Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_63Cr-12-2016.pdf
PDF · 111.2 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cr/12/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu Ing. Daniela Heglasová - SEKO + DAPA, so sídlom Legionárska 6972/5, 911 01 Trenčín, IČO: 17 746 507, právne zastúpená JUDr. Soňa Suchánová, advokátka, so sídlom Partizánska 7571/58, 911 01 Trenčín, proti žalovanému Personal MI Property Inc., 160 Greentree Drive, Suite 101, in the city of Dover, County of Kent, 199904, State of Delaware, Spojené štáty americké, IČO: 57 266 80, P.O. Box 26/2, 687 74 Starý Hrozenkov, Česká republika, právne zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu ARBITRÁŽ, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, zriadený pri záujmovom združení právnických osôb ARBITRÁŽ, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 45 744 874 zo dňa 17. 10. 2006, sp. zn. R 77/2016 v spojení s opravným rozhodcovským rozsudkom zo dňa 30. 11. 2016, sp. zn. R 77/2016 z r u š u j e v celom rozsahu.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom Arbitráž, so sídlom v Martine zriadeným pri záujmovom združení právnických osôb Arbitráž Martin vydaným pod číslom R 77/2016 v spojení s opravným rozhodcovským rozsudkom zo dňa 30. 11. 2016. Žalobca tvrdil, že rozsudok mu bol doručený 09. 11. 2016, pričom po jeho doručení žiadal vykonať opravy rozhodcovského rozsudku v časti poučenia. Opravné rozhodnutie rozhodcovského súdu žalobca prevzal 06. 12. 2016. Potom v súlade s ustanovením § 41 Zákona číslo 244/2001 Z. z. podal proti uvedenému rozhodnutiu rozhodcovského súdu žalobu na tunajší súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Jej podanie odôvodnil ustanovením § 40 ods. 1 a) bod 1, 3, 4 Zákona o rozhodcovskom konaní. Tvrdil, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodovať, keďže v danej veci neexistovala platne uzavretá rozhodcovská zmluva ani rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania, prípadne medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ktorým bola spoločnosť ELKO Valenta Slovakia, s. r. o., podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že ten, kto v skutočnosti uzavrel dohodu č. XXXXXXX dňa 15. 03. 2016, od ktorej odvodil súd svoju právomoc konať v danom spore, nebol súčasný veriteľ, resp. účastník konania, ani právny predchodca veriteľa, ale len jeho splnomocnenec PATRIOT GROUP, s. r. o., ktorý nebol na daný právny úkon splnomocnený. Tvrdil, že splnomocnenie mu udelené právnym predchodcom žalovaného neobsahovalo splnomocnenie na tak zásadný právny úkon. Na tieto pochybenia a zásadné skutočnosti žalobca poukazoval už počas prebiehajúceho rozhodcovského konania vo svojich písomných podaniach doručených rozhodcovskému súdu poštovou zásielkou ako aj elektronicky. Porušenie týchto platných právnych predpisov malo dopad na žalobcu v tom smere, že ovplyvnili rozhodnutie vo veci samej v konaní vedenom pred rozhodcovským súdom. Tvrdenia strán v tomto konaní rozhodcovský súd vôbec nezohľadnil a tieto nesprávne vyhodnotil a
rozhodol v neprospech strany v konaní, ktorá teraz podáva predmetnú žalobu. V tomto smere poukázal na jeho podania v rozhodcovskom konaní dňa 08. 07. 2016, v ktorom poukázal na neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky a teda neexistenciu príslušnosti a právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodovať spor, na písomné podanie zo dňa 20. 07. 2016 ,v ktorom vzniesol námietku premlčania a neexistencie kúpnej zmluvy a opätovne neplatnosť rozhodcovskej doložky a neexistencie plnomocenstva na spísanie rozhodcovskej doložky, z ktorého odôvodnil nemožnosť rozhodovať spor rozhodcovským súdom, žiadosť o zastavenie rozhodcovského konania. V podaní zo dňa 28. 08. 