Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1To-33-2024.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/33/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného X. O., pre zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného X. O. proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/9/2024 zo dňa 07.03.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.06.2024, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného X. O., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 7T/9/2024 zo dňa 07.03.2024 bol obžalovaný X. O. uznaný vinným zo spáchania zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu so zločinom prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v súbehu s prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že
ako vodič motorového vozidla značky Z. P., striebornej farby s evidenčným číslom XXXXBV, imatrikulované v Litve, dňa 21.08.2023 v čase približne o 08:20 hod. umožnil ôsmim osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, cez hraničný prechod Slovenskej republiky a Maďarskom nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky tým spôsobom, že tieto osoby naložil dňa 21.08.2023 v ranných hodinách na nezistenom mieste na území Maďarska do motorového vozidla značky Z. P., striebornej farby s evidenčným číslom XXXXBV, imatrikulované v Litve a tieto previezol cez starý hraničný prechod Rajka
- Čunovo na územie Slovenskej republiky a následne s nimi chcel pokračovať cez Slovenskú republiku na neznáme miesto s tým, že dňa 21.08.2023 v čase o 09:00 hod. hliadka Okresného dopravného inšpektorátu v Malackách vykonávala kontrolu vozidiel na štátnej ceste 1/2 na parkovisku Kamenný mlyn, kde nerešpektoval jej výzvu na zastavenie, pričom policajt musel odskočiť z cesty, následne bolo vykonávané prenasledovanie motorového vozidla značky Z. P., striebornej farby s evidenčným číslom XXXXBV, imatrikulované v Litve do mesta Malacky, avšak ďalej nereagoval na svetelno - zvukové znamenia, aby zastavil vozidlo a za plnej premávky jazdil v meste Malacky bezdôvodne v protismere, ohrozoval účastníkov cestnej premávky a osôb v jeho vozidle a bránil polícii v zastavení jeho vozidla, následne pokračoval cez obec Pernek v jazde po poľnej ceste v smere na cestu 11/501, kde vozidlo zastavil na krajnici a dal sa na útek do poľa, kde bol chytený a obmedzený na osobnej slobode, pričom v motorovom vozidle značky Z. P., striebornej farby, s evidenčným číslom XXXXBV, imatrikulované v Litve, hliadka našla osem osôb pôvodom z tretích krajín konkrétne Y. X., nar. XX.XX.XXXX, Z., U. C. F., nar. XX.XX.XXXX, Z., O. R. F., nar. XX.XX.XXXX, Z., W. F., nar. XX.XX.XXXX, Z., R. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, Z., S. T., nar. XX.XX.XXXX, F., D. X., nar. XX.XX.XXXX, Z., U. I. X., nar. XX.XX.XXXX, Z., bez dokladov totožnosti a platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území
Slovenskej republiky, pričom za vyššie uvedený prevoz mal dostať bližšie nešpecifikovanú finančnú odmenu, s tým, že po zadržaní dobrovoľne vydal podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku 5 kusov tabliet lichobežníkového tvaru, ktoré si v nezistenom čase na nezistenom mieste zadovážil od nezistenej osoby, ktorých znaleckým skúmaním bolo zistené, že 5 ks tabliet s logom „Pharaoh“ s celkovou hmotnosťou 1,975 g s priemernou koncentráciou MDMA 36,8 hmotnostných, obsahovalo 182 mg MDMA, čo sa považuje za 5 obvyklých jednorazových dávok, pričom MDMA je zaradené podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok.
Za to bol obžalovanému X. O. podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd prvého stupňa podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu značky iP. 14, čierny lesklý, s matným čiernym obalom, sériové číslo U IMEI: XXXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou operátora VF CZ 53.0, telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX, ktorého vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stal štát a podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest vyhostenia vo výmere 3 (tri) roky.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vo výroku o treste obžalovaný X. O. a navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a aby mu uložil podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
V dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Martina Ritomského uviedol, že počas celého trestného konania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a napriek tomu mu bol uložený neprimerane prísny trest. Podľa obžalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho pomery na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje uloženie aj trestu kratšieho trvania. K svojej osobe uviedol, že je cudzinec žijúci v Azerbajdžane, kam sa plánuje vrátiť za svojou rodinou, má štátne občianstvo Gruzínska a ovláda turecký jazyk. Na území Slovenskej republiky nemá žiadne väzby a nemá záujem zotrvať na jej území. Podniká v gastronómii a v Azerbajdžane žije slušný život. Obžalovaný uviedol, že trpí chorobou krvi, na ktorú sa vo výkone väzby lieči, avšak výkon väzby zhoršuje jeho zdravotný stav. Svoje protiprávne konanie odôvodnil nerozvážnosťou, ojedinelým excesom, pričom nevedel, že prevoz migrantov cez územie Slovenskej republiky je trestné. Obžalovaný priznáva svoju vinu a spáchanie skutku úprimne ľutuje. Zvýšenie trestnej sadzby z dôvodu, že v osobnom motorovom vozidle bolo viacero osôb, je podľa jeho názoru neprimerane prísne. Migrantom chcel len pomôcť v úteku pred vojnou a chudobou.
