Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-37-2021.pdf
PDF · 302.67 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu MP - TRANS, spol. s r.o., so sídlom Laborecká 1895/55, 066 01 Humenné, IČO: 36497223, právne zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. mája 2021 číslo XXXXXXXXX/XXXX takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a
II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca podal dňa 27.03.2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 s vyčísleným základom dane vo výške XX XXX,XX eur a daňovou povinnosťou vo výške XX XXX,XX eur. V daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 vykázal súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov vo výške X XXX XXX,XX eur a súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov vo výške X XXX XXX,XX eur.
2. Daňový úrad Prešov, pobočka C. (ďalej len „správca dane“) začal na základe oznámenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.07.2018 u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016. Daňová kontrola začala 13.09.2018 v prevádzkových priestoroch žalobcu.
3. V priebehu daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca na účet XXX XXX - Ostatné služby zaúčtoval faktúry za reklamné služby od dodávateľa EF - plus, spol. s r.o., Dubnica nad Váhom, IČO 44 989 423 (ďalej len „EF - plus, spol. s r.o.“), ktorá zanikla dňa 01.04.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SG GRESA, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, IČO 36 464 465. Právnym nástupcom spoločnosti SG GRESA, s.r.o. sa dňa 09.09.2017 stala spoločnosť ICHTIA, s.r.o., Bánovce nad Bebravou, IČO 36 857 360, ktorá bola dňa 28.10.2017 vymazaná z obchodného registra ex offo.
4. Žalobca reklamné služby od spoločnosti EF-plus, spol. s r.o. zaúčtoval faktúrami:
- DF XXXXXXXX dňa 30.06.2016 ext. č. XXXXXXXXX zo dňa 30.06.2016, suma XX XXX,XX eur, za prenájom reklamných plôch na podujatí Rally Hustopeče 2016
- DF XXXXXXXX dňa 31.08.2016 ext. č. XXXXXXXXX zo dňa 31.08.2016, suma XX XXX,XX eur, za prenájom reklamných plôch na podujatí Rally Lubeník 2016
- DF XXXXXXXX dňa 30.09.2016 ext. č. XXXXXXXXX zo dňa 30.09.2016, suma XX XXX,XX eur, za prenájom reklamných plôch na podujatí Rally Košice 2016.
5. Na predložených faktúrach boli fakturované služby jednou sumou bez uvedenia podrobného položkovitého popisu druhu a ceny poskytnutých služieb.
6. Žalobca predložil správcovi dane Zmluvu o prenájme reklamnej plochy zo dňa 01.06.2016 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou EF - plus, spol. s r.o., zastúpenou Igorom Beranom, konateľom spoločnosti. Predmetom zmluvy bolo umiestnenie reklamného nápisu, ktorý bude zobrazovať obchodné meno a logo daňového subjektu na súťažnom automobile na pretekoch Rally Hustopeče 2016, Rally Lubeník 2016 a Rally Košice 2016. Dodávateľ sa zaviazal (čl. III. Zmluvy o reklame) graficky navrhnúť reklamný nápis, vyrobiť po schválení objednávateľom nápis a predložiť správu o vykonaní reklamy, fotodokumentáciu a informáciu o zrealizovaní reklamy.
7. Správca dane dožiadaním č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.03.2019 požiadal Daňový úrad Trenčín vypočuť, ako svedka konateľa spoločnosti EF - plus, spol. s r.o. L. N., za účelom preverenia obchodných vzťahov s daňovým subjektom v zdaňovacom období roka 2016.
8. Z doručenej odpovede dňa 18.06.2019 (zaevidovanej pod č. XXXXXX/XXXX) vyplynulo, že L. N. predvolanie na vypočutie svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.03.2019 v odbernej lehote neprevzal. Obvodné oddelenie PZ Nové Mesto nad Váhom na základe žiadosti o predvedenie č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 24.04.2019 a ani opakovanej žiadosti o predvedenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.05.2019 L. N. nepredviedlo z dôvodu, že osoba nebola hliadkou OO PZ Nové Mesto nad Váhom nájdená. Daňový úrad Trenčín informoval zaslanými upovedomeniami o vypočutí svedka zo dňa 24.04.2019 a zo dňa 20.05.2019 žalobcu, ktorý sa na uvedené výsluchy nedostavil.
9. Z informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že miestne príslušný správca dane spoločnosti EF - plus, spol. s r.o. vydal dňa 21.10.2016 Rozhodnutie o zrušení registrácie pre daň ku dňu 30.11.2016 z úradnej moci, o čom správca dane spísal Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.06.2019.
10. Ďalej z informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s., v informácii doručenej dňa 01.02.2017 správcovi dane (zaevidovanej pod č. XXXXX/XXXX) uviedla, že majiteľom účtu č. Z., ktorý bol uvedený ako bankové spojenie spoločnosti EF - plus, spol. s r.o. na faktúre, nie je spoločnosť EF - plus, spol. s r.o. Spoločnosť EF - plus, spol. s r.o. daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 nepodala. Správca dane spísal o zistených skutočnostiach Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.06.2019.
11. Správca dane tiež disponoval informáciou, že L. N. poskytol dňa 24.04.2018 a v priestoroch D. D. exp. Západ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. A.-D.-M informácie, že konateľom spoločnosti EF - plus, spol. s r.o., Dubnica nad Váhom, IČO 44989423, sa stal na pokyn L.. M. S.. Táto spoločnosť mala sídlo v budove, kde mal kanceláriu aj S.. Jeho činnosť v spoločnosti EF - plus, spol. s r.o. spočívala v tom, že založil účty, pravdepodobne v UniCredit banke a.s. a na pokyn S. chodil z týchto účtov vyberať peniaze, ktoré následne odovzdával S.. Vždy, keď priniesol S. peniaze, ten mu dal XXX,XX eur. V súvislosti s touto spoločnosťou mu S. viackrát dával na podpis rôzne doklady, v niektorých prípadoch to bolo viacero dokumentov naraz. Nikdy nečítal, čo S. podpisoval. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že Jozefovi S. podpísal splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti EF - plus, spol. s r.o. K samotnej obchodnej činnosti spoločnosti EF - plus, spol. s r.o. sa vyjadriť nevedel, uviedol, že chod spoločnosti riadil S.. Od S. vedel, že platí účtovníčku a tá spracováva účtovníctvo spoločnosti a taktiež má na starosti dane a daňové priznania.
12. Na ústnom pojednávaní dňa 31.01.2019 zamestnanci správcu dane požiadali konateľku spoločnosti, žalobcu V. A., aby podrobne opísala komunikáciu a spoluprácu so spoločnosťou EF - plus, spol. s r.o. a o predloženie dokladov a dôkazov, preukazujúcich uskutočnenie predmetu faktúr, na ktorých je ako
dodávateľ uvedená spoločnosť EF - plus, spol. s r.o. Konateľka k nadviazaniu a priebehu spolupráce so spoločnosťou EF - plus, spol. s r.o. uviedla, že sa vyjadrí písomne a po dohode termínu so správcom dane, predloží požadované doklady.
13. Dňa 05.03.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, z ktorého správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Žalobca predložil kópie faktúr, doklady o ich úhrade, zmluvy o reklame, kópie záznamov na DVD nosičoch s odkazmi, kde sú reklamy zaznamenané. Ďalej predložil písomné stanovisko k spolupráci s EF - plus, spol. s r.o. a uviedol, že spolupráca sa začala po osobnej návšteve v priestoroch žalobcu, koncom roka 2015 osobou, ktorá vystupovala ako sprostredkovateľ reklamy formou prenájmu reklamných plôch v rôznych odvetviach a pre rôzne firmy. Osoba sa predstavila ako M. O.. Odprezentoval ponúkanú spoluprácu formou fotografií, DVD záznamov a jeho prezentácia bola z pohľadu daňového subjektu vo vysokej kvalite a bola veľmi presvedčivá. Po dohodnutí podmienok táto osoba žalobcovi sľúbila zaslanie Zmluvy o reklame, kde budú uvedené podujatia, na ktorých bude reklama žalobcu prebiehať. Podľa vyjadrenia žalobcu ho M. O. informoval, že zmluvy budú uzatvorené s viacerými firmami. Žalobca a M. O. sa dohodli, že zmluvy, ako i povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zmluvy o reklame, budú zaslané poštou. M. O. žalobcu kontaktoval prostredníctvom aplikácie WhatsApp, pretože bol veľmi často služobne mimo územia republiky. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že všetko dohodnuté v zmluve prebehlo, dôkaz o realizácii reklamy bol daňovému subjektu doručený vo forme nosičov DVD.
14. Predmetom daňovej kontroly boli tiež žalobcom zaúčtované faktúry za reklamné služby od dodávateľa spoločnosť ILANA s.r.o., Dubnica nad Váhom, IČO 44 549 849 (ďalej len „ILANA s.r.o.“). Spoločnosť ILANA s.r.o. zanikla dňa 06.05.2016 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť JUING OIL s.r.o., Dubnica nad Váhom, IČO 36 699 179. Právnym nástupcom spoločnosti JUING OIL s.r.o. sa stala dňa 08.11.2016 v dôsledku zlúčenia spoločnosť DcaLaser s.r.o., Trenčín, IČO 44 136 447, ktorá bola dňa 09.11.2016 vymazaná z obchodného registra ex offo.
15. Žalobcom boli zaúčtované faktúry:
- DF XXXXXXXX dňa 15.02.2016 ext. č. XXXXXXXXX zo dňa 15.02.2016, suma XX. XXX,XX eur, za prenájom reklamných plôch na podujatí Dobšinská zima 2016 podľa zmluvy O XXXX-X
- DF XXXXXXXX dňa 02.03.2016 ext. č.XXXXXXXXX zo dňa 02.03.2016, suma XX XXX,XX eur, za prenájom reklamných plôch na podujatí Schneerosen podľa zmluvy O./ XXXX-X.
16. Na predložených faktúrach boli fakturované služby jednou sumou bez uvedenia podrobného položkovitého popisu druhu a ceny poskytnutých služieb.
17. Žalobca k faktúram predložil Zmluvu o reklame zo dňa 01.02.2016 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou ILANA s.r.o., zastúpenou L. N., konateľom spoločnosti. Predmetom zmluvy bolo umiestnenie reklamného nápisu, ktorý bude zobrazovať obchodné meno a logo daňového subjektu na súťažnom automobile počas pretekov Dobšinská zima 2016 a Schneerosen Rallye 2016. Dodávateľ sa zaviazal (čl. III. Zmluvy o reklame) graficky navrhnúť reklamný nápis, po schválení objednávateľom dať vyrobiť nápis a predložiť správu o vykonaní reklamy, fotodokumentáciu a informáciu o zrealizovaní reklamy.
18. Správca dane dožiadaním č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.03.2019 požiadal Daňový úrad H. vypočuť, ako svedka konateľa spoločnosti ILANA s.r.o. L. N., za účelom preverenia obchodných vzťahov s daňovým subjektom v zdaňovacom období roka 2016.
19. Z doručenej odpovede dňa 18.06.2019 zaevidovanej pod č. XXXXXX/XXXX vyplynulo, že L. N. predvolanie na vypočutie svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.03.2019 v odbernej lehote neprevzal. Obvodné oddelenie PZ Nové Mesto nad Váhom na základe Žiadosti o predvedenie č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 24.04.2019 a ani opakovanej žiadosti o predvedenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.05.2019 Igora Berana nepredviedlo z dôvodu, že osoba nebola hliadkou OO PZ Nové Mesto nad Váhom nájdená. Daňový úrad H. informoval zaslanými upovedomeniami o vypočutí svedka zo dňa 25.03.2019 a zo dňa 20.05.2019 daňový subjekt o určených dňoch vypočutia, ale za žalobcu sa na daňový úrad nedostavil žiadny zástupca.
20. Správca dane z informačného systému finančnej správy zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.04.2018, predmetom ktorej bolo vypočutie svedka L. N., XXX XX P. XXX v súvislosti s dodávkami kuracích pŕs solených, mrazených spoločnosťou ILANA s.r.o. pre spoločnosť PERPETUAL, s.r.o. zistil, že svedok Igor Beran nevedel povedať, či spoločnosť ILANA s.r.o. bola v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu so spoločnosťou PERPETUAL, s.r.o., aké faktúry vyhotovila pre spoločnosť PERPETUEL, s.r.o. a ak vyhotovila, nevedel, či boli uhradené. L. N. v priebehu ústneho pojednávania uviedol, že pán S. ho posielal do banky vybrať peniaze, ale za čo boli, on nevedel.
21. Správca dane z informačného systému finančnej správy ďalej zistil, že v súvislosti s kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015 - apríl 2016 vykonanej v spoločnosti ILANA s.r.o., bol ako svedok vypočutý L.. M. S., ktorý bol bývalými konateľmi spoločnosti ILANA s.r.o. z obdobia október 2015 až apríl 2016 označený ako osoba, ktorá dojednávala obchody za spoločnosť ILANA s.r.o. L.. M. S., ako svedok vypovedal, že pre spoločnosť ILANA s.r.o. pracoval ako sprostredkovateľ pri obchodoch s mrazenými mäsovými výrobkami a o obchode s inými komoditami absolútne netušil. Ďalej správca dane z informačného systému finančnej správy zistil - v súvislosti s vyrubovacím konaním, vykonávaným u spoločnosti AGROKOM - PLUS, spol. s r.o., Prešov, IČO 36450642, ktorého dodávateľom bola vo februári 2016 spoločnosť ILANA s.r.o., že svedok L. N. na otázku správcu dane, čo bolo predmetom podnikateľskej činnosti daňového subjektu ILANA s.r.o. v priebehu roka 2016 uviedol, že nevie odpovedať z dôvodu, že túto firmu riadil pán M. S. z Dubnice nad Váhom, jeho bližšiu adresu uviesť nevedel. Ďalej svedok L. N. vypovedal, že osobne žiadne faktúry nevystavoval, nedisponoval ani žiadnou pečiatkou spoločnosti. Za spoločnosť ILANA s.r.o. vystavoval faktúry L.. S., L. N. tieto faktúry iba podpísal. Ďalej v priebehu ústneho pojednávania svedok uviedol, že on osobne nič nerobil, nič nezabezpečoval. L.. S. vytvoril na jeho meno mailovú adresu, ktorú používal na komunikáciu. Na otázku správcu dane, či vie, kde a v akom termíne sa konali automobilové preteky Dobšinská zima 2016 odpovedal, že nevie, že nič nezabezpečoval. Nevedel ani uviesť, aké činnosti spoločnosť ILANA, s.r.o. realizovala v súvislosti s prenájmom reklamných plôch na podujatí Dobšinská zima 2016 a ani to, kto vypracoval grafický návrh reklamného nápisu a ako sa zabezpečovalo otestovanie reklamného nápisu na uvedenom podujatí, pretože on nič nerobil. Nevedel uviesť, kto zabezpečoval výrobu a následnú tlač nápisu. Na otázku správcu dane, či mal daňový subjekt ILANA, s.r.o. materiálne a technické zabezpečenie pre poskytnutie predmetných služieb, L. N. odpovedal, že nie, že chodil do kancelárie iba podpisovať faktúry, prípadne vyberať peniaze z účtu alebo realizoval prevody na účte. O uvedených zisteniach správca dane spísal Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.06.2019.
