 07.08.2018, podľa o odpadoch, nakoľko zmenou navrhovanej činnosti dôjde k zmene uvedeného súhlasu,

- dodržať ustanovenia o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a príslušných technických noriem v súvislosti s dotknutými pozemnými komunikáciami. Dopravné napojenie areálu je na cestu I/72, t. j. pozemnú komunikáciu I. triedy. V prípade, že dôjde k zásahu do uvedenej komunikácie, je potrebné sa pred realizáciou obrátiť na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý je vecne a miestne príslušným orgánom pre toto vybavenie,

- doplniť informáciu o existujúcom počte parkovacích stojísk,

- všetky dopravné parametre je potrebné navrhnúť v súlade s príslušnými normami STN a technickými predpismi,

- po realizácii navrhovanej činnosti a osadení nového strojného a technologického zariadenia bude potrebné vykonať objektivizáciu faktorov pracovného prostredia.

2. V priebehu administratívneho konania doručili svoje písomné stanovisko Okresný úrad Brezno, odbor krízového riadenia, Okresný úrad Brezno, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie - štátna správa odpadového hospodárstva, štátna správa ochrany ovzdušia, štátna správa ochrany prírody a krajiny a štátna vodná správa, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, inštitút dopravnej politiky, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica. Pripomienky a stanovisko k zmene navrhovanej činnosti doručil aj žalobca v pozícii dotknutej verejnosti, konkrétne v podaní zo dňa 20.01.2020. K pripomienkam žalobcu sa vyjadril ďalší účastník konania - navrhovateľ posudzovanej činnosti.

3. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na komplexné výsledky zisťovacieho konania, ktoré nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky zmeny navrhovanej činnosti nedospel k záveru, že posudzovanie vplyvov zmeny navrhovanej činnosti výstavby je opodstatnené, preto výstupom zisťovacieho konania je rozhodnutie o tom, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ďalej uviedol, že požiadavka posudzovania zmeny navrhovanej činnosti, ako aj jednotlivé pripomienky k navrhovanej zmene činnosti žalobcu, boli vysvetlené v stanovisku spracovateľa zámeru a je postačujúca na to, aby bol proces ukončený rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Uviedol, že vychádzal z komplexných výsledkov zisťovacieho konania a dotknuté orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia a vyslovili vo svojich stanoviskách názor, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní. Niektoré pripomienky boli zahrnuté do opatrení určených vo výrokovej časti rozhodnutia, ďalšie sa týkajú povinností vyplývajúcich z ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, preto nemohli byť predmetom rozhodovania a budú riešené v rámci povoľovacieho procesu. Zmena navrhovanej činnosti je v k. ú. H. a sú známe vplyvy na životné prostredie uvedeného územia. Navrhovaná činnosť nevyvolá nové vplyvy. Uvedená skutočnosť sa prejavila aj v stanoviskách od dotknutých orgánov a subjektov, ktoré dali kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti, resp. pripomienkované nedostatky boli vysvetlené v stanovisku spracovateľa zámeru. Opatrenia pre túto zmenu navrhovanej činnosti sa ukladajú z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru a primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 Zákona o posudzovaní vplyvov o životné prostredie. Zmena navrhovanej činnosti neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a boli splnené podmienky podľa zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou zámeru o zmene navrhovanej činnosti.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2021/007708-002 zo dňa 06.05.2021 tak, že v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že podmienky navrhnuté žalobcom, ktoré boli obsahom podania označeného ako „Vyjadrenie v procese k zámeru Zvýšenie kapacity zariadenia na spracovanie odpadových pneumatík“ zo dňa 20.01.2020 nemajú relevanciu vo vzťahu k navrhovanej zmene. Uviedol, že žalobca sa dostatočne neoboznámil ani s napadnutým rozhodnutím a ani so samotným oznámením o zmene navrhovanej činnosti, nakoľko navrhovanými podmienkami požadoval riešiť skutočnosti, ktoré sú v oznámení o zmene navrhovanej činnosti vyriešené, resp. s navrhovanou zmenou vôbec nesúvisia. Zmena činnosti nebude mať vplyv na zmenu zdroja znečisťovania ovzdušia, ktorý je už v súčasnosti kategorizovaný ako stredný zdroj znečisťovania. Spôsob preukazovania skutočností vyplývajúcich z právnych predpisov na ochranu ovzdušia nie je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a dohľad nad dodržiavaním a uplatňovaním týchto ustanovení je vykonávaný orgánmi ochrany ovzdušia. Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany ovzdušia nevzniesol voči navrhovanej zmene žiadne pripomienky ani požiadavky. Podľa o ovzduší v znení neskorších predpisov je prevádzkovateľ stredného zdroja znečisťovania okrem iného povinný zisťovať množstvo znečisťujúcich látok vypúšťaných zo stacionárneho zdroja ustanoveným spôsobom a postupom schváleným okresným úradom a oznamovať elektronicky okresnému úradu každoročne do 15.februára údaje o stacionárnom zdroji, emisiách, dodržiavanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania emisných kvót za uplynulý kalendárny rok do Národného emisného informačného systému ustanoveným spôsobom a na požiadanie poskytovať aj ďalšie údaje. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné podmienku monitorovania uvádzať vo výrokovej časti rozhodnutia. Prípadné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia budú predmetom povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov. Výstavba nebola predmetom zmeny navrhovanej činnosti, areál navrhovateľa je vybudovaný a prevádzkovaný a navrhovaná zmena nerieši ani výstavbu parkovacích stojísk. Požiadavky týkajúce sa stavebných materiálov, výstavby parkovacích miest a spôsobu vypracovania projektovej dokumentácie preto žalovaný vyhodnotil za bezdôvodné. Realizácia lokálneho parčíka, zatrávnených ihrísk či outdoorových cvičísk nie je reálna, nakoľko areál je uzavretý a nie je verejným priestranstvom. Navrhovateľ činnosti musí taktiež rešpektovať všeobecne záväzné nariadenie obce súvisiace s nakladaním s komunálnym odpadom, projekt dekonštrukcie objektu nie je predmetom konania a v prípade ukončenia prevádzky je navrhovateľ povinný postupovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Dokument starostlivosti o dreviny je východiskový dokument na zabezpečovanie starostlivosti o dreviny, ktorý musí mať každá obec, a tento poskytuje prehľad o rozmiestnení, kvalite, ekologickom, krajinotvornom, estetickom a kultúrno-historickom význame drevín v k. ú. obce a je podkladom na zabezpečenie starostlivosti o dreviny, na rozhodovanie orgánov ochrany prírody a pri uplatňovaní náhradnej výsadby za vyrúbané dreviny. Obsah dokumentu starostlivosti o dreviny je uvedený v prílohe č. 28 vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Výrub drevín nie je predmetom realizácie zmeny navrhovanej činnosti, nakoľko v areály navrhovateľa sa nenachádzajú žiadne dreviny, preto žalovaný považoval náhradnú výsadbu za bezpredmetnú. Akékoľvek umiestnenie nehnuteľného umeleckého diela nemá v súvislosti s predmetom daného zisťovacieho konania žiadne opodstatnenie. Účelom navrhovanej činnosti nie je budovanie sociálneho, kultúrneho a ekonomického kapitálu v danej lokalite. Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky klímy je transponovaná do národnej legislatívy, prípadne do iných nariadení a regulatívov. Stratégia nie je právne záväzný predpis ale slúži na implementáciu problematiky do všeobecne záväzných právnych predpisov. Navrhovateľ činnosti je povinný dodržiavať všeobecne platné záväzné predpisy vo veci ochrany životného prostredia a prevádzkou navrhovanej zmeny činnosti sa nepredpokladá vznik druhov kompostovateľného odpadu.