Obžalovaný X. O. vlastnoručne spísaným podaním zo dňa 21.03.2024 poukázal na svoj zdravotný stav, že je HIV pozitívny a nevie koľko mu zostáva času. K odvolaniu obžalovaného X. O. sa prokurátor nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu dňa 05.06.2024 sa uskutočnilo za prítomnosti obžalovaného X. O., obhajcu, prokurátora a za prítomnosti tlmočníka M. M. z tureckého jazyka do slovenského jazyka a naopak.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania, pričom napáda celý výrok o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny. Opätovne poukázal na to, že na území Slovenskej republiky obžalovaný nemá žiadne rodinné väzby a chce sa vrátiť k svojej rodine. Pri ukladaní trestu by mal odvolací súd zohľadniť spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie a rovnako má zato, že by mal prihliadnuť aj na jeho závažný zdravotný stav. Navrhol preto zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky bez uloženia trestu prepadnutia veci a trestu vyhostenia.
Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Uložený trest považuje za primeraný.
Obžalovaný X. O. navrhol uloženie čo najnižšieho trestu, vyslovil ľútosť nad svojím konaním.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného X. O. nie je dôvodné.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní kompletného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu konštatuje, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyslovil, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku nevykoná, zaniklo právo obžalovaného na podanie odvolania vo výroku o vine. V tomto smere poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, z ktorého vyslovene vyplýva, že obžalovaný nemôže napadnúť odvolaním výrok o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. Obžalovaný X. O. bol teda rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/9/2024 zo dňa 07.03.2024 uznaný za vinného zo spáchania zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu so zločinom prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v súbehu s prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona.
Odvolací súd tak preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov nepovažoval za potrebné korigovať jeho znížením. Neboli pritom zároveň splnené podmienky pri ukladaní trestu odňatia slobody pre postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, čo odvolací súd podrobne rozvedie v ďalšej časti odôvodnenia.
Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvého stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že viedol pre spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. V súlade so súdom prvého stupňa zistil odvolací súd danosť priťažujúcej okolnosti § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, čím v súlade s § 38 ods. 3 Trestného zákona došlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu. Pri ukladaní trestu súd prvého stupňa vychádzal z už upravenej trestnej sadzby 7 (sedem) až 9 (deväť) rokov trestného činu z nich najprísnejšie trestného, ktorým je v danom prípade zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s trestnou sadzbou 7 (sedem) až 10 (desať) rokov [zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona - trestná sadzba 4 (štyri) až 10 (desať) rokov, prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona - trestná sadzba až 5 (päť) rokov]. V tomto rozsahu odvolací súd nezistil žiadne pochybenie a súd prvého stupňa správne ukladal trest odňatia slobody ako úhrnný postupom podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona za tri trestné činy.
Súd prvého stupňa zároveň správne ukladal obžalovanému trest odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, keď zistil dôvody pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a s poukazom na stanovisko č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody
o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Podľa odvolacieho súdu tak bolo náležité analogicky aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona.
Aj keď súd prvého stupňa mohol ukladať obžalovanému trest odňatia slobody znížený o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby uvedenej v § 355 ods. 3 Trestného zákona, čo predstavuje trest odňatia slobody nie kratší ako 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, čo napokon považoval za primeraný trest aj súd prvého stupňa, je nevyhnutné na strane druhej poukázať na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil až troch trestných činov, z toho dvoch zločinov a jedného prečinu.
Súd prvého stupňa pritom podľa odvolacieho súdu dostatočne nezohľadnil zásady ukladania trestov podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, a napriek tomu ukladal obžalovanému trest odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona v najnižšej možnej výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Na druhej strane treba uviesť, že aj pri zohľadnení zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona z pohľadu odvolacieho súdu, by nemohlo dôjsť k ukladaniu prísnejšej sankcie, pretože by zmenila právne postavenie obžalovaného v jeho neprospech.