22. Správca dane tiež disponoval informáciou, že L. N. dňa 24.04.2018 (v priestoroch NAKA NJFP exp. Západ) uviedol, že niekedy v roku 2015 sa v Novom Meste nad Váhom stretol s M. C., s ktorým sa pozná cca 10 rokov a ktorý mu ponúkol možnosť zárobku. Zaviedol ho do Dubnice nad Váhom za osobou menom M. S., ktorý mu ponúkol možnosť zárobku. Stretnutie sa uskutočnilo v S. kancelárii, ktorú mal v budove C. T.. M. S. vysvetlil L. N., že sa stane konateľom v jednej obchodnej spoločnosti, s ktorou on robí obchod s mäsom. Podľa vyjadrenia L. N. bolo jeho úlohou zriadiť účty na spoločnosť, resp. zmeniť dispozičné práva k účtu spoločnosti. L. N. uviedol, že nikdy neprevzal žiadne účtovné doklady spoločnosti ILANA s.r.o., ani iný majetok. Jeho úlohou bolo na základe pokynu S. vyberať peniaze z účtu spoločnosti a tieto mu následne odniesť. Zhruba po roku mu S. povedal, že spoločnosti ILANA s.r.o. boli zablokované účty a pretože chce, aby obchody prebiehali ďalej, tak potrebuje, aby sa stal konateľom v inej spoločnosti a spoločnosť ILANA s.r.o. sa predá.
23. Ďalej správca dane disponoval Zápisnicou o výsluchu svedka T.:A.-XXX/NKA-FP- ZA-2017 zo dňa 24.04.2018, spísanou Prezídiom Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ, Osvaldova 1, Nitra, z ktorej vyplýva, že svedok L. N., vypovedal, že je pravdou, že bol konateľom spoločnosti ILANA s.r.o. K tejto spoločnosti sa dostal cez pána M. C., ktorý ho zoznámil s M. S., predchádzajúcim konateľom. S. mu vysvetlil, že spoločnosť obchoduje len s mäsom, a že sa robia len čisté obchody a ide o zabehnutú firmu. S. L. N. za konateľstvo v spoločnosti ILANA s.r.o. sľúbil X XXX,XX eur mesačne. O. L. N. uviedol, že S. mu presne vysvetlil, že ak bude treba ísť na daňový úrad, tak on mu povie, čo treba vypovedať, tiež mu povedal, že podnikať bude on sám, že L. N. sa nemusí o nič starať. L. N. ďalej vypovedal, že peniaze nedostával, založil účet v banke a chodil vyberať peniaze. Ďalej L. N. vypovedal, že keď bol na polícii, tak najprv hovoril to, čo mu kázal S., neskôr zistil, že niečo nie je v poriadku, naliehal na S., aby firmu prepísal na niekoho iného. Uviedol, že aj keď už nebol konateľom spoločnosti ILANA s.r.o., chodil vypovedať na políciu a na daňové úrady, ale to už vypovedal pravdivo.
24. Na ústnom pojednávaní dňa 31.01.2019 zamestnanci správcu dane požiadali konateľku žalobcu V. A., aby podrobne opísala, ako prebiehala komunikácia a spolupráca so spoločnosťou ILANA s.r.o. a o predloženie dokladov a dôkazov, preukazujúcich uskutočnenie predmetu fakturácie faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť ILANA s.r.o. Konateľka sa k nadviazaniu a priebehu spolupráce so spoločnosťou ILANA s.r.o. na pojednávaní nevyjadrila a uviedla, že sa vyjadrí písomne (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX).
25. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 05.03.2019 konateľka žalobcu odovzdala správcovi dane písomné stanovisko a iné listiny, ktorých obsah bol už rekapitulovaný v bode 13 tohto rozsudku.
26. Na ústnom pojednávaní dňa 11.06.2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 týkajúcimi sa faktúr od dodávateľa ILANA s.r.o. Žalobca zistenia správcu dane zobral na vedomie a uviedol, že sa k nim vyjadrí po konzultácii s jeho právnym zástupcom.
27. Správca dane v priebehu daňovej kontroly ďalej zistil, že žalobca zaúčtoval na účet XXX XXX - Ostatné služby faktúry od spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o., Dubnica nad Váhom, IČO 50331132 (ďalej len „KA PROPERTIES“). Spoločnosť KA PROPERTIES s.r.o. zanikla dňa 21.04.2017 v dôsledku zlúčenia, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SG GRESA, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, IČO 36 464 465. Právnym nástupcom spoločnosti SG GRESA, s.r.o. sa stala dňa 09.09.2017 spoločnosť ICHTIA, s.r.o., Bánovce nad Bebravou, IČO 36 857 360, ktorá bola dňa 28.10.2017 vymazaná z obchodného registra ex offo).
28. Išlo o faktúry:
- DF XXXXXXXX dňa 31.10.2016 ext. faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2016, suma XX XXX,XX eur, za prenájom reklamných plôch na podujatí Rallysprint Vsetín 2016.
- DF XXXXXXXX dňa 31.11.2016 ext. faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2016, suma XX XXX,XX eur, za prenájom reklamných plôch na podujatí Autoshow Slovakia Ring 2016.
29. Na predložených faktúrach boli fakturované služby jednou sumou bez uvedenia podrobného položkovitého popisu druhu a ceny poskytnutých služieb.
30. Žalobca aj k týmto faktúram predložil Zmluvu o reklame zo dňa 01.10.2016 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o., zastúpenou Valentínom Penevom, konateľom spoločnosti. Predmetom zmluvy bolo umiestnenie reklamného nápisu, ktorý bude zobrazovať obchodné meno a logo daňového subjektu na súťažnom automobile počas pretekov Bonver-Partr Rally Vsetín 2016 a KESKOMOBIL AUTO SHOW 2016. Dodávateľ sa zaviazal (čl. III. Zmluvy o reklame) graficky navrhnúť reklamný nápis, vyrobiť po schválení objednávateľom nápis a predložiť správu o vykonaní reklamy, fotodokumentáciu a informáciu o zrealizovaní reklamy.
31. Správca dane dožiadaním č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.03.2019 požiadal Daňový úrad H., aby vypočul ako svedka konateľa spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o., I. G. za účelom preverenia obchodných vzťahov s daňovým subjektom v zdaňovacom období roka 2016.
32. Z doručenej odpovede dňa 03.05.2019 zaevidovanej pod č. XXXXXX/XXXX vyplynulo, že I. G. so správcom dane nekomunikuje, zásielky nepreberá. Obvodné oddelenie PZ v O. na žiadosť o predvedenie I. G. uviedlo, že menovaného sa neporadilo zastihnúť na adrese trvalého bydliska ani napriek opakovaným pokusom.
33. Správca dane Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2019 požiadal bulharskú daňovú správu o vypočutie pána S. A., ktorý bol konateľom spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. v období poskytnutia služby (október 2016 a november 2016) a ktorý bol uvedený na Zmluve o reklame zo dňa 01.10.2016 a aj podpísaný.
34. Bulharská daňová správa miestnym zisťovaním zistila, že pán S. A. na adrese uvedenej a zapísanej v obchodnom registri nikdy nežil. Kontakt pána S. A. s bulharskou daňovou správou zabezpečila bulharská polícia. A. S. A. nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, neplatí daň z príjmu ani odvody na sociálne či zdravotné
poistenie. Je registrovaný ako jediný majiteľ a riaditeľ dvanástich bulharských spoločností, ktoré v súčasnosti nevykazujú žiadnu obchodnú činnosť a niektoré spoločnosti sú vysoko rizikové a neplnia si daňové povinnosti. V súvislosti s predloženými faktúrami boli S. A. položené otázky, či ako konateľ spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. podpísal uvedenú zmluvu o reklame (ktorá mu bola predložená k nahliadnutiu), či uskutočnila spoločnosť KA PROPERTIES s.r.o. prenájom reklamnej plochy v zmysle uvedenej zmluvy, či pozná pána M. O., či jeho alebo inú osobu poveril na zastupovanie spoločnosti, či vyhotovila spoločnosť KA PROPERTIES s.r.o. uvedené faktúry, ktoré mu zamestnanci bulharskej daňovej správy predložili k nahliadnutiu. Taktiež bol požiadaný, aby podrobne opísal ako prebiehala spolupráca a komunikácia spoločnosti KA PROPETRIES s.r.o. s daňovým subjektom a kto komu navrhol spoluprácu. S. A. predložil písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že nemal zamestnanecký a ani iný vzťah s daňovým subjektom, ani so spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o. a ich právnymi nástupcami. V roku 2016 bol na Slovensku. V tom čase podpísal dokumenty, o ktorých si myslel, že ide o pracovnú zmluvu, predložil osobné identifikačné číslo asistentovi kancelárie, ktorý vypracoval tieto dokumenty. Nepamätá si mesto, v ktorom sa nachádzal a ani meno spoločnosti, ktorá mala byť jeho potencionálnym zamestnávateľom, ani mená ľudí, ktorých stretol na Slovensku. Zmluvu o reklame zo dňa 01.10.2016 ani faktúry s č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2016 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2016 nepodpísal. S. A. ďalej uviedol, že nehovorí po slovensky a nikdy sa neangažoval v reklamnej činnosti a nepozná osobu menom M. O..
35. V priebehu daňovej kontroly ďalej správca dane zistil, že žalobca zaúčtoval na účet XXX XXX - Ostatné služby dokladom DF XXXXXXXX dňa 19.12.2016 faktúru ext. č. XXXXXXX zo dňa 19.12.2016 od spoločnosti ORIFLAT s.r.o., Bratislava, IČO 46 719 601 (ďalej len „ORIFLAT s.r.o.“), za televíznu kampaň, suma XX XXX,XX eur. Spoločnosť ORIFLAT s.r.o. zanikla dňa 22.04.2017 v dôsledku zlúčenia, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Sanbal SK s.r.o., Modra, IČO 35 947 535, ktorá bola dňa 27.04.2017 zrušená a dňa 09.06.2017 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra.
36. Na predloženej faktúre bola televízna kampaň fakturovaná jednou sumou bez uvedenia podrobného položkovitého popisu druhu a ceny poskytnutej služby.
37. Žalobca k faktúre predložil Zmluvu o reklame zo dňa 01.12.2016 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou ORIFLAT s.r.o., zastúpenou Janom Lengálom, konateľom spoločnosti. Predmetom zmluvy (čl. II Zmluvy o reklame) bolo zabezpečenie prenájmu reklamnej plochy a vykonanie reklamy
- uverejnenie reklamného nápisu počas vysielania TV relácie KIT racing - sezóna 2016 na TV stanici Sport5 DIGI Sport podľa vysielacie plánu, ktorý tvorí prílohu zmluvy. Dodávateľ sa zaviazal (čl. III Zmluvy o reklame) graficky navrhnúť a otestovať vizuálnu formu reklamného nápisu, zabezpečiť výrobu objednávateľom schváleného nápisu a jeho umiestnenie na dohodnuté miesto, predložiť správu o vykonaní reklamy, fotodokumentáciu a informáciu o zrealizovaní reklamy.
38. Správca dane Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.04.2019 požiadal českú daňovú správu o vypočutie M. U., C. 75/57, 619 00 Brno, Česká republika, ktorý bol konateľom spoločnosti ORIFLAT s.r.o v období poskytnutia služby (december 2016) a ktorý bol uvedený na Zmluve o reklame zo dňa 01.12.2016 a aj podpísaný. Finančný úrad pre Juhomoravský kraj predvolal M. U., aby vypovedal ako svedok. Svedok M. U. sa dňa 13.08.2019 dostavil na finančný úrad a ako svedok odpovedal, že predloženú zmluvu o reklame nepozná a nikdy ju nevidel. Na otázku, či spoločnosť ORIFLAT s.r.o uskutočnila televíznu kampaň tak, ako je uvedená v predmete zmluvy o reklame a fakturovaná uvedenou faktúrou odpovedal, že uvedenú faktúru nikdy nevidel a ani ju nepodpísal. Na otázku, či pozná osobu M. O., či jeho alebo inú osobu poveril na zastupovanie spoločnosti, či vyhotovila spoločnosť ORIFLAT s.r.o. preloženú faktúru odpovedal, že pána M. O. nepozná a nikdy ho nevidel a nikdy nikoho nepoveril na sprostredkovanie reklamnej kampane. M. U. uviedol, že žiadna reklamná kampaň sa neuskutočnila, nevie o tom, že sa akákoľvek spolupráca s daňovým subjektom niekedy uskutočnila.
39. Na ústnom pojednávaní dňa 31.01.2019 zamestnanci správcu dane požiadali konateľku spoločnosti žalobcu V. A., aby podrobne opísala, ako prebiehala komunikácia a spolupráca so spoločnosťou ORIFLAT s.r.o a o predloženie dokladov a dôkazov, preukazujúcich uskutočnenie predmetu faktúry, na ktorej je ako dodávateľ uvedená spoločnosť ORIFLAT s.r.o. Konateľka sa k nadviazaniu a priebehu spolupráce so spoločnosťou ORIFLAT s.r.o. na pojednávaní nevyjadrila a uviedla, že sa vyjadrí písomne. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX).
40. Dňa 05.03.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, z ktorého správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX, v rámci ktorého predložila konateľka žalobcu kópie faktúr, doklady o úhrade, zmluvy o reklame, kópie záznamov na DVD nosičoch s odkazmi, kde sú reklamy od spoločností KA PROPERTIES s.r.o. a ORIFLAT s.r.o. zaznamenané. Ďalej žalobca predložil písomné stanovisko k spolupráci so spoločnosťami KA PROPERTIES s.r.o. a ORIFLAT s.r.o., ktorého obsah bol zhrnutý v bode 13 tohto rozsudku.
41. Správca dane v priebehu daňovej kontroly ďalej zistil, že daňový subjekt zaúčtoval na účet XXX XXX
- Ostatné služby faktúry od spoločnosti Embrace s.r.o., Trenčín, IČO 50 043 293 (ďalej len „Embrace s.r.o.“). Táto spoločnosť zanikla dňa 25.10.2016 v dôsledku zlúčenia, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť KENOBI, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, IČO 46 273 557. Právnym nástupcom spoločnosti KENOBI, s.r.o. sa stala dňa 05.11.2016 v dôsledku zlúčenia spoločnosť DcaLaser s.r.o., IČO 44 136 447,Trenčín. Spoločnosť DcaLaser s.r.o bola dňa 09.11.2016 vymazaná z obchodného registra ex offo.
42. Išlo o faktúry:
- DF XXXXXXXX dňa 04.04.2016 ext. faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2016, suma XX XXX,XX eur, za prenájom reklamných plôch na podujatí Schneerosen Rallye 2016 a Rebenland Rallye 2016
- DF XXXXXXXX dňa 26.05.2016 ext. faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2016, suma XX XXX,XX eur, za prenájom reklamných plôch na podujatí Rally Vyškov 2016
- DF XXXXXXXX dňa 29.07.2016 ext. faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2016, suma XX XXX,XX eur, za prenájom reklamných plôch na podujatí Rally Tatry Poprad 2016.
43. Na predložených faktúrach boli fakturované služby jednou sumou bez uvedenia podrobného položkovitého popisu druhu a ceny poskytnutých služieb.