6. Žalovaný uviedol, že interpretácia ustanovení § 2, § 20 a § 29 ods. 3 a § 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak, ako ju uviedol žalobca v odvolaní, je neprimerane extenzívna. Z ust. § 29 ods. 3 vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní prihliadať aj na doručené stanoviská, ale v žiadnom prípade nemožno jeho výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných pripomienok. Ďalej žalovaný poukázal na znenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku a na to, že správny orgán nie je len pasívnym vykonávateľom požiadaviek a vôle účastníka konania a nie je viazaný len ním poskytnutými podkladmi. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, prípadne zmiernenie vplyvov na životné prostredie, je v dispozícii príslušného správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Námietky žalobcu označil žalovaný za neopodstatnené

s tým, že opatrenia navrhované žalobcom neboli vhodné, aby boli určené ako podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

7. K požiadavke vykonania konzultácií žalovaný uviedol, že žalobca vo vyjadrení k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti v rámci žiadosti o konzultácie neuviedol konkrétne dôvody, na základe ktorých je potrebné konzultácie zvolať. Uviedol len všeobecné znenie § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom požadoval za účelom vykonania konzultácií zvolať „ústne pojednávanie“. Prípadná konzultácia v kancelárii občianskeho združenia nijako nenahrádza konzultáciu podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo ústne pojednávanie podľa Správneho poriadku. Na uskutočnenie konzultácií podľa § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neexistuje zo strany účastníkov konania právny nárok. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že v procesnoprávnych vzťahoch má správny orgán nadradené postavenie vo vzťahu k účastníkom konania, t. j. správny orgán je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy treba vykonať. Prvostupňový orgán, vzhľadom na úroveň spracovania oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov, dospel k tomu, že písomnosti zabezpečené v rámci správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné a s týmto záverom sa žalovaný stotožnil. Realizácia konzultácie by nepredstavovala pre žalobcu ako účastníka konania, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, t. j. doplnenie podmienok do rozhodnutia v zmysle jeho požiadaviek, nakoľko tie sú po posúdení obsahu vo vzťahu k navrhovanej zmene nerelevantné. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, a preto jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Správna žaloba žalobcu - žalobné body

8. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

9. V bode 1. správnej žaloby poukázal žalobca na postup správneho súdu v iných konaniach a popísal svoju činnosť ako ekologickej organizácie, ktorá chráni a presadzuje verejné záujmy životného prostredia.

10. Žalobca v bode 2. správnej žaloby popísal priebeh administratívneho konania a v rámci časti 3. správnej žaloby - Žalobné body uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ).

11. V rámci časti 3.1. Argumentácia z hľadiska porušenia hmotného práva žalobca poukázal na a 2, , , , a SR a na ustanovenia čl. 37 a čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie. Uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch s tým, že vychádzal z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa môže domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Uviedol, že cieľom jeho postupu je, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určenie konkrétnych opatrení. Ďalej uviedol, že v procese EIA zadefinoval konkrétne enviromentálne záujmy, ktoré žiadal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím najmä ust. Správneho poriadku viedol k správnemu, efektívnemu vybaveniu vecí. Ďalej uviedol, že navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce ním popísanému aplikačnému postupu podľa Zákona o EIA a že úrad tieto návrhy neakceptoval, avšak ani nerealizoval iný procesný postup, ktorý by viedol síce odlišným procesným postupom, avšak k porovnateľným výsledkom čo sa týka efektivity konania, najmä naplnenia hmotných práv žalobcu. Úrad zvolil procesný postup, ktorý nemohol viesť k naplneniu práv verejnosti týkajúcich sa ochrany životného prostredia a konal v rozpore s a Správneho poriadku s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.

12. V rámci časti správnej žaloby 3.2 Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva žalobca poukázal na ust. § 24 ods. 2 , § 20a, § 29 ods. 13, § 24 ods. 4 Zákona o EIA a na ust. § 3 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Uviedol, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii s Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neumožnil zúčastniť sa konzultácie. Poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. týkajúce sa požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 4 a § 4 ods. 2 Správneho poriadku. Namietal, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu environmentálnych záujmov. Vo výrokovej časti mal prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie. Nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti, ale môže uviesť aj podmienky, ktoré sú výsledkom samostatnej a odôvodnenej úvahy orgánu, prijatej na základe jeho vlastnej odbornej činnosti. V zmysle § 20a písm. a) Zákona o EIA má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie uvedenia uložených podmienok a/alebo súčasne zdôvodnenie absencie navrhovaných podmienok. V tejto súvislosti žalobca namietal, že nerozumie, prečo ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, sa nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia, alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok v zmysle jeho zákonných povinností. Je pravdou, že žalobca nemá právny nárok na implementáciu jednotlivých svojich pripomienok alebo námietok, ale má nárok na určitú kvalitu rozhodnutia, kde sa príslušný správny orgán musí náležite vysporiadať so všetkými pripomienkami a námietkami, pričom konštatovanie, že námietka je nedôvodná nemožno považovať za riadne odôvodnenie. V tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. týkajúce sa prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí.

13. Argumentoval tým, že ak prvostupňový správny orgán neakceptuje návrhy odvolateľa, musí určiť iné - vo výsledku porovnateľné alebo účinnejšie environmentálne opatrenia (§ 29 ods. 3 a ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) a svoj výber opatrení náležite zdôvodniť (§ 20a Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie). Prvostupňový orgán sa ku pripomienkam verejnosti nijak nevyjadril, pričom v odôvodnení je len uvedené vyjadrenie spracovateľa, pričom aj prípadná ochota spracovateľa na prijatie opatrenia na zmiernenie dopadov nebola implementovaná. Spracovateľ ku pripomienke žalobcu 3aa) uvádza: „Ak povoľovací orgán uzná za vhodné a príslušná obec taktiež udelí podmienku realizácie zmeny činnosti výsadbou 10 ks vzrastlých drevín a vymedzí na verejnom priestranstve v obývaných častiach priestor na ich výsadbu, navrhovateľ zabezpečí výsadbu 10 ks vzrastlých drevín. Táto požiadavka sa zároveň nezakladá na žiadnej novej zákonnej norme.“ Prvostupňový orgán sa s týmto vôbec nevysporiadal, a to ani s jedným z možných spôsobov. Toto opatrenie nie je ustanovené ani vo výroku, pričom výsadba drevín môže mať pozitívny vplyv na tepelnú zaťaženosť zastavaných oblastí, no na strane druhej náležite neodôvodnil, prečo neurčil povinnosť výsadby drevín aspoň v rozsahu ako bol ochotný navrhovateľ, alebo neurčil opatrenie, ktoré by ešte lepšie chránilo životné prostredie. Takýmto postupom podľa názoru žalobcu postupoval nezákonne, a to tak, že spoľahlivo nezistil skutkový stav. Hmotnoprávne predpisy priamo ukladajú správnym orgánom povinnosť ukladať opatrenia zlepšujúce životné prostredia a prvostupňový orgán takéto prepisy vôbec neaplikoval.

14. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že je výklad jednotlivých ustanovení žalobcom extenzívny a stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii príslušného správneho orgánu, ale na strane druhej žalovaný nenapravil vo svojom rozhodnutí ani tak očividný nedostatok rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktoré by mohlo zmierniť vplyv na životné prostredie a navrhovateľ ho bol ochotný aj vykonať. Takýto postup považoval žalobca za rozporný s hmotnoprávnymi predpismi (§ 17 ods. 1 a 19 zákona o životnom prostredí a § 2 písm. b) a d) Zákona o EIA), ako aj s procesnými predpismi (§3 ods. 5 Správneho poriadku).

15. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 2 písm. b) a d) Zákona o EIA a na § 17 ods. 1 zákona o životnom prostredí s tým, že je priamou povinnosťou navrhovateľa aplikovať zmierňujúce a preventívne ekologické opatrenia priamo pri zdroji a povinnosťou orgánu verejnej správy je zabezpečiť dodržiavanie týchto zákonných povinností, pričom tieto povinnosti majú byť premietnuté do rozhodnutia, čo sa nestalo.

