Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobkyne T. L., G.. XX. XX. XXXX, K. E. Z. K., O. C. XXXX/XX, zast. Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Račianska 1523/71, IČO 30 798 841 (za ktorého koná Kancelária Bratislava, Račianska 1523/71) proti žalovaným 1/ Slovenskému pozemkovému fondu so sídlom v Bratislave, Búdková 36, IČO 17 335 345 a 2/ Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, IČO 00 156 621 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.

odôvodnenie:

1/ Žalobkyňa sa podanou žalobou (s opravou a doplnením na základe výzvy súdu) domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. území Rimavská Lehota, zapísaných na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX, XXX Q. XXX a to k novovzniknutým parcelám č. XXXX o výmere 112 m2, č. XXXX o výmere 92 m2, č. XXXX/X o výmere 136 m2, č. XXXX/X o výmere 246 m2, č. XXXX o výmere 31 m2, č. XXXX o výmere 1232 m2 a č. XXXX o výmere 396 m2, a to zastavanej ploche a nádvoriam spolu vo výmere 2.245 m2 podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX.

2/ V žalobe žalobkyňa uviedla, že je vlastníkom rekreačnej chaty v obci Lehota nad Rimavicou so súpisným č. XXX v kat. území P. L., zapísanej na LV č. XXX, parc. č. XXXX, pričom pozemok, na ktorej je nehnuteľnosť postavená, je na LV č. XXX vedený ako nevysporiadaný. Z výpisu zo súboru popisných informácií katastra nehnuteľností zo dňa 14. 07. 1997 je zrejmé, že spolu so svojím manželom B. L. na evidenčnom liste č. 191 mali zapísaný aj pozemok parc. č. XXXX o výmere 21 m2. Na základe toho v dobrej viere dlhodobo užívali predmetný pozemok s vedomím, že je jeho vlastníkom. Až pri pokuse o predaj nehnuteľnosti v roku 2019 zistila, že nie je vlastníkom pozemku, na ktorom stojí chata a parcela nie je evidovaná na žiadnom liste vlastníctva. Po vykonanej identifikácii sa zistilo, že pozemok je vedený ako EKN parc. č. XXXX, zapísaný na LV XXX a EKN parc. č. XXXX/X, zapísaný na LV XXX kat. úz. P. L.. Vo veci XC/XX/XXXX Okresného súdu bolo konanie o určenie vlastníckeho práva vydržaním proti B. B. a Q. B., súd však konanie zastavil, lebo označení žalovaní nemajú právnu subjektivitu a na jej odvolanie Krajský súd v Banskej Bystrici uvedené uznesenia potvrdil. Chatu má vo vlastníctve už viac ako 30 rokov a aj starosta obce Lehota nad Rimavicou toto potvrdil a tiež aj že je vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX o výmere 306 m2, na ktorom je chata postavená. Za nehnuteľnosti aj platí dať z pozemkov, a to za 306 m2 pozemku a za chatu. Má takto za to, že je vlastníčkou pozemku v kat. území P. L. parc. č. XXXX

- zastavanej plochy a nádvoria o výmere 306 m2. Žiadala preto určiť, že je v podiele 1/1 vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. P. L. zapísanej na LV č. XXX Q. XXX a to vo výmere 306 m2.