44. Žalobca k faktúram predložil Zmluvu o reklame zo dňa 01.03.2016 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou Embrace s.r.o., zastúpenou konateľom O. O.. Predmetom zmluvy bolo umiestnenie reklamného nápisu, ktorý bude zobrazovať obchodné meno a logo daňového subjektu na súťažnom automobile počas pretekov Schneerosen Rallye 2016 a Rebenland Rallye 2016, a Rally Vyškov 2016 a Rally Tatry 2016. Dodávateľ sa zaviazal (čl. III.) graficky navrhnúť reklamný nápis, zabezpečiť jeho výrobu po schválení objednávateľom nápis a predložiť správu o vykonaní reklamy, fotodokumentáciu a informáciu o zrealizovaní reklamy.
45. Správca dane dožiadaním č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.03.2019 žiadal vypočuť ako svedka O. O., bývalého konateľa spoločnosti Embrace s.r.o., ktorý by potvrdil obchodný vzťah so žalobcom.
46. Z doručenej odpovede dňa 01.07.2019 (zaevidovanej pod č. XXXXXX/XXXX) vyplynulo, že Daňovému úradu H. sa nepodarilo O. O. vypočuť ako svedka z dôvodu, že v deň určený v predvolaní na výsluch svedka sa na Daňový úrad H. nedostavil. V uvedený deň telefonicky kontaktoval správcu dane a oznámil mu, že ústneho pojednávania sa nemôže zúčastniť, pretože je na ošetrení v nemocnici so svojím synom. Na ďalšie predvolanie pán O. nereagoval a nepodarilo sa ani OO PZ Myjava predviesť ho na vypočutie ako svedka z dôvodu, že sa v mieste trvalého bydliska nenachádzal.
47. Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že právny nástupca spoločnosti Embrace s.r.o., spoločnosť DcaLaser s.r.o., Trenčín, IČO 44 136 447, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 nepodala.
48. Správca dane na základe uvedených zistení uviedol, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly a ani vo svojom vyjadrení ku kontrolným zisteniam nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal komunikáciu s daňovým subjektom Embrace s.r.o., ktorá mu mala poskytnúť prenájom reklamných plôch a realizáciu samotnej reklamy a služby, uvedené na faktúrach, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Embrace s.r.o., neboli v skutočnosti žalobcovi dodané.
49. Na ústnom pojednávaní dňa 19.11.2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016, týkajúcimi sa dodávateľov KA PROPERTIES s.r.o., ORIFLAT s.r.o. a Embrace s.r.o.
50. Dňa 03.12.2019 žalobca doručil správcovi dane písomné vyjadrenie k zápisnici, zaevidované pod č. X/XXXXXXXX/XXXX, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas so závermi správcu dane a uviedol, že všetky dodávky reklamných služieb boli reálne uskutočnené a pokiaľ došlo na strane uvedených spoločností KA PROPERTIES s.r.o., ORIFLAT s.r.o. a Embrace s.r.o. k nepriznaniu vystavených faktúr a nevedeniu účtovníctva podľa platných právnych predpisov, nemôže to spochybňovať poskytnutie reklamných služieb, ktoré boli riadne podľa uzavretých zmlúv dodané a žalobcom preukázateľne zaplatené.
51. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.12.2019. Správca dane zaslal dňa 17.12.2019 daňovému subjektu Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.12.2019, prílohou ktorej bol Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.12.2019. Žalobca uvedenú písomnosť v odbernej lehote neprevzal. Písomnosť bola doručená uložením dňa 03.01.2020.
52. Dňa 17.01.2020 sa na Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, dostavila konateľka žalobcu V. A. v súvislosti s iným daňovým konaním, ktorá sa informovala o daňovej kontrole. Keďže žalobca neprevzal protokol, požiadala o nazretie do spisu daňového subjektu týkajúceho sa výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 a mobilným telefónom si vyhotovila fotokópiu protokolu z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. O tejto skutočnosti správca dane spísal Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX.
53. Žalobca podal dňa 31.01.2020 písomné vyjadrenie k zisteniam správcu dane uvedeným v Protokole č. XXXXXXXXX/XXXX z daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 (elektronické podanie zaevidované u správcu dane pod číslom X/XXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.01.2020).
54. Správca dane vo vyrubovacom konaní na základe vyjadrenia daňového subjektu k protokolu, požiadal Daňový úrad H. o vypočutie svedka O. O., konateľa spoločnosti Embrace s.r.o.
55. Z doručenej odpovede dňa 18.05.2020 (zaevidovanej pod č. XXXXXX/XXXX) vyplynulo, že dňa 07.04.2020 bol ako svedok vypočutý konateľ spoločnosti Embrace s.r.o., Bc. O. O.. Vo svojej výpovedi uviedol, že na základe mandátnej zmluvy mal plnú moc na zastupovanie spoločnosti tichý spoločník G. A., ktorý podľa jeho mienky žije v súčasnosti v Slovinsku. Bc. O. O., aj keď bol konateľom spoločnosti, za spoločnosť nekonal. A. G. A. ho informoval o obchodoch, ktoré spoločnosť vykonávala. Na otázku, či spoločnosť realizovala zmluvne dohodnutú reklamu odpovedal, že si nespomína, či dohodnutá reklama bola uskutočnená podľa zmluvy. Osobu pána O. nepozná. V svojej výpovedi potvrdil, že faktúru vystavil pán A. a že aj podpis na faktúre je pána A.. O realizácii reklamy nemá žiadne vedomosti a na konkrétnu spoluprácu s žalobcom, si nespomína. Ústneho pojednávania, o ktorom bol upovedomený, sa zástupca daňového subjektu z dôvodu pandémie COVID-19 nezúčastnil.
56. Vzhľadom na vzniknutú krízovú situáciu spôsobenú šírením ochorenia COVID-19, požiadal správca dane žiadosťou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.04.2020 Finančné riaditeľstvo SR, o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 6 mesiacov. Finančné riaditeľstvo SR žiadosti správcu dane vyhovelo a lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžilo.
57. Správca dane a žalobca dohodli termín ústneho prerokovania pripomienok daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly na deň 11.09.2020. Konateľka na ústnom pojednávaní udelila plnú moc na zastupovanie daňového subjektu pred daňovým úradom advokátovi JUDr. A. B.. Žalobca na ústnom pojednávaní nepredložil žiadne dôkazy a uviedol, že svoje vyjadrenie predloží do 15 dní odo dňa spísania zápisnice písomne. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX).
58. Dňa 28.09.2020 doručil daňový subjekt vyjadrenie k vyššie uvedenej zápisnici, nepredložil žiadne dôkazy.
59. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.10.2020, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016.
60. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie daňových výdavkov bola skutočnosť, že daňovou kontrolou a vyrubovacím konaním správca dane zistil, že služby spoločnosťami ILANA s.r.o., EF - plus, spol. s r.o., KA PROPERTIES s.r.o., ORIFLAT s.r.o. a Embrace s.r.o. neboli žalobcovi dodané. Správca dane zaúčtované náklady spolu vo výške XXX XXX,XX eur nepovažoval za daňové výdavky v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.
61. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 28.11.2020, doručené správcovi dane dňa 29.11.2020.
II.
Zhrnutie rozhodnutia žalovaného
62. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2021 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia rekapituloval podstatný priebeh konania tak, ako bol stručne zhrnutý v časti I. tohto rozsudku a následne sa s poukazom na § 3 ods. 1, 3, 6, § 24 ods. 1, 4 , § 44 ods. 1, § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, § 2 písm. i), § 17 ods. 2 písm. a) § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.
63. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného vysporiadania sa správcu dane s návrhmi a námietkami daňového subjektu uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku, nakoľko odôvodnenie obsahuje jednotlivé zistenia a dôkazy správcu dane v postupnom slede tak, ako ich správca dane v procese kontroly vykonal, a ktoré viedli k záveru o neuznaní faktúr za reklamné služby vystavených spoločnosťami EF - plus, spol. s r.o., ILANA s.r.o., KA PROPERTIES s.r.o., ORIFLAT s.r.o. a Embrace s.r.o. do daňových výdavkov a následne k úprave základu dane z príjmov právnickej osoby. V záveroch správca dane zhrnul jednotlivé zistenia, vyhodnotil ich a uviedol, na základe akých porušení nebolo uznané zahrnutie zaúčtovaných nákladov do daňových výdavkov.
64. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom, nevychádzal len z predložených faktúr, ale k tomuto účelu vykonal v dostatočnom rozsahu aj potrebné ďalšie dokazovanie. Žalovaný zistil, že žalobca nepreukázal, ako sa s dodávateľmi, ktorí mali byť pri jednaniach zastúpený osobou M. O. dohadoval o zmluvných podmienkach, ako prebiehala komunikácia, ako prebiehal proces objednávania a realizácie služieb. Uviedol, že z dôvodu, že O. sa často zdržiaval v zahraničí, komunikoval s ním cez aplikáciu WhatsApp.
65. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že dodávateľov si preveril na stránke obchodného registra SR a viac možností na preverenie nemá žalovaný poukázal na to, že žalobca nevedel správcovi dane preukázať, aké návrhy reklamy mu dodávateľ predložil a aké schválil. Žalobca nevedel správcovi dane preukázať, s kým vlastne jednal za spoločnosť EF - plus, spol. s r.o., keďže osoba, ktorá sa predstavila ako M. O. mu nedala vizitku ani nenechala na seba žiadny kontakt (telefón, mail), pričom žalobca mu tak dôveroval, že si u dodávateľa EF - plus, spol. s r.o. nepreveril, či skutočne udelil tejto osobe plnú moc na zastupovanie. Žalobca sa neinformoval o spôsobe výroby a umiestnenia, o autách, na ktorých bude reklama uverejnená u dodávateľa reklamných služieb a prenájmu plochy, správcovi dane nepredložil o tom žiadny dôkaz. Nepovažoval za neštandardné, že spoločnosť EF - plus, spol. s r.o. ho nekontaktovala a nekomunikovala s ním ohľadne reklamy. Podpísal poštou doručenú uvedenú zmluvu, odoslal ju späť a stačilo mu pre zaúčtovanie faktúr do daňových výdavkov preukázanie reklamy na DVD a zaplatenie uvedených faktúr.
66. Z predloženého administratívneho spisu žalovaný zistil podobný priebeh uzavretia Zmluvy o reklame s dodávateľom ILANA s.r.o. Žalobca nevedel správcovi dane preukázať, s kým za spoločnosť ILANA s.r.o. jednal, keďže aj v tomto prípade malo ísť o nestotožnenú osobu M. O..
67. Žalovaný poukázal na to, že správca dane mal oprávnené pochybnosti o dodaní fakturovaných služieb na uvedených faktúrach od spoločností EF - plus, spol. s r.o. a ILANA s.r.o. a preto preveroval ich dodanie u dodávateľov zaslanými dožiadaniami miestne príslušným správcom dane a v informačnom systéme finančnej správy. Konateľom oboch dodávateľských spoločností, ktorý podpisoval vyššie
uvedené zmluvy, bol L. N., ktorého žiadal správca dane vypočuť ako svedka, čo sa však ani za pomoci Obvodného oddelenia policajného zboru realizovať nepodarilo.
68. K odvolacej námietke žalobcu, že správcovi dane sa ani v jednom prípade nepodarilo zabezpečiť svedka L. N. na výsluch aj napriek tomu, že tento človek je kontaktný a dostavoval sa k príslušným správcom dane na výsluchy v iných veciach žalovaný uviedol, že L. N. bol vypočutý na príslušných daňových úradoch a v priestoroch NAKA. NJFP exp. Západ v rokoch 2017 a 2018, z čoho nemožno vyvodiť záver, že L. N. bol človek kontaktný aj v roku 2019. Námietku preto žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú.
69. Žalovaný poukázal aj na zistenia správcu dane z informačného systému finančnej správy použité ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku spolu s informáciami z vypočutia L. N. ako svedka dňa 24.04.2018 v priestoroch NAKA NJFP exp. Západ.
70. Pokiaľ žalobca v odvolaní vyslovil presvedčenie, že poskytnutie informácií svedkom L. N. v trestnom konaní nie je a nemôže slúžiť ako dôkaz v daňovom konaní žalovaný uviedol, že v danom prípade boli správcom dane ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku použité riadne svedecké výpovede z trestného konania, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. XSžf/XX/XXXX, v ktorom Najvyšší súd považoval za potrebné zdôrazniť, že nejde o vykonávanie výsluchu svedka počas prebiehajúceho daňového konania, ktorý by vykonával správca dane, ale ide o použitie iných dôkazov, ktoré boli zistené a vykonané v trestnom konaní.
71. K tvrdeniu žalobcu, že osoba označená ako M. O., vystupujúca v mene spoločností EF - plus, spol. s r. o. a ILANA s.r.o., ako aj ďalších spoločností, mohol mať riadne písomné úradne overené plnomocenstvo a že podobným splnomocnením mohol disponovať aj L.. M. S. (v zmysle svedeckých výpovedí svedka L. N.) žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly, v priebehu vyrubovacieho konania a ani k odvolaniu nepredložil žiadnu fotokópiu plnomocenstva, ktoré mu mal predložiť M. O. od viacerých spoločností. Na osobu M. O. alebo L.. M. S. tiež nezabezpečil žalobca žiaden kontakt. Žalovaný poukázal na to, že správca dane v napadnutom rozhodnutí (a už aj vo vyjadrení k zisteniam správcu dane) uviedol dôvod, prečo ku konfrontácii osôb L. N. s L.. M. S. nepristúpil, keďže v priebehu daňovej kontroly preukázateľne zistil, že L. N., konateľ spoločnosti EF-plus, spol. s r. o. a ILANA s.r.o. za uvedené spoločnosti nekonal a ani nesplnomocnil L.. M. S. a ani inú osobu na zastupovanie uvedených spoločností.
72. Žalobca v odvolaní uviedol, že navrhoval a naďalej navrhuje vypočuť ako svedka F. V., ktorý by vedel potvrdiť, že reklamu videl na dohodnutých automobilových pretekoch, na ktoré bol vyslaný práve za týmto účelom, t. j. že reklama bola uskutočnená. K tomu žalovaný konštatoval, že správca dane v napadnutom rozhodnutí nespochybnil skutočnosť, že služby neboli dodané, ale konštatoval, že daňový subjekt dostatočne nepreukázal, že fakturované služby skutočne dodali spoločnosti uvedené na faktúrach. Správca dane preto nemal dôvod vypočuť F. V..
73. Vykonaným dokazovaním správca dane preukázal, že dodávatelia EF - plus, spol. s r.o. a ILANA s.r.o. nedodali reklamné služby pre žalobcu, nebolo preukázané, že reklamné služby uvedené na jednotlivých faktúrach boli dodané spoločnosťou uvedenou na vystavených faktúrach, že ich vykonal ten subjekt, ktorý bol uvedený ako ich dodávateľ, resp. vystavil ich ten subjekt, ktorý bol uvedený na faktúrach ako dodávateľ. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosti EF - plus, spol. s r.o. a ILANA s.r.o. boli krátko po uzatvorení zmlúv predané a ich právni nástupcovia boli vymazaní z obchodného registra ex offo. Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca posúdil dodanie reklamných služieb za nepreukázané. Všetky uvedené skutočnosti svedčia o tom, že služby neboli uskutočnené tak, ako to žalobca deklaroval predloženými faktúrami a účtovnými dokladmi a nebolo tiež preukázané na základe, akých podkladov bola stanovená cena za dodané reklamné služby uvedená na dodávateľských faktúrach pre daňový subjekt.