16. V samotnom rozhodnutí chýbajú konkrétne opatrenia, ktoré by napĺňali účel a cieľ Zákona o EIA. Prvostupňový orgán sa uchýlil iba k vymenovaniu všeobecných povinností vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov bez toho, aby určil čo i len jedno konkrétne opatrenie. Takýmto postupom podľa názoru žalobcu došlo k nenaplneniu účelu Zákona o EIA, nakoľko rozhodnutie v posudzovacom konaní je podkladom pre každé ďalšie rozhodnutie a je pre navrhovateľa záväzné vo všetkých nasledujúcich povoľovacích konaniach. Absencia konkrétnych opatrení v konaní EIA, teda neposkytuje čo najvyššiu ochranu životného prostredia, ale spôsobuje opačne neistotu ohľadom ochrany životného prostredia a nezabraňuje žiadnemu poškodzovaniu.

17. Keďže žalobca ako environmentálny spolok má v dôsledku aj kompetenciu kontroly naplnenia verejných záujmov ochrany životného prostredia, bol toho názoru záveru, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočný a zrejme aj v rozpore so zákonom.

18. Podľa žalobcu žalovaný nechce uznať ekologické združenia za subjekty, ktoré by mali ovplyvňovať ich prácu a činnosť a akýmkoľvek spôsobom zasahovať do činnosť správnych orgánov v administratívnych konaniach a „hovoriť im čo majú robiť“. Z dôvodu uplatňovania tohto prístupu preto uplatňuje taký výklad právnych predpisov, ktorý dosahuje tento cieľ formulovateľný ako „nejaký ekospolok mi nebude hovoriť, čo mám robiť a narúšať moju úradnícku právomoc“. Takýto výklad a uplatňovanie zákona považoval žalobca za šikanózny, nakoľko zákon vysvetľuje a uplatňuje v rozpore s čl.3 Aarhuského dohovoru, ktorý musia štátne orgány v praxi napĺňať, konkrétne uľahčovať činnosť ekologických spolkov podľa čl.3 bod 2 až 4 Aarhuského dohovoru. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.01.2011 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.02.2014.

19. V ďalších žalobných bodoch žalobca uviedol, že sa snaží dosiahnuť zákonnosť a správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi a štátne orgány si nesmú prisvojovať moc rozhodovať strojovo, svojvoľne a nezákonne. Uchyľuje sa k podávaniu správnych žalôb len ak vidí zrejmú nezákonnosť, neodstránenú druhostupňovým orgánom. Podľa žalobcu aplikačná prax priniesla skúsenosť, že správne orgány nie sú ochotné prehodnocovať svoju činnosť v rámci súčinnosti s účastníkmi konania ale len z donútenia zrušujúcich rozsudkov správnych súdov. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania a žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania nutne musel zadefinovať svoj záujem na ochrane životného prostredia, navrhnúť konkrétne opatrenia. Je povinnosťou orgánu verejnej správy identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. S poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku a na princíp rovnosti účastníkov konania, ako aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , týkajúce sa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánov verejnej správy, žalobca ďalej namietal, že žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Ďalej poukázal na § 3 ods. 5 Správneho poriadku a na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. s tým, že povinnosťou orgánu verejnej správy je v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutia označil za nesprávne a nestotožnil sa s tým, že žalovaný vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko v odôvodnení sa s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto boli odopreté žalobcovi práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva v zmysle SR. V rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Správny orgán je povinný uviesť a konkretizovať, aké dôkazné prostriedky ho viedli k výroku rozhodnutia, je povinný reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníka k podkladu rozhodnutia, i keď ich pri rozhodovaní nebral do úvahy, a na základe vecnej argumentácie tieto návrhy, námietky a vyjadrenia vyvrátiť, prípadne potvrdiť. Taktiež musí uviesť, ako postupoval pri aplikácii takzvanej správnej úvahy pri použití právnych predpisov.

20. Ďalej žalobca poukázal na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. o postupe správnych orgánov pri vysporiadaní sa s návrhmi účastníkov konania a o ich voľnom uvážení. Podľa žalobcu v rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho

orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiadúce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia.

21. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vo vzťahu k požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, konkrétne k aplikácii inštitútu voľnej úvahy. Ďalej poukázal na to, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá ale musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu, inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov.

22. V rámci bodu 4. správnej žaloby Nevykonanie konzultácii žalobca namietal, že neboli zvolané konzultácie podľa § 63 Zákona o EIA, čím by mal príležitosť získať potrebné podklady a na základe diskusie by mohol „vyfiltrovať“ rozsah podkladov tak, aby bol tento menší, aby sa mohli vyjasniť a konfrontovať stanoviská nielen žalobcu ale aj iných orgánov a účastníkov, v rámci odbornej diskusie by sa prispelo nielen k objasneniu predmetu konania ale aj rozsahu, v akom majú ostatní účastníci konania ale aj úrady aplikovať dodatočnú energiu na zodpovedanie odborných otázok vplyvov na životné prostredie a zmierňujúcich opatrení. V dôsledku nezvolania konzultácie bol žalobca donútený využiť subsidiárne právo na všetky podklady rozhodnutia podľa § 23 Správneho poriadku a na podanie vyjadrenia podľa § 33 Správneho poriadku.

23. Z gramatického výkladu § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyplýva, že konzultácia „je tu pre verejnosť“, pre naplnenie jej potrieb na informácie o životnom prostredí ako aj ďalšej participácii na ovplyvňovaní výsledku rozhodovania. Konzultácia tu teda nie je primárne „pre úrad“ a súčasne nie je jej jediným účelom zabezpečiť podklady rozhodnutia. Rozšírením gramatického výkladu o teleologický sa dostávame k tomu, že konzultácia je v plnom dispozičnom práve verejnosti a má na ňu právny nárok. Procesný postup subsumujúci proces posudzovania len pod správne právo však naznačuje nie osobitný prístup v súlade so základnými zásadami správneho práva, so Zákonom o EIA, Aarhuským dohovorom a smernicou o EIA, ale výlučne byrokratický prístup upierajúci procesné práva účastníkov a s cieľom zachovať si rozhodovaciu dominanciu na úkor participácie, ktorej dosiahnutie je jedným z účelov a cieľov Aarhuského dohovoru. Je to badať aj v časti napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uvádza, že na uskutočnenie konzultácii neexistuje zo strany účastníkov konania právny nárok a že orgán ako nadradený v konaní určuje, ktoré dôkazy sa vykonajú, a ktoré nie. To je v priamo rozpore s účastníctvom verejnosti na administratívnych konaniach a len reprezentuje nepochopenie participácie verejnosti a popiera princíp rovnosti medzi účastníkmi konania, kde vyjadrenia Žalobca neberie v žiadnej miere do úvahy a sú pre prvostupňový orgán a pre žalovaného smerodajné iba vyjadrenia jednotlivých orgánov na jednotlivých úsekoch štátnej správy.

24. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach uvádza, že mnohé z pripomienok žalobcu boli celkom zjavne bezpredmetné, z čoho vyplýva, že niektoré boli relevantné a mali byť premietnuté do rozhodnutia a jeho podmienok, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré pripomienky žalobcu boli a ktoré neboli relevantné a nebolo zdôvodnené prečo.

25. Žalobca ďalej uviedol, že postupuje v administratívnych konaniach a v konaniach pred súdom právne kvalifikovane a odvoláva sa pri tom na znenie všeobecne záväzných predpisov chrániacich jednotlivé verejné záujmy životného prostredia, čo spôsobuje zdanlivo stereotypnosť, ktorú však musí príslušný orgán vedieť „rozmeniť na drobné“ v konkrétnom prípadne, teda aplikovať osobitný právny predpis na predmet konania. Žalovaný to nevykonal, čím zlyhal v jednej zo svojich základných úloh podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku.

26. Žalobca ďalej upozornil na § 19 zákona o životnom prostredí, ktorý je podľa neho nutné interpretovať tak, že z tohto ustanovenia mu vyplýva povinnosť podať námietky či správnu žalobu, čiže nemá len možnosť, ale aj povinnosť konať tak, ako konal. Do pozornosti súdu dal žalobca ďalej závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. o postavení združení zaoberajúcich sa ochranou životného prostredia.