2016 opätovne poukázal na neexistenciu uznania dlhu, vyvrátenie nepravdivých tvrdení o obchodných stykoch účastníkov konania, o neexistencii rozhodcovskej doložky a právomoci rozhodcovského súdu konať, neexistencii zmluvnej pokuty ako i úrokov z omeškania. Dôkazom toho, že žalobkyňa počas prebiehajúceho rozhodcovského konania aktívne a v rámci lehôt namietala vyššie uvádzané dôvody, dokazuje i zrušenie meritórneho rozhodnutia vo veci rozhodcovským súdom v zmysle uznesenia zo dňa 26. 07. 2016, ktorý následne nariadil pokračovať v rozhodcovskom konaní práve z dôvodov namietanej absencie právomoci rozhodcovského súdu. Žalobca mal za to, že rozhodcovský súd v rámci rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 17. 10. 2016 chybne konštatoval v rámci bodu 55 - 57 odôvodnenia, že má danú právomoc konať na základe rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa nikdy so spoločnosťou ELKO Valenta Slovakia, s. r. o., neuzatvorila žiadnu legitímnu rozhodcovskú zmluvu. ani rozhodcovskú doložku k zmluve, nakoľko medzi nimi písomná forma žiadnej zmluvy nikdy ani neexistovala. Dohoda č. XXXXXXX zo dňa 15. 03. 2016, ktorú rozhodcovský súd právne nesprávne vyhodnotil ako rozhodcovskú doložku, je neplatná z dôvodu, že uvedená dohoda nie je podpísaná oboma zmluvnými stranami, keďže na uvedenej dohode figuruje len podpis žalobkyne a podpis spoločnosti PATRIOT GROUP, s. r. o., ako splnomocnenca veriteľa. Pri podpisovaní dohody splnomocnenec veriteľa nepreukázal žalobkyni sa potrebným plnomocenstvom na právne zastúpenie veriteľa, ako i na vykonanie úkonu spísania rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy, a tento dôkaz nepredložil ani k žalobe na rozhodcovský súd v zmysle § 18 ods. 1 ZoRK, keďže takýto neexistuje. Plnomocenstvo uzatvorené medzi ELKO Valenta Slovakia, s. r. o., na strane splnomocniteľa a PATRIOT GROUP, s. r .o, na strane splnomocnenca zo dňa 27. 01. 2016, nesplnomocňuje PATRIOT GROUP, s. r .o, k uzavretiu rozhodcovskej doložky namiesto splnomocniteľa. Táto dohoda je preto neplatná a neexistuje dôvod na založenie právomoci a príslušnosti na rozhodovanie predmetného sporu rozhodcovským súdom. Tiež poukázala na praktiky spoločnosti PATRIOT GROUP, s. r .o, keď dvaja pracovníci tejto spoločnosti navštívili osobne žalobkyňu s tým, že chcú podpísať dohodu o urovnaní, ale pritom v skutočnosti im išlo o podpísanie rozhodcovskej doložky zo strany žalobkyne a podpísanie astronomických úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že išlo len o svojvoľné konanie tejto spoločnosti ako splnomocnenca veriteľa, ktorá nebola k takému právnemu kroku vôbec oprávnená. Žalobca tvrdil, že nemožno zamieňať právnu formuláciu taxatívne uvedenú v plnomocenstve, t. j. oprávnenie na vymáhanie a uzatváranie dohody o urovnaní, s oprávnením uzavrieť rozhodcovskú doložku namiesto veriteľa. Žalobkyňa ani žalovaný, resp. jeho právny predchodca, nikdy neprejavili vôľu riešiť svoje spory formou konania pred rozhodcovským súdom. Rovnako žalobkyňa nikdy v prospech žalovaného neprejavila svoju vôľu riešiť ich spor formou rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd preto chybne vykladal v bode 57 odôvodnenia meritórneho rozhodnutia keď uviedol, že splnomocnenec má podľa obchodného registra v predmete činnosti faktoring a forfaiting, čo ho podľa rozhodcovského súdu oprávňovalo uzavrieť rozhodcovskú doložku za veriteľa. Rovnako chybným výkladom rozhodcovského súdu je tvrdenie v bode č. 57 odôvodnenia, kde chybne klasifikoval plnomocenstvo zo dňa 27. 01. 2016 ako mandátnu zmluvu, ktorá podľa rozhodcovského súdu oprávňuje splnomocnenca za splnomocniteľa uzavrieť rozhodcovskú doložku za a v jeho mene. V žalobnom návrhu zároveň požadoval o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z dôvodov tam uvedených a vyjadril sa i k právnemu vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v zmysle nimi uzavretej kúpnej zmluvy. K žalobnému návrhu na svoje tvrdenia predložil rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 77/2016 zo dňa 17. 