74. Žalobca v prípade prenájmu reklamných plôch poskytnutých spoločnosťou EF - plus, spol. s r.o a spoločnosťou ILANA s.r.o. nepreukázal svoje tvrdenia akoukoľvek korešpondenciou (telefonickou, mailovou, písomnou), svoje tvrdenia opiera len o ústnu komunikáciu s nestotožneným M. O.. Rovnako nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosť, že M. O. bol splnomocnený na zastupovanie spoločností EF - plus, spol. s r.o. a ILANA s.r.o., nepredložil plnomocenstvo, žiadnu zmluvu, či iný relevantný
dokument preukazujúci oprávnenie konať za uvedené spoločnosti. Nevedel ho identifikovať, nemal naňho žiadne telefonické spojenie, mailovú komunikáciu, na základe čoho, by ho správca dane mohol predvolať a vypočuť ako svedka. Žalobca nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by preukazovali, že reklamné služby boli uskutočnené a dodané spoločnosťami EF - plus, spol. s r.o. a ILANA s.r.o. Skutočnosť, že žalobca vlastní faktúry za dodanie služieb od dodávateľov ešte neznamená, že dodávatelia na nich uvedení služby dodali. Žalobca v prípade, keď zaúčtované náklady zahrnul do daňových výdavkov, musí byť schopný ich dostatočne a presvedčivo preukázať.
75. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, správca dane nemá absolútnu povinnosť vyhľadávať dôkazy dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadom ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, a teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednávacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Daňový subjekt si uplatnil v daňových výdavkoch faktúry za reklamné služby, preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že si ich uplatnil odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
76. Podľa žalovaného predložením zmluvy, účtovného dokladu a zaevidovaním preverovaných faktúr v účtovníctve a DVD si daňový subjekt nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazná povinnosť daňového subjektu je v § 24 ods. 1 Daňového poriadku definovaná oveľa širšie, než len predložením účtovných dokladov, z ktorých by mala vo faktúrach deklarovaná činnosť vyplývať. Daňový subjekt musí preukázať, že deklarovaná činnosť, služba sa aj reálne uskutočnila a že bola dodaná dodávateľom uvedeným na faktúrach. Správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, ktorým vykonanie reklamných služieb dodávateľmi uvedenými na preverovaných faktúrach nebolo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané.
77. Všeobecné právne predpisy síce podnikateľským subjektom priamo neukladajú povinnosť, aby si preverovali svojich obchodných partnerov, ale vo vlastnom záujme každého subjektu vstupujúceho do obchodných vzťahov, je zachovávanie náležitej miery obozretnosti a zabezpečenie si potrebných podkladov pre splnenie podmienok pre uznanie služieb v daňových výdavkoch, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na tento subjekt. Tvrdenie daňového subjektu, že nemôže niesť zodpovednosť za zistené nedostatky u dodávateľských spoločností bez toho, aby si dôkladne preveril svojich obchodných partnerov, ich dôveryhodnosť, spoľahlivosť a najmä spôsobilosť dodať služby, vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnené. Poukázal pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžfk/XX/XXXX, v ktorom najvyšší súd dáva do pozornosti právny názor uvedený už v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX, v ktorom poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu.
78. Žalobca poukázal v odvolaní na jednostrannosť a tendenčnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov zo strany správcu dane v prípade neuznania faktúr od spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. Uviedol, že správca dane preveril uskutočnenie prenájmu reklamných plôch na základe prijatých faktúr (č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX) od spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií s bulharskou daňovou správou. V napadnutom rozhodnutí poukázal správca dane na podľa žalobcu nepodstatné informácie, že konateľ spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. - S. A., nebýva na adrese uvedenej v obchodnom registri a že nevlastní nehnuteľnosť. Žalobca v odvolaní poukázal na podľa jeho názoru podstatné zistenie, že S. A. je jediný majiteľ a riaditeľ 12 spoločností, ktoré v súčasnosti nevykazujú žiadnu obchodnú činnosť, ale niekedy podnikali a má skúsenosti s podnikaním a na druhej strane uvádza, že niektoré spoločnosti S. A. sú vysoko rizikové, ktoré si neplnia daňové povinnosti a je podvodníkom, čo pôsobí zmätočne. Žalobca tiež uviedol, že je zvláštne, že správca dane nežiadal od svedka odpoveď na to, ako sa stal spoločníkom a konateľom firmy KA PROPERTIES s.r.o., ani nezisťoval, či ide o osobu plne spôsobilú na právne úkony, keď údajne podpisoval rôzne dokumenty na Slovensku a pritom vôbec neovláda slovenský jazyk. Správcu dane tiež nezaujímalo, kde sa v súčasnosti nachádza účtovníctvo spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o.
79. K týmto námietkam žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane nemal žiadny dôvod spochybniť vyjadrenie S. A. , v ktorom uviedol, že nemal zamestnanecký a ani iný vzťah s daňovým subjektom, ani so spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o. a jej právnymi nástupcami. V roku 2016 bol na Slovensku, v tom čase podpísal nejaké dokumenty, o ktorých si myslel, že ide o pracovnú zmluvu. Predloženú Zmluvu o reklame zo dňa 01.10.2016 a ani predložené faktúry č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX nepodpísal, nehovorí po slovensky, nikdy sa neangažoval v reklamnej obchodnej činnosti a osobu menom M. O. nepozná.
80. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali uskutočnenie prenájmu reklamných plôch spoločnosťou KA PROPERTIES s.r.o., pričom bolo na daňovom subjekte, aby predložil dôkazné prostriedky, ktorými by presne, zrozumiteľne a preukázateľne potvrdil, že fakturované služby boli skutočne realizované ako to tvrdí. Dôkazná povinnosť pre daňový subjekt vyplýva z § 24 Daňového poriadku a správca dane od neho nevyžadoval povinnosti nad rámec zákona. Daňový subjekt ako dôkaz prenájmu reklamnej plochy na podujatí KESKOMOBIL AUTO SHOW 2016 predložil DVD z podujatia konaného v dňoch 13.-14.11.2015. Z uvedených skutočností zistených na základe vykonaného dokazovania správcom dane vyplýva, že spoločnosť KA PROPERTIES s.r.o. faktúry zaevidované ako DF XXXXXXXXXX a DF č.XXXXXXXXXX za prenájom reklamnej plochy pre daňový subjekt nevyhotovila a služby na nej uvedené jednou sumou neposkytla.
81. S tvrdením žalobcu, že po predložení televízneho šotu, zmluvy o reklame, faktúry a potvrdenia o jej zaplatení na účet firmy ORIFLAT s.r.o. tento dostatočne preukázal reálnosť dodania a realizácie fakturovanej služby a teda aj oprávnenosť daňového výdavku, žalovaný konštatoval, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania ničím nepreukázal, že službu uvedenú na faktúre ext. číslo XXXXXXX zo dňa 19.12.2016 (FD XXXXXXXX), na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť ORIFLAT s.r.o. skutočne táto spoločnosť dodala. Žalobca, ako sám tvrdí, neprišiel do kontaktu so zástupcami spoločnosti ORIFLAT s.r.o. Pri uzatváraní obchodných vzťahov vždy jednal len s M. O., o ktorom vie uviesť len toľko, že to bol dobre vyzerajúci pán s príjemným prejavom a vystupovaním.
82. Žalobca tiež v odvolaní spochybnil výpoveď svedka M. U., konateľa spoločnosti ORIFLAT s.r.o., ktorú označil za účelovú a nevierohodnú z dôvodu, že spoločnosť ORIFLAT s.r.o. sa následne podozrivo zlúčila s ďalšími firmami a následne bola vymazaná z obchodného registra. Žalovaný k tomu uviedol, že M. U., v postavení svedka na ústnom pojednávaní dňa 13.08.2019 vypovedal, že zmluvu o reklame nepozná a nikdy ju nevidel. Na otázku, či spoločnosť ORIFLAT s.r.o uskutočnila televíznu kampaň tak, ako je uvedená v predmete zmluvy o reklame, odpovedal, že uvedenú faktúru nikdy nevidel a ani ju nepodpísal. Na otázku, či pozná osobu M. O., či jeho alebo inú osobu poveril na zastupovanie spoločnosti, či vyhotovila spoločnosť ORIFLAT s.r.o. faktúru pre daňový subjekt (ktorú mu zamestnanci českej daňovej správy predložili k nahliadnutiu) odpovedal, že pána M. O. nepozná a nikdy ho nevidel a nikdy nikoho nepoveril na sprostredkovanie reklamnej kampane.
83. Žalovaný uviedol, že nedostatok preukázateľnosti dodania fakturovaných služieb nemôže byť odstránený ničím nepodloženým vyjadrením daňového subjektu, že svedok U. sa svojou výpoveďou mohol chcieť zbaviť zodpovednosti za konanie, ktoré by mohli orgány činné v trestnom konaní kvalifikovať ako daňový delikt. Listinné doklady bez reálneho preukázania dodania prác alebo služieb sami o sebe nemôžu svedčiť o tom, že reálne práce a služby boli dodané tým dodávateľom, ktorý je uvedený na listinných dôkazoch. Žalobca ničím relevantným nespochybnil závery správcu dane, ktorý vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovaných reklamných službách. Samotná existencia faktúry nezakladá právo na jej uplatnenie v daňových výdavkoch. Správca dane podľa žalovaného preukázal, že služby, uvedené na faktúre, na ktorej je ako dodávateľ uvedená spoločnosti ORIFLAT s.r.o., v skutočnosti daňovému subjektu táto spoločnosť nedodala.
84. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že správca dane nevypočul ako svedka konateľa spoločnosti Embrace s.r.o. vyhodnotil žalovaný ako nepravdivé, pretože v administratívnom spise sa nachádza odpoveď na dožiadanie správcu dane zaslané na Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom, z ktorej vyplýva, že Bc. O. O. - konateľ spoločnosti Embrace s.r.o. sa dňa 07.04.2020 dostavil na ústne pojednávanie a vypovedal ako svedok. Vo svojej výpovedi uviedol, že na základe mandátnej zmluvy mal plnú moc na zastupovanie spoločnosti tichý spoločník G. A., ktorý podľa jeho vedomosti žije v súčasnosti
v Slovinsku. Bc. O. O., aj keď bol konateľom spoločnosti, za spoločnosť nekonal. A. G. A. ho informoval o obchodoch, ktoré spoločnosť vykonávala. Na otázku, či spoločnosť realizovala zmluvne dohodnutú reklamu odpovedal, že si nespomína, či dohodnutá reklama bola uskutočnená podľa zmluvy. Osobu M. O. nepozná. Vo svojej výpovedi potvrdil, že faktúru vystavil pán A. a že aj podpis na faktúre je pána A.. O realizácii reklamy nemá žiadne vedomosti a na konkrétnu spoluprácu s daňovým subjektom si nespomína.
85. Správca dane vyhodnotil predložené doklady a výsledky vykonaného dokazovania a konštatoval, že služby, uvedené na faktúrach, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosti Embrace s.r.o., v skutočnosti daňovému subjektu táto spoločnosť nedodala. V napadnutom rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX, v ktorom sa uvádza, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti, t. j. konateľ, musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch v spolupráci, s ktorými tak činí.
86. Žalovaný konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým preukázal, že reklamné služby neboli reálne dodané spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Postup správcu dane pri posúdení zahrnutia nákladov do daňových nákladov na základe zaúčtovaných faktúr od uvedených spoločností zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukaznosti. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, nemohli byť takéto náklady uznané ako náklady znižujúce základ dane.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
87. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou doručenou na Krajský súd v Prešove dňa 21.07.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.10.2020, zrušenia uvedených rozhodnutí a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca tiež navrhol priznať mu voči žalovanému úplnú náhradu trov konania.
88. Napadnuté rozhodnutie žalovaného označil za nesprávne a nezákonné, pretože správne orgány neúplne zistili skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom a ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správne orgány oboch stupňov sa podľa žalobcu nedostatočne vysporiadali s námietkami a tvrdeniami žalobcu a z tohto dôvodu považuje rozhodnutia správnych orgánov za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne. Prvostupňový, ako aj odvolací orgán taktiež nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností na správne určenie dane.
89. K záverom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí a v rozhodnutí správcu dane poukázal na to, že konateľka žalobcu v priebehu daňovej kontroly logicky a presvedčivo ozrejmila za akých okolností došlo k spolupráci s M. O., ktorý jej predložil plnú moc na zastupovanie spoločnosti EF - plus, spol. s r.o. a ktorý jej na digitálnom nosiči predviedol prezentáciu práce tejto firmy, kde zároveň uviedol, že zastupuje viacero obchodných spoločností, ktoré vo svojom portfóliu poskytujú obdobné reklamné a marketingové služby. V tejto súvislosti nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal ako sa s dodávateľom dohadoval o zmluvných podmienkach, ako prebiehala komunikácia a proces objednávania a realizácie služieb. Tieto skutočnosti štatutárna zástupkyňa podrobne a spoľahlivo vo svojej výpovedi preukázala keď uviedla, že jednala výlučne s M. O., ktorý na základe písomného plnomocenstva s úradne osvedčeným podpisom zastupoval spoločnosť EF - plus, spol. s r.o., pričom návrh reklamnej zmluvy, a grafický návrh reklamného nápisu jej bol zaslaný poštou, ktorý telefonicky schválila. Následne jej znovu bol poštou doručený DVD nosič z podujatí, kde boli reklamné služby poskytnuté spolu s faktúrou, ktorú po preukázaní skutočne dodaných reklamných služieb bez výhrad zaplatila. Uviedla tiež, že s M. O. po prvom stretnutí jednala prevažne telefonicky prostredníctvom rôznych aplikácií ako WhatsApp, Messenger a podobne. Žiadny právny predpis podľa žalobcu nemôže stanovovať akým spôsobom má daňový subjekt rokovať so svojim obchodným partnerom a spôsob
komunikácie archivovať, či dokonca porušovať zákon a komunikáciu rôznym spôsobom zálohovať a nahrávať.
90. V súvislosti s nestotožnením osoby M. O. žalobca navyše uviedol, že pri prvom stretnutí konateľky žalobcu s M. O. boli prítomní aj zamestnanci žalobcu a to O. A. a F. V., ktorých žalobca v konaní navrhol vypočuť ako svedkov, avšak správca dane tento návrh ako nedôvodný zamietol.