27. Žalobca poukázal na SR a na čl. 3 Aarhuského dohovoru, ďalej popísal históriu svojej činnosti od svojho vzniku a uviedol kritiku orgánov verejnej správy v tom, že nesprávne a nedôsledne aplikujú právne predpisy na úseku účasti verejnosti vo veciach ochrany životného prostredia, a tieto práva sú záujmovej verejnosti odopierané. Poukazoval ďalej na kontrolu verejnej správy s tým, že sa vykonáva vnútorná alebo vonkajšia kontrola. Medzi vonkajšiu patrí správne súdnictvo alebo pôsobnosť prokuratúry a v zmysle neštátnymi subjektami kontroly zákonnosti sú aj občianske združenia, ktoré sa zúčastňujú správnych konaní s cieľom zabezpečiť ochranu verejných záujmov životného prostredia. Žalovaný prvostupňový aj druhostupňový orgán sú tak kontrolované subjekty a žalobca je subjektom kontrolujúcim, ktorý má v dôsledku zákona o životnom prostredí povinnosť upozorňovať príslušné štátne inštitúcie na poškodzovanie životného prostredia a v zmysle SR tak môže robiť len v zmysle príslušných vykonávacích predpisov.

28. Ďalej žalobca poukázal na výklad Správneho poriadku, ktorý je vo vzťahu k Zákonu o EIA subsidiárnym právnym predpisom a poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 09.06.2015, podľa ktorého je potrebné aplikačne uprednostniť Aarhuský dohovor, t.j. zákony vykladať extenzívne tak, aby výklad subsidiárnej právnej normy bol v súlade s Aarhuským dohovorom a súčasne podľa SR tak, aby bol dosiahnutý cieľ a účel zákona o EIA a Aaruhuského dohovoru, ktorým je poskytovanie informácie o životnom prostredí spôsobom, ktorý si určí žiadateľ, či systematickou činnosťou.

29. Žalobca vytýkal, že žalovaný pristupuje ku konaniu striktne formálne a byrokraticky a nadraďuje Správny poriadok, čím porušuje zásadu lex specialis derogat legi generalis ako aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako aj ústavný príkaz podľa SR. Žalobca poukázal aj na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.12.2020 o interpretácii zákonných ustanovení a poukázal ďalej na to, že žalovaný používa pozitivistický a formalistický prístup k výkladu zákona. Do pozornosti súdu dal aj rozsudok Súdneho dvora (Veľká komora) z 15.01.2013 C. L. a i. proti Slovenskej inšpekcii životného prostredia vo veci Pezinská skládka č. C-416/10, z ktorého vyplýva, že prvoinštančný súd má možnosť a druhoinštančný povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou záväzného výkladu práva EÚ. Vzhľadom na to, že na Slovensku sa uplatňuje kasačný princíp navrhol, aby správny súd túto možnosť využil, keďže podstatou sporu je rôzny výklad európskeho práva a európskych smerníc.

30. V ďalších častiach správnej žaloby žalobca prednášal argumentáciu, v ktorej uviedol, že samotná legislatíva nie je problémom ochrany životného prostredia, ale že väčšina problémov vychádza z aplikačnej praxe, kde síce formálne má verejnosť široké oprávnenia pri ovplyvňovaní správneho orgánu, ale samotné správne orgány nereflektujú na túto legislatívu a rozhodujú tak, ako keby ani daná legislatíva nebola prijatá, prípadne že práva verejnosti vyplývajú z práva európskej únie, a to či s priamou alebo nepriamou účinnosťou. Len samotná transpozícia noriem bez priamej účinnosti, t.j. smerníc, je nedostačujúca. Transpozícia nielen musí napĺňať formálne požiadavky smernice, ale aplikácia transponovanej normy musí sledovať cieľ európskeho zákonodarcu, a teda musí byť vykladaná a aplikovaná eurokonformným spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu zo dňa 11.10.2016. Napriek správnemu nastaveniu legislatívy správne orgány aplikujú právne predpisy v rozpore s eurokonformným výkladom, čo vo viacerých prípadoch spôsobuje konanie infringementov proti Slovenskej republike. Trvalá neochota niektorých správnych orgánov vykonávať konzultácie s verejnosťou spôsobí konanie proti Slovenskej republike v konaniach o ochrane životného prostredia a posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

31. Podľa Aarhuského dohovoru môže členský štát rozšíriť rozsah garantovaný Aarhuským dohovorom a z dôvodovej správy k zákonu je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo a aj je posilnenie postavenia verejnosti, z čoho sa dá usudzovať, že Zákona o EIA nemá garantovať len základný rozsah práv, ale vysoký nadštandard v porovnaní so zvyškom sveta. Aplikovaním SR je nutné dôjsť k nasledovným záverom: verejnosť môže uplatniť právo podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru v procese EIA najmä environmentálnymi opatreniami, ktorými sa má negatívny vplyv zmierňovať.

32. Žalobca ďalej ešte uviedol argumentáciu o tom, že najnovší rozsudok Súdneho dvora EÚ voči Maďarskej republike označil zákon prikazujúci poukazovať na pôvod financovania pri mimovládnych

organizáciách za rozporný s právom EÚ z dôvodu, že stigmatizuje mimovládne organizácie a tým v rozpore s úniovým právom upiera napĺňať ich legitímne a legálne ciele.

33. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sledoval cieľ neposkytnúť právnu ochranu legitímnym a legálnym záujmom, hoci si žalobca len robil svoju prácu v zmysle práva priznaného európskym aj slovenským právnym poriadkom, rozhodnutie žalovaného je konštruované tak ako je preto, aby neposkytlo právnu ochranu žalobcovi, ale súčasne právne konvalidovalo dovtedajší postup.

34. Záverom uviedol, že aplikácia Zákona o EIA má viaceré aspekty výkladu práva, ktoré sú priamo späté s eurokonformným výkladom práva. Bol toho názoru, že súčasná aplikačná prax v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie je nesúladná s platným slovenským právnym poriadkom ako aj právom európskej únie. Mal za to, že krajský súd v prípade nejasnosti pri aplikácii práva Európskej únie má možnosť v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného nálezu v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené požiadal súd o položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 ZFEÚ.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

35. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že ochrana životného prostredia je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu, preto účasť dotknutej verejnosti by mala smerovať k tomuto cieľu. Žalobca prejavuje tento záujem zasielaním stanovísk s rovnakými podmienkami pre každý zámer/oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bez rozdielu, či ide o priemyselnú činnosť, infraštruktúru, účelové objekty pre šport, rekreáciu a cestovný ruch, vodné hospodárstvo a podobne, žalovaný preto videl pochybnosť vo vážnosti prejavenej vôle žalobcu, nakoľko jednotlivé žalobné body nereflektujú konkrétne skutkové a právne okolnosti. Žalobca vo veľkej časti žaloby uvádza rozsiahle citácie rozhodnutí rôznych súdov, bez individualizácie vyjadrenia vplyvu ich záverov na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom tieto nemajú potrebnú relevanciu a nie je možné ich brať v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia do úvahy a nimi sa zaoberať.

36. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v celom rozsahu tak ako mu to ukladá ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Požiadavky, ktoré žalobca navrhol v zisťovacom konaní zahrnúť do podmienok rozhodnutia neboli vhodné na to, aby boli určené ako podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol vyjadrenie navrhovateľa (ďalšieho účastníka konania) k jednotlivým pripomienkam, uviedol aj svoje vlastné úvahy, s ktorými sa žalovaný orgán stotožnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K vzneseným požiadavkám uviedol svoju vlastnú správnu úvahu aj žalovaný ako odvolací orgán, a teda nesúhlasí s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán pochybil, lebo nielen že neuviedol návrh podmienok žalobcu do výroku prvostupňového rozhodnutia, ale sa s nimi v odôvodnení ani nevysporiadal.

37. Ďalej uviedol, že z pripomienok žalobcu nevyplývajú konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej zmeny, neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná zmena činnosti, ktorú chce navrhovateľ uskutočniť, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. Mal za o, že medzi uloženými opatreniami podľa § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná súvislosť. Výsadba drevín a starostlivosť o dreviny na verejných priestranstvách obce H. je v kompetencii obce, ktorá ale túto požiadavku nevzniesla, a preto nepovažoval za opodstatnené zapracovať takúto podmienku do rozhodnutia.