3/ Na výzvu súdu žalobkyňa opravila svoje označenie správnym dátumom narodenia a rodným číslom a doplnila žalobu tak, že jej manžel zomrel 14. 03. 1997, čím stratil aktívnu legitimáciu. Chatu postavila so svojím manželom a vlastníkom sa stala na základe záznamového konania XXXX/XXXX-XX/XXXX, ku ktorému však nemá prístup, keďže ide o konanie vedené katastrom nehnuteľnosti, Okresným úradom Rimavská Sobota. Pozemok pod chatou odkúpili za zjavne nevýhodných podmienok ešte v roku 1949. Po smrti manžela prebehlo dedičské konanie a dňa 20. 11. 1997 bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom sp. zn. V. XXX/XX V. XX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05. 12. 1997. Uvedené pozemky nadobudla do výlučného vlastníctva, ale tieto nikdy neboli v katastri zapísané. Celé roky žila v presvedčení, že vlastní aj pozemok pod chatou, a že to tak nie je, zistila v roku 2019, keď sa pokúsila o predaj chaty s pozemkom, avšak bezúspešne. Pozemok pod chatou nie je evidovaný na žiadnej parcele registra C. Po vykonanej lustrácii sa zistilo, že pozemok je vedený ako E KN parc. č. XXXX na LV XXX, E KN parc. č. XXXX na LVXXX a E KN parc. č. XXXX/X na LV XXX kat. územia P. L.. Vlastníkmi uvedených parciel sú členovia rodiny B., ktorých správcom je Slovenský pozemkový fond. Keď vo veci XC/XX/XXXX bolo konanie zastavené, že B. nie sú spôsobilí byť účastníkmi konania, pri podávaní tejto žaloby označuje ako žalovaných Slovenský pozemkový fond ako správcu pozemkov a Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. V zmysle predloženého geometrického plánu, ktorý bol vypracovaný na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam C KN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX Q. XXXX žiadala určiť, že sa stane vlastníkom v podiele 1/1 k týmto siedmym novovzniknutým parcelám vo výmere 396 m2, všetko spolu vo výmere 2.245 m2 a to titulom vydržania.

4/ Na ďalšiu výzvu na spresnenie, čoho sa domáha uviedla, že žiada určiť, že je vlastníkom v podiele 1/1 k novovznikným parcelám podľa predloženého geometrického plánu a to spolu vo výmere 2.245 m2.

5/ Žalovaný 1/ sa na výzvu súdu k veci vyjadril tak, že žiada žalobu zamietnuť, pretože žaloba musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností. Pasívna vecná legitimácia označených žalovaných nie je daná, lebo ani jeden z nich nie je vlastníkom predmetných pozemkov. Z listov vlastníctva vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností sú známi spoluvlastníci spolu s neznámymi spoluvlastníkmi, ktorých podiely sú v jeho správe. Môže teda ex lege len zastupovať neznámych vlastníkov a nemôže byť stranou v konaní. Ani čo sa týka samotného určenia vlastníckeho práva, samotné dlhodobé užívanie pozemkov nepostačuje na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a evidenčný list neobsahuje informácie o vlastníctve, ale len o užívateľovi pozemku, teda ani podmienky vydržania neboli žalobkyňou preukázané.

6/ Žalovaný 2/ sa na výzvu súdu k veci vyjadril tak, že žiada žalobu voči nemu zamietnuť. Vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, lebo nevlastní žiaden zo spoluvlastníckych podielov k žalovaným nehnuteľnostiam. Tiež zdôraznil, že evidenčný list neevidoval vlastníka, ale len užívateľa. Poukázal na ust. vykonávacej vyhl. č. ku katastrálnemu zákonu, že predmetom evidenčného listu sú údaje o držiteľovi, nájomcovi a o inej oprávnenej osobe. Vlastník bol vždy evidovaný na liste vlastníctva. Preto dobromyseľnosť nie je splnená. Eventuálne by mohlo byť priznané vlastnícke právo žalobkyne ale určite nie k celým žalovaným parcelám. Namietal aj navýšenie rozsahu žalovaného nároku z pôvodnej výmery 306 m2 na upravenú výmeru 2245 m2 bez preukázania akéhokoľvek práva či splnenia podmienok na vydržanie.

7/ Žalobkyňa v replike uviedla, že si stojí za tým, že obaja žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, je jej postavenie neisté a to predovšetkým z dôvodu, že nevlastní pozemok, na ktorom je postavená rekreačná chata, a preto predať chatu spolu s pozemkom, na ktorom stojí, je z uvedeného dôvodu nemožné. Sporový pozemok je nevysporiadaný, a teda nie je zrejmé, kto je jeho vlastníkom. Osoby uvedené na listoch vlastníctva ako vlastníci sú neexistujúci a ona, ktorá pozemok obhospodaruje, stará sa o neho a platí zaň daň z nehnuteľností, by mala byť jej plnohodnotným vlastníkom. Oprávnenosť držby preukázala evidenčným listom č. XXX, rozhodnutím obce o vyrubení dane, ako aj osvedčením o dedičstve, kde sporový pozemok zdedila po svojom nebohom manželovi.