91. Žalobca namietal tiež závery žalovaného vo vzťahu k pochybnostiam o dodaní fakturovaných služieb na faktúrach od spoločností EF - plus, spol. s r.o. a ILANA s.r.o. Poukázal na to, že v konaní bolo spoľahlivo preukázané, že svedok L. N. bol v preverovanom období štatutárnym zástupcom firmy EF
- plus, spol. s r.o., ako aj konateľom firmy ILANA s.r.o. Tento veľmi dôležitý svedok nebol v konaní pred správcom dane napriek návrhu zo strany žalovaného riadne procesne vypočutý a to pre jeho údajnú nekontaktnosť. V tomto smere žalobca tvrdí, že tak správca dane, ako aj príslušné policajné orgány nevykonali potrebné úkony, ktoré im zákon umožňuje a z tohto dôvodu nedošlo ich pochybením k zabezpečeniu výsluchu tohto svedka v daňovom konaní. Správca dane si celú záležitosť veľmi zjednodušil a namiesto výsluchu tohto dôležitého svedka vychádzal len z jeho výpovedí, resp. výsluchov pred policajnými orgánmi v rôznych trestných konaniach, ktoré nemajú žiaden súvis s vykonávanou daňovou kontrolou.
92. Obdobne žalobca namieta neuskutočnenie osobného vypočutia svedka L.. M. S., vo vzťahu ku ktorému správca dane vychádzal iba zo spisu daňového subjektu ILANA s.r.o., kde bol dňa 06.03.2018 tento svedok vypočutý. Z jeho výpovede vyplynulo, že v období od októbra 2015 do apríla 2016 tento svedok aj na základe výpovedí bývalých konateľov spoločnosti ILANA s.r.o. dojednával obchody tejto firmy.
93. K tejto osobe tiež poukázal žalobca na obsah výpovede svedka N., ktorý vypovedal, že nikdy nevystavoval žiadne faktúry a nemal ani pečiatku spoločnosti ILANA s.r.o. Za spoločnosť ILANA s.r.o. vystavoval faktúry S. a svedok N. ich iba podpisoval.
94. Svedok N. potvrdil, že nevie akú činnosť realizovala spoločnosť ILANA s.r.o v súvislosti s prenájmom reklamných plôch na podujatí Dobšinská zima 2016, ani to kto vypracoval grafický návrh reklamného nápisu a ako sa zabezpečovalo otestovanie reklamného nápisu na reklamnom podujatí, pretože on osobne nič nerobil. Preto nevedel ani uviesť kto zabezpečil výrobu a následnú tlač nápisu. Nevedel tiež odpovedať na otázku, či mala spoločnosť ILANA s.r.o. materiálne a technické zabezpečenie pre poskytnutie reklamných služieb, chodil do kancelárie iba podpisovať faktúry, prípadne vyberať peniaze z účtu alebo realizovať prevody na účte.
95. Pokiaľ žalovaný vytýkal žalobcovi, že napriek tomu, že tvrdil, že M. O. mal disponovať písomným plnomocenstvom, toto nikdy v priebehu konania nepredložil a nemal ani kontakt na túto osobu alebo na osobu L. N. alebo L.. M. S. žalobca uviedol, že nie je zvykom pri jednorazových obchodoch si pýtať fotokópiu plnomocestva, či iného identifikačného preukazu a často sa díleri, obchodní zástupcovia či zamestnanci rôznych firiem preukazujú len svojou vizitkou, kde samozrejme nie je ani ich fotografia ani iné bližšie údaje chránené režimom GDPR.
96. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že svedok N. nikdy nesplnomocnil L.. S. ani inú osobu na zastupovanie spoločností ILANA a EF-plus spol. s r.o., tak žalobca pripomína, že v inom konaní rovnaký svedok N. vypovedal, že v rámci obchodných spoločností všetko robil pán S. a vystavoval tiež faktúry, ktoré on následne iba podpisoval. S. vo svojej výpovedi pred policajnými orgánmi vypovedal že pre spoločnosť ILANA s.r.o. pracoval ako „sprostredkovateľ" pri obchodoch s mrazenými mäsovými výrobkami a tak je zrejmé, že musel disponovať nejakým plnomocenstvom na zastupovanie tejto spoločnosti.
97. Podľa žalobcu pokiaľ svedok N., ako formálny konateľ spoločnosti ILANA s.r.o. podpisoval faktúry vystavené S., ako aj iné dokumenty, nie je možné vyvrátiť fakt, že udelil aj písomné splnomocnenie na zastupovanie pánovi O. a nie je vylúčené, že podobné splnomocnenie mohol mať aj pán S., ktorý z pozadia túto spoločnosť v podstate riadil a preto musel mať aj informácie o jej podnikateľskej činnosti. Osobný výsluch L.. S. preto žalobca považoval za veľmi dôležitý aj z toho dôvodu, či by konateľka žalobcu v osobe pána S. nespoznala osobu M. O., s ktorým osobne rokovala o poskytovaní reklamných služieb.
98. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že spoločnosti EF - plus, spol. s r.o. a ILANA s.r.o. boli krátko po uzavretí zmlúv a po poskytnutí služieb a ich zaplatení predané a ich nástupcovia boli vymazaní ex officio z obchodného registra, ako aj to, že spoločnosť EF - plus, spol. s r.o. nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016, na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli, je nekontaktná a nepreukázala ekonomickú činnosť, vzhľadom na čo príslušný správca dane vydal dňa 21.10.2016 rozhodnutie o zrušení registrácie pre daň. V tejto súvislosti žalobca spochybnil, ako tieto skutočnosti môžu preukazovať nedodanie fakturovaných služieb zo strany týchto spoločností a ako môžu byť následne vyhodnotené na ťarchu žalobcu. Daňový subjekt podľa žalobcu nemôže niesť zodpovednosť za nedostatočné a pomalé konanie daňových orgánov, ktoré umožňujú takýmto nekontaktným firmám nielen existovať, ale ešte sú naviac aj platcami DPH aj keď si neplnia základné štátom stanovené povinnosti (podávanie daňového priznania).
99. Správca dane spochybnil tiež uplatnené daňové výdavky z faktúr vystavených dodávateľom KA PROPERTIES s.r.o. Svoj záver, že spoločnosť KA PROPERTIES s.r.o. predmetné faktúry nevyhotovila a služby na nich uvedené neposkytla oprel žalovaný o dôkaz v podobe písomného stanoviska bulharského štátneho občana S. A.. Zistenia správcu dane týkajúce sa toho, či A. niekedy vlastnil apartmán, kde je registrovaný na trvalý pobyt, či v Bulharsku platí odvody alebo dane z príjmov označil žalobca za irelevantné. Zaujímavou skutočnosťou však podľa žalobcu je, že S. A. je v Bulharsku registrovaný ako jediný majiteľ a riaditeľ dvanástich obchodných spoločností, čo svedčí o tom, že podniká, resp. v minulosti aktívne podnikal a má s podnikaním skúsenosti. Lustráciou v obchodnom registri bolo zistené, že A. bol konateľom spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. v čase od 17.08.2016 do 20.04.2017. Z tohto pohľadu sa žalobcovi jeho výpoveď, že nepodpisoval žiadne dokumenty za túto spoločnosť a že s ňou nemal žiadny vzťah javí ako tendenčná a účelová. V konečnom dôsledku to však nie je podstatné, nakoľko konatelia žalobcu sa s ním nikdy osobne nestretli a nekomunikovali s ním, ale len so splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti v osobe M. O.. Okrem toho písomné stanovisko A. žalobca nepovažuje za zákonný a hodnoverný dôkaz v daňovom konaní, nakoľko nebol vykonaný procesne nezávadným spôsobom, žalobca nemal možnosť byť osobne pri jeho vypočutí a klásť mu otázky.
100. K spochybneným daňovým výdavkom z faktúry vystavenej spoločnosťou ORIFLAT s.r.o. na základe svedeckej výpovede konateľa tejto spoločnosti M. U. vykonaného prostredníctvom českých finančných orgánov žalobca uviedol, že túto výpoveď považuje za účelovú, tendenčnú a nevierohodnú. M. U. bol podľa výpisu z obchodného registra v danom čase majiteľom a štatutárnym zástupcom uvedenej spoločnosti, ktorá sa následne podozrivo zlučovala s ďalšími firmami a následne bola vymazaná z obchodného registra.
101. Podľa žalobcu je veľmi zaujímavé, že sa správca dane nezaujímal u danej osoby, ktorá bola podľa predmetného výpisu z obchodného registra posledným konateľom danej spoločnosti, kde skončilo jej účtovníctvo a či ho má u seba. Táto skutočnosť je pritom dôležitá aj pokiaľ ide o preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ktoré spochybňuje správca dane. Tvrdenia svedka U., že žalobcu nepozná, že s ním nikdy nespolupracoval, že nepodpisoval Zmluvu o reklame a faktúru č.XXXXXXX nevystavil sú podľa žalobcu vedené snahou zbaviť sa zodpovednosti za konanie, ktoré by mohli orgány činné v trestnom konaní kvalifikovať ako daňový delikt.
102. Ku skutočnosti, že správca dane vytkol žalobcovi nekomunikovanie priamo so štatutárnymi zástupcami dodávateľských spoločností, ktorí dodanie služieb a vystavenie faktúr popreli, ako aj nepredloženie žiadneho dôkazu, sms komunikácie, mailovej komunikácie, plnej moci alebo bližšej informácie o osobe M. O., ktorý mal sprostredkovať reklamné služby žalobca uviedol, že predovšetkým z výpovedí svedka L. N. je zrejmé, že tento hoci bol konateľom spoločností EF - plus, spol. s r.o. a ILANA s.r.o., tieto v skutočnosti neriadil a na ich zastupovanie splnomocnil, či už na základe plnomocenstva alebo mandátnej zmluvy iné osoby, konkrétne pána L.. M. S.. Je pritom vysoko pravdepodobné, že aj S. A., ako nastrčený konateľ písomne splnomocnil na chod firmy KA PROPERTIES s.r.o. inú osobu, ktorá musela mať splnomocnenie aj na dispozíciu účtom tejto spoločnosti a tak daňový subjekt ani nemal možnosť komunikovať priamo so štatutárnymi zástupcami uvedených spoločností. Z výpovedí uvedených svedkov pritom vyplýva, že je v dnešnom rýchlo sa vyvíjajúcom svete a podnikateľskom prostredí úplne bežné, že na určité obchody, alebo aj na chod celej spoločnosti sa rôznym spôsobom splnomocňujú iné osoby ako konatelia spoločnosti a právny poriadok takéto konanie výslovne nezakazuje ani nepostihuje. Konateľka žalobcu veľmi vierohodne a presvedčivo uviedla
okolnosti za ktorých došlo k uzavretiu zmlúv o reklame s M. O., ktorý disponoval a aj predložil písomné plnomocenstvo na zastupovanie uvedených spoločností, o ktorom nemala žiadny dôvod pochybovať a potom, čo bolo preukázané, že boli riadne a včas poskytnuté reklamné služby podľa dohodnutých podmienok, vystavené faktúry bez výhrad zaplatili. Nie je rozumné predpokladať a nemožno to od nej ani spravodlivo požadovať, aby si konateľka žalobcu uchovávala mobilnú komunikáciu prostredníctvom rôznych aplikácií medzi ňou a M. O., ktorá prebehla štyri roky pred začatím daňovej kontroly s prihliadnutím na to, že v priebehu takej dlhej doby najmenej dvakrát vymenila svoj mobilný telefón.
103. K výhrade správcu dane týkajúcej sa nedostatočnej obozretnosti pri výbere obchodného partnera žalobca uviedol, že toto vyjadrenie správcu dane považuje za veľmi alibistické a pokrytecké, keďže na jednej strane správca dane vyžaduje od daňového subjektu dôsledné preverovanie svojich obchodných partnerov, na čo tento nemá okrem preverenia si výpisu z obchodného registra, či tento má zapísaný predmet činnosti, ktorú ide poskytovať a či je platcom DPH žiadne iné zákonné možnosti a na strane druhej správca dane, ktorý disponuje širokými a rozsiahlymi právomocami a podporou mocenských zložiek štátu nedokáže zabezpečiť prítomnosť podstatného svedka na výsluchu.
104. Žalobca akceptuje, že je povinnosťou daňového subjektu preukázať realizáciu zdaniteľných plnení pri ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, avšak reálne možnosti daňového subjektu na zabezpečenie dôkazov sú výrazne obmedzené vlastnou povahou jeho činnosti. Príliš vysoké nastavenie váhy dôkazného bremena voči daňovým subjektom by viedlo k porušeniu proporcionality pri zdaňovaní. Okruh dôkazných prostriedkov, ktorými musí disponovať platiteľ dane na preukázanie materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane je limitovaný aj požiadavkami európskeho práva.
105. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-XXX/XX - A. Z. sp. j. T. Z., M. Z., M. Z., I.:EU:C:XXXX:XXX podľa ktorého „Pokiaľ má takáto zdaniteľná osoba indície smerujúce k podozreniu o existencii nezrovnalosti alebo podvodu, možno jej síce uložiť povinnosť informovať sa o subjekte, od ktorého plánuje kúpiť tovar alebo služby, aby sa ubezpečila o jeho spoľahlivosti, daňový orgán však vo všeobecnosti nemôže od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovať, aby jednak overila, že vystaviteľ faktúry vzťahujúcej sa na tovar alebo služby, na základe ktorých sa požaduje výkon tohto práva, disponuje predmetným tovarom, je schopný dodať a splnil si povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa tým ubezpečila, že na strane subjektov na vstupe nie sú nezrovnalosti alebo podvod a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala príslušnými dokumentárni."
106. V obdobnej súvislosti dal žalobca do pozornosti súdu aj rozsudok SD EÚ vo veci C- XXX/XX - SC C.F. Z., I.:EU:C:XXXX:XXX podľa ktorého „Zásady upravujúce uplatňovanie spoločného systému dane z pridanej hodnoty (DPH) členskými štátmi, najmä zásady daňovej neutrality a právnej istoty, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v prípade existencie jednoduchých nepodložených podozrení zo strany vnútroštátnej daňovej správy, pokiaľ ide o skutočné uskutočnenie hospodárskych transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry, bolo zdaniteľnej osobe, ktorej bola znystavená daňová faktúra, odopreté právo na odpočítanie DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonané hospodárske transakcie sú skutočné.".
107. Z uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších európskych súdnych autorít vyplýva, že žalobca sa správal dostatočne rozumne a zodpovedne a v rámci svojich možností a schopností si preveril svojich obchodných partnerov. Viac však od neho nemožno spravodlivo požadovať. Daňový subjekt nie je oprávnený skúmať komu patrí konkrétny účet v banke a aj keby sa o to pokúsil narazí na bariéru bankami prísne uplatňovaného bankového tajomstva.
108. Žalobca je presvedčený, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť tým, že predložil správcovi dane zmluvy o poskytovaní reklamných služieb, faktúry vystavené za poskytnuté služby a je preukázané, že predmetné faktúry boli riadne zaplatené prostredníctvom peňažných ústavoch. Realizáciu zdaniteľných plnení, ktoré správca dane ani nespochybňuje, preukázal žalobca aj dvd nosičmi, na ktorých sú zachytené podujatia na ktorých boli deklarované reklamné služby poskytnuté. Pokiaľ má správca dane rozumnú a oprávnenú pochybnosť, či reklamné služby naozaj poskytovali obchodné spoločnosti, ktoré ich fakturovali, má možnosť si tieto skutočnosti overiť z účtovníctva predmetných podnikateľských subjektov. Je nepochopiteľné, že sa správca dane aj napr. prostredníctvom silových zložiek ani len nepokúsil od konateľov predmetných spoločností získať účtovné doklady a dokumenty firiem, ktoré by potvrdili, alebo vyvrátili skutkové tvrdenia daňového subjektu o reálnom uskutočnení zdaniteľných
plnení týmito firmami. Správca dane disponuje oprávneniami a právomocami overiť si aj prostredníctvom informačného systému, či predmetné faktúry boli riadne zaúčtované dodávateľmi týchto služieb a či tieto spoločnosti uhradili DPH z predmetných faktúr.