38. K porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku, Aarhuského dohovoru a § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že od 09.04.2020 nadobudla účinnosť novela Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá v § 65g ods. 1 zaviedla pre príslušné orgány povinnosť uskutočňovať konzultácie písomnou formou. Zisťovacie konanie začalo dňa 12.12.2019 a počas jeho priebehu bola dňa 12.03.2020 vyhlásená vládou SR mimoriadna situácia a dňa 16.03.2020 núdzový stav. Hoci núdzový stav skončil 13.06.2020, mimoriadna situácia v čase

vydania prvostupňového rozhodnutia ostala v platnosti, preto bol prvostupňový orgán oprávnený v zmysle 65g ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie toho času realizovať len písomné konzultácie. Iná situácia nenastala ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací orgán mal k dispozícii spisový materiál prvostupňového správneho orgánu v rámci odvolacieho konania až od 20.01.2021 a rozhodnutie bolo vydané dňa 06.05.2021, teda odvolacie konanie prebiehalo v čase, keď na území SR opäť platil núdzový stav (odo dňa 01.10.2020 do 14.05.2021 - uznesenie vlády SR č. 587/2020 a ). Z uvedeného vyplýva, že ani odvolací orgán nebol povinný uskutočniť konzultácie prezenčnou formou.

39. Žalovaný odkázal na argumentáciu uvedenú v rozhodnutí s tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné, že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci a procesné práva účastníkov konania boli zabezpečené dostatočným spôsobom. Na základe tejto argumentácie žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu podľa zamietol ako nedôvodnú.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k správnej žalobe

40. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že preskúmavané rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, považuje za zákonné, správne, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. Rozhodnutím žalovaného nebol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, pričom ním neboli porušené a ani priamo dotknuté práva a iné právom chránené záujmy. Z uvedeného dôvodu považoval ďalší účastník konania rozhodnutie žalovaného za zákonné a žalobu za nedôvodnú. Žalobca nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval v čom spočíva verejný záujem, ktorý mal byť rozhodnutím žalovaného porušený. Z uvedeného dôvodu tak nie je daný dôvod žaloby, ktorú je zainteresovaná verejnosť oprávnená podať jedine ak je naplnené ustanovenie . Žaloba tak trpí vadou spočívajúcou v nedostatku obligatórnych náležitostí vyžadovaných pre správnu žalobu, ktorá pramení z neuvedenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, a teda ani vymedzenia v čom spočíva tento verejný záujem. Žalobca ďalej napáda postup bližšie nešpecifikovaného úradu, pričom týmto postupom mali byť porušené určité ustanovenia upravujúce základné zásady správneho konania. Zo žaloby však nie je zrejmé v čom spočíval uvedený postup žalovaného, nakoľko tvrdenia žalobcu sú neurčité a všeobecné.

41. Žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť ďalší účastník konania, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. Napriek uvedenému sa žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa, s pripomienkami žalobcu vo svojich rozhodnutiach vysporiadali. Výrok rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom žalobcovi ostávajú práva vyplývajúce z § 24 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a teda bude môcť uplatňovať práva vyplývajúceho pre neho z titulu účastníctva v povoľovacom konaní. V danom prípade teda zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení, pretože správny orgán navrhovateľovi/ďalšiemu účastníkovi konania jednoznačne určil podmienky, ktoré je povinný rešpektovať v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov a tieto podmienky sú jasne definované, pričom žalobca môže svojimi pripomienkami do konania vstupovať ako ďalší účastník konania.

42. Pripomienky žalobcu boli všeobecné a neboli opodstatnené vo vzťahu k navrhovanej zmene, nakoľko pripomienkami navrhoval riešiť skutočnosti, ktoré sú v oznámení o navrhovanej zmene vyriešené alebo s navrhovanou zmenou vôbec nesúvisia. Preto pripomienky žalobcu nie sú vhodné, aby boli určené ako podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V zisťovacom konaní zároveň neboli ani len zistené také vplyvy navrhovanej zmeny, ktorá by negatívne pôsobila na akúkoľvek zložku životného prostredia. Žalovaný sa v rozhodnutí podrobne zaoberal jednotlivými pripomienkami žalobcu, a to aj vo vzťahu k možnosti výsadby drevín zo strany ďalšieho účastníka konania.

43. Vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že správny orgán prvého stupňa mu neumožnil zúčastniť sa konzultácie, poukázal ďalší účastník konania na ust. § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v zmysle ktorého možno za konzultáciu podľa § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na

životné prostredie považovať aj ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku. Správny orgán nie je povinný ústne pojednávanie uskutočniť, ak zaobstarané podklady pre rozhodnutie považuje za dostatočné pre vydanie rozhodnutia vo veci. Aj zo samotného ust. § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyplýva, že jedinou formou konzultácie nie je osobný kontakt, preto môže byť konzultácia vykonaná aj písomnou formou. Žalobca bol oprávnený písomne zasielať svoje stanoviská podľa § 24 ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo aj vykonal, pričom svoje stanoviská v priebehu zisťovacieho konania aj bližšie objasňoval.

44. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu, aby súd položil otázku o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ďalší účastník konania uviedol, že žalobca nešpecifikoval s akou konkrétnou otázkou a z akých dôvodov by sa mal vnútroštátny súd obrátiť na Súdny dvor Európskej únie. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie nevyplýva právomoc Súdneho dvora Európskej únie rozhodovať o súladnosti aplikácie práva so zmluvami. Mal za to, že v tomto konaní nebola položená otázka, rozhodnutie o ktorej je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia správnym súdom, pričom neexistuje ani dôvod na jej položenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu podľa zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania - replika

45. Žalobca v replike vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že pripomienky žalobcu sú všeobecné a nezohľadňujú konkrétne okolnosti navrhovanej činnosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.06.2013 a uviedol, že pripomienky boli dostatočne konkrétne na to, aby bolo zrejmé, aký cieľ žalobca sleduje. Len samotné konštatovanie, že pripomienka je nedôvodná nie je vysporiadaním sa s pripomienkou a nezabezpečuje čo najvyššiu ochranu životného prostredia, nakoľko správny orgán takým postupom nezistí pravdivé a úplné informácie o životnom prostredí. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že postupoval zákonne vo veci vykonania konzultácií a za nevhodný spôsob vybavenia veci považoval nezvolanie konzultácie v zmysle § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/52/EÚ zo dňa 16. apríla 2014 a zotrval na podanej správnej žalobe.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k vyjadreniu žalobcu - duplika

46. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k replike žalobcu uviedol, že obsah repliky sa vyznačuje všeobecnosťou, neurčitosťou, nesleduje podstatu veci, nezaoberá sa skutočnosťami uvedenými ďalším účastníkom v jeho vyjadrení k správnej žalobe a navyše sa vyjadruje ku skutočnostiam, ktoré ďalší účastník nikdy neuviedol. Mal za to, že výkon procesného práva žalobcom zjavne slúži na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva a zároveň vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Konzultácia bola vykonaná, a to písomne. Ďalší účastník konania zdôraznil, že prejavil záujem o povolenie činnosti spočívajúcej vo zvýšení kapacity zariadenia na spracovanie odpadových pneumatík, ktorej dôsledkom bude umožnenie efektívnejšej recyklácie a zhodnotenia odpadu, opotrebovaných pneumatík, čiže navodenie priaznivejšieho stavu životného prostredia než panuje v súčasnosti.

Posúdenie veci správnym súdom

47. Správny súd nezistil dôvody na prejednanie veci na pojednávaní podľa , preto rozsudok vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 04.05.2022. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 13.04.2022.

48. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov, vrátane postupu, ktorým im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa zamietol.

49. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

50. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

52. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

53. Podľa a 2 SR; (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

54. Podľa SR; Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

55. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Tento zákon upravuje a) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie (ďalej len "posudzovanie vplyvov") 1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, 2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.