10. 2016 s obálkou, kde je vyznačený dátum prevzatia, žiadosť o opravu rozhodcovského rozsudku zo dňa 30. 11. 2016, opravný rozhodcovský rozsudok zo dňa 30. 11. 2016 s dokladom o prevzatí tohto opravného rozhodnutia žalobcom, písomné podania žalobkyne v rozhodcovskom konaní zo dňa 08. 07. 2016, 20. 07. 2016, 28. 08. 2016, 04. 09. 2016, 12. 09. 2016, rozhodcovské uznesenie sp. zn. R 77/2016 zo dňa 26. 07. 2016, zo dňa 01. 07. 2016, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05. 01. 2016, co žaloby podanej na rozhodcovský súd, e-maily zo dňa 01. 03. 2016 a 26. 02. 2016, výpis účtu zo dňa 12. 07. 2016, čestné vyhlásenia S. E., F. K., K. E., O. H..
2. Súd uznesením vydaným pod č. k. 63Cr 12/2016 zo dňa 16. 02. 2017 rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 77/2016 vydaného 17. 10. 2016 v spojitosti s opravným rozhodcovským rozsudkom danej veci vydaným 30. 11. 2016.
3. Súd uznesením vydaným v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a listinným dôkazom predložených žalobcom k žalobe a to v zmysle uznesenia vydaného tunajším súdom pod č. k. 63Cr 12/2016 - 100 zo dňa 22. 09. 2017, ktoré uznesenie prevzala právna zástupkyňa žalovaného dňa 28. 09. 2017. Žalovaný sa v zmysle uznesenia k veci nevyjadril, z ktorého dôvodu dňa 21. 11. 2017 súd predvolal strany sporu na pojednávanie, ktorého dátum určil na deň 15. 01. 2018 o 13.00 hod. Právna zástupkyňa žalovaného prevzala predvolanie na termín pojednávania dňa 24. 11. 2017. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu až dňa 25. 12. 2017 podal k veci vyjadrenie, v ktorom mal za to, že rozhodca v rozhodcovskom konaní a v rozhodcovskom rozsudku sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne vznesenými počas rozhodcovského konania, preto nevidel priestor na ich opakované skúmanie v rámci predmetného konania. Mal za to, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka bola uzavretá platne, v súlade s ustanovením § 5 Zákona o rozhodcovskom konaní. K vôli žalobkyne uzavrieť rozhodcovskú zmluvu poukázal na podpísanú dohodu č. XXXXXXX, ktorú žalobca podpísal. K splnomocneniu vydaného právnym predchodcom veriteľa spoločnosti PATRIOT GROUP, s. r. o., sa vyjadril tak, že žalobca nemá skúmať vzťah medzi veriteľom a spoločnosťou PATRIOT GROUP, s. r. o., ktorý sa riadil obchodným zákonníkom, kde na základe mandátnej zmluvy bola spoločnosť PATRIOT GROUP, s. r. o., oprávnená vykonávať všetky právne kroky smerujúce k správe a vymáhaniu pohľadávok veriteľa a z ktorého dôvodu považuje plnomocenstvo vystavené veriteľom tejto spoločnosti za generálne. Potom aj zo zákonnej úpravy mandátnej zmluvy je možné vyvodiť, že mandatár sa zaviazal na uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta. Medzi právne úkony v oblasti vymáhania pohľadávok nepochybne patrí aj uzavretie dohody. Mal za to, že i z obsahu konkrétneho plnomocenstva vyplýva, že splnomocnenec je oprávnený na zastupovanie pred stálym rozhodcovským súdom Arbitráž. I v prípade, že by splnomocnenie neobsahovalo splnomocnenie na uvedený úkon uzavretie rozhodcovskej zmluvy, jednalo by sa o vadu odstrániteľnú, ktorú možno konvalidovať. Splnomocnenec pôvodného veriteľa konal v jeho mene, úkon ktorý zaň učinil viedol k vymáhaniu pohľadávky a tento neodporuje právnej úprave a je platný. I v prípade neplatnosti dohody táto nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky v tejto dohode dohodnutej. Súčasne poukázal, že tunajší súd pri rozhodovaní v danej veci nie je oprávnený skúmať skutkové tvrdenia strán, preto i vyjadrenie k zmluvnému vzťahu (Kúpna zmluva) medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je irelevantné. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.
4. Strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojich tvrdeniach a keďže žalovaný v konaní žiadal poskytnúť mu lehotu na predloženie mandátnej zmluvy, súd návrh na doplnenie tohto dokazovania zamietol a to v súlade s ustanovením § 153 ods. 1, 2 CSP, ako i z dôvodu námietky vznesenej žalobcom, že v prípade, že by taká zmluva existovala bola by predložená k podaniam žalovaného už aj pred rozhodcovským súdom, resp. žalovaný ju bol povinný predložiť súdu na tomto pojednávaní. Rovnako poukázal žalobca i na podanie žalovaného datované 18. 12. 2017, keď mal za to, že vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a to ustanoveniami mandátnej zmluvy, v zmysle ktorej úpravy je potom splnomocnenec oprávnený vykonávať všetky právne kroky smerujúce k správe a vymáhaniu pohľadávok veriteľa ,medzi ktorý patrí i uzavretie dohody. Keďže strany už nenavrhovali vykonanie ďalších dôkazov na svoje tvrdenia, súd vo veci rozhodol.
Podľa § 40 ods. 1 a) bod 1, 3, 4 Zákona číslo 244/2002 Z. z. tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 568 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo. Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.
Podľa § 31 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona číslo 244/2002 Z. z. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
5. Na základe vykonaného dokazovania navrhnutými dôkazmi zo strany strán ,s výnimkou predloženia mandátnej zmluvy, ktorú žalovaný nepredložil riadne a včas v súlade s ustanovením § 153 ods. 1, 2 CSP, súd mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu a rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu Arbitráž so sídlom v Martine vydaným pod sp. zn. R 77/2016 dňa 17. 10. 2016 v spojení s opravným rozhodcovským rozsudkom zo dňa 30. 11. 2016 v celom rozsahu zrušil.
6. Žalobca odôvodňoval dôvodnosť podanej žaloby ustanovením § 40 ods. 1 a) bod 1, 3, 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. Mal za to, že rozhodcovský súd nemal danú právomoc konať a rozhodovať v danej veci, keďže neexistovala medzi stranami sporu platne uzavretá rozhodcovská zmluva, ani platne uzavretá rozhodcovská doložka uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Odôvodňoval to tým, že ten, kto v skutočnosti uzavrel dohodu č. XXXXXXX dňa 15. 03. 2016 so žalobcom, nebol súčasný veriteľ, resp. účastník konania ,ani právny predchodca veriteľa, ale len jeho splnomocnenec a to spoločnosť PATRIOT GROUP, s. r. o., ktorý na daný právny úkon nebol splnomocnený v zmysle splnomocnenia udeleného tomuto subjektu dňa 27. 01. 2016 spoločnosťou ELKO Valenta Slovakia, s. r. o.. Nesprávne posúdenie rozhodcovským súdom týchto skutočností, ktoré žalobca namietal už v rozhodcovskom konaní, o čom svedčia jeho podania, ktoré špecifikoval v žalobe, mali dopad na rozhodnutie v danej veci a predovšetkým na žalobcu. Žalovaný naopak tvrdil, že v zmysle splnomocnenia udeleného splnomocnencovi veriteľom zo dňa 27. 01. 2016 bol splnomocnenec oprávnený uzavrieť takúto dohodu so žalobcom dňa 15. 03. 2016 a preto i v nej obsiahnutá rozhodcovská doložka je platným právnym úkonom ,na základe ktorej mohol rozhodcovský súd konať a rozhodovať v danej veci. V konaní preto bolo sporné, či na základe tvrdenia strán a nimi predložených dôkazov možno rozhodcovskú doložku obsiahnutú v dohode č. XXXXXXX zo dňa 15. 03. 2016 považovať za platný právny úkon.