109. Nemožno klásť za vinu žalobcovi, že jeho obchodní partneri sa neskôr za podozrivých okolností zlučovali a spájali s inými spoločnosťami, ktoré boli následne vymazané z obchodného registra. Sama skutočnosť, že spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra nezbavuje štatutárny orgán spoločnosti povinnosti riadne viesť a uchovávať účtovné doklady spoločnosti počas zákonom stanovenej doby. Daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za nekalé, či podvodné sa správanie iných podnikateľských subjektov tým viac, že sa o nich včas nedozvedeli ani orgány činné v trestnom konaní, ktoré majú v náplni práce odhaľovanie ekonomickej a daňovej trestnej činnosti. Žalobca teda v rámci svojich zákonných možností a schopností dostatočne a spoľahlivo preukázal nielen existenciu formálnych dokladov, t. j. vystavených faktúr, ale aj skutočnú realizáciu obchodov, ktoré vystihujú ekonomickú podstatu a účel podnikania, t. j. dosiahnutie zisku.
110. Na základe uvedeného žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2021 ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.10.2020 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného navrhol zaviazať náhradou trov konania žalobcovi.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
111. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.09.2021. Zotrval v plnej miere na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, pričom zároveň poukázal na obsahovú zhodnosť žalobných bodov s odvolacími námietkami, s ktorými sa riadne vysporiadal.
112. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa 18.06.201, ktorý vyslovil, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane.
113. Podľa názoru NS SR uvedeného v rozsudku č. XSžf/XX/XXXX nie je úlohou správnych orgánov zisťovať pôvod predmetného tovaru, resp. služby, keďže je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že predmetný tovar, alebo službu dodal daňovému subjektu dodávateľ uvedený na faktúre. 114. Žalovaný poukázal aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. XSžf/XX/XXXX, podľa ktorého „správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení o reálnosti jeho dodávok. Takýto
spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štúdiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.“
115. Nad rámec argumentov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaný citoval aj závery rozsudku NS SR sp. zn. XSžf/X/XXXX zo dňa zo dňa 25.04.2017, v zmysle ktorých „v prípade, že u obchodných partnerov (dodávateľov) kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov na cudzích štátnych príslušníkov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zrušenie a zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nezhoršuje to dôkaznú situáciu na strane správcu dane, resp. nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane.“
V.
Replika žalobcu
116. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 27.12.2021, v ktorej zotrval na svojom stanovisku uvedenom v žalobe a poukázal na závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa 18.05.2021, v ktorom sa uvádza: „Veľký senát sa stotožňuje s názorom predkladajúceho senátu v tom, že samotná svedecká výpoveď štatutárneho zástupcu dodávateľa o tom, že sa nijako nepričinil o dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi, nemusí stačiť a v okolnostiach prípadu ani nestačí pre spoľahlivý záver o nepreukázaní uplatneného nároku na odpočítanie dane. Rozpor predmetnej svedeckej výpovede s tvrdeniami žalobcu a predloženými dokladmi, ktoré nasvedčujú inej, v realite uskutočniteľnej verzii obchodnej transakcie, musí byť žalobcovi umožnené v konaní odstrániť vykonaním navrhnutých dôkazov a komplexným vyhodnotením skutkových zistení. Na žalobcovi totiž leží dôkazné bremeno, ako to sám konštatoval i sťažovateľ.“
VI.
Duplika žalovaného
117. Replika žalobcu bola žalovanému zaslaná na vedomie a doručená 14.01.2022. Žalovaný sa k veci nevyjadril.
VII.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
118. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle § 107 ods. 2 SSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
119. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
120. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanoveným týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súdu.
121. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
122. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
123. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
124. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahuj ú, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
125. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
126. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
127. Podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.
128. Podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa; predvolaná osoba je povinná s ospravedlnením predložiť aj dôkazy preukazujúce tieto dôvody alebo okolnosti. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.
129. Podľa § 20 ods. 3 daňového poriadku správca dane, ktorým je obec, o predvedenie podľa odseku 2 požiada príslušný útvar Policajného zboru. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, požiada o predvedenie podľa odseku 2 príslušný útvar Policajného zboru,21) príslušný colný úrad21aa) alebo Kriminálny úrad finančnej správy. O predvedenie profesionálnych vojakov alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený.
130. Podľa § 21 ods. 1 daňového poriadku správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.
131. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
132. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
133. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
134. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
135. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
136. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
137. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
138. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
139. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel dane medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa zákona 595/2003 Z. z. zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
140. Podľa § 19 ods. 1) zákona č. 595/2003 Z. z. ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
141. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
142. Podstatou žalobných námietok žalobcu sú jeho výhrady voči dokazovaniu vykonanému správcom dane a voči spôsobu hodnotenia dôkazov, z ktorého následne správca dane a žalovaný vyvodili nesprávne právne závery vo vzťahu k nákladom žalobcu vo výške XXX XXX,XX eur, ktoré daňové orgány nepovažovali za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.
143. Správny súd preto považuje v prvom rade za potrebné vo vzťahu k žalobným námietkam vo všeobecnosti pripomenúť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 29.06.2021).
144. Najvyšší súd SR dlhodobo stabilne judikuje, že v daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie, keďže jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca
dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie však nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (napr. rozsudok NS SR sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 30.06.2021).
145. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
146. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. XSžf/X/XXXX zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. L.. ÚS XX/XXXX-XX zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“
147. Ďalej súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“
148. Daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby subjektom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. 149. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že skutočným dodávateľom reklamy boli spoločnosti uvedené na sporných faktúrach, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.
150. V danom prípade nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov sa viaže na splnenie podmienky, že má ísť o výdavok preukázateľne vynaložený. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na uznanie uplatnených výdavkov, na základe dodávateľských faktúr musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady, ale tiež to že tieto služby boli dodané a reálne uskutočnené dodávateľom
uvedeným na faktúre. Skutočnosť, že daňový subjekt má dodávateľské faktúry, ešte nezakladá dôvod na ich uznanie do daňových výdavkov. Takýmto dokladom sa faktúry stávajú, až keď je preukázané, že služby na faktúrach boli poskytnuté konkrétnym dodávateľom uvedeným na doklade (rozsudok NS SR sp. zn. XXSžfk/XX/XXXX zo dňa 25.09.2019).
151. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca v danom prípade nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie daňových výdavkov z predložených faktúr, keďže nepreukázal reálne dodanie reklamnej služby uvedenej na predmetných faktúrach od spoločností ILANA s.r.o., EF- plus, spol. s r.o., KA PROPERTIES s.r.o., Embrace s.r.o. a ORIFLAT s.r.o.
152. V správnej žalobe žalobca vo vzťahu ku všetkým sporným obchodným transakciám realizovaným so spoločnosťami ILANA s.r.o., EF-plus, spol. s r.o., KA PROPERTIES s.r.o., Embrace s.r.o. a ORIFLAT s.r.o. ako dodávateľmi reklamných služieb fakturovaným správcom dane spochybnenými faktúrami uvedenými v bodoch 4,15,28,35 a 42 tohto rozsudku tvrdí, že predmetné reklamné služby v podobe prenájmu reklamných plôch a uverejnenia reklamy v televízii boli poskytnuté v súlade so zmluvami o reklame uzatvorenými žalobcom s jednotlivými dodávateľmi.
153. Všetky zmluvy boli z hľadiska zmluvných podmienok dojednané s osobou M. O., ktorý žalobcu navštívil niekedy v roku 2015 a ponúkanú spoluprácu žalobcovi odprezentoval. Uvedené skutočnosti žalobca uviedol v písomnom vyjadrení jeho konateľky, ktoré spolu s kópiami predmetných faktúr, dokladmi o ich úhrade, zmluvami o reklame, kópiami záznamov o poskytnutí reklamnej služby na DVD nosičoch a odkazmi na video, kde je dodanie reklamy zaznamenané predložil na ústnom pojednávaní dňa 05.03.2019 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX).
154. Vo vyjadrení zo dňa 02.12.2019 k zápisnici z ústneho pojednávania konaného dňa 19.11.2019 za účelom oboznámenia žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX) žalobca uviedol, že osoba M. O. disponovala splnomocnením na zastupovanie spoločnosti EF-plus, spol. s r.o. s notársky overeným podpisom konateľa tejto spoločnosti, ako aj splnomocnením od spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. Osoba M. O. sa mala tiež vyjadriť, že zastupuje aj ďalšie spoločnosti poskytujúce reklamné a propagačné služby. Zmluvy o reklame s jednotlivými týmito spoločnosťami mal podľa dohody žalobcovi zasielať M. O..
155. Žalobca tiež vo svojich písomných vyjadreniach adresovaných správcovi dane opakovane uviedol (vyjadrenie zo dňa 02.12.2019, vyjadrenie z 31.01.2020), že konateľov jednotlivých spoločností nikdy nestretol a nikdy s nimi osobne nekonal, keďže obchod bol realizovaný iba prostredníctvom sprostredkovateľa M. O..
156. Za významné považuje správny súd v danom prípade to, že žalobca nepredložil správcovi dane jediný dôkaz o tom, že sporné obchody boli s jednotlivými dodávateľmi uzatvorené skutočne prostredníctvom sprostredkovateľa M. O., ktorý aj reálne disponoval splnomocnením na zastupovanie spoločností, s ktorými boli uzatvorené zmluvy o reklame a ktoré boli ako dodávatelia uvedené na faktúrach spochybnených správcom dane. Žalobca nebol schopný v súvislosti s osobou sprostredkovateľa M. O. uniesť dôkazné bremeno ani vo vzťahu k preukázaniu akejkoľvek komunikácie s touto osobou ohľadne dojednania obsahu zmlúv o prenájme reklamnej plochy, ohľadne grafického návrhu a vizuálnej formy reklamného nápisu, ohľadne oponentúry grafických návrhov reklamy a v zásade neposkytol správcovi dane ani žiadne údaje, na základe ktorých by bolo možné túto osobu v stotožniť a v rámci daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania vypočuť.
157. V rámci dokazovania vykonaného správcom dane všetci konatelia jednotlivých dodávateľských spoločností popreli akúkoľvek obchodnú spoluprácu so žalobcom pri zabezpečení reklamy alebo reklamných plôch, ako aj to, že by poznali a splnomocnili osobu menom M. O. na konanie v zastúpení ich spoločností.
158. Správny súd na tomto mieste pripomína, že jeho úlohou nie je opätovne hodnotiť dôkazy, ktoré už v rámci daňového konania vykonali a vyhodnotili daňové orgány. Aj bez ambície posudzovať pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdení žalobcu o úlohe a existencii osoby sprostredkovateľa M. O. je však možné jednoznačne uviesť, že žalobca dôkazné bremeno ohľadne preukázania podstatných
skutočností týkajúcich sa spôsobu realizácie sporných obchodných transakcií a dodania reklamných služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach neuniesol.
159. Za významné považuje správny súd to, že pokiaľ osoba M. O. reálne vystupovala ako sprostredkovateľ prenájmu reklamnej plochy pre žalobcu a stala sa tak jediným medzičlánkom spájajúcim žalobcu so spoločnosťami uvedenými v zmluvách o prenájme reklamnej plochy resp. o reklame ako dodávateľ, bolo nepochybne primeranou požiadavkou na opatrnosť a odbornú starostlivosť žalobcu zabezpečiť si pre potreby preukázania tvrdených skutočností správcovi dane aspoň fotokópiu splnomocnenia, na základe ktorého došlo k uzatvoreniu obchodu a vynaloženiu nemalých nákladov zo strany žalobcu.
160. O opatrnosti žalobcu tiež nesvedčí skutočnosť, že podľa jeho vyjadrenia sa osoba M. O. preukázala plnomocenstvom od spoločností EF-plus, spol. s r.o. a KA PROPERTIES s.r.o., vo vzťahu k ďalším spoločnostiam iba uviedla, že ich zastupuje. Z vyjadrení žalobcu nijak nevyplýva, že by sa o tejto skutočnosti akokoľvek presvedčil.
161. Žalobca v súvislosti s pochybnosťami o osobe sprostredkovateľa M. O. namietal v žalobe aj skutočnosť, že správca dane v konaní nevypočul svedkov F. V. a O. A., ktorí mali byť prítomní pri rokovaní konateľky žalobcu s M. O..
162. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania nikdy neuviedol, že by bolo potrebné uvedené osoby vypočuť v súvislosti s preukázaním rokovania konateľky spoločnosti s M. O..
163. Osobu F. V. navrhoval žalobca vypočuť na preukázanie skutočného dodania reklamnej plochy na niektorých rallye podujatiach, osobu O. A. vo svojich návrhoch na dokazovanie žalobca vôbec neuvádzal. Pokiaľ teda správca dane v súvislosti s preukazovaním dodania tovaru spoločnosťami uvedenými na sporných faktúrach a s osobou M. O. uvedené osoby nevypočul, nie je možné jeho konanie označiť za nezákonný postup, ktorý by zasiahol do procesných práv žalobcu v zmysle zásad formujúcich daňové konanie.
164. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a podarilo sa mu zabezpečiť priamo alebo sprostredkovane vyjadrenia a výpovede konateľov všetkých dodávateľských spoločností, ktorí bez výnimky popreli uzatvorenie zmlúv o prenájme reklamnej plochy so žalobcom, vyhotovenie sporných faktúr ako aj dodanie fakturovaných reklamných plôch v prospech žalobcu.
165. Navyše, v prospech záveru o dodaní fakturovanej služby dodávateľmi uvedenými na faktúrach nesvedčí ani nezrealizovanie obsahu zmluvných dojednaní v čl. III zmluvy, v zmysle ktorého sa všetci dodávatelia zaviazali predložiť žalobcovi grafický návrh reklamného nápisu a zabezpečiť jeho výrobu, pričom žalobca v pozícii objednávateľa mal grafické návrhy podrobiť oponentúre. Z tvrdenia žalobcu v správnej žalobe však vyplýva, že konateľke žalobcu bol zaslaný poštou jeden grafický návrh, ktorý táto schválila, pričom ani o tejto skutočnosti nebol správcovi dane zo strany žalobcu predložený žiaden dôkaz. Naplnenie zmluvných dojednaní čl. III jednotlivými dodávateľmi nevyplýva ani zo žiadneho z vyjadrení žalobcu, navyše, ako už bolo uvedené, akékoľvek poskytovanie reklamných služieb žalobcovi bolo výslovne popreté vyjadreniami štatutárov jednotlivých dodávateľských spoločností.
166. Takúto mieru spochybnenia skutočného dodania služby dodávateľom uvedeným na faktúre nie je podľa názoru správneho súdu možné označiť „jednoduché nepodložené podozrenie zo strany vnútroštátnej daňovej správy“, ako na to poukázal žalobca citáciou rozsudku SD EÚ vo veci C-XXX/XX. Naopak, správny súd súhrn uvedených zistení a dôkazov považuje za postačujúci na konštatovanie, že zo strany správcu dane boli žalobcom predložené faktúry spochybnené dôvodne.