56. Podľa § 2 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

57. Podľa § 3 písm. a), c), f), g), k), s) Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Na účely tohto zákona a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi,

c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou, f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny, g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie, k) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení činnosti alebo, ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone uvedené inak, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní,

58. Podľa § 18 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b), b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená, e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d) a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov, f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území, h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

59. Podľa § 20a Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

60. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; (1)Príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa § 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31, f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania, g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok, h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť, i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. (2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

61. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 11, 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; (1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. (3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. (4) Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.

(6) Príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle. (11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. (13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

62. Podľa § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. (2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. (3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

63. Podľa § 65g ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné podávať pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu hodnotenia.

64. Podľa § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

65. Podľa § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku; (2)Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

66. Podľa 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku; (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

67. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa o tom, že navrhovateľom/ďalším účastníkom konania oznámená zmena navrhovanej činnosti - zvýšenie kapacity zariadenia na spracovanie odpadových pneumatík sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

68. V rámci bodu 3. Žalobné body žalobca uviedol zákonný text ustanovení , , a bez konkrétnych žalobných námietok.

69. V rámci bodu 3.1. správnej žaloby označenom ako „Argumentácia z hľadiska porušenia hmotného práva“ žalobca predniesol všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s poukazom na vybrané ustanovenia SR a Charty základných práv EÚ bez priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec. O nekonkrétnosti tohto žalobného bodu svedčí aj tá skutočnosť, že obdobnú argumentáciu žalobca prednáša opakovane v správnych žalobách, ktorými iniciuje konanie pred správnym súdom (napr. konanie sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Je nepochybné, že žalobca je občianskym združením s predmetom činnosti zabezpečujúcim presadzovanie verejných záujmov na ochranu životného prostredia, ktorému prináležia oprávnenia vyplývajúce z vnútroštátnej a medzinárodnej právnej úpravy, zabezpečujúce možnosť presadzovať záujmy verejnej ochrany životného prostredia v rozličných druhoch administratívnych procesov. Tieto žalobné námietky, opakovane žalobcom prednášané v správnych žalobách, ale postrádajú konkrétny materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie verejných záujmov ochrany životného prostredia v konkrétnej prejednávanej veci.

70. K žalobcom uvedenej námietke o tom, že žiadal o vykonanie doplňujúceho dokazovania zabezpečením zjednocujúcich stanovísk uvedených orgánov a vyjadreniami účastníkov sa žiada uviesť, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by medzi stanoviskami príslušných orgánov, ktoré sa vyjadrovali k posudzovanej činnosti, boli rozpory. Prípadne, že by boli rozpory s vyjadreniami iných účastníkov. Žalobca využil jemu prislúchajúce oprávnenie a predložil vyjadrenie a pripomienky k posudzovanej činnosti, s čím sa orgány verejnej správy oboch stupňov vysporiadali. Žalobca nepredniesol vo svojom podaní také pripomienky, pre ktoré by nemohol obstáť postup orgánov verejnej správy a argumentácia uvedená v preskúmavaných rozhodnutiach vo vzťahu k žalobcom predloženému vyjadreniu.

71. Žalobca v úvode žalobných bodov, v ktorých predniesol „Argumentáciu z hľadiska porušenia procesného práva“ - bod 3.2. správnej žaloby, poukázal na ust. § 20a, § 24 ods. 2 a 4 a § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a na § 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, popísal priebeh administratívneho konania a poukázal na to, že v odvolaní zadefinoval svoje enviromentálne záujmy a naznačil ako ich riešiť spolu s konkrétnymi opatreniami. Poukázal na to, že orgán verejnej správy prvého stupňa má povinnosť vo výroku rozhodnutia určiť konkrétne zmierňujúce podmienky týkajúce sa vplyvu na životné prostredie, pričom nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti, ale môže aj samostatnou a odôvodnenou vlastnou úvahou na základe vlastnej odbornej činnosti zakomponovať do rozhodnutia podmienky, ktoré budú mať zmierňujúci vplyv na životné prostredie. Poukázal aj na ust. § 20a Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v zmysle ktorého má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie uložených a neuložených podmienok. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že nerozumie, prečo sa ani jedno z ním navrhovaných opatrení nedostalo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo prečo sa orgán verejnej správy prvého stupňa neinšpiroval ním navrhovanými opatreniami. Namietal, že prvostupňový orgán sa k jeho pripomienkam nijako nevyjadril a v odôvodnení je uvedené len vyjadrenie spracovateľa zámeru (splnomocneného zástupcu ďalšieho účastníka konania) a že aj prípadná ochota spracovateľa na prijatie opatrenia na zmiernenie dopadov nebola implementovaná (výsadba drevín), a že pochybil aj žalovaný, keď takýto postup a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa odobril.

72. K tejto časti správnej žaloby správny súd považuje za potrebné uviesť, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa vyjadril k predloženému zámeru - posudzovanej činnosti ďalšieho účastníka konania podaním zo dňa 20.01.2020. K jednotlivým pripomienkam, ktoré boli obsahom vyjadrenia žalobcu, sa vyjadril ďalší účastník konania prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu/ spracovateľa zámeru. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol obsah vyjadrenia ďalšieho účastníka konania (podaného prostredníctvom spracovateľa zámeru) a k pripomienkam žalobcu odkázal na obsah tohto vyjadrenia, keď uviedol : „Požiadavka posudzovania zmeny navrhovanej činnosti ako aj jednotlivé pripomienky k navrhovanej zmene činnosti Združenia domových samospráv bola vysvetlená v stanovisku spracovateľa zámeru a je postačujúca na to, aby bol proces ukončený rozhodnutím zo zisťovacieho konania“. Ďalej tiež poukázal na to, že nebolo zistené prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky zmeny navrhovanej činnosti, ďalej že zo stanovísk dotknutých orgánov vyplýva, že tieto nepoukázali na zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia a vyslovili názor, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní. Žalovaný pri vysporiadavaní sa s odvolacími námietkami žalobcu uviedol na strane 7 a 8 preskúmavaného rozhodnutia, prečo sú žalobcom prednesené pripomienky a navrhované opatrenia nedôvodné a prečo ich nemožno zohľadniť a zahrnúť do podmienok rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 posledná veta Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalobca nepredniesol v odvolaní voči argumentácii prvostupňového orgánu, týkajúcej sa nezohľadnenia ním navrhovaných opatrení, žiadne konkrétne odvolacie námietky, v ktorých by namietal argumentáciu a závery, ktorými sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal so žalobcom navrhovanými opatreniami a pripomienkami (odkazom na stanovisko ďalšieho účastníka konania podané prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu - spracovateľa zámeru). Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vyjadril súhlas so závermi orgánu verejnej správy 1. stupňa a uviedol aj vlastnú argumentáciu, ktorou reagoval na pripomienky žalobcu a ním navrhované opatrenia. Rozhodnutie orgánu verenej správy prvého stupňa a rozhodnutie orgánu verejnej správy druhého stupňa vydané v rámci jedného administratívneho konania tvoria jeden celok. Žalobca v správnej žalobe neprednáša v tomto smere vo vzťahu k záverom rozhodnutí, osobitne voči správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktorý sa vysporiadal pri prieskume zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa s pripomienkami žalobcu a s ním navrhovanými opatreniami, žiadne konkrétne námietky. Vyjadrenie žalobcu, že nerozumie prečo ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nebolo zohľadnené, nie je prednesením námietok nezákonnosti voči argumentácii orgánov verejnej správy, v ktorej odôvodnili, prečo opatreniam navrhnutým žalobcom nebolo možné vyhovieť. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí sú uvedené dôvody, pre ktoré orgány verejnej správy oboch stupňov žalobcom navrhované opatrenia nezohľadnili a voči týmto záverom žalobca neprednáša žiadne konkrétne žalobné námietky. Navyše po oboznámení sa s obsahom podania žalobcu, v ktorom navrhoval opatrenia na zmiernenie vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie je potrebné uviesť, že niektoré z navrhovaných opatrení (napr. lokálny parčík, využitie striech parkovacích domov ako zatrávnené ihriská či outdoorové cvičiská a pod.) vôbec nesúviseli s charakterom navrhovanej činnosti, alebo žalobca navrhoval také opatrenia, ktoré boli vyriešené v predloženom zámere alebo sú predmetom samostatnej právnej regulácie, čo uviedol aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Aj toto podanie žalobcu nasvedčuje záveru, že žalobca neuplatňuje záujmy verejnej ochrany životného prostredia cestou konkrétnej, veci priliehajúcej argumentácie.

73. Závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktoré žalobca poukázal, sú nesporné, ale bez priliehajúcej argumentácie, prepájajúcej tieto závery s prejednávanou vecou. Aj v zmysle záverov toho rozhodnutia zainteresovaná verejnosť nemá právny nárok na to, aby orgán verejnej správy vyhovel jej predneseným pripomienkam. V prejednávanej veci mal žalobca možnosť predniesť svoje pripomienky a návrhy opatrení, tieto predniesol a orgány verejnej správy oboch stupňov sa vysporiadali s pripomienkami a návrhmi žalobcu. Nestačí, aby žalobca uviedol len všeobecný nesúhlas so závermi orgánov verejnej správy, ku ktorým dospeli v správnou žalobu napadnutých rozhodnutiach. Je potrebné, aby žalobca uviedol aj skutkovú a právnu argumentáciu o tom, prečo závery orgánov verejnej správy (v tomto prípade závery, ktorými sa vysporiadali s ním navrhovanými opatreniami) nemôžu z hľadiska zákonnosti obstáť. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti v procese a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ani konkretizovať všeobecne prednesené žalobné námietky. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že ním navrhované opatrenia boli odmietnuté ako nedôvodné bez bližšej argumentácie, pretože v preskúmavaných rozhodnutiach sú

uvedené dôvody, prečo opatrenia a podmienky navrhované žalobcom neboli zohľadnené a tieto závery žalobca nenapadol konkrétnymi žalobnými námietkami.

74. Pokiaľ ide o navrhované opatrenie týkajúce výsadby 10 ks drevín v obci Valaská, k tomu je potrebné uviesť, že ďalší účastník konania vo vyjadrení k pripomienkam žalobcu uviedol, že ak orgán verejnej správy uzná za vhodné, a príslušná obec taktiež udelí podmienku realizácie zmeny činnosti výsadbu 10 ks vzrastlých drevín a vymedzí vo verejnom priestranstve v obývaných častiach priestor na ich výsadbu, zabezpečí ďalší účastník konania ich výsadbu. Zároveň uviedol, že táto požiadavka sa nezakladá na právnej úprave. O. H. k posudzovanej činnosti nedoručila žiadne vyjadrenie, z tohto dôvodu sa jej stanovisko považovalo za súhlasné (§29 ods. 9 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie). Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dokument starostlivosti o dreviny je východiskový dokument na zabezpečovanie starostlivosti o dreviny, ktorý musí mať každá obec, a tento poskytuje prehľad o rozmiestnení, kvalite, ekologickom, krajinotvornom, estetickom a kultúrno- historickom význame drevín v k. ú. obce a je podkladom na zabezpečenie starostlivosti o dreviny, na rozhodovanie orgánov ochrany prírody a pri uplatňovaní náhradnej výsadby za vyrúbané dreviny. Obsah dokumentu starostlivosti o dreviny je uvedený v prílohe č. 28 vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Výrub drevín nebol predmetom realizácie zmeny navrhovanej činnosti, nakoľko v areály navrhovateľa sa nenachádzajú žiadne dreviny, preto žalovaný považoval náhradnú výsadbu za bezpredmetnú.

75. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nebola zohľadnená ochota navrhovateľa/ďalšieho účastníka konania vykonať opatrenie na zmiernenie vplyvu posudzovanej činnosti na životné prostredie. Navrhovateľ/ďalší účastník konania sa cestou splnomocneného zástupcu (spracovateľa zámeru) vyjadril tak, že toto opatrenie zrealizuje, ak ho orgán vernej správy prvého stupňa uzná za vhodné a bude ho požadovať aj príslušná dotknutá obec, pričom však zároveň uviedol, že takáto požiadavka nevyplýva z právnej úpravy. Toto opatrenie navrhované žalobcom nebolo vyhodnotené ako relevantné - v príčinnej súvislosti s možnými dopadmi posudzovanej činnosti. Obstojí argumentácia žalovaného, ktorú zaujal k tomuto navrhovanému opatreniu a to, že výrub drevín nie je predmetom realizácie zmeny navrhovanej činnosti, nakoľko v areály navrhovateľa sa nenachádzajú žiadne dreviny. Žalobca žalobnými námietkami nepreukázal, prečo by táto argumentácia z hľadiska požiadavky zákonnosti rozhodnutia nemohla obstáť a s akým ustanovením akého právneho predpisu sú tieto závery v rozpore.

76. V správnej žalobe žalobcu sú obsiahnuté aj nesúvisiace žalobné body, keď napríklad v bode 3.2.22. správnej žaloby žalobca poukazuje na ustanovenie zákona o životnom prostredí a uvádza, že ako enviromentálny spolok má v dôsledku kompetenciu kontroly verejných záujmov ochrany životného prostredia a dospel k záveru, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a zrejme aj v rozpore so zákonom. V prejednávanej veci orgán verejnej správy 1. stupňa nekonal ako stavebný úrad.

77. Žalobca poukázal aj na ust. § 47 ods. 3 a § 3 ods. 5 Správneho poriadku a na závery judikatúry Najvyššieho súdu SR o kritériách kladených na odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy. Žalovaný podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia a nedostatočne vysvetlil spôsob použitia správnej úvahy. V správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach podľa žalobcu absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správnych orgánov a v rozhodnutiach absentujú aj ostatné náležitosti odôvodnenia. Podľa žalobcu sú rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Tieto žalobné námietky taktiež nie sú dôvodné. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného vyplýva, z akých skutkových zistení a právneho posúdenia veci vychádzali pri posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti a aj pri vysporiadavní sa s pripomienkami a námietkami žalobcu, ako aj s obsahom jeho odvolania. Žalobca neprednáša konkrétne žalobné námietky vo vzťahu ku konkrétnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku nesporne vyplýva pre orgán verejnej správy požiadavka uviesť úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, ako aj argumentáciu reagujúcu na návrhy a námietky účastníka konania. Žalobca ale formuluje svoje žalobné námietky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia a použitia uváženia orgánmi verejnej správy všeobecne a nekonkrétne. Správny súd na základe žalobcom prednesených námietok nedospel k záveru o nepreskúmateľnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí pre ich nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V rozhodnutiach je uvedený postup orgánov verejnej správy v administratívnom

konaní, dôkazy, z ktorých vychádzali, skutkový stav, ktorý vyvodili z vykonaných dôkazov, právne posúdenie veci a úvahy, ktorými sa spravovali. Žalobca bol oprávnený vyjadriť svoj nesúhlas so závermi orgánov verejnej správy, ale v správnej žalobe nepredniesol žiadne konkrétne žalobné námietky, ktorými by vyčítal konkrétne nedostatky, nezákonnosti a pochybenia orgánov verejnej správy v rámci odôvodnenia ich rozhodnutí. Obdobne všeobecne formulované žalobné námietky žalobca prednáša vo viacerých správnych žalobách, ktorými iniciuje konanie pred správnym súdom (napr. konanie sp. zn. ).

78. Konkrétnejšou žalobnou námietkou je námietka, v ktorej žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov. Ani táto žalobná námietka ale nie je dôvodná. Z administratívneho spisu nebolo zistené, že by žalobca predniesol požiadavku na doručenie kópie administratívnych spisov. Navyše v podaní zo dňa 20.01.2020, ako aj v odvolaní zo dňa 06.07.2020, žalobca uviedol, že rozhodnutie ako aj ostatné písomnosti žiada doručovať v zmysle § 25a Správneho poriadku do elektronickej schránky a listiny v papierovej forme nezasielať.