8/ Na pojednávanie sa žalovaný 1/ nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, svoju neprítomnosť aj ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

9/ Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvá na žalobe, žalovaní sú podľa jeho názoru vecne legitimovaní v spore. splnenie podmienok vydržania vyplýva z jeho písomných podaní a žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, lebo je v neistote a keď chcela nehnuteľnosti predať, k tomuto nemohlo dôjsť.

10/ Zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť poukazujú na písomné vyjadrenie k žalobe, najmä že nie je vo veci pasívne legitimovaný, nie je preukázaný naliehavý právny záujem a bolo aj navýšenie na upravenú výmeru bez odôvodnenia. Žalovaný nemal byť ani on ani žalovaný 1/. Vlastníci sú evidovaní a dobromyseľnosť tiež nie je namieste - ak aj, tak len k pozemkom pod chatou.

11/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisov z LV XXX, XXX, XXX Q. XXX obce L. G. P., kat. územie Rimavská Lehota, výpisu o parcele registra R. XXXX kat. územia P. L., kópie katastrálnej mapy na parcelu XXXX/X kat. územia P. L., geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaného geodetom B. I., rozhodnutia č. XXX Obce L. G. P., potvrdení Obce L. G. P. zo dňa 25. 08. 2021 a 24. 08. 2021, evidenčného listu č. XXX kat. územia P. L., osvedčenia o dedičstve č. V. XXX/XX V. XX/XX vydaného notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom a vec posúdil takto:

12/ Vo veci ide o žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je podľa , podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13/ Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, strany konania musia mať vecnú legitimáciu a po druhé, žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

14/ Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana konania je nositeľom práva resp. povinnosti, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Vecnú legitimáciu v takomto konaní má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

15/ Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a v aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29. 06. 2010). Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej znamená, že strana nie je nositeľom práva (alebo povinnosti v prípade pasívnej legitimácie), o ktoré v konaní ide a vedie vždy k zamietnutiu žaloby.

16/ Súd preto v prvom rade skúmal, či je správne určený okruh strán konania. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným nehnuteľnostiam podľa vypracovaného geometrického plánu, ktoré majú vzniknúť z nehnuteľností, vedených na LV XXX, XXX Q. XXX kat. územia P. L.. Na uvedených listoch vlastníctva sú vedení viacerí spoluvlastníci (fyzické osoby), pričom ako spoluvlastníci nie sú vedení ani žalovaný 1/ ani žalovaný 2/.

17/ Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

18/ Podľa nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

19/ Ako vyplýva z listov vlastníctva, jedná sa o nerozlučné spoločenstvo, kde sa účinok rozhodnutia vzťahuje na všetky strany konania. Nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve, preto vychádzajúc z ust. § 139

musia byť účastníkmi konania všetci spoluvlastníci, žalovaný však nie je ani jeden spoluvlastník.

20/ V danom prípade teda žalobca podal žalobu proti žalovaným 1/ a 2/, z ktorých ani jeden nie je pasívne vecne legitimovaný vo veci (nie sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností). Nie je takto splnená jedna z dvoch podmienok predpokladu úspešnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva, nie je preto relevantné, či je splnená druhá podmienka (preukázanie naliehavého právneho záujmu), pretože už nesplnenie jednej z týchto dvoch podmienok musí viesť k zamietnutiu žaloby.

21/ Len okrajovo súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03. 04. 2012, podľa ktorého „Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je konaním, ktorým sa poskytuje rovnaká právna ochrana všetkým domnelým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Jedná sa teda o nútené spoločenstvo účastníkov konania. V prípade absencie procesného spoločenstva účastníkov, vedie súd k zamietnutiu návrhu. Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu správne dospel k záveru, že o takéto nútené spoločenstvo sa jedná aj v prejednávanej veci, pričom účastníkmi neboli všetci tí spoluvlastníci, vo vzťahu ku ktorým sa konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam týka (

- teraz - pozn. súdu).“ Vo veci bola zamietnutá žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam o. i. z dôvodu, že neboli žalovaní všetci spoluvlastníci.

22/ Súd preto žalobu o určenie vlastníckeho práva proti žalovaným 1/ a 2/ zamietol, keďže nie sú vo veci pasívne legitimovaní.

23/ O trovách konania rozhodol súd podľa a žalovaným 1/ a / ako plne úspešným vo veci priznal v plnom rozsahu náhradu trov voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota písomne, a to v listinnej podobe v 3 vyhotoveniach alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.