167. K poukazu žalobcu na rozsudok SD EÚ č. C-XXX/XXXX správny súd uvádza, že v danom prípade daňové orgány svoje rozhodnutia nezaložili na konštatovaní, že došlo k daňovému podvodu, resp. zneužitiu práva, ale na konštatovaní, že žalobca nepreukázal, že fakturované reklamné služby boli dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, preto náklady neboli považované za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.
168. Podľa ustálenej judikatúry, ak správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené na predložených faktúrach, má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.
169. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.
170. Z vykonaného dokazovania zachyteného v obsahu administratívneho spisu podľa názoru správneho súdu vyplýva, že žalobca v zásade ani sám nedisponuje žiadnymi hodnovernými a preukázateľnými informáciami alebo dôkazmi, na základe ktorých by mohol s istotou vedieť, či služby, ktoré mu boli dodané, a za ktoré uhradil zmluvne dojednanú cenu, boli mu skutočne dodané subjektom uvedeným na faktúre. Dôvodom je, že obchodný vzťah vo vzťahu ku všetkým dodávateľom reklamnej služby bol realizovaný výlučne na základe absolútnej dôvery žalobcu v osobu M. O., vo vzťahu ku ktorému však nedisponuje žiadnym dôkazom o jeho existencii, ani o jeho reálnom sprostredkovateľskom pôsobení ako splnomocnenca spoločností ILANA s.r.o., EF-plus, spol. s r.o., KA PROPERTIES s.r.o., Embrace s.r.o. a ORIFLAT s.r.o., pričom skutočné dodanie služby spoločnosťami uvedenými na faktúrach žalobca žiadnym spôsobom nepreveroval a ani sa o to nepokúsil.
171. Práve v tomto ohľade sa situácia žalobcu líši od skutkového a právneho stavu, vo vzťahu ku ktorému zaujal stanovisko veľký senát NS SR v rozsudku sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa 18.05.2021, na ktoré žalobca poukázal vo svojej replike zo dňa 27.12.2021, a z ktorého vyplýva záver, že „samotná svedecká výpoveď štatutárneho zástupcu dodávateľa o tom, že sa nijako nepričinil o dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi, nemusí stačiť a v okolnostiach prípadu ani nestačí pre spoľahlivý záver o nepreukázaní uplatneného nároku na odpočítanie dane.“
172. Je pravdou, že aj v prípade žalobcu boli dominujúcimi informáciami, na základe ktorých správca dane spochybnil dodanie služby dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach vyjadrenia konateľov jednotlivých dodávateľských spoločností, avšak na rozdiel od judikovanej situácie popísanej v označenom rozsudku veľkého senátu NS SR, kde tvrdeniu svedka (konateľa) odporovali viaceré listinné dôkazy, napríklad aj notársky osvedčená plná moc, ktorú udelil splnomocnenému zástupcovi uzatvárajúcemu sporný obchod, čo svedok následne poprel, v tomto prípade žalobca nedisponoval žiadnym dôkazom, ktorý by tvrdenia konateľov takýmto jednoznačným spôsobom vyvracal resp. spochybňoval, napríklad už zmieňovaným plnomocenstvom udeleným M. O., alebo akýmkoľvek dôkazom o jeho totožnosti a aktivite pri dojednávaní alebo zabezpečovaní poskytnutia služby v podobe prenájmu reklamnej plochy alebo televíznej reklamy. Samotné zmluvy (doručované žalobcovi M. O. a nie dodávateľskými spoločnosťami) alebo dodávateľské faktúry takýmto postačujúcim dôkazom v zmysle už citovanej judikatúry nie sú.
173. Žalobca s ohľadom na závery daňových orgánov v žalobe spochybnil aj zákonnosť jednotlivých úkonov dokazovania týkajúcich sa najmä výpovedí konateľov dodávateľských spoločností. 174. Vo vzťahu k osobe L. N., ktorý bol konateľom dodávateľských spoločností ILANA s.r.o. a EF-plus, spol. s r.o. žalobca namietal, že správca dane napriek viacerým návrhom zo strany žalobcu nezabezpečil výsluch tejto osoby ani jej konfrontáciu s osobou L.. M. S., ktorá údajne v skutočnosti riadila činnosť uvedených spoločností, ale svoje rozhodnutie oprel iba o závery vyplývajúce z výsluchov uvedených osôb v trestnom konaní alebo v inom daňovom konaní, čo je možné označiť za neprípustné zľahčovanie dokazovania zo strany správcu dane a v neposlednom rade aj za nezákonný postup neumožňujúci daňovému subjektu klásť svedkom otázky.
175. Otázkou zákonnosti použitia dôkazov - výsluchov obvineného z trestného konania v daňovom konaní sa zaoberal Najvyšší súd v rozsudku pod sp. zn. 5 Z. XX/XXXX zo dňa 11.09.2018, kde uviedol: “ V súvislosti s otázkou použiteľnosti dôkazov v daňovom konaní kasačný súd uvádza, že listiny, obsahom ktorých je výpoveď z iných konaní (v danom prípade v konaní trestnom) môžu byť po splnení určitých podmienok taktiež podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. V prvom rade musí ísť o dôkazy
získané nezávisle na príslušnom daňovom konaní, t.j. nesmú byť účelovo získané preto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť daňovému subjektu byť prítomný na výsluchu svedka a klásť mu otázky. Ďalej je potrebné, aby v trestnom konaní boli dôkazy získané v súlade so zákonom. Taktiež je nutné, aby boli daňovému subjektu tieto dôkazy sprístupnené, aby sa mohol oboznámiť s ich obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z týchto listín upresnili, korigovali, či vyvrátili. V prípade, že výpoveď svedka zaznamenaná v listinách je v rozpore s ďalšími dôkazmi vykonanými v daňovom konaní, je potrebné tieto rozpory odstrániť, pričom najvhodnejším spôsobom bude jeho výsluch, pri ktorom mu budú kladené otázky za účelom odstránenia nejasností. Svedka je však potrebné vypočuť vždy, ak to požaduje daňový subjekt, okrem prípadu ak ide o požiadavku vedenú snahou mariť či účelovo predlžovať daňové konanie. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 25 ods.4 Daňového poriadku kasačný súd uvádza, že k porušeniu práva daňového subjektu spočívajúceho vtom, že daňový subjekt vo vzťahu k výpovediam získaným v trestnom konaní nemohol uplatniť svoje procesné práva by mohlo dôjsť v prípade, ak by sa daňové orgány vykonaniu tohto dôkazu v daňovom konaní vyhýbali resp. daňový subjekt by s týmto dôkazom nemal možnosť oboznámiť sa. Pokiaľ sa týka použiteľnosti výpovede osoby (podanej v trestnom konaní), ktorá nevypovedala ako svedok, ale vystupovala v procesnom postavení obvineného je potrebné prisvedčiť krajskému súdu, že výsluch obvineného patrí medzi dôkazné prostriedky, avšak zároveň je prostriedkom jeho vlastnej obhajoby. Obvinený totiž vo svojej výpovedi môže uvádzať i nepravdivé skutočnosti. To môže pochopiteľne zásadným spôsobom ovplyvniť dôkaznú hodnotu výpovede obvineného a to i pre daňové konanie. Uvedené konštatovanie však ešte samo o sebe neznamená, že výpoveď obvineného vykonaná v trestnom konaní je pre účely daňového konania a priori nepoužiteľná. Daňové orgány, ale i správne súdy si musia byť vedomé špecifík dôkazu - výpovede obvineného majúceho pôvod v trestnom konaní a musia vždy zvažovať, či je tento dôkaz súladný s ďalšími dôkazmi získanými v daňovom konaní. Zároveň sa však musia na žiadosť daňového subjektu znovu pokúsiť o výsluch obvineného v daňovom konaní ako svedka. Kasačný súd však v tejto spojitosti uvádza, že nie je možné, aby dôkaz, ktorý má pôvod v trestnom konaní bol jediným rozhodujúcim dôkazom, na ktorom správca dane založí svoje tvrdenie o tom, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno. Iba v prípade, ak dôkaz získaný z výpovede obvineného v trestnom konaní poskytuje spoločne s dôkazmi získanými v priebehu daňového konania ucelenú a presvedčivú verziu existencie skutočností vyvracajúcich vierohodnosť, správnosť, či úplnosť účtovníctva, evidencií, či záznamov povinne vedených daňovým subjektom, možno hovoriť o tom, že správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno. Pokiaľ správca dane unesie svoje dôkazné bremeno, je opätovne na daňovom subjekte, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení vo vzťahu k predmetnému obchodnému prípadu. Daňový subjekt bude tieto skutočnosti preukazovať spravidla inými dôkaznými prostriedkami.“
176. Najvyšší správny súd ČR obdobne judikoval v konaní pod č. j. X V. XX/XXXX - 131 zo dňa 30. januára 2008. Napriek rozdielnosti procesnej úpravy českej a slovenskej v oblasti daňovej, tento rozsudok má právne argumentačný význam aj v prejednávanej veci pre totožné žalobné námietky a preto správny súd z neho cituje: „ Sťežovatel dále žalovanému vytýkal, že správce daně při svém rozhodování měl nezákonně použít důkazní prostředky (protokoly z výslechů svědků) získané z řízení, která se netýkala daňového subjektu. Stěžovatel měl za to, že mu tak byla odňata možnost klást těmto svědkům otázky. Podle čl. 38 odst. 2 věty první in fine Listiny základních práv a svobod každý má právo, aby (...) se mohl vyjádřit ke všem prováděným důkazům. Toto základní právo platí přirozeně i v řízení daňovém (viz shora již zmíněný nález Ústavního soudu ze dne 7. 1. 2004, sp. zn. II. ÚS 173/01, publ. pod č.32/2004 Sb. ÚS a na www.concourt.cz). Realizuje se (podobně jako v jiných řízeních o právech apovinnostech) způsoby odpovídajícími povaze těch kterých konkrétních v řízení prováděných důkazů a slouží k naplnění základní povinnosti správce daně v daňovém řízení, jež se týká zjišťování skutkového stavu, a sice dbát, aby skutečnosti rozhodné pro správné stanovení daňové povinnosti byly zjištěny co nejúplněji (již zmíněný § 31 odst. 2 věta první d. ř.). Je-li prováděn důkaz výslechem svědka, má daňový subjekt právo být o provádění svědecké výpovědi správcem daně včas vyrozuměn, nehrozí-li nebezpečí z prodlení (§ 31 odst. 2 věta třetí d. ř.). Smyslem a účelem takového vyrozumění je přirozeně umožnění daňovému subjektu být výslechu přítomen a klást svědkovi otázky [viz § 16 odst. 4 písm.e) d. ř.]. Vystavení svědka otázkám daňového subjektu zvyšuje zpravidla přesvědčivost a informační hodnotu, a tím i věrohodnost jeho výpovědi, neboť se svědek k rozhodným otázkám vyjádří v logice náhledu jak správce daně, tak stěžovatele a oba tyto náhledy tak lze konfrontovat a vyhodnotit. Zajištění reálné možnosti účasti při výslechu svědka je proto jedním z klíčových parametrů hodnocení zákonnosti provádění takového důkazu a jakémukoli jeho obcházení je třeba důsledně bránit. Klíčovou vlastností svědecké výpovědi, odlišující ji od jiných důkazních prostředků, je rovněž její nezprostředkovanost - svědek vypovídá za přítomnosti pracovníka správce daně i daňového subjektu a závěry o věrohodnosti
a relevanci jeho výpovědi proto lze činit i z jeho nonverbálního projevu a celkového dojmu, kterým působí. V rozporu se zákonem proto je snaha správce daně o účelové vyhýbání se výslechu svědků a jejich nahrazování listinnými důkazy, například protokoly o výslechu pořízenými v jiných řízeních o právech a povinnostech. Listiny, z nichž je patrný obsah výpovědí svědků z jiných řízení, mohou ovšem být za splnění určitých podmínek také podkladem pro rozhodnutí: V první řadě musí být pořízeny nezávisle na příslušném daňovém řízení (tj. zejména nesmí být v jiném řízení pořízeny účelově proto, aby se správce daně vyhnul povinnosti umožnit daňovému subjektu být přítomen výslechu svědka a klást mu otázky). Dále je třeba, aby v onom jiném řízení byly pořízeny v souladu se zákonem (tuto předběžnou otázku správce daně vyřeší podle § 28 d. ř.) a aby se do sféry správce daně dostaly zákonným způsobem (nelze tedy například jako důkazu užít listiny, jež byla součástí spisu, k jehož obsahu správce daně z těch či oněch důvodů neměl podle zákona přístup). Konečně musí být uvedené listiny daňovému subjektu zpřístupněny, aby se mohl seznámit s jejich obsahem a případně navrhnout další důkazy, které by zjištění vyplývající z dotyčných listin upřesnily, korigovaly či vyvrátily. V případě, že výpovědi svědků zaznamenané v listinách jsou v rozporu s jinými důkazy provedenými v daném daňovém řízení, je třeba tyto rozpory odstranit, přičemž- je-li možno příslušného svědka předvolat- nejvhodnější cestou zpravidla bude jeho výslech, při němž mu budou nejasnosti předestřeny. Svědka je třeba vyslechnout vždy, požaduje-li to daňový subjekt, ledaže se jedná o požadavek vedený toliko snahou mařit či účelově prodlužovat daňové řízení (např. požadavek na výslech svědka, který se zdržuje v cizině, zjevně se nehodlá do ČR k výslechu dostavit, takže jeho předvolávání k výslechu bude neúčelné, a jeho výpověď není možno pořídit ani jiným způsobem, zejm. cestou mezinárodní spolupráce v daňových věcech).............Žalovaný však tím, že se rozpory ve výpovědích obou svědků, jež vyplývaly z konfrontace obsahu uvedených listin s dalšími důkazy, nepokusil odstranit, zejména výslechem těchto osob, zásadním způsobem porušil svoji povinnost zjistit skutečnosti rozhodné pro správné stanovení daňové povinnosti co nejúplněji. I toto pochybení samo o sobě mělo vést Městský soud v Praze ke zrušení žalobou napadeného rozhodnutí žalovaného. Soud tak však neučinil, takže i pro důvodnost jádra této stížní námitky (neboť stěžovateli byla za dané situace skutečně odňata možnost uvedeným osobám klást otázky, přičemž právě jejich výslech byl vhodným a za dané situace potřebným prostředkem k zjištění skutkového stavu) podle §103 odst. 1 písm. b) s. ř. s. je kasační stížnost stěžovatele důvodná“.
177. Aplikujúc citované závery judikatúry správny súd konštatuje, že správca dane splnil podmienky, za ktorých je možné považovať použitie zápisníc o svedeckej výpovedi L. N. v konaniach týkajúcich sa iných daňových subjektov alebo v trestnom konaní za akceptovateľné.
178. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane dožiadal o vypočutie svedka L. N. Daňový úrad H. prostredníctvom dožiadanie z 15.03.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/ XXXX.