7. Žalobca nikdy so spoločnosťou ELKO Valenta Slovakia, s. r. o., ako zmluvným partnerom, písomnou formou nedohodol náležitosti kúpnej zmluvy, ani platne neuzavrel rozhodcovskú zmluvu, pričom podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona číslo 244/2002 Z. z. ktorý ustanovuje, že forma rozhodcovskej zmluvy musí byť písomná, súd skúmal právne úkony, od ktorých rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní odôvodňoval svoju právomoc a príslušnosť rozhodnúť predmetný spor medzi žalobcom a žalovaným, na ktorého pôvodný veriteľ ELKO Valenta Slovakia, s. r. o. Trenčín v zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 10. 05. 2016 postúpil i pohľadávku voči žalobcovi. V zmysle odôvodnenia rozhodcovského súdu v rozhodcovskom rozsudku vydaného pod č. k. R 77/2016 zo dňa 17. 10. 2016 v spojitosti s opravným rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 30. 11. 2016 v bode 55 - 57 vyplýva, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc od dohody č. XXXXXXX zo dňa 15. 03. 2016 podľa ustanovenia § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom. Podľa neho sa strany tohto hmotnoprávneho vzťahu dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou, stálemu rozhodcovskému súdu Arbitráž zriadenému pri Záujmovom združení právnických osôb Arbitráž, Jilemnického 30, 036 01 Martin, ktorý bude v písomnom konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným Rozhodcovským súdom konať podľa Slovenského právneho poriadku, podľa rokovacieho poriadku a štatútu rozhodcovského súdu. K namietanej skutočnosti zo strany žalobcu v tomto konaní súdu uviedol, že ako podnikateľský subjekt musí byť dostatočne právne zdatný a obozretný pri podpisovaní súkromnoprávnych listín, aby vedel riadne posúdiť ich obsah a právne dôsledky. Dohodu, z ktorej mali vyplývať práva a povinnosti jej účastníkov nemusel podpisovať. Túto však prijal a založil tým aj práva a povinnosti účastníkov. Dohoda obsahuje aj rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, ktorú rozhodcovský súd považoval za legitímny právny akt, ktorý sa stal súčasťou právneho úkonu. V bode 57 odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd poukázal, že splnomocnený zástupca pôvodného veriteľa mal v predmete činnosti podľa výpisu z obchodného registra aj faktoring a forfaiting., ktorých legálnu definíciu konštatoval v bode 44 odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Potom rozhodcovský súd mal za to, že na základe mandátnej zmluvy splnomocnil mandant mandantára v rámci správy pohľadávok k realizácii činnosti tak, ako sú vymedzené v plnomocenstve pripojenom ako dôkaz k rozhodcovskej doložke. Nie je reálne vyšpecifikovať na udelenom plnomocenstve všetky úkony, ktoré môže potenciálne vymáhanie pohľadávky zahŕňať a prijatie rozhodcovskej doložky mal za to, že súvisí s vymáhaním pohľadávok. Potom všetky úkony realizované splnomocneným zástupcom pôvodného veriteľa je možno považovať za vymáhanie pohľadávky.
8. Súd z udeleného plnomocenstva medzi splnomocniteľom ELKO Valenta Slovakia, s. r. o., Trenčín zo dňa 27. 01. 2016 udelenom splnomocnencovi PATRIOT GROUP, s. r. o., zistil, že splnomocniteľ udelil splnomocnencovi v zmysle tohto plnomocenstva nasledovné oprávnenia a to: na správu a vymáhanie pohľadávok splnomocniteľa voči jeho dlžníkom mimosúdnou cestou osobnými návštevami, zasielanie výzvy na úhradu (upomienky a podobné písomnosti), dohodou o urovnaní dlhu, podpisom faktúry splnomocniteľa, penalizáciou, spísaním a uzavieraním splátkových kalendárov, osobným výberom finančnej hotovosti prijímaním úhrad od dlžníkov na účet spoločnosti PATRIOT GROUP, s. r. o., vedený v Prima banke, na zastupovanie v exekučnom konaní, na podanie žiadosti na vydanie platobného rozkazu, v trestnom konaní, v konkurznom konaní, na výkon zádržného práva, na zriaďovanie a rušenie záložných práv, na zastupovanie pred Stálym rozhodcovským súdom Arbitráž zriadený pri Arbitráž, s. r. o., Martin. Splnomocnenec je oprávnený splnomocniť na vyššie uvedené úkony tretie osoby, s čím splnomocniteľ súhlasí. Splnomocnenec toto plnomocenstvo prijal a prijatie potvrdil svojím podpisom. Súd vzhľadom na obsah tohto plnomocenstva mal za to, že uvedené plnomocenstvo medzi splnomocnencom a splnomocniteľom je platné a uzavreté v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd pritom konštatuje, že tak ako uviedol žalovaný, vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom sa spravoval i ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, aj keď ju v konaní žalovaný nepredložil. Súd pritom poukazuje, že mandátna zmluva nevyžaduje v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka povinne písomnú formu. Ak však mandant a mandatár neuzavreli v písomnej forme mandátnu zmluvu, potom ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie. To znamená, že na zariadenie záležitosti ,kde je potrebné uskutočniť právne úkony v mene mandanta, bol mandant povinný včas vystaviť mandatárovi písomné potrebné plnomocenstvo. V danom prípade je to plnomocenstvo udelené spoločnosťou ELKO Valenta Slovakia, s. r. o., Trenčín spoločnosti PATRIOT GROUP, s. r. o., Trenčín zo dňa 27. 01. 2016. Súd mal za to, že nejde o generálne plnomocenstvo tak, ako to tvrdil žalovaný v neskoro podanom vyjadrení k žalobe datovanom 18. 12. 2017 a doručenom 25. 12. 2017, keďže mu lehota na vyjadrenie uplynula už dňa 14. 10. 2017, ale je len splnomocnenie na úkony obsiahnuté v tomto plnomocenstve. Na základe uvedeného plnomocenstva splnomocnenec mohol v mene veriteľa vykonávať správu a vymáhanie pohľadávok splnomocniteľa voči jeho dlžníkom mimosúdnou cestou, za ktoré nemožno považovať uplatňovanie tohto nároku na rozhodcovskom súde bez predtým platnej uzavretej rozhodcovskej doložky medzi stranami zmluvného vzťahu, rovnako dohodu o urovnaní dlhu nemožno stotožňovať s
oprávnením uzavrieť dohodu o rozhodcovskej zmluve, resp. doložke, keďže v zmysle ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné, čo sporné neboli. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Keďže medzi stranami zmluvného vzťahu do dňa uzavretia dohody č. XXXXXXX zo dňa 15. 03. 2016 nebola dohoda o rozhodcovskej doložke, rovnako dohoda o urovnaní nemohla obsahovať túto dohodu, na ktorú účastník nemohol ani dovtedy pomyslieť. Aj keď v uvedenom plnomocenstve sa nachádza oprávnenie splnomocnenca na zastupovanie pred Stálym rozhodcovským súdom Arbitráž zriadeným Arbitráž, s. r. o., Martin, ide len o oprávnenie podať žalobu a zastupovať svojho klienta v rozhodcovskom konaní, ale len na základe predtým platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy medzi dlžníkom a splnomocniteľom, ktorej uzavretie žalovaný podľa svojich tvrdení ako i z odôvodnenia rozhodcovského súdu malo vyplývať z dohody č. 1242016 zo dňa 15. 03. 2016. Tunajší súd sa s vyhodnotením tohto dôkazu a to vystaveného plnomocenstva splnomocnencom splnomocniteľovi zo dňa 27. 01. 2016 rozhodcovským súdom nestotožnil, keďže mal za to, že oprávnenie splnomocnenca uzavrieť za splnomocniteľa rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku s jeho dlžníkom, z tohto splnomocnenia nevyplýva a potom v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je taký právny úkon neplatný. Súd preto vzhľadom na túto konštatáciu posudzoval články dohody č. XXXXXXX zo dňa 15. 03. 2016, ktorú uzavrel splnomocniteľ veriteľa s jeho dlžníkom. V článku 1.1 sa konštatuje zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom s tým, že dlžník kúpnu cenu v zmysle dohodnutých podmienok veriteľovi neuhradil. Táto je ďalej špecifikovaná, voči ktorej dlžník v článku 1 bod 1.3 prehlásil, že záväzok uvedený v dohode vo výške 2 104,14 Eur, ktorú veriteľ požadoval ku dňa 15. 03. 2016 uhradiť až v sume 2 700,- Eur s príslušenstvom spochybňuje, keďže išlo o tovar nepredajný a mienil ho veriteľovi vrátiť. V uvedenom bode článku je ďalej uvedené, že na určenie oprávnenosti pohľadávky veriteľa bude potrebné vykonať dokazovanie orgánom príslušným na rozhodovanie vo veci, ktorého výsledok budú účastníci dohody rešpektovať. V článku 2 dohody zo dňa 15. 03. 2016 je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa mali podľa žalovaného zmluvné strany a všetci účastníci dohody vrátane splnomocneného zástupcu veriteľa dohodnúť, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo v budúcnosti vzniknú v súvislosti s touto dohodou alebo v súvislosti s inými právnymi vzťahmi uzatvorenými medzi jej účastníkmi, či deliktuálnymi a kvázi deliktuálnymi obligačnými vzťahmi Stálemu rozhodcovskému súdu Arbitáž zriadenému pri Záujmovom združení právnických osôb ARBITRÁŽ, so sídlom v Martine, ktorý bude v písomnom konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným rozhodcovským súdom konať podľa slovenského právneho poriadku, podľa rokovacieho poriadku a štatútu rozhodcovského súdu. V prípadoch upravených ustanovením § 22 a) ZoRK sa podanie návrhu nedoručuje protistrane. Zmluvné strany a všetci účastníci tejto dohody sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu, pričom jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany a účastníkov tejto dohody záväzné. V článku 3 si strany dohodli spoločné a záverečné ustanovenia a následne zmluvu podpísali. Za veriteľa uvedenú dohodu podpísal splnomocnenec PATRIOT GROUP, s. r. o., Trenčín. Keďže súd skonštatoval, že oprávnenie splnomocnenca veriteľa uzatvárať dohodu o urovnaní nemôže súd stotožňovať s oprávneným uzavrieť rozhodcovskú doložku tak, ako to vyplýva z článku 2 tejto dohody, súd posúdil predmetný článok 2 dohody č. XXXXXXX zo dňa 15. 03. 2016 za neplatné dojednanie rozhodcovskej zmluvy resp. doložky a to aj z dôvodu, že predmetná dohoda obsahuje aj také práva, na ktoré účastník pred jej uzavretím nemohol ani pomýšľať (neexistujúca predchádzajúca dohoda zmluvných strán o uzavretí rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky). Potom právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka rovnako neplatný, pričom je rovnako neplatný i v prípade, ak nie je urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov ,v tomto prípade § 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnako súd poukazuje, že aj napriek tomuto konštatovaniu žalovaná strana neuplatnila svoje prostriedky procesnej obrany riadne a včas, keďže ich nepredložila súdom v stanovenej lehote na základe uznesenia tunajšieho súdu vydaného podľa § 167 ods. 2 CSP, na základe čoho i tunajší súd nepripustil vykonanie ďalšieho dôkazu k predmetnému sporu navrhnutého žalovaným priamo na pojednávaní, ktorý by mohol byť i dôvodom odročenia pojednávania a preto jeho vykonanie súd zamietol a ktorého prípadnú vierohodnosť napádal žalobca. Keďže súd vzhľadom na vyššie uvedené mal preukázaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1, 3 Zákona o rozhodcovskom konaní vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok tak , ako to súd uviedol v petite tohto rozhodnutia.
9. O trovách konania tunajší súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.