79. Žalobné námietky prednesené v bode 4. správnej žaloby o nevyhovení návrhu na vykonanie konzultácie taktiež nie sú dôvodné. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí argumentáciu, z ktorej vyplýva, že podklady, ktoré boli obstarané v priebehu administratívneho konania, sú dostatočné pre rozhodnutie. Žalovaný k nevykonaniu konzultácií uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k oznámeniu v rámci žiadosti o konzultácie neuviedol konkrétne dôvody, na základe ktorých je potrebné konzultácie zvolať a uviedol len všeobecné znenie § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom požadoval za účelom vykonania konzultácií zvolať „ústne pojednávanie“. Prípadná konzultácia v kancelárii občianskeho združenia nijako nenahrádza konzultácie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo ústne pojednávanie podľa Správneho poriadku. Na uskutočnenie konzultácií podľa znenia § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životnom prostredí neexistuje zo strany účastníkov konania právny nárok. V zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, to znamená, že v procesnoprávnych vzťahoch má správny orgán nadradené postavenie vo vzťahu k účastníkom konania a je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy treba vykonať. Takto bude správny orgán postupovať najmä vtedy, ak by išlo o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Prvostupňový orgán, vzhľadom na úroveň spracovania oznámenia s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Žalovaný vyjadril názor, že realizácia konzultácie by nepredstavovala pre žalobcu ako účastníka konania vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, t.j. doplnenie podmienok do rozhodnutia v zmysle jeho požiadaviek, nakoľko tieto sú po posúdení ich obsahu vo vzťahu k navrhovanej zmene nerelevantné. Podľa správneho súdu obstojí vo vzťahu ku konzultáciám odôvodnenie obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí a postup, keď orgán verejnej správy prvého stupňa, prípadne aj žalovaný nezvolali konzultácie formou osobného stretnutia, resp. keď žalovaný považoval za udržateľný postup orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď nezvolal konzultácie. Nie je sporné, že konzultácie môžu mať písomnú aj ústnu formu, čo napokon potvrdzuje aj ust. § 65g ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, na ktoré odkázal aj žalobca. Z ust. § 63 ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyplýva, že príslušný orgán zabezpečí vykonanie konzultácií, z čoho ale nemožno vyvodiť záver o tom, že sa konzultácie vykonávajú v každej veci alebo že na ich vykonanie má účastník alebo orgán zúčastnený na konaní právny nárok. Administratívne konanie sa aj v zmysle základných zásad zakotvených v Správnom poriadku spravuje aj zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania (§3 ods. 4 Správneho poriadku), preto prináleží orgánu verejnej správy posúdiť potrebu vykonávania konzultácií v konkrétnej veci. Ak orgán verejnej správy dospeje k záveru, že konzultácie nie je potrebné vykonať, resp. že stačí zabezpečenie písomných vyjadrení a stanovísk, čím nevyhovie návrhu účastníkov konania, je potrebné, aby uviedol argumentáciu, prečo vykonanie konzultácie nepovažuje za potrebné. V prejednávanej veci žalobca správnosť postupu orgánov verejnej správy, keď nezvolali konzultácie, a správnosť s tým súvisiacej argumentácie, nevyvrátil. Všetky stanoviská dotknutých orgánov a dotknutej obce boli súhlasné, tieto nežiadali posudzovanie zámeru v rámci ďalších konaní Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ich pripomienky a návrhy boli zohľadnené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalobca predniesol požiadavky, ktoré boli vyhodnotené ako nedôvodné a orgány verejnej správy uviedli argumentáciu, na základe ktorej

dospeli k záverom o nedôvodnosti žalobcom navrhovaných opatrení a pripomienok. Správnosť týchto záverov neprelomil žalobca ani v konaní pred správnym súdom v prednesených žalobných námietkach. Preto správny súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by postup orgánov verejnej správy a odôvodnenie rozhodnutí v časti týkajúcej sa požiadavky na vykonanie konzultácií nemali obstáť. Obsah konzultácii je v § 63 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vymedzený demonštratívne tak, že obsahom konzultácii môžu byť doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení a obsah a rozsah poprojektovej analýzy. Žalobca v administratívnom konaní nepredniesol konkrétne dôvody, pre ktoré by mali byť vykonané konzultácie, a ani v správnej žalobe neprednáša konkrétne žalobné námietky, ktorými by odôvodňoval potrebu vykonania konzultácii - s vymedzením aké skutočnosti si vyžadovali, aby boli medzi účastníkmi konania a zúčastnenými orgánmi konfrontované a vyjasňované, prečo nepostačovalo zaujatie stanovísk a vyjadrení v takom rozsahu, aké boli v písomnej podobe realizované v administratívnom konaní. Navyše v priebehu prvostupňového konania aj odvolacieho konania bola vládou SR vyhlásená mimoriadna situácia a následne núdzový stav, a aj v zmysle § 65g Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Žalobca v správnej žalobe nepredniesol konkrétne žalobné námietky, ktorými by preukázal, že by pre rozhodnutie neboli postačujúce tie podklady, ktoré boli orgánmi verejnej správy obstarané (písomné vyjadrenia) a že sú tu také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné ešte riešiť, vyjasňovať a konfrontovať formou konzultácií. Žalobca namieta nevykonanie konzultácií skôr len vo všeobecnej rovine s tým, že ich nevykonaním sa neumožní stretnutie subjektov zainteresovaných na konaní a umožňuje to zachovanie rozhodovacej dominancie orgánu verejnej správy a zabránenie participácii verejnosti na rozhodovaní. Nebolo ale preukázané, že by žalobcovi ako dotknutej verejnosti bolo znemožnené byť účastný administratívneho konania a realizovať prislúchajúce procesné oprávnenia.

80. Ďalšie body správnej žaloby, poukazy na vnútroštátnu a medzinárodnú právnu úpravu, na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, sú bez priliehajúcej argumentácie prepájajúcej túto právnu úpravu a závery judikatúry s prejednávanou vecou. Žalobca v správnej žalobe uvádza aj konštatovania týkajúce sa transpozície Aarhuského dohovoru, popisuje svoje zámery a svoju činnosť, uvádza skutočnosti o svojom pôsobení v administratívnych konaniach vo veciach životného prostredia a o zdôvodňovaní potreby iniciovať konanie pred správnymi súdmi na základe podanej správnej žaloby, prednáša všeobecnú kritiku aplikačnej praxe orgánov verejnej správy, avšak v týchto bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté konkrétne veci priliehajúce žalobné námietky s tvrdením o nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam.

81. Žalobca predniesol obdobnú argumentáciu aj v správnej žalobe vo veci vedenej pod sp.zn. . Správny súd sa pridržiava záverov vyslovených v uvedenej veci.

82. Pokiaľ žalobca uviedol, že správny súd v prípade nejasnosti pri aplikácii práva Európskej únie má možnosť v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného nálezu v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv a požiadal súd o položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, správny súd k tejto časti správnej žaloby uvádza, že v prejednávanej veci nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ.

83. Pokiaľ ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v správnej žalobe bližšie nešpecifikoval verejný záujem na ochrane životného prostredia, a preto v správnej žalobe nie je uvedená jej obligatórna náležitosť, nakoľko v zmysle je zainteresovaná verejnosť oprávnená podať správnu žalobu len ak tvrdí, že bol porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia, správny súd k tejto argumentácii považuje za potrebné uviesť, že správna žaloba námietky o porušení verejného záujmu na ochrane životného prostredia obsahuje, tieto boli vyhodnotené ako nedôvodné, a to aj pre ich všeobecnosť a nekonkrétnosť. Žalobca mal v administratívnom konaní postavenie dotknutej verejnosti, bolo jeho oprávnením podať správnu žalobu ako zainteresovaná

verejnosť a správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy preskúmal v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ).

84. Z vyššie uvedených dôvodov považoval správny súd správnu žalobu za nedôvodnú, preto ju podľa zamietol.

85. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

86. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa , pretože mu nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktorú by mu správny súd uložil a správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu priznal náhradu ďalších trov konania.

87. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.