179. Z odpovede na dožiadanie, z listu č. XXXXXXXXX/XXXX z 13.06.2019 vyplýva, že dožiadaný správca dane predvolal L. N. listom z 25.03.2019, svedok však na predvolanie na ústne pojednávanie neprišiel a svoju neúčasť neospravedlnil. Na ústne pojednávanie neprišiel ani žalobca. Následne žiadal dožiadaný správca dane o predvedenie svedka L. N. Obvodné oddelenie PZ v Novom Meste nad Váhom listom zo dňa 24.04.2019. Svedok však nebol hliadkou OO PZ nájdený. Opakovane žiadal dožiadaný správca dane o predvedenie svedka listom zo dňa 20.05.2019 a zároveň svedkovi zaslal predvolanie na ústne pojednávanie. Svedok zásielku neprevzal, na pojednávanie sa nedostavil sa a na adrese, z ktorej mal byť predvedený nebol zastihnutý, o čom OOPZ informoval dožiadaného správcu dane listom z 07.06.2019.
180. Správny súd teda z hľadiska akceptovateľnosti listinných dôkazov v podobe zápisníc o výsluchu svedka L. N. v inom daňovom konaní (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.04.2018, zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX z 30.4.2019 a č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 17.01.2017) konštatuje, že správca dane vyvinul dostatočnú snahu o zabezpečenie osobnej účasti svedka pri výsluchu, keďže svedka opakovane prostredníctvom dožiadaného správcu dane predvolával a pokúšal sa tiež opakovane zabezpečiť jeho účasť prostredníctvom predvedenia. Svedok sa však bez ospravedlnenia nedostavil, doručované zásielky nepreberal a v čase pokusov o predvedenie nebol zastihnutý. Správny súd tu opätovne poukazuje na stabilne judikovaný záver, podľa ktorého nie je povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom
dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím (napr. rozsudok NS SR sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 30.06.2021).
181. V intenciách kritérií použiteľnosti zápisníc o iných úkonoch vyplývajúcich z citovanej judikatúry správny súd nezistil, že by použitie týchto dôkazov bolo zo strany správcu dane motivované snahou eliminovať osobnú účasť žalobcu alebo jeho zástupcu pri uvedených úkonoch. V tejto súvislosti tiež správny súd podotýka, že žalobca nejavil v priebehu daňovej kontroly žiaden záujem zúčastňovať sa na ústnych pojednávaniach, ktorých predmetom mal byť práve výsluch svedka L. N., keďže napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa na tieto úkony nedostavil. Je samozrejme právom, nie povinnosťou daňového subjektu zúčastniť sa ústnych pojednávaní a vypočutia svedkov, avšak opakovaná neúčasť môže do istej miery signalizovať nezáujem daňového subjektu o osobnú účasť a kladenie otázok svedkovi, čo zároveň do veľkej miery legitimizuje záver správcu dane o nepotrebnosti ďalších pokusov a zaistenie osobnej účasti svedka, obzvlášť pokiaľ disponuje inými listinnými dôkazmi obsahujúcimi svedeckú výpoveď danej osoby použiteľnú aj v súvislostiach danej veci.
182. Za nezákonný postup správny súd nepovažuje ani použitie zápisníc o svedeckej výpovedi L. N. a L.. M. S. v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. T.:A.-XXX/NKA-FP- ZA-XXXX zo dňa 24.04.2018 zo dňa 24.04.2018, keďže tieto nepredstavovali prvotný a dominantný zdroj informácií, o ktoré správca dane oprel svoje rozhodnutie vo vzťahu k faktúram od spoločností ILANA s.r.o. a EF-plus spol. s r. o., ale predstavovali len listinné dôkazy verifikujúce a doplňujúce informácie a dôkazy získané správcom dane vlastným dokazovaním alebo z daňových spisov vo veciach iných daňových veciach.
183. Pokiaľ žalobca spochybnil aj obsah zachytených svedeckých výpovedí je potrebné uviesť, že zo strany žalobcu boli v tejto súvislosti prednesené iba nim vytvorené interpretačné verzie tvrdení svedkov a domnienky o motívoch týchto tvrdení, ktoré však - aj s ohľadom na spôsob uzatvorenia sporných zmlúv prostredníctvom v konaní nepreukázanej aktivity nestotožneného splnomocnenca - nevyvracajú dôvodné spochybnenie skutočného dodávateľa služieb fakturovaných spoločnosťami ILANA s.r.o. a EF- plus, spol. s r.o. Tvrdenie žalobcu o tom, že pri spôsobe vedenia spoločností ILANA s.r.o. a EF-plus, spol. s r.o. osobou L. N. je možné, že tento v rámci podpisovania listín predkladaných mu L.. S. podpísal aj plnú moc pre M. O. by malo relevanciu, pokiaľ by bolo v konaní žalobcom spoľahlivo preukázané, že osoba s takouto plnou mocou bola skutočne v kontakte so žalobcom a dohodla zmluvy o reklame resp. o poskytnutí reklamnej plochy v mene ďalších spoločností.
184. Správny súd považuje za akceptovateľný procesný postup správcu dane aj to, že nerealizoval žalobcom navrhovanú konfrontáciu medzi svedkom L. N. a L.. M. S.. Zo žiadnych dôkazov zabezpečených správcom dane alebo žalobcom nevyplynul spoľahlivý záver o tom, že by bol L.. M. S. oprávnený konať v mene spoločnosti ILANA s.r.o. alebo EF-plus, spol. s r.o. a svojimi úkonmi túto spoločnosť právne zaväzovať v obchodnoprávnych vzťahoch. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.04.2019 vo veci daňového subjektu AGROKOM-PLUS, spol. s r.o., navyše vyplýva, že svedok L. N. vo vzťahu k spoločnosti ILANA s.r.o. uviedol, že táto spoločnosť obchodovala s mäsom, pričom spoločnosť riadil pán S., ktorý taktiež obchodoval s mäsom. Svedok In. S. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.03.2018 vo veci daňového subjektu KOVÁŘ plus s.r.o. uviedol, že pre spločnosť ilana pracoval ako sprostredkovateľ pri obchodoch s mrazenými výrobkami na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom o obchode s inými komoditami absolútne nič netušil. Za uvedenej dôkaznej situácie nič podľa správneho súdu nenasvedčovalo tomu, že by konfrontácia medzi svedkom N. a S. mohla viesť k preukázaniu dodania reklamnej služby žalobcovi obchodnou spoločnosťou ILANA s.r.o. alebo EF-plus, spol. s r. o.
185. Žalobca namietal tiež neuznanie daňových výdavkov z faktúr od dodávateľa KA PROPERTIES s.r.o., keďže správca dane tieto neuznal v zásade iba na základe písomného stanoviska bulharského štátneho občana a konateľa tejto spoločnosti S. A., ktoré správca dane zabezpečil prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií (ďalej len „MVDI“). Žalobca spochybňuje hodnovernosť uvedenej osoby, pričom konštatuje, že písomné stanovisko konateľa KA PROPERTIES s.r.o. nie je možné vnímať ako dôkaz. Dôkazom by bol iba riadne procesne realizovaný výsluch tohto konateľa.
186. Správny súd v tejto súvislosti v prvom rade vo vzťahu k osobe S. A. a obsahu jeho vyjadrenia poukazuje na už rekapitulovanú obsiahlu a racionálnu argumentáciu správcu dane a žalovaného.
187. Stabilizovaná judikatúra vo vzťahu k MVDI považuje MVDI za bežný postup, na základe ktorého príslušný správca dane získava informácie o preverovaných zdaniteľných obchodoch, príp. participujúcich daňových subjektoch. Ako poukázal aj ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 30/2018 zo dňa 30.01.2019, daňový subjekt nemá žiadnu možnosť aktívne spolupôsobiť na procese MVDI, preto je dôležité za účelom zachovania procesných práv daňového subjektu a dodržiavania zásad daňového konania uskutočniť riadne vyrubovacie konanie, v rámci ktorého má daňový subjekt priestor zistenia vyplývajúce z MVDI vyvrátiť a za týmto účelom navrhnúť ďalšie dokazovanie. Pretože vychádzať výlučne z informácií získaných na základe MVDI a tieto používať ako dôkaz bez toho, aby mal daňový subjekt možnosť v daňovom (vyrubovacom) konaní tieto informácie relevantným spôsobom rozporovať, nenapĺňa požiadavku zachovania zásad daňového konania (vyššie zmienené zásady zákonnosti a úzkej súčinnosti) a v neposlednom rade požiadavku objektívne zisteného skutkového stavu veci. Uvedené potom súvisí aj s následným prenosom dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane (rozsudok NS SR sp. zn. XSžf/X/XXXX z 30.06.2021).
188. V danom prípade správca dane zabezpečil pre žalobcu dostatočný priestor reagovať na zistenia z MVDI, keďže ho s ich obsahom oboznámil na ústnom pojednávaní dňa 19.11.2019, pričom žalobca sa k uvedeným zisteniam aj vyjadril podaním zo dňa 02.12.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
189. Vo vzťahu k zisteniam z MVDI žalobca vo svojom vyjadrení adresovanom správcovi dane uviedol, že výpoveď S. A. sa mu javí ako tendenčná a účelová, čo však podľa jeho názoru v konečnom dôsledku nie je podstatné, keďže sa s touto osobou nikdy osobne nestretol a komunikoval len so splnomocnencom tejto spoločnosti, teda M. O.. Žalobca na preverenie tvrdení osoby S. A. žiadne dôkazy nenavrhol a k svojej účasti na výsluchu tejto osoby konštatoval, že konatelia žalobcu majú dosť starostí so zabezpečením riadneho chodu svojej spoločnosti a zháňaním zákaziek a nemajú čas zúčastňovať sa neplodných ústnych pojednávaní v Českej republike, poťažmo v Bulharsku. Okrem časovej a finančnej náročnosti by bola účasť žalobcu na takýchto pojednávaniach nehospodárna aj z toho titulu, že sa s S. A. nikdy konatelia žalobcu nestretli.
190. Obdobný záver prezentoval žalobca aj vo svojom stanovisku zo dňa 31.01.2020 k protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX.
191. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol riadne a úplne oboznámený so zisteniami správcu dane z MVDI a mal možnosť na ne reagovať tak v rámci výkonu daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní, pričom mal tiež možnosť spochybniť uvedené dôkazy predložením ďalších dôkazov alebo návrhom na ich vykonanie. Vo vzťahu k osobe S. A. však žalobca vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol a vopred označil prípadný výsluch tohto svedka za nehospodárny a neúčelný a avizoval svoju neúčasť na ňom. Navyše, správca dane svoj záver o neuznaní daňových výdavkov žalobcu z faktúr od spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. nezaložil izolovane na informáciách z MVDI, ale tieto informácie hodnotil v kontexte ďalších dôkazov a skutkových zistení, ako aj vo svetle už analyzovaného neunesenia dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k preukázaniu účasti splnomocnenca M. O. na dojednaní a realizácii reklamnej služby resp. nájmu reklamných plôch vo vzťahu ku všetkým dodávateľským spoločnostiam. Uvedené skutočnosti, ako aj nekontaktnosť a rizikovosť spoločností v mene ktorých vystupoval ako konateľ S. A. v súhrne predstavovali dostatočný dôkazný a informačný základ pre relevantné spochybnenie, že službu, ktorá bola predmetom fakturácie od spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. skutočne dodala táto obchodná spoločnosť.
192. Správny súd preto žalobnú námietku o nezákonnosti použitia informácií z MVDI nepovažoval za dôvodnú.
193. Žalobca namietal tiež závery daňových orgánov vo vzťahu k faktúre od spoločnosti ORIFLAT s.r.o. a vo vzťahu k tvrdeniam svedka M. U., konateľa tejto spoločnosti v danom čase, ktorého výpoveď žalobca označil za účelovú, tendenčnú a nevierohodnú. Správcovi dane vytýka, že sa nezaujímal v rámci výsluchu tejto osoby o účtovníctvo obchodnej spoločnosti ORIFLAT s.r.o. a o to, či ho má táto osoba u seba, ani o to, ako a kto nakladal s finančnými prostriedkami na účte tejto spoločnosti vrátane peňazí zaplatených žalobcom za reklamné služby.
194. Vo vzťahu k vzneseným námietkam správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že osoba M. U. bola dňa 13.08.2019 vypočutá ako svedok podľa § 96 zákona č. 280/2009 Sb. daňový řád na Finančním úřadě pro Jihomoravský kraj, Územní pracoviště Brno II v rámci MVDI.
195. O termíne konania výsluchu svedka bol žalobca riadne a včas vyrozumený listom zo dňa 30.07.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04.08.2019 a teda s dostatočným časovým predstihom pred termínom výsluchu svedka.
196. O výsluchu svedka bol vyhotovený Protokol o výslechu svědka č. j. XXXXXXX/XX/XXXX-XXXXX- XXXXXX zo dňa 13.08.2019. Žalobca sa výsluchu nezúčastnil.
197. S obsahom svedeckej výpovede mal žalobca možnosť sa oboznámiť tak v priebehu daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní a mal možnosť navrhnúť dôkazy na spochybnenie tvrdení svedka. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.12.2019 z hľadiska dokazovania poukázal iba na predložený záznam televízneho šotu odvysielaného počas relácie KIT-racing-sezóna 2016 na TV stanici Sport 5 a DIGI sport, čím preukazoval, že fakturovaná služba bola skutočne dodaná. Túto okolnosť však žalovaný nespochybnil, spochybnené bolo dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda v danom prípade spoločnosťou ORIFLAT s.r.o., ktorej konateľ M. U. dodanie služby a vyhotovenie faktúry jednoznačne poprel. 198. Vo vzťahu k vykonanému výsluchu svedka U. žalobca reagoval totožným tvrdením, ako vo vzťahu k osobe S. A., a teda tvrdením o tom, že s ohľadom na pracovné zaťaženie konateľov nemá žalobca čas zúčastňovať sa neplodných ústnych pojednávaní v zahraničí, osobitne pokiaľ ani osobu M. U. nikdy nestretol.
199. Nad rámec záverov už uvedených vo vzťahu k osobe S. A. správny súd konštatuje, že hoci je účasť na výsluchu svedka právom a nie povinnosťou daňového subjektu, v zmysle už citovaných ustanovení a záverov súdnej judikatúry týkajúcich sa unesenia dôkazného bremena nie je správca dane povinný v rámci vedenia dokazovania nahrádzať svojou aktivitou očakávanú a v súlade so zákonom aj umožnenú procesnú aktivitu daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt dobrovoľne nevyužije možnosť položiť svedkovi otázky v rámci jeho výsluchu resp. vôbec sa výsluchu svedka nezúčastní, keďže ho považuje za „neúčelný“ a „neplodný“ úkon, nemôže sa následne domáhať vyslovenia porušenia svojich verejných subjektívnych práv účastníka daňového konania tým, že daňové orgány nepoložili svedkovi otázky, ktoré mu považoval za potrebné položiť daňový subjekt. Správny súd nezistil vo vzťahu k výsluchu svedka Jána Lengála žiadne také pochybenie správcu dane, ktoré by ho oprávňovalo konštatovať nezákonnosť postupu pri tomto procesnom úkone, preto aj túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.
200. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane nevzhliadol ich nezákonnosť a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
201. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
202. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).