Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: U. Š., R.. D.Á., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. A. X, Q., zastúpená: F.. L. V.Á., S.. XX.XX.XXXX, M. X. XX, Q. proti žalovanému: X. Š., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. X, H., právne zastúpený: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, Sládkovičova 8, Prešov, IČO: 42 238 871, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prísl. o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -278 zo dňa 19. 11. 2021 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e nasledujúce hnuteľné veci: pračku v hodnote 50 Eur, vysávač v hodnote 30 Eur, kávovar v hodnote 30 Eur, hifi súpravu v hodnote 30 Eur, písací stôl v hodnote 20 Eur, poschodovú posteľ v hodnote 50 Eur, skriňu v nulovej hodnote, televízor Toshiba v hodnote 100 Eur, robot Zepter v hodnote 150 Eur, umývačku riadu v hodnote 150 Eur, tepovač v hodnote 70 Eur a klimatizačné zariadenie v hodnote 50 Eur.

II. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť Slovenskej sporiteľni a.s. zostatok úveru č. XXXXXXXXXX zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej 10.9.2015, ktorý ku dňu 24.5.2019 činil 11.285,77 Eur a to každý z nich v 1.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 365 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva 21,9 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Prešov.

V. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného súd uviedol, že manželstvo strán sporu trvalo od 05. 04. 2008 do 24. 05. 2019, kedy bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tamojšieho

súdu, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 26. 03. 2019. Z manželstva pochádzajúce tri mal. deti X., nar. XX. XX. XXXX, S., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala vysporiadania majetkových vzťahov so žalovaným ako bývalým manželom, pričom sporné medzi stranami bolo, či do majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj nehnuteľnosti, pozemky, ktoré žalovaný nadobudol počas trvania manželstva kúpou od svojho otca dňa 21. 03. 2013, vklad ktorých bol do katastra nehnuteľnosti zapísaný pod č. W a dňa 22. 04. 2013 pod č. V XXX/XX, a to za kúpnu cenu 1 eur. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že pôvodne chceli s otcom uzatvoriť darovaciu zmluvu, ale na naliehanie žalobkyne z dôvodu, aby sa vyhli plateniu dane z darovacej zmluvy, uzavreli dve kúpne zmluvy. Dohodli sa na kúpnej cene 1 eur pri každej zmluve, ktorú cenu za nehnuteľnosť žalovaný otcovi aj zaplatil tak, že mu dve eurá na kúpu nehnuteľnosti darovala jeho matka. Toto tvrdenie žalovaného v celom rozsahu pred súdom potvrdili svedkyne X. W., matka žalovaného a V. V., sestra žalovaného.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd vzhľadom na výpoveď žalovaného, ktorá bola potvrdená aj výpoveďami oboch svedkýň, mal za preukázané, že všetky nehnuteľnosti, ktoré žalovaný ako kupujúci nadobudol kúpou od svojho otca v roku 2013 nadobudol za výlučne svoje finančné prostriedky (darované matkou), a preto sporné nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale zostali vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Súd ďalej zistil, že druhý účastník kúpnej zmluvy - otec žalovaného je už nebohý a vychádzajúc zo zmluvnej voľnosti účastníkov pri uzatváraní zmlúv, samotná skutočnosť, že bola dohodnutá, hoci aj extrémne nízka kúpna cena (1 eur), neznamená, že kúpna zmluva je neplatná. V konaní bolo preukázané, že žalovaný kúpnu cenu za nehnuteľnosť nevyplácal zo svojich peňazí, ale z peňazí, ktoré mu výlučne darovala jeho matka. Logicky pritom žalovaný aj vysvetlil motív tohto postupu, aby kúpené nehnuteľnosti nepatrili do masy BSM. Napokon skutočnosť, že zámerom oboch účastníkov kúpnych zmlúv bolo, aby predmetné nehnuteľnosti nepatrili aj žalobkyni vyplýva z toho, že ako kupujúci v oboch zmluvách bol uvedený len žalovaný, nie aj jeho manželka. Pochopiteľná je pritom aj pohnútka účastníkov kúpnej zmluvy k tomuto postupu, ktorú vysvetlila svedkyňa X. W., manželka už nebohého X. W. ako predávajúceho, že išlo o pozemky po právnych predchodcoch jej manžela, a preto chceli, aby tieto zostali len v ich rodine. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na právny záver vyplývajúci v obdobných veciach z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, napr. , , , R 42/72, ale aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR .

4. Ďalej súd uviedol, že predmetom vyporiadania BSM medzi stranami sporu zostali len hnuteľné veci, ktoré sú špecifikované v petite s ich úhrnnou aktuálnou zostatkovou hodnotou 730 eur. Aj keď u niektorých vecí bolo sporné, u koho sa nachádzajú, výpoveďami oboch svedkýň, ale aj z predložených fotografií bolo preukázané, že po vysťahovaní sa žalobkyne z bytu, nezostali hnuteľné veci u žalovaného. Žalobkyňa žiaden dôkaz o opaku v tomto smere nenavrhla, preto súd všetky hnuteľné veci prikázal do jej výlučného vlastníctva, keďže ich má žalobkyňa v užívaní od roku 2018, kedy sa od žalovaného odsťahovala. Pri finančnom vyporiadaní bola žalobkyňa zaviazaná na vyplatenie ich polovičnej hodnoty, teda sumy 365 eur žalovanému. Predmetom vyporiadania sa stal aj nesplatený spoločný záväzok oboch bývalých manželov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a. s. Tento úver strany nesplácajú, a preto rozhodujúci pri vyporiadaní je zostatok dlhu ku dňu zániku manželstva, ktorý banka vyčíslila sumou 11 285,77 eura ku dňu 24. 05. 2019. Tento úver bol použitý na vyplatenie lízingu na auto KIA, ktoré patrilo do BSM, ktoré však žalobkyňa odpredala ešte počas trvania manželstva (20. 01. 2019) tretej osobe za 800 eur. Žalovaný pritom nenamietal neplatnosť tejto kúpnej zmluvy a hoci v písomnom vyjadrení žiadal zohľadniť pri finančnom vyporiadaní aj sumu zodpovedajúcu primeranej hodnote tohto motorového vozidla, vzhľadom na to, že zmluva sa považuje za platnú, mohla by sa vyporiadavať nie primeraná hodnota auta, ale suma totožná s kúpnou cenou. Zároveň by však muselo byť preukázané, že uvedená suma nebola spotrebovaná v domácnosti, resp. na výživné pre mal. deti. Vzhľadom na nie vysokú sumu 800 eur a vzhľadom na tvrdenie samotného žalovaného o ich zlej finančnej situácií a o tom, že má dlh na výživnom na mal. deti, súd považoval za prioritné zabezpečenie výživy mal. detí, a preto uvedenú sumu nezahrnul do finančného vyporiadania BSM, ale považoval ju za spotrebovanú na výživné pre mal. deti. Vo finančnom vyporiadaní nebola ani zohľadnená suma 2 000 eur za odpredaj motorového vozidla Q., o ktorom žalovaný tvrdil, že 1 800 eur z kúpnej ceny odovzdal žalobkyni, čo ona poprela. Žalovaný žiaden dôkaz o tom nepredložil, dokonca ani kúpnu zmluvu o predaji, preto pre neunesenie dôkazného bremena nebolo možné uvedenú sumu pri vyporiadaní zohľadniť.

5. Pri vyporiadaní zostatku úveru súd vychádzal zo skutočnosti, že strany úver nesplácajú poukazujúc na svoju zlú finančnú situáciu. Súd preto nepovažoval za spravodlivé zaviazať na zaplatenie zostatku úveru veriteľovi len jednu stranu, ktorá by mohla pokračovať v splácaní splátkami po dohode s veriteľom a druhú stranu zaviazať v rámci finančného vyporiadania na zaplatenie polovice tohto zostatku úveru protistrane v určitej lehote. Pozícia tejto strany by totiž bola horšia a keďže tento rozsudok pre veriteľa záväzný nie je, má význam vyporiadanie majetku strán sporu. V. a. s. by teda aj v prípade, ak by súd zaviazal len jednu stranu na splatenie úveru, mohla pohľadávku vymáhať od oboch strán. Vzhľadom na nízku hodnotu vyporiadaného majetku súd preto nepovažoval za účelné prikázať zaplatenie úveru len jednej strane. Vychádzal pritom z rovnosti podielov, keďže žiadna zo strán ani nenamietala, žeby sa nemala akceptovať parita podielov a navyše súd pre disparitu podielov nezistil žiadne dôvody.

6. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa a . Žiadna zo strán nemala vo veci plný úspech a navyše bolo vychádzané aj z charakteru tohto konania, ktorým sa rieši vyporiadanie spoluvlastníctva oboch strán. Aj keď nepochybne úspešnejší bol v spore žalovaný, žalobkyňa, ktorá sa podanou žalobou domáhala v podstate len vyporiadania nehnuteľnosti (pri tomto nároku bola neúspešná), súd zohľadnil skutočnosť, že mohla sa domnievať, že predmetom vyporiadania BSM sú aj nehnuteľností, ktoré žalovaný kúpil počas trvania manželstva, a preto súd nepovažoval za spravodlivé žalovanému priznať náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol o tom, že nehnuteľnosti nepatria do BSM na základe výpovede svedkýň - matky a sestry žalovaného, ktorých svedectvo bolo účelové, nepravdivé a umelo vykonštruované v prospech žalovaného. V spore bolo vytýčených viacero termínov pojednávaní, na ktorých sa žalovaný nezúčastňoval a prostredníctvom svojho právneho zástupcu predkladal iba vyjadrenia k predmetnému návrhu. Žalovaný až po zmene právneho zástupcu si spomenul, že mu nejaký právnik poradil (meno ktorého ani nevedel uviesť), že mu jeho matka mala darovať dve eurá na zaplatenie kúpnej ceny za pozemky podľa kúpno-predajných zmlúv. V tomto zmysle vypovedali aj svedkyne a žalobkyňa tieto svedectvá považuje za nepravdivé a účelové. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil a zahrnul do majetku patriaceho do BSM nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX., XXXX, XXXX., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, všetko k. ú. H..

8. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a v potrebnom rozsahu za odôvodnené. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní považuje za právne irelevantné a odvolanie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu za nedôvodné.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v a nasl. (ďalej len „“), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Jedinou odvolacou námietkou žalobkyne bolo, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozsudku mal do majetku patriaceho do BSM zahrnúť aj nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nadobudol kúpou v roku 2013 od svojho otca, t. j. počas trvania manželstva. Odvolateľka tvrdí, že svedectvá v konaní vypočutých svedkýň (matky žalovaného X. W. a sestry žalovaného V. V.) boli účelové, nepravdivé a umelo vykonštruované v prospech žalovaného.

11. V zmysle Základných princípov , sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí.

13. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou uvádza, že ak žalobkyňa v konaní pred súdom mala za to, že svedectvá žalovaným navrhovaných svedkýň, ktoré pred súdom prvej inštancie vypovedali, boli účelové, nepravdivé a umelo vykonštruované v prospech žalovaného, mala v konaní označiť alebo

predložiť dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností, na ktoré by mal súd prihliadať do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené ( ).

14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z výpovede strán sporu, z listinných dôkazov založených v spise, zo svedeckých výpovedí svedkýň X. W. a V. V., ktorých pravosť výpovede žalobkyňa, ani jej právna zástupkyňa prítomné na nariadenom pojednávaní, na ktorom svedkyne vypovedali (23.10.2021), nenamietali. Naviac po skončení výpovedí obidvoch svedkýň, strany sporu, resp. ich právni zástupcovia zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania (č. l. 256 - § 259 spisu), a preto súd vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

15. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa neuniesla tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania totiž platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t. j., kto tvrdí, dokazuje.

16. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať.

17. Súd prvej inštancie na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, správne uzavrel, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný získal za trvania manželstva so žalobkyňou kúpou z prostriedkov patriacich výlučne jemu (peňazí), nepatria do masy BSM, ale sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý nehnuteľnosti získal. Žalovaný v konaní dostatočne vysvetlil pred súdom motív tohto postupu; uvedené tvrdenia žalovaného podporili v konaní aj žalovaným navrhnuté svedkyne. Súd správne posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobkyne v predmetnom konaní. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania, možnosť súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci (, ) má jednoznačne reštriktívne limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní nariadených pojednávaní, na ktorých vykonával dokazovanie navrhnuté stranami sporu, ktoré strany po poučení na nariadenom pojednávaní dňa 20. 10. 2021 zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

18. Odvolací súd konštatuje, že ak žalobkyňa v odvolaní namieta, že svedectvo žalovaným navrhnutých svedkýň bolo účelové, nepravdivé a umelo vykonštruované v prospech žalovaného, de facto namieta nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ust. 383 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie, alebo ak zistí, že súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z vykonaných dôkazov), prípadne, ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám ( ). V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pričom vychádzal z vyjadrení žalobkyne, s ňou predložených listinných dôkazov, z vyjadrení žalovaného, z výpovede svedkov a z tohto dokazovania získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií ( ) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a zo zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať alebo doplniť.

19. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný v roku 2013 nadobudol kúpou od svojho otca počas trvania manželstva, nepatria do BSM strán. Výsledky vykonaného dokazovania nepochybne preukazujú, že žalovaný za kúpu nehnuteľnosti nevyplácal kúpnu cenu zo svojich peňazí, ale z peňazí, ktoré mu na tento účel

darovala jeho matka, a preto všetky v roku 2013 nadobudnuté nehnuteľnosti získal za výlučne svoje finančné prostriedky, a preto tieto nehnuteľnosti sú len v jeho výlučnom vlastníctve.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd pristúpil k potvrdeniu rozsudku, pričom považoval napadnutý rozsudok ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania podľa .

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. v súlade s ust . Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, ale prihliadajúc na posúdenie predmetu sporu a okolnosti prejednávanej veci, že vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán sporu, pričom nedošlo k dohode medzi stranami sporu pred začatím súdneho konania, ako ani v priebehu súdneho konania, majúc na zreteli práve tieto skutočnosti, súd pristúpil k záveru o tom, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).