Súd prvého stupňa totiž opomenul zohľadniť zásadné skutočnosti, a to že obžalovaný spáchal tri trestné činy smerujúce proti rôznym individuálnym objektom a úplne abstrahoval na posúdenie spôsobu spáchania trestných činov, keď obžalovaný prevážal až 8 (osem) osôb z tretích krajín a potom ako nerešpektoval výzvu hliadky Okresného dopravného inšpektorátu na zastavenie osobného motorové vozidla, bol následne prenasledovaný, pričom jazdou v protismere ohrozoval ďalších účastníkov v cestnej premávke (vo svojej podstate vrátane migrantov sediacich v osobnom motorovom vozidle) a až následne po úteku do poľa bol obmedzený na svojej osobnej slobode. Zvýraznením protiprávneho konania obžalovaného X. O. je prechovávanie psychotropnej látky pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu. Odvolací súd však nemohol korigovať uvedený výrok o uloženom treste odňatia slobody v neprospech obžalovaného, s ohľadom na inak zákonne uložený trest odňatia slobody, ktorý však odvolací súd nepovažoval za primeraný. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd podrobil prieskumu rozsudok súdu prvého stupňa výlučne z iniciatívy obžalovaného podaného vo svoj prospech, uvedené neumožňuje viesť úvahy v zmysle ukladania prísnejšieho trestu odňatia slobody než uloženého súdom prvého stupňa, a to v zmysle zásady zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu), hoci spôsob spáchania trestného činu a mnohosť trestnej činnosti umožňovali súdu prvého stupňa viesť úvahy aj v zmysle výrazne prísnejšej výmery trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o samotnú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, v prípade mimoriadneho zníženia trestu podľa tohto ustanovenia musia byť zistené také mimoriadne okolností prípadu a pomery na strane páchateľa, ktoré takýto postup kvalifikovane odôvodňujú, čo v danom prípade odvolací súd u obžalovaného nevzhliadol. Obžalovaný svoje odvolacie námietky formuloval všeobecne s poukazom na „neprimeranú prísnosť“ bez toho, aby aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona odôvodňovali preukázané konkrétne okolnosti prípadu, resp. pomery páchateľa, ktorý by bolo možne vyhodnotiť ako výnimočné. Odvolací súd tak nemohol akceptovať aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona na tom základe, že je občanom tretieho štátu a žije v ďalšej krajine bez väzieb k štátu, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona nie je pritom bežným (pravidelným) postupom súdu. Súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú, sú svojou povahou výnimočné a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Odvolací súd na takýto postup nevzhliadol dôvod a aj obžalovaným proklamované ochorenie HIV zostalo len v rovine jeho tvrdenia, ktoré neboli verifikované žiadnou relevantnou lekárskou správou.
Odvolací súd konštatuje, že možnosti na dosiahnutie legálneho zárobku obžalovaný istotne poznal a mal aj bez toho, aby došlo k preprave migrantov. Obžalovaný mal teda aj iné, predovšetkým však legálne možnosti na dosiahnutie príjmu a následnej podpory svojej rodiny, zvolil si však jednoduchšiu cestu, a to dosiahnutie príjmu cestou páchania trestnej činnosti. Obžalovaný sa rozhodol spáchať trestný čin
a spoliehať sa na to, že pri jeho páchaní nebude odhalený, čo napokon odhalilo aj páchanie drogovej trestnej činnosti, pričom pri rezistencii obžalovaného zastaviť policajnej hliadke svojím konaním spáchal aj ďalší trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Obžalovaný tak zo svojho vlastného rozhodnutia na seba zobral riziko trestného stíhania a tým logicky stratu možnosti byť v dennodennom živote so svojou rodinou. Odvolací súd teda nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Ako primeraný tak bolo možné jednoznačne ukladať trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu. Je potrebné si uvedomiť, že organizované prevádzačstvo ťaží primárne z ľudského nešťastia, využívajúc pritom aj mladých ľudí (rok narodenia osôb 2023, 2018 a pod.). Obžalovanému bol pritom uložený postupom podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v najnižšej možnej výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov (7 rokov znížených o 1/3 -inu = 56 mesiacov).
Súd prvého stupňa postupoval správne pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselného trestného činu.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s výrokom o treste prepadnutia veci, mobilného telefónu, špecifikovaného vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu prevádzačstva a úvahy, ktoré súd prvého stupňa viedli k uloženiu tohto trestu, považuje za správne.
Zákonu zodpovedalo aj uloženie trestu vyhostenia súdom prvého stupňa, pretože obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, pričom súd prvého stupňa správne uložil trest vyhostenia v dolnej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 65 ods. 4 Trestného zákona vo výmere 3 (tri) roky. Vzhľadom na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je trest vyhostenia na 3 (tri) roky prihliadajúc na doterajší riadny život obžalovaného, a tým pádom priaznivejšie možnosti nápravy dostačujúci na ochranu verejného záujmu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je ďalší riadny opravný prostriedok